Hebreus 12
ncr (NCR) vs NVI
1 No besabɛŋ le wa kinchvu ki bamii ba gɛ̀ leesɛ fitele yi Nyo le banɛ ba le ba gɛŋ besabɛŋ ba tasɛ, besabɛŋ mo be bû akuu a bvujijɛ bvuchii bvù jeese besabɛŋ, mo bimbefɛ bì to bi nyu chige ki bi dîiŋ besabɛŋ, bee mo be kâaŋ shɛ́ŋ bee lêge kinlegɛ kì Nyo le wu gɛɛ a besabɛŋ fwe.
1 Portanto, também nós, uma vez que estamos rodeados por tão grande nuvem de testemunhas, livremo-nos de tudo o que nos atrapalha e do pecado que nos envolve, e corramos com perseverança a corrida que nos é proposta,
2 Besabɛŋ doo bee lege bee gɛɛ ajii yi Jiso le. Le wu wù gɛ̀ gwenyɛ je fɛ besabɛŋ le ki bee lêesɛ fitele yi Nyo le, nyu wu wù gee fitele fì besabɛŋ leese yi Nyo le fi kooji fi gɛɛne fi mɛɛse. Wu gɛ̀ kaaŋ shɛ́ŋ ki wu kwê kwe yi kintaaŋ le. Wu gɛ̀ baaŋ jiŋɛ gɛ kinchoosɛ ki kfuu chi yiyɛɛ kwe gɛ, nje wu gɛ̀ jiiŋe fwe nyume yi bvujoŋɛ bvù le a wu fwe le. Mɛɛse le wu nyu wu shii a kibo kinchiɛɛŋ ki kala wu Nyo le.
2 tendo os olhos fitos em Jesus, autor e consumador da nossa fé. Ele, pela alegria que lhe fora proposta, suportou a cruz, desprezando a vergonha, e assentou-se à direita do trono de Deus.
3 Bɛŋ kwâji kune wuwɛɛ muh wù gɛ̀ fi kfuu chi wɛɛ ŋgɛ wù bamii ba befe gɛ̀ nyaa wu le, wu lɛ keefɛ fifiɛɛ gê lɛ muntele mwɛna ka mu wɛ̂ɛyi mu tô mu fwɛ̂ɛŋ a je gɛ.
3 Pensem bem naquele que suportou tal oposição dos pecadores contra si mesmo, para que vocês não se cansem nem se desanimem.
4 Jɛŋ yi bɛŋ tune bɛ kimbefɛ bɛŋ baaŋ a tuŋ gɛ wa bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ bu yi gvunɛ chi muh le, chi giiŋ lo gɛ.
4 Na luta contra o pecado, vocês ainda não resistiram até o ponto de derramar o próprio sangue.
5 Ŋkwaji lɛ bɛŋ baaŋ daayɛ gɛ ntefɛ yì Nyo nyaa bɛŋ le njɛ booŋ be gɛ? Wu jɛme lɛ,
5 Vocês se esqueceram da palavra de ânimo que ele lhes dirige como a filhos: "Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor, nem se magoe com a sua repreensão,
6 Wo kêe lɛ Tada to wu naji nyu muh wu wù koŋe,
6 pois o Senhor disciplina a quem ama, e castiga todo aquele a quem aceita como filho".
7 Bɛŋ mo bɛŋ kâane shɛ́ŋ yi baŋgɛ ba bɛŋ yɛne le, bɛŋ kêe lɛ Nyo naji lo bɛŋ njɛ booŋ be. Mwa wumu nɛ le yu wù chiji naji gɛ wu gɛ?
7 Suportem as dificuldades, recebendo-as como disciplina; Deus os trata como filhos. Pois, qual o filho que não é disciplinado por seu pai?
8 Nɛ Nyo chinɛ bɛŋ le njɛ wu naji bɛŋ no wu to wu naji booŋ be bachii sɛŋ, tu gɛ bɛŋ nyu booŋ be gɛ, tu bɛŋ le bikolɛ.
8 Se vocês não são disciplinados, e a disciplina é para todos os filhos, então vocês não são filhos legítimos, mas sim ilegítimos.
9 Besabɛŋ kɛme tɛ bachiji besa ba fɛkuu fɛnɛ ba gɛ̀ shee bo naji besabɛŋ, besabɛŋ ŋgvuune bo. Nɛ besabɛŋ gɛ̀ ŋgvuune bo noo, tu gɛ taŋlo besabɛŋ nyâ bikwɛɛ Chiji biyo biɛsa besabɛŋ fe lo noo gɛ, ki be kɛme kinche kì kage gɛ?
9 Além disso, tínhamos pais humanos que nos disciplinavam, e nós os respeitávamos. Quanto mais devemos submeter-nos ao Pai dos espíritos, para assim vivermos!
10 Bachiji besa bayu gɛ̀ naji besabɛŋ yi kife le nɛ shige no bo gɛ̀ yɛnɛ lɛ fi le chuule fɛ bo le. Geenɛ Nyo to wu naji besabɛŋ maajɛ wuyu nyu wese besabɛŋ wu lɛ besabɛŋ yûude no wu yuude.
10 Nossos pais nos disciplinavam por curto período, segundo lhes parecia melhor; mas Deus nos disciplina para o nosso bem, para que participemos da sua santidade.
11 Sege doo nyume kife ki ba tâane muh ki ba nâji wu, wu yuge nyu nlujɛ kife kɛɛ le, nyume gɛ njoŋ gɛ. Sege doo nyume ajiŋ a kife kiyu, fifiɛɛ to nyu bɛ nyiɛgee mo kinche kì chaaŋ fɛ wuwɛɛ muh wù ba le ba yɛyɛ wu a yinɛ je le.
11 Nenhuma disciplina parece ser motivo de alegria no momento, mas sim de tristeza. Mais tarde, porém, produz fruto de justiça e paz para aqueles que por ela foram exercitados.
12 Noo bɛŋ gê chiaaŋ yɛne yi wooŋ wa kaasɛ yi tɛmɛ, bɛŋ gê tɛ anyuu a wene a koge kaasɛ wo tɛmɛ.
12 Portanto, fortaleçam as mãos enfraquecidas e os joelhos vacilantes.
13 Bɛŋ gɛɛne nyu a je yì chaaŋ, wu lɛ keefɛ bikaa bì sɛɛŋe mɛsɛ bi logɛ gɛ, bi tɛmɛ lo.
13 "Façam caminhos retos para os seus pés", para que o manco não se desvie, mas antes seja curado.
14 Bɛŋ mône chuule ki bɛŋ chêe yi nyiɛgee le bena bamii bachii, bɛŋ ka mone tɛ chuule ki bɛŋ chêe kinche kì yuude. Nɛ muh chee gɛ kinche kì yuude gɛ, tu gɛ taŋlo wu to wu yɛŋ Tada le gɛ.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e para serem santos; sem santidade ninguém verá o Senhor.
15 Bɛŋ yɛ̂ne lɛ keefɛ muh mu ge wu fu ki wu kɛ̂me nfih wu Nyo gɛ, bɛŋ ka bɛŋ yɛ̂ne tɛ lɛ keefɛ ŋgo yimi yì befe ge yi ja yi bu a bɛŋ ntɛnɛɛ yi gê yi tô bɛ ŋgɛ yi njîŋ bamii ba duude gɛ.
15 Cuidem que ninguém se exclua da graça de Deus. Que nenhuma raiz de amargura brote e cause perturbação, contaminando a muitos.
16 Bɛŋ yɛ̂ne tɛ lɛ keefɛ muh mu bɛŋ le kɛ̂me kinche kinyiɛŋ yi kinjaŋ gɛ. Keefɛ muh tɛ fâŋe lo fiɛɛ fì kune Nyo njɛ Esawu wù gɛ̀ gesɛ kijusɛ ke kì wu gɛ̀ bee ki wu gê wu kɛ̂me njɛ mwa wù ŋgamu yi mwɛɛ munjile mù kimimia le maa gɛ.
16 Não haja nenhum imoral ou profano, como Esaú, que por uma única refeição vendeu os seus direitos de herança como filho mais velho.
17 Gɛ bɛŋ kee lɛ ajiŋ ayu wu gɛ̀ ja wu ka wu goone ki wu kɛ̂mɛ bvushɛ chiaaŋ yi chiji le, chiji faŋ lo gɛ? Gɛ je yì wu kusɛ gɛ̀ baaŋ yu gɛ mo no wu gɛ goone bɛ ajoo ajii ki wu ka wu kɛ̂me bvushɛ bvuyu.
17 Como vocês sabem, posteriormente, quando quis herdar a bênção, foi rejeitado; e não teve como alterar a sua decisão, embora buscasse a bênção com lágrimas.
18 Bɛŋ kêe lɛ fɛ bɛŋ lɛme fo mɛɛse gɛ nyume njɛ kijusɛ ki fɛkuu kì bamii ba Ishwala gɛ̀ lɛme fo bvù taŋlo muh kuŋ yu. Bo gɛ̀ lɛme, ŋgu bɛɛne nɛ lululu, akfuuŋ jime nɛ tititi, nfuŋ jume tɛ nɛ kekeke.
18 Vocês não chegaram ao monte que se podia tocar, e que estava chamas, nem às trevas, à escuridão e à tempestade,
19 Bo yuge tɛ no soŋ toŋe, jɛ yimi jɛme. Mwɛɛ mù jɛ yiyu gɛ̀ jɛme fuuŋsɛ bo, bo tu bo lɛge lo lɛ keefɛ jɛ yiyu ka yi jɛme bo le gɛ.
19 ao soar da trombeta e ao som de palavras tais, que os ouvintes rogaram que nada mais lhes fosse dito;
20 Bo gɛ̀ lɛge noo nje fiɛɛ fì jɛ yiyu gɛ̀ jɛme gɛ̀ yage bvuŋga bvuboo. Jɛ yiyu gɛ̀ chiisɛ lo bo le lɛ,
20 pois não podiam suportar o que lhes estava sendo ordenado: "Até um animal, se tocar no monte, deve ser apedrejado".
21 Nchiɛɛŋ, mwɛɛ mu bo gɛ̀ yɛde fo, gɛ̀ kuufe ye baaŋ. Musɛ kibɛɛ jɛmɛ lɛ, “Nfaaŋ wù baaŋ le wu ge ye ja yi tu yi shiŋshi lo mɛ.”
21 O espetáculo era tão terrível que até Moisés disse: "Estou apavorado e trêmulo! "
22 Bɛŋ le fiena bɛŋ lɛme nyu yi Mbegɛ wu Sayoŋ le, nyu kilaantɛŋ kì le ki Nyo wù kɛme kinche, ka nyu Yɛlusalɛm wù fɛwe. Le fo fɛ banchɛndaa ba Nyo le ba taŋlo muh gɛ taŋ gɛ, bo too bo laŋeye yi kintaashɛ le.
22 Mas vocês chegaram ao monte Sião, à Jerusalém celestial, à cidade do Deus vivo. Chegaram aos milhares de milhares de anjos em alegre reunião,
23 Bɛŋ le bɛŋ to wa a kintaashɛ ki bamii ba Nyo le, ba le booŋ be ba fwe, wu saŋ ajee aboo a ŋwa we le fɛwe. Bɛŋ le bɛŋ to wa a Nyo fwe wù suune bansa ba bamii bachii. Bɛŋ le bɛŋ to wa tɛ fwe a biyo bi bamii ba gɛ̀ bee chaaŋ, bì Nyo le wu ge wa bi yuude bi gɛɛne bi mɛɛse.
23 à igreja dos primogênitos, cujos nomes estão escritos nos céus. Vocês chegaram a Deus, juiz de todos os homens, aos espíritos dos justos aperfeiçoados,
24 Bɛŋ le bɛŋ to wa tɛ fɛ Jiso wù lɛme fwe wu maŋkaŋ mà manfɛŋ ntɛnɛɛ a Nyo bɛ bamii, bɛŋ to tɛ fwe a kilɛmɛ ki Jiso kì bo gɛ̀ miasɛ yi besabɛŋ le. Kilɛmɛ kinɛ jɛme fiɛɛ fì joŋe fi fede fi kilɛmɛ ki Abɛ.
24 a Jesus, mediador de uma nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala melhor do que o sangue de Abel.
25 Bɛŋ yɛ̂ne keefɛ bɛŋ fâŋe ki bɛŋ bɛ̂ɛŋ muh wù jɛme bɛŋ le gɛ. Bamii ba Ishwala gɛ̀ baaŋ bonɛ gɛ chiaaŋ yi ŋgɛ wu gɛ̀ to fɛ bo le gɛ nje bo gɛ̀ faŋ ki bo bɛ̂ɛŋ muh wù Nyo gɛ̀ cha lɛ wu jɛ̂me bo le fɛkuu fɛnɛ fede jwe we le. No fi le noo tu gɛ je nyu yu fɛ besabɛŋ le ki be gê be bônɛ gɛ, nɛ besabɛŋ le be faŋ ki bee bɛɛŋ muh wù jɛme besabɛŋ le fɛwe.
25 Cuidado! Não rejeitem aquele que fala. Se os que se recusaram a ouvir aquele que os advertia na terra não escaparam, quanto mais nós, se nos desviarmos daquele que nos adverte dos céus?
26 Gɛ̀ bee sege kɛɛ wu jɛmɛ nshɛŋ shiŋshɛ. Mɛɛse wu le wu ka lɛ,
26 Aquele cuja voz outrora abalou a terra, agora promete: "Ainda uma vez abalarei não apenas a terra, mas também o céu".
27 Njɛmɛ wù lɛ, “Sege nlé ŋkâ nshîŋshɛ”, duunyi lɛ Nyo lé wu gê wu chîaasɛ lo mwɛɛ munchii mù wu gɛ̀ jonɛ mù taŋlo ba shiŋshɛ, wu lɛ shɛɛ gɛh mwɛɛ mù taŋlo ba gɛ shiŋshɛ gɛ.
27 As palavras "ainda uma vez" indicam a remoção do que pode ser abalado, isto é, coisas criadas, de forma que permaneça o que não pode ser abalado.
28 Fi mo fi nyu lɛ besabɛŋ nyâa kiyone Nyo le lɛ bvunfoŋ bvù besabɛŋ fii, le bvù taŋlo ba gɛ shiŋshɛ bvu gɛ. Noo besabɛŋ mo be yûuse Nyo a je yì wu le wu bɛɛŋ le, bee nyâa ŋgvunɛ wu le, bee fâane wu.
28 Portanto, já que estamos recebendo um Reino inabalável, sejamos agradecidos e, assim, adoremos a Deus de modo aceitável, com reverência e temor,
29 Besabɛŋ nyâa noo nje, “Nyo wese besabɛŋ le njɛ ŋgu wù taŋlo wu fieesɛ lo fiɛɛ.”
29 pois o nosso "Deus é fogo consumidor! "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.