Marcos 2
ncr (NCR) vs NAA
1 Aju doo a kɛŋsɛ, Jiso kaasɛ wu tu jiŋ Kafanahum. Bamii yu lɛ wu le wa fɛ yeh le,
1 Dias depois, Jesus entrou de novo em Cafarnaum, e logo se ouviu dizer que ele estava em casa.
2 bo taashɛ fo wesee, je gɛ̀ bee gɛ yu yì taŋlo muh tomɛ kikaa mo a yeh fwɛɛŋ gɛ. Wu tu wu feeji jɛ yi Nyo bo le.
2 Muitos se reuniram ali, a ponto de não haver lugar nem mesmo junto à porta. E Jesus anunciava-lhes a palavra.
3 Bamii bamu gɛ̀ ja bo too banɛh bɛ muh mu fɛ wu le, bo nyu bo shumɛ yi bvuko le, wu kwe wa kimbe kimimia.
3 Trouxeram-lhe, então, um paralítico, carregado por quatro homens.
4 Fi ya ki bo lee bo gɛɛŋ bɛ wu fɛ wu le nje bamii gɛ fasɛ baaŋ. Bo mo bo bɛɛŋ nyu a yeh we, bo chiɛɛ kiyɛ. No bo chɛle noo, bo mo bo shiishɛ muh wuyu a fiɛɛ fì wu gɛ̀ gime yo le.
4 E, não podendo aproximar-se de Jesus, por causa da multidão, removeram o telhado no ponto correspondente ao lugar onde Jesus se encontrava e, pela abertura, desceram o leito em que o paralítico estava deitado.
5 Jiso yɛŋ no bo le bo leesɛ muntele muboo ye ye le, wu mo wu jɛmɛ muh wù gɛ̀ kwe wa kimbe kimimia wɛɛ le lɛ, “Nsaa yaŋ, nle nlɛɛshɛ wa bimbefɛ biuŋ.”
5 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
6 Bamii bamu ba gɛ̀ yɛyi banchi ba Nyo ba gɛ̀ shiiyɛ fo yu noo, bo tu bo shuŋshi a muntele le, bo biide lɛ,
6 Alguns escribas estavam sentados ali e pensavam em seu coração:
7 “Muh wunɛ jɛme nɛ nɛɛ? Wu jode kijusɛ ki Nyo. Le yɛɛŋ wuyu wu taŋlo wu lɛɛshɛ bimbefɛ fuge Nyo sɛŋ?”
7 — Como ele se atreve a falar assim? Isto é blasfêmia! Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
8 Jiso mo wu kɛɛ a fitele fie le fiɛɛ fì bo gɛ kwaji, wu mo wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ kɛme kfuu chi banɛ baŋkwajɛ a muntele mwɛna le nɛ njɛ la?
8 E Jesus, percebendo imediatamente em seu espírito que eles assim pensavam, disse-lhes:
9 Fi chige fì njɛmɛ muh wunɛ le, le fì la? Ki njɛmɛ lɛ nle nlɛɛshɛ wa bimbefɛ bie noo, lɛ wu jo bvuko bwe wu gɛɛne la?
9 O que é mais fácil? Dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se, tome o seu leito e ande”?
10 Geenɛ, nlé ŋgê bɛŋ kɛ̂ɛ lɛ muh wù jee che le Mwamuh kɛme bvuŋga fɛkuu fɛnɛ ki wu lɛ̂ɛshɛ bimbefɛ.” Wu mo wu jɛmɛ muh wù gɛ̀ kwe wa kimbe kimimia wɛɛ le lɛ,
10 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
11 “Njɛme wo le, jâ we wo jô bvuko bwuŋ wo gɛ̂ɛne fɛ wo yeh le.”
11 — Eu digo a você: Levante-se, pegue o seu leito e vá para casa.
12 Wu mo wu ja we, wu jo bvuko wu bude bamii bachii jiiŋe wu. Bo jiŋɛ nɛɛ, jwe yuŋ bo, bo tu bo tume maŋkuŋ ma Nyo, bo duu lɛ, “Bee gɛ̀ baaŋ a yɛŋ gɛ kfuu chi finɛ fiɛɛ le gɛ.”
12 Ele se levantou e, no mesmo instante, pegando o leito, retirou-se à vista de todos, a ponto de todos se admirarem e darem glória a Deus, dizendo: — Jamais vimos coisa assim!
13 Jiso ka wu ja wu gɛɛŋ mbebe mamasi le, kinchvu ki bamii to fo, wu tu wu yɛyi bo.
13 De novo, Jesus foi para junto do mar, e toda a multidão vinha ao encontro dele, e ele os ensinava.
14 Wu ja wu doo wu gɛɛne, wu yɛŋ Lɛwe wu le mwa Alfayu le, wu shii fɛ kijusɛ ke ki lɛme le, wu koode ŋwa. Jiso jɛmɛ wu le lɛ, “Wo bîi mɛne.” Wu mo wu ja we wu bii wu le.
14 Quando ia passando, viu Levi, filho de Alfeu, sentado na coletoria e lhe disse: Ele se levantou e o seguiu.
15 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛɛŋ bo jii mwɛɛ a Lɛwe yeh bɛ bamii ba gɛ̀ koode ŋwa mo bamii bamu ba befe tɛ. Kfuu chi banɛ bamii tu bo bii wu le wesee.
15 Achando-se Jesus à mesa, na casa de Levi, estavam junto com ele e com os seus discípulos muitos publicanos e pecadores; porque estes eram muitos e também o seguiam.
16 Bafalashii ba gɛ̀ yɛyi banchi ba Nyo yɛŋ no Jiso jii mwɛɛ bɛ bamii ba befe mo ba gɛ̀ koode ŋwa, bo mo bo biih booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Le nje la fì wu jii mwɛɛ bɛ bamii ba koode ŋwa mo bamii ba befe bamu?”
16 Os escribas dos fariseus, vendo Jesus comer em companhia dos pecadores e publicanos, perguntavam aos discípulos dele: — Por que ele come e bebe com os publicanos e pecadores?
17 Jiso yu no bo biide, wu jɛmɛ bo le lɛ, “Gɛ bamii ba tɛɛme to bo goone muh wu nche gɛ. To goone nyu ba chɛne. Gɛ nto ki ntɛɛŋ bamii ba chaaŋ gɛ. Nto ki ntɛɛŋ nyume bamii ba befe.”
17 Tendo ouvido isto, Jesus lhes respondeu:
18 Lɛ to nyu, booŋ ba Joŋ ba ŋgoo mo ba Bafalashii bo banɛ mwɛɛ munjile. Bamii bamu mo bo to bo biih Jiso le lɛ, “Le nje la wù booŋ ba ŋgoo ba Joŋ, mo ba Bafalashii bane mwɛɛ munjile, buŋ booŋ ba ŋgoo bane gɛ?”
18 Ora, os discípulos de João e os fariseus estavam jejuando. Algumas pessoas foram perguntar a Jesus: — Por que os discípulos de João e os discípulos dos fariseus jejuam, mas os seus discípulos não jejuam?
19 Jiso chvuu bo le lɛ, “Taŋlo ba tɛɛŋ bamii fɛ bvuguu le bo gɛɛŋ bo tu bo banɛ mwɛɛ munjile chiji bvuguu nyu bɛ bo? Gɛ taŋlo bo bane mwɛɛ munjile wù nyu bɛ bo gɛ.
19 Jesus respondeu:
20 Geenɛ, kife le ki to kì ba lé ba fî chiji bvuguu wuyu a bo le, bo mo bo kɛ bo banɛ mwɛɛ munjile kife kiyu le.
20 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naquele dia, eles vão jejuar.
21 Gɛ muh taŋlo wu jo finchaŋa fi nju fifɛŋ, wu chvuushɛ nju yì kege yu gɛ. Nɛ wu ge lo noo, finchaŋa fi nju fiyu mɛsɛ fi saayɛ lo nju yì kege yiyu, kintuge ki le fo ki mɛsɛ ki kugɛ ki fe no ki gɛ̀ shee ki nyume.
21 Ninguém costura um remendo de pano novo em roupa velha; porque o remendo novo tira um pedaço da roupa velha, e o buraco fica ainda maior.
22 Gɛ taŋlo tɛ muh jo mbvuuŋ manfɛŋ, wu gɛɛ a kibɛɛŋ ki mbvuuŋ kì ba kɛnyɛ bɛ je yi nyaŋ, ki juŋ wa le gɛ. Wu nɛ ge lo noo, mbvuuŋ manfɛŋ mayu koo, mo saayɛ kibɛɛŋ kì kege kiyu, mbvuuŋ bɛ kibɛɛŋ mu mo mu lɛsɛ achiji. Fi kooji le lɛ, ba kɛme ki ba gɛɛde mbvuuŋ ma manfɛŋ nyume a bibɛɛŋ bì bifɛŋ le.”
22 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho romperá os odres e se perdem tanto o vinho como os odres. Mas põe-se vinho novo em odres novos.
23 Gɛ̀ bee juu chi yuuŋ chimi, Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo bo jiɛnyi bo fede mwɛ wu agiŋ wumu le. Booŋ be ba ŋgoo kɛ bo suume bichiɛɛ bo jii.
23 Aconteceu que, num sábado, Jesus atravessava as searas, e os seus discípulos, ao passar, começaram a colher espigas.
24 Bafalashii yɛŋ, bo biih Jiso le lɛ, “Bîjɛ wo yɛ̂ŋ, le nje la fì booŋ buŋ ba ŋgoo gee fiɛɛ fì nchi baaŋ bɛɛŋ gɛ lɛ muh ge juu chi yuuŋ gɛ?”
24 Então os fariseus disseram a Jesus: — Olhe! Por que eles estão fazendo o que não é lícito aos sábados?
25 Jiso biih tɛ bo le lɛ, “Bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ a Ŋwa wu Nyo le no jɛŋ gɛ̀ yu Nfoŋ Dabi bɛ ŋgoo ye wu ge gɛ?
25 Ele lhes respondeu:
26 Gɛ̀ bee kife kì Abiata gɛ̀ bee kikwɛɛ ki bachiji kintanyɛ, Dabi lee yeh yi Nyo le, wu jo blɛd wù ba le ba cha ba gɛɛ lɛ le wu Nyo, wu ji wu ka wu nya tɛ ŋgoo ye yu, gɛ̀ bee nchi lɛ keefɛ muh ji blɛd wuyu fede bachiji kintanyɛ gɛ.”
26 Como entrou na Casa de Deus, no tempo do sumo sacerdote Abiatar, e comeu os pães da proposição, os quais só aos sacerdotes era lícito comer, e ainda deu esses pães aos seus companheiros?
27 Jiso mo wu mɛsɛ wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nyo gɛ̀ gɛle juu chi yuuŋ nje muh. Gɛ wu gɛ fɛ muh nje juu chi yuuŋ gɛ.
27 E Jesus acrescentou:
28 Noo, muh wù jee che le Mwamuh le Chiji Kikwɛɛ ki yuuŋ.”
28 Assim, o Filho do Homem é senhor também do sábado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.