Lucas 10
Ëhwati Gali (NCE) vs NTLH
1 Tokwafe, Tako Ho Jisas, bu 72 home mata aniji tlome. Na bu tlemalë tlemalëme jine tëbelëkakëme, bume mogoutatla namëglame. Iniwa lifate na iniwa lifeku bu kë belëme lugujume kë tole lëglebë, bu kë enëneme kë iniwa lifate na lifeku elëme jine tëbelëkakëme.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Na bume waflë gali tlome, “Feilawa hi wesibi bu nuju mago wanigliji mëbe, kwe lebutako wege ho hana mëtabëya, kë hi wesibi fa namogotlame. Këme nëgeme sobo nuju bolijaya, Gotome, sagali elolo, bu wege home jine nalëglëmeme, bubë nuju mago hi wesibi fa namëgëtatlame.”
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Na bume gali tlome, “Sobo eyeumo. Aholokwane elo. Bo some kë jine nëglëyobëye, sobo sipsip kleli nëbale, wame tabo amalebë ku mëta fene mëtabe.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Sobo baliti musu o wesibi sisike musu o juba jibo asa ehoujo. Na some alëgeme kë esune mëglëyobë onehome, tafana asa gëgali elelëmo. Weye. Sobo hokweinawa saeyeu.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Na sobo lowa ekaklujona, sobo kë lo mago onehome afina megali eglomome, ‘Sobo ebë lo mëta kë tafa egelobë lowenena sle elo.’
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Na tu taba ka ho, kë lo mëta tafa lëglena, kwe sobobë lowene sle gali bu mëta malëbetle. Kwe këha ho, kë lo mëta tafa hana lëglena kwe sobobë lowene sle gali sobelë lukwaiji lëkeketëyome.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Sobo kë lo mëta fwa sani ni ebekefo. Li lo li lo asa elo. Na iniwa hi wesibi some kë lo mago kë mëglëkefëyobë sahi hi elo. Bo ebë galime fëyeme gali nelëne? Ho wege lëglekëfena, kwe bubë wege wesibi lalowa glo lëgleme. Na kë fenene, ho bu Gotobë wege, wege lëgletlena, kwe bubë wesibi glo lëgleme.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Sobo li lifatewa tuhu egelona na ho some bubë lowa no lëglëyona, kë hi wesibi some kë mëglëyobë, sahi elo.
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 Sobo kë life mago ato elili onehome sasle etomo. Na sobo gali metë saetatemo, ‘Goto bu sobobë eso home natafa lëgletëyobë olë nounou lalëletëyo.’
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Na sobo li lifatewa tuhu egelona na kë life mago oneho some nëno hana mëglana, kwe sobo kë lifatebë alëge mëta elibome na megali elëmome,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‘Sobobë lifate flëke sebobë jubame kë lesili mëglebë sebo sosa nanotoma. Some melebotaneme nëgeme, ebë wesibi sobo kë egelobë wafi tëbo elito. Kwe sobo lowene sle elo, Goto bu sobobë eso home natafa lëgletëyobë olë nounou lalëletëyo, kwe sobo kë olë tole hana eletelo.’
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Bo some gali nolëyo, Goto, iniwa onehobë gali aholokwane loglomebë olë na onehome fufu logotomebë olë fata lëglena, kwe bu ebë lifatebë onehome tako tëbo logotomeme kwe bu Sodom lifatebë onehome sogë tëbowa logotomeme.”
12 E Jesus disse mais isto:
13 Na Jisas ita gali tlome, “Sobo Korasin lifate mago oneho na sobo Betsaida lifate mago oneho, masiwafe, tokwafe tëbo wesibi somëta fata mëgletëyome. Ëbame, bo sobobë ku mëta Gotobë afutukuna, klelegowa wesibi blëge blëge tëtatëyo, kwe sobobë tëbo lowene aholokwana ti hana elo. Ëtani, bo Tair na Saidonbë onehome këha klelegowa wesibi hana blëge blëge tëtatemë. Kwe bo Tair na Saidonbë onehome, këha klelegowa wesibi blëge blëge nëgëtatemëbë, kwe bu ëtani anebo bubë tëbo lowene aholokwana wati mëglame fene na lale lowenewa esogo mëglelëlame fene. Na bu tëbo ëho wafi gëgelo motomame fene na atikafa wafi ju mëglame fene, bu melëme lëlekuju mëtla, bubë tëbo lowene wahune mëtla.
13 Jesus continuou:
14 Goto, iniwa onehobë gali kë aholokwane loglomebë olë na onehome kë fufu logotomebë olë fata lëglena, bu some tako tëbo lëgëtome kwe bu Tair na Saidon life mago onehome sogë tëbowa logotomeme. Sobo kë klelegowa wesibi hwi toglomome nëgeme kwe sobobë tëbo lowene aholokwana hana ti elo.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Na sobo Kaperneam life mago oneho, sobo melowene lalone, ‘Sebo lale enënemu nëgeme na Goto seme heven life elë nëno lëgleme.’ Weye. Hanane mu. Goto some tëbo lëgëtome na hel lifewa sike lëtëkakeme.”
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Na Jisas bubë lowene esogo mëglelëtlabë home gali tlome, “Oneho sobobë gali aholokwane sle lameletëyo bu mata bobë gali aholokwane sle mëgletëname. Na oneho some hehë lameletëyo bu bome mata hehë mëgletëname. Na oneho bome hehë lamëletëna, bu bome kë jine tëglënëbë ho, Gotome mata hehë lamletla.”
16 Então disse aos discípulos:
17 Tokwafe, Jisas kë jine tëglëmebë 72 ho, fleflesuna loko mëtëkakija. Na bu gali mëtla, “O, tako ho, sebo jubë weniji fë tëtona, na ahwane bu sebobë gali aholokwane mëtle na lamëtlëbouwa.”
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Na Jisas gali tlome, “Sobo melë tugulona, bo kwe, mehwi latelë, Satan heven lifate mago latitigowa, wawaine fene tle.
18 Jesus respondeu:
19 Aholokwane elo! Bo some afutuku wafi tlëyo. Na sobo sebobë wame ho, Satanbë afutuku boblo etatelome. Na sobo wame tabo taiju na mlawalë matawa lalowa asë egolome na iniwa wesibi bu some hana tëbo mëgëtome.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Kwe ahwane, bu sobobë gali kë aholokwane mëgletëyobëme na kë mëtlëboubëme, asa fleflesu elo. Weye. Goto sobobë weniji bubë bogo mëta kë yahi tëgletëyobëme fwa fleflesu egelome.”
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Kë nalëwa, Gotobë Amtëtomba, Jisasbë lowenebë fleflesu tëtatle. Na Jisas gali tle, “Aya, ju heven lifate magobë na ebë life magobë Tako Ho. Yaha fëyemene? Bo jume fleflesu nanëletë. Oneho bume fwa melowene lamëtla, ‘Sebo iniwa wesibi lowene sle nëletëma,’ kwe ju jubë afutuku bume ëho tëtatëme. Kwe oneho bume fwa melowene lamëtla, ‘Sebo nëbale tokwetokwëha, sebobë lowene afluja lalëletëna, sebo iniwa wesibi lowene hana nëletëma,’ kwe ju jubë afutuku bume waolafa tëtatëme. O aya, ju jubë tolewa esogo elelële na ju melë eleme.”
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 Na Jisas bu ita gali tle, “Bobë aya bu iniwa afutuku na lowene bome watlënë. Iniwa ho bome bubë nëbame lowene sle hana mëletëna. Bolijaya buwa lowene lëletle. Na iniwa oneho, bolijayame lowene hana mletla. Bo bubë nëba na bo ayame lebotane nëtatëmebë, kë oneho buwa lowene mletla.”
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Jisasbë lowene esogo mëglelëtlabë ho, bume fwa tafa tlelëme, na bume swaya tletëme na bume fwa gali tlome, “Sobo lebutako lale wesibi wahwi tlomo, na sobo fleflesu egelome.
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 Bo some gali nolëyo, ëtani, lebutako Gotobë lowene mago gali të mototokweflabë ho na lebutako life mago eso ho bu metole lamëtla, sobo kë hwi toglomobë wesibi, hwi moglomame fene, kwe bu hana hwi motloma, na bu metole lamëtla, sobo kë aholokwane tëgelobë gali, aholokwane mëglame fene, kwe bu aholokwane hana mëtla.”
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Gotobë galime okokwe toglomebë ho Jisas belë tisi tle, bume tëbo loweneme su nalogotleme fene. Na bu takune tlole, “Tisa! Bo habelë nëgelëmene, lale tafa unaunalëme fa nanogotlëme?”
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Na Jisas bume takune tlole, “Gotobë bogo mago gali habë gali lalane? Ju habë hwi laeolëne?”
26 Jesus respondeu:
27 Na Gotobë galime okokwe toglomebë ho gali tafu tëtatle, “Sobo tako Gotome anisasana tole egletelomemu. Lowenena, afutukuna, ini tolewa egletelomemu. Na jubë ato fene tole eletle, ju lime mata metole egletleme.”
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Na Jisas bume gali tlole, “Ebë lalowa. Ju gali tafu sle latle. Ju melë eglena, na ju lale tafa fa egotleme.”
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Kwe kë Gotobë galime okokwe toglomebë ho bu metole latletle, Jisas bume melowene nalëgletleme, “Lale lowenena hofe.” Këme nëgeme bu Jisasme këme takune tlole, “Gotobë bogo mago gali, bobë fëye yabe home gali elane?”
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Na kwe Jisas metafu tëtatle, “Ëbame, ho li, Jerusalem lifate kile tle na Jeriko lifatewa tëmatule. Bu tematulebëë na wameho alëgeme ëho mëtla, na bu alëgelëme okli mëtelëkukiya na fa mototla na tëkle mototlabëë ëjeha gli lëleme. Na bubë ëho titika mëtletla na bubë iniwa wesibi mata glo mëtletla na mana bume alëge mëglëbo mëta lakilewa mëtëkaka na bu mëtlëbouja.
30 Jesus respondeu assim:
31 Na kë olë nawa, lotu lome kë wege lëglebë ho mata kë alëge elëme tëmatule. Kwe bu alëge mëglëbome kë lëgëbebë home hwi telokwakle na alëge mëglëbo elë sigli tëtagule na latugujuwa.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Na tokwafe, Livaibë afenëbo, lotu lo mëta kë wege lëglekefëbë, bu mata kë alëge elëme tëmatule na kë home hwi telokwakle, na lolime hwime tuju tle na hwi tlole kwe bu mata sigli tëtagule na latugujuwa.
32 Também um
33 Kwe Samaria lifate mago ho li, bu mata nagi tëmatule. Na bu kë home hwi telokwakle, na bume tako masiwamu metletle.
33 Mas um
34 Na bu loliwa tuju tle, na bu wain taba liji tu, welë tuna, bubë juba këna swa totometle na kë juba, ëho kaka tabona lalei totometle. Na bume huju totle na bubë donki kleli amlebo matawa gwa towetle. Na bume oneho këme ni mëtëbekefëyabë lowa tlelule, na bume ululu sle latotle.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Na li olëna, bu tële baliti kë ni lo bolijaya home tlële na gali tlole, ‘Ju ebë balitina, ebë home këna satafa elelële. Na jubë baliti, bume tafa eglelëlebëme, sike eglena, kwe tokwafe bo nigisina, bo kofaya baliti jume nëglëme.’ ” Samaria life mago ho nagi tëmatule. Na bu kë home hwi telokwakle, na bume tako masiwamu metletle. (10.33)|alt="Good Samaritan" src="DN00479b.tif" size="col" loc="10.33" copy="Darwin Dunham © United Bible Societies, 1989." ref="10.33"
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Na Jisas kë Gotobë galime okokwe toglomebë home takune tlole, “Ju habë lowene lalene? Wame ho kë tëkle mototlabë hobë yabe yalëmune?”
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Na bu gali tle, “Ebë ho bume kë masiwa lëgletlebë na kë lëgaitalebë, ebë bubë yabemu.” Na Jisas bume gali tlole, “Ju ejume na kë ho fene laitale ju melë egleme.”
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Jisasna bubë lowene esogo mëglelëtlabë hona Jerusalem lifatewa mutujabë na li lifekuwa fwa mutula. Na kë lifeku mago mëse, bubë weniji Marta, Jisasme bubë lowa no tlële.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 Martabë bolijamobë weniji Maria. Maria, bu Jisasbë elebo lime tafa tletle na bubë gali mana aholokwane tlokwefle.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Kwe Marta bubë hi wesibi kësle totomebë wegeme tutune tlekëfe na Mariame tëbo lowene fa tëtatë. Na bu këme Jisas belë tuju na gali tlole, “O tako ho, bobë keinëba bome wakile etanë iniwa wege bowa no tlë. Ju këme lowene jwa fëyeme elene? Ju bume gali eolë! Bome egaitanë naegleme.”
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Kwe Jisas bume gali tolë, “O, Marta, Marta. Ju feilawa wesibime fëyeme tutune elene?
41 Aí o Senhor respondeu:
42 Maria bu bona kë tafa nëgelobë na kë gëgali nëgelobë wesibi, ebë lale wesibimufe. Këme nëgeme sebo ebë lale wesibime bume hana lëkle nëgetayame. Ju ebë wesibime fwa lowene egletleme.”
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.