Lucas 20
ncr (NCR) vs VC
1 Lɛ nyu juu chimi Jiso yɛyi bamii, wu ka feeji saaka wù joŋe wu Nyo bo le fɛ yeh yi kintanyɛ le. Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba duunyi banchi ba Nyo, mo bamii ba sage woŋ to,
1 Num daqueles dias, Jesus ensinava no templo e anunciava ao povo a boa nova. Chegaram os príncipes dos sacerdotes e os escribas com os anciãos,
2 bo biih wu le lɛ, “Gɛh sɛ̂ɛŋ bee mu wù nya wo bvuŋga lɛ wo gêe mwɛɛ munɛ? Nya yɛɛŋ bvuŋga bvuyu wo le?”
2 e falaram-lhe: Dize-nos: com que direito fazes essas coisas, ou quem é que te deu essa autoridade?
3 Jiso chvuu bo le lɛ, “Mɛ tɛ nlé mbîi bɛŋ fiɛɛ. Bɛŋ sɛɛŋ mɛne mɛɛse.
3 Jesus respondeu: Também eu vos farei uma pergunta.
4 Bvuŋga bvù Joŋ gɛ̀ leese bamii yu a joo gɛ̀ ja fɛwe noo gɛ̀ nya muh wu wuŋ le?”
4 Respondei-me: o batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Bo mo bo koo nchvuuŋ lɛbolɛbo lɛ, “Bee chvuse lɛ gɛ̀ nya Nyo, wu biih bee le laa gɛ̀ ge la lɛ fɛ bee bɛɛŋ Joŋ le la?
5 Eles começaram a raciocinar entre si, dizendo: Se dissermos: Do céu, ele dirá: Por que razão, pois, não crestes nele?
6 Bee chvuse lɛ gɛ̀ nya muh wu wuŋ, bamii bachii tume bee bɛ ata, nje bo gɛ̀ bɛɛŋ lɛ le nchiɛɛŋ lɛ Joŋ gɛ̀ bee muh wu ntuŋ wu Nyo.”
6 Se, porém, dissermos: Dos homens, todo o povo nos apedrejará, porque está convencido de que João era profeta.
7 Noo, bo mo bo chvuu lɛ, “Gɛ bee kee muh wu gɛ̀ nya gɛ.”
7 Responderam por fim que não sabiam de onde era.
8 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Tu gɛ mɛ nyu nsɛɛŋ tɛ bɛŋ muh wù nya bvuŋga mɛne lɛ ŋgêe mwɛɛ munɛ yu gɛ.”
8 Replicou-lhes também Jesus: Nem eu vos direi com que direito faço estas coisas.
9 Jiso mo wu ja wu ma ŋgaŋ bamii le lɛ, “Muh mu gɛ̀ lɛŋ mwɛ wu muntaŋ mu mbvuuŋ. Wu gɛɛ mwɛ kwɛɛ bamii le, wu mo wu ja wu gɛɛŋ kituŋ kimi le, wu gɛɛŋ wu che yo wesee.
9 Então Jesus propôs-lhes esta parábola: Um homem plantou uma vinha, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se por muito tempo para uma terra estranha.
10 Kife kì ba to ba kege muntaŋ gɛ̀ to ki kojɛ, wu tuŋ mwa ye wu lɛme lɛ wu gɛɛŋ wu fi mwe muntaŋ. Wu gɛɛŋ, bamii baa ba wu gɛ̀ gɛlɛ mwɛ wu muntaŋ kwɛɛ bo le, bo suŋ lo wu, bo kuŋ bɛ wu, wu tu jiŋ chiaaŋ chiaaŋ.
10 No tempo da colheita, enviou um servo aos vinhateiros para que lhe dessem do produto da vinha. Estes o feriram e o reenviaram de mãos vazias.
11 Muh wɛɛ ka wu tuŋ mwa ye wu lɛme wumu, bo ka bo suŋ wuwɛɛ, bo choosɛ lo wu, bo kuŋ wu, wu tu jiŋ chiaaŋ chiaaŋ.
11 Tornou a enviar outro servo; eles feriram também a este, ultrajaram-no e despediram-no sem coisa alguma.
12 Wu ka wu tuŋ wumu kintɛde, bo juŋsɛ wu, bo noŋ wu akfuuŋ.
12 Tornou a enviar um terceiro; feriram também este e expulsaram-no.
13 Muh wu mwɛ wu muntaŋ kwɛɛ kwajɛ lɛ, ‘Nlé ŋgê nɛɛ? Nlé ntuŋ wa mɛɛse nyume mwa yaŋ wu le fitele fiaŋ. Segemu bo gɛɛŋ bo gvuuŋ wu.’
13 Disse então o senhor da vinha: Que farei? Mandarei meu filho amado; talvez o respeitem.
14 Geenɛ bamii baa ba wu gɛ̀ gɛlɛ mwɛ kwɛɛ bo le bo yɛŋ wu le, bo nchvuuŋ nchvuuŋ lɛbolɛbo lɛ, ‘Wunɛ le njibvushɛ bvu muh wu mwɛ kfunɛ. Bee yuuyɛ wu bee mo be jo mwɛ kfunɛ.’
14 Vendo-o, porém, os vinhateiros discorriam entre si e diziam: Este é o herdeiro; matemo-lo, para que se torne nossa a herança.
15 Bo mo bo koo wu, bo bvusɛ mwɛne kwɛɛ bo yuuyɛ.”
15 E lançaram-no fora da vinha e mataram-no. Que lhes fará, pois, o dono da vinha?
16 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ wu lé wu gê wu tô wu lɛ̂ɛshɛ lo bamii bayu, wu gɛɛ mwɛ kwɛɛ nyu wa bamii bamu le.” No bamii yu noo, bo kajɛ lo lɛ, “Nyo lôŋsɛ lo.”
16 Virá e exterminará estes vinhateiros e dará a vinha a outros. A estas palavras, disseram: Que Deus não o permita!
17 Jiso bijɛ bo nɛɛ, wu biih lɛ, “Tu finɛ fì ba saŋ a Ŋwa wu Nyo le jɛme lɛ la, fi le lɛ,
17 Mas Jesus, fixando o olhar neles, disse-lhes: Que quer dizer então o que está escrito: A pedra que os edificadores rejeitaram tornou-se a pedra angular {Sl 117,22}?
18 Tɛdɛ chiyu chinɛ le chi chì muh gwe yu wu chiaafɛ lo, chi gwe yi muh le, chi baajɛ lo mwɛdɛ.”
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará despedaçado; e sobre quem ela cair, este será esmagado!
19 No Jiso ma ŋgaŋ wunɛ nɛ, bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo bɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo bo goone lɛ bo koo wu kife kɛɛ le. Bo gɛ̀ goone ki bo koo wu nje bo gɛ̀ kee lɛ wu gɛ̀ ma ŋgaŋ wɛɛ nyu bo le, geenɛ bo faane bamii.
19 Naquela mesma hora os príncipes dos sacerdotes e os escribas procuraram prendê-lo, mas temeram o povo. Tinham compreendido que se referia a eles ao propor essa parábola.
20 Bo tu bo bii bikaa bie le, bo ke bamii, bo tuŋ bo gɛɛŋ bo keeyi wu, bo buuse lɛ bo le bamii ba chaaŋ. Bo gɛ̀ gee noo ki bo yu fiɛɛ jwe we le, bo mo bo koo wu bo nya chiaaŋ yi muh wù sage kimbe kì Lum kɛɛ le.
20 Puseram-se então a observá-lo e mandaram espiões que se disfarçassem em homens de bem, para armar-lhe ciladas e surpreendê-lo no que dizia, a fim de o entregarem à autoridade e ao poder do governador.
21 Bamii bayu mo bo ja bo biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, bee kee lɛ mwɛɛ munɛ mù wo jɛme mo mù wo yɛyi le mu kooji, gɛ wo jiiŋe jise chi muh gɛ. Wo yɛyi nchiɛɛŋ nyu fiɛɛ fì Nyo goone lɛ bamii gêe.
21 Perguntaram-lhe eles: Mestre, sabemos que falas e ensinas com retidão e que, sem fazer acepção de pessoa alguma, ensinas o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Bee mo bee biide lɛ laa, nchi le wu bɛɛŋ lɛ bee laaŋe ŋwa Kaisa Nfoŋ wu Lum le?”
22 É-nos permitido pagar o imposto ao imperador ou não?
23 Jiso kɛɛ fiɛɛ fì bo wɛɛne bɛ fi, wu jɛmɛ lɛ,
23 Jesus percebeu a astúcia e respondeu-lhes:
24 “Bɛŋ tô bɛ danale wu mumwaa n'yɛŋ.” Bo to bɛ wu, wu biih lɛ, “Kikwɛɛ kinɛ kì le yu le ki yɛɛŋ, jee chinɛ le chi yɛɛŋ lɛ?” Bo chvuu lɛ, “Le ki Kaisa, jee le tɛ che.”
24 Mostrai-me um denário. De quem leva a imagem e a inscrição? Responderam: De César.
25 Jiso mo wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ nyâa Kaisa le fiɛɛ fì le fi Kaisa, bɛŋ nyâa Nyo le fì le fi Nyo.”
25 Então lhes disse: Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Bamii baa yu fi fuuŋsɛ bo, bo mɛ gɛh jwe wuchile bo ka kɛme gɛ fiɛɛ fì bo koo wu yu a bamii jii gɛ, antɛnɛɛ a mwɛɛ mù wu gɛ̀ jɛme le.
26 Assim não puderam surpreendê-lo em nenhuma de suas palavras diante do povo. Pelo contrário, admirados da sua resposta, tiveram que calar-se.
27 Bamii bamu ŋgoo yi Basadushii le gɛ̀ ja bo to fɛ Jiso le. Basadushii banɛ gɛ̀ bee bamii ba gɛ̀ duu lɛ gɛ bamii nyu bo ge bo bu yi kwe le gɛ.
27 Alguns saduceus - que negam a ressurreição - aproximaram-se de Jesus e perguntaram-lhe:
28 Bo biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, Musɛ gɛ̀ saŋ a nchi wese le lɛ,
28 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se alguém morrer e deixar mulher, mas não deixar filhos, case-se com ela o irmão dele, e dê descendência a seu irmão.
29 Mɛɛse, booŋ ba muh mu gɛ̀ bee bvusooshwi, mwa wù ŋgamu gɛ̀ kɛme kwɛse, wu kwe bɛ kwɛɛ kɛme gɛ mwa gɛ.
29 Ora, havia sete irmãos, o primeiro dos quais tomou uma mulher, mas morreu sem filhos.
30 Mwa wù gɛ̀ bii wu le gɛɛ kwɛse wɛɛ, wu kwe tɛ mwa sɛŋ.
30 Casou-se com ela o segundo, mas também ele morreu sem filhos.
31 Wù gɛ̀ ka bii wu le, ka wu gɛɛ tɛ kwɛse wɛɛ, wu kwe tɛ mwa sɛŋ. Fi gɛ̀ kooshɛ noo bɛ booŋ ba bvusooshwi baa bachii, muh bo le baaŋ boo gɛ mwa bɛ kwɛse wɛɛ gɛ.
31 Casou-se depois com ela o terceiro. E assim sucessivamente todos os sete, que morreram sem deixar filhos.
32 Ajiŋ ayu kwɛse wɛɛ kwe tɛ.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 No bamii ba bvusooshwi bayu gɛ̀ jo kwɛse wɛɛ bachii, lé gê doo nyûme sege bamii bude yi kwe le, wù nyu kwɛ yɛɛŋ?”
33 Na ressurreição, de qual deles será a mulher? Porque os sete a tiveram por mulher.
34 Jiso chvuu bo le lɛ, “Yi kiŋkfuuŋ ki abɛŋ le, bilɛŋsɛ bɛ bikɛse le bo taashi bvuguu, bamii ka nyaa booŋ bamii taashi bvuguu bɛ bo.
34 Jesus respondeu: Os filhos deste mundo casam-se e dão-se em casamento,
35 Geenɛ, bamii ba le ba kojɛ ki bo kɛme kijusɛ yi woŋ wu too le sege bo kaasɛ bo bu yi kwe le, gɛ bo nyu bo ka bo taashi bvuguu gɛ, bamii baaŋ gɛ bo ka bo nyaa booŋ bo taashi bvuguu gɛ.
35 mas os que serão julgados dignos do século futuro e da ressurreição dos mortos não terão mulher nem marido.
36 Gɛ bo baaŋ bo ka bo kweeyɛ gɛ, nje bo lé bo gê bo nyû wa njɛ banchɛndaa ba Nyo. Bo lé bo tô bo nyûme wa booŋ ba Nyo, nje bo lé bo kâasɛ wa bo bu yi kwe le.
36 Eles jamais poderão morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, porque são ressuscitados.
37 Nchiɛɛŋ wɛɛ le lɛ Musɛ kibɛɛ gɛ̀ yuusɛ wa bamii, no bo lé bo gê bo kâasɛ bo bu yi kwe le, no wu gɛ̀ saŋ wa kune kite ki mbiaŋ kì wu gɛ̀ yɛŋ ki bɛde. Wu tɛŋe Tada kijusɛ ki ŋwa kiyu le lɛ wu le Nyo wu Ablaham, bɛ Nyo wu Asik mo Nyo wu Yakob.
37 Por outra parte, que os mortos hão de ressuscitar é o que Moisés revelou na passagem da sarça ardente {Ex 3,6}, chamando ao Senhor: Deus de Abraão, Deus de Isaac, Deus de Jacó .
38 Wu nɛ tɛŋe noo, tu baŋkfu banɛ le bamii ba baaŋ yu, gɛ Nyo nyume Nyo wu baŋkfu gɛ, wu le Nyo wu bamii ba baaŋ yu, nje fɛ Nyo le, bamii bachii ba le fo le ba wuŋe.”
38 Ora, Deus não é Deus dos mortos, mas dos vivos; porque todos vivem para ele.
39 No Jiso jɛmɛ noo, bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo, bo bɛɛŋsɛ wu bo jɛmɛ lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, wo le wo chvuu chuule.”
39 Alguns dos escribas disseram, então: Mestre, falaste bem.
40 Gɛh noo, muh ka wu moŋ lo wu biih wu fiɛɛ gɛ.
40 E já não se atreviam a fazer-lhe pergunta alguma.
41 Jiso mo wu ja wu biih fie bo le lɛ, “Bamii jiɛnyi nɛɛ fɛ bo tu bo duu lɛ, Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka le mwa Nfoŋ Dabi?
41 Jesus perguntou-lhes: Como se pode dizer que Cristo é filho de Davi?
42 Gɛ bɛŋ kee lɛ Dabi kibɛɛ gɛ̀ bee wu saŋ a Ŋwa wu Yuusɛ le lɛ,
42 Pois o próprio Davi, no livro dos Salmos, diz: Disse o Senhor a meu Senhor: Senta-te à minha direita,
43 gɛɛŋ bu sege nlé ŋgê ŋgiiŋsɛ bamii be ba kimbanɛ,
43 até que eu ponha os teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}.
44 Nɛ Dabi tɛŋe wu lɛ Tada we, fi ka fi jiɛnyɛ nɛɛ fɛ wu tu wù nyu mwa ye?”
44 Portanto, Davi o chama de Senhor! Como, pois, é ele seu filho?
45 Jiso mo wu ja wu tu wu jɛme wa nyu booŋ be ba ŋgoo le, bamii bachii yuge. Wu jɛmɛ bo le lɛ,
45 Enquanto todo o povo o ouvia, disse a seus discípulos:
46 “Bɛŋ yɛ̂ne kune bamii ba duunyi banchi ba Nyo. Bo koŋe ki bo nooŋ nyu bikuŋ bì ndefe bo jiɛnyi bɛ bi, bo koŋe lɛ bamii yɛ̂ɛse bo le manjuu ma ba kame chi waaŋ bɛ ŋgvunɛ. Bo koŋe ki bo shiide binta bì baaŋ baaŋ yéh yi buunɛ le. Sege bo lé bo gɛ̂ɛŋ fɛ ŋka le, bo koŋe ki bo shiide nyu fwe.
46 Guardai-vos dos escribas, que querem andar de roupas compridas e gostam das saudações nas praças públicas, das primeiras cadeiras nas sinagogas e dos primeiros lugares dos banquetes;
47 Bo shiishi bakwɛŋkfu, bo lɛɛde bɛ bo, bo fii yéh bɛ mwɛɛ muboo, bo buuse bo bɛ chibuunɛ chì ndefe. Wuboo ŋgɛ lé wu gê wu yâ lo.”
47 que devoram as casas das viúvas, fingindo fazer longas orações. Eles receberão castigo mais rigoroso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.