Romanos 9

Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Extʉmʉ myʉduumbʉ Kristʉ, ngajxyʉdsʉ tʉyꞌa̱jtʉn es kyajts nꞌandaꞌaky. Ja Espíritʉ Santʉ anaꞌamp ma̱dsʉ nwinma̱ꞌa̱ñʉn es tʉyꞌa̱jtʉnʉts njʉna̱ꞌa̱ñ.
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, testemunhando comigo, no Espírito Santo, a minha própria consciência:
2 Ndimmʉda̱jttiibyʉts ja amay jotmay.
2 tenho grande tristeza e incessante dor no coração;
3 Oyxyʉpts njatseky es ka̱jxpéky ndimꞌítʉt es kyajts nꞌokꞌijnʉt tiꞌigyʉ mʉdʉ Kristʉ pʉn oꞌoyʉpxyʉp es ttukꞌoyꞌáttʉt ja nmʉguꞌukꞌa̱jtʉm, ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty,
3 porque eu mesmo desejaria ser anátema, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas, segundo a carne.
4 ja Israelʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts dʉꞌʉn éxtʉm ʉj. Dios kyupʉjkʉdʉ éxtʉmʉ ꞌyuꞌungʉty es tyukꞌijxʉdʉ ja myʉjꞌa̱jtʉn es ttuuñ ja kajxyꞌátypyʉ mʉt yʉꞌʉ, es tmooydyʉ ja ꞌyanaꞌamʉn esʉ wya̱ndakʉn es wiꞌix twindsʉꞌʉgʉdʉt ja Dios.
4 São israelitas. Pertence-lhes a adoção e também a glória, as alianças, a legislação, o culto e as promessas;
5 Nan yʉꞌʉdyʉ dʉꞌʉn ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Abra̱a̱n, Isa̱a̱ esʉ Jakoob, es nandʉꞌʉn jyaꞌayꞌa̱jtʉngyʉjxm ꞌyijty tadʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Kristʉ, oy jaꞌijty jyaDiósʉty diꞌibʉ anaꞌamp ma̱ diꞌibʉ jaaꞌa̱jtp tʉgekyʉ. ¡Waꞌan dyaꞌꞌawdaty ma̱ tʉgekyʉ it naxwíñʉdʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ! Waꞌan dʉꞌʉnʉty.
5 deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para todo o sempre. Amém!
6 ¡Per kyaj mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko Dios tʉ dyajtʉgátsy ja wya̱ndakʉn! Jaꞌa ko kyaj nidʉgekyʉ yʉ israelítʉty oj wyinꞌíxʉdʉ Dios éxtʉmʉ jyaꞌayʉn.
6 E não pensemos que a palavra de Deus haja falhado, porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas;
7 Es nan ni yʉꞌʉ Dios tkaja̱ꞌa̱yꞌáty nidʉgekyʉ ja Abra̱a̱nʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱dsʉty, mʉt ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Abra̱a̱n: “Yʉꞌʉyʉ dʉꞌʉnʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Isa̱a̱ yajkwentʉpʉjta̱ꞌa̱gʉp éxtʉm mjaꞌajʉn.”
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos seus filhos; mas: Em Isaque será chamada a tua descendência.
8 Tya̱a̱dʉ xytyuknija̱ꞌa̱m ko kyaj ja ja̱ꞌa̱y Dios ꞌyuꞌunkꞌátyʉty pʉnʉ wiꞌix pʉ́n ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ttukmíñ ttukja̱jtʉ, jaꞌa ja ja̱ꞌa̱y Dios uꞌunkꞌa̱jttʉp diꞌibʉ miin ja̱jttʉ ma̱ ja Dios tkuydyúñ ja wya̱ndakʉn,
8 Isto é, estes filhos de Deus não são propriamente os da carne, mas devem ser considerados como descendência os filhos da promessa.
9 mʉt ko dʉꞌʉn wya̱ndaky: “Jʉmbítʉpts ma̱ ja tiempʉ tpa̱a̱dʉt esʉ Saarʉ tʉ naty dyajmín dyajja̱ꞌty tuꞌugʉ uꞌunguꞌunk.”
9 Porque a palavra da promessa é esta: Por esse tempo, virei, e Sara terá um filho.
10 Es kyaj yʉꞌʉyʉty, nandʉꞌʉn ja Rebekʉ ꞌyuꞌunk majtskpʉ, tiꞌigyʉ tteetyꞌa̱jttʉ ja Isa̱a̱, ʉdsa̱jtʉm nꞌapteetyꞌa̱jtʉm.
10 E não ela somente, mas também Rebeca, ao conceber de um só, Isaque, nosso pai.
11 Oyʉ dʉꞌʉn, kyajnʉm natyʉ tya̱dʉ majtskpʉ uꞌunk myiñ jyaꞌty es ni tkatúñʉmʉ naty tii, ni yʉ oybyʉ es ni yʉ axʉʉkpʉ, jaꞌa ko tyúñʉty diꞌibʉ Dios tsyojk ko twinꞌijxy diꞌibʉ yʉꞌʉ kyupejkypy éxtʉmʉ jyaꞌayʉn,
11 E ainda não eram os gêmeos nascidos, nem tinham praticado o bem ou o mal (para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama),
12 kyaj jaꞌagyʉjxm ko tuꞌuk tuꞌuk tii ttuñ tkatúñ, es ja Rebekʉ yaꞌꞌanma̱a̱y: “Yʉ mgaꞌaxkópk yʉꞌʉ tuumbʉꞌátʉdʉp ja mutskpʉ.”
12 já fora dito a ela: O mais velho será servo do mais moço.
13 Dʉꞌʉn éxtʉm ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ: “Ndsejpyʉts ja Jakoob, perʉ Esa̱ꞌuu kyaj.”
13 Como está escrito: Amei Jacó, porém me aborreci de Esaú.
14 ¿Tii mʉdʉ tya̱a̱dʉ mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko kyajʉ Dios ttuñ ja tʉyꞌa̱jtʉn? ¡Ni wiꞌix tsoo!
14 Que diremos, pois? Há injustiça da parte de Deus? De modo nenhum!
15 Mʉt ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Moisés: “Ʉj nmʉdátʉpts ja paꞌꞌayoꞌon mʉt ja diꞌibʉts ʉj nbaꞌꞌayowaampy, es nmʉdátʉpts ja maꞌxtujkʉn mʉt ja diꞌibʉts ʉj nmʉmaꞌxtukaampy.”
15 Pois ele diz a Moisés: Terei misericórdia de quem me aprouver ter misericórdia e compadecer-me-ei de quem me aprouver ter compaixão.
16 Es dʉꞌʉn kyʉxeꞌeky ko diꞌibʉ Dios tyiimpy, dʉꞌʉn ttuñ mʉt ko yʉꞌʉ kʉꞌʉm pyaꞌꞌayowaampy, kyaj mʉt ko ja ja̱ꞌa̱yʉty dʉꞌʉn ttsoktʉ es ni mʉt ko ti oynʉꞌʉnʉn tʉ ttundʉ.
16 Assim, pois, não depende de quem quer ou de quem corre, mas de usar Deus a sua misericórdia.
17 Mʉt ko ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Ejiptʉ ryey: “Pa̱a̱ty tʉ nbʉjtaꞌaky éxtʉmʉ rey es nyaꞌíxʉdʉts ma̱ mijʉn ja nmʉkꞌa̱jtʉnʉts es dʉꞌʉn yaꞌíxʉt ja nmʉjꞌa̱jtʉnʉts ma̱ nidʉgekyʉ naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty.”
17 Porque a Escritura diz a Faraó: Para isto mesmo te levantei, para mostrar em ti o meu poder e para que o meu nome seja anunciado por toda a terra.
18 Tya̱a̱dʉ xytyuknija̱ꞌa̱m ko Dios yaꞌijxʉp ja pyaꞌꞌayoꞌon ma̱ diꞌibʉ yʉꞌʉ tsyejpy, es nandʉꞌʉn dyajkujuundaꞌaky diꞌibʉ yʉꞌʉ yajkujuunda̱ꞌa̱gaampy.
18 Logo, tem ele misericórdia de quem quer e também endurece a quem lhe apraz.
19 Jaa da pʉ́nʉts xyꞌanʉʉmʉp: “Pʉn dʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn, ¿wiꞌix mba̱a̱t ja Dios xypyekymyoꞌoyʉm oynʉꞌʉnʉn pʉn kyaj mba̱a̱t pʉ́n tjʉjpkuwa̱ꞌa̱gʉ diꞌibʉ Dios tsyejpy?”
19 Tu, porém, me dirás: De que se queixa ele ainda? Pois quem jamais resistiu à sua vontade?
20 Esʉts ʉj nꞌadsoy: ¿Es mbʉ́nʉ dʉn mij ko dʉꞌʉn xyñiꞌow xyñiya̱a̱xʉ Dios? ¿Tii waꞌanʉ tuꞌts tꞌanʉʉmʉ diꞌibʉ yajkójʉp: “Ti kots mij dʉꞌʉn tʉ xypyotsy?”
20 Quem és tu, ó homem, para discutires com Deus?! Porventura, pode o objeto perguntar a quem o fez: Por que me fizeste assim?
21 Pes ja tuꞌts pojtspʉ yajkejpy ja tyexy tyazʉ éxtʉm yʉꞌʉ kʉꞌʉm ttseky. Yʉꞌʉ pátʉp dyajtúnʉt kujkwaꞌxy ja moꞌonts es tpótsʉt tuꞌugʉ jantsy oybyʉ diꞌibʉ myʉꞌuñaapy ja pʉjy, es jakujkwaꞌxy mba̱a̱t dyaꞌoyʉ tuꞌuk diꞌibʉ oywyiꞌix yajtúñ. Pes ja moꞌonts jyaꞌaꞌa̱jtypy yʉꞌʉ.
21 Ou não tem o oleiro direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro, para desonra?
22 Nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn, ja Dios pátʉp ttúnʉt diꞌibʉ yʉꞌʉ tsyejpy. Yakaampy tuꞌugʉ ijxpajtʉn wiꞌix ja tʉydyuꞌunʉn dyaky es dyaꞌixa̱ꞌa̱ñʉty ja ꞌyajkʉn es myʉmadak mʉt ja myaꞌxtujkʉnʉ tadʉ ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ yʉꞌʉ tyuknibʉjtákʉ es ñʉjxtʉt ayoodaknóty.
22 Que diremos, pois, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita longanimidade os vasos de ira, preparados para a perdição,
23 Nandʉꞌʉn pátʉp es dyaꞌíxʉdʉt yʉ myʉjꞌa̱jtʉn mʉt ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ yʉꞌʉ myʉda̱jtypy mʉt ja paꞌꞌayoꞌon, mʉt ko jawyíñʉbʉ naty yʉꞌʉ tʉ ttuknibʉjta̱a̱gʉ es nꞌijtʉm ma̱ myʉjꞌa̱jtʉn,
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória em vasos de misericórdia, que para glória preparou de antemão,
24 ʉdsa̱jtʉm, diꞌibátyʉ Dios wyoo es tpaꞌꞌayooy, kyaj jyeꞌeyʉty ja israelítʉty, per nandʉꞌʉn diꞌibʉty kyaj ꞌyisraelítʉty.
24 os quais somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios?
25 Extʉm jyʉnaꞌañ ma̱ ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Oseeʉs tkʉxja̱a̱y:
25 Assim como também diz em Oseias: Chamarei povo meu ao que não era meu povo; e amada, à que não era amada;
26 Es nan jam jyʉnáñ:
26 e no lugar em que se lhes disse: Vós não sois meu povo, ali mesmo serão chamados filhos do Deus vivo.
27 Es mʉt ja israelítʉty, ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Isaiiʉ jyʉnáñ: “Oy ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty jyamayꞌa̱jtpʉdʉ ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱dsʉty éxtʉm ja puꞌu jikymyejyñbyʉꞌa̱a̱y, jeꞌeyʉ waanʉ yʉꞌʉjʉty ñitsoꞌoktʉt.
27 Mas, relativamente a Israel, dele clama Isaías: Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 Mʉt ko yʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm Dios tsojk es kexy kaꞌpxy tkuydyuunda̱ꞌa̱yaꞌañ yʉ ꞌyayuk ma̱ tʉgekyʉ ja naxwíñʉdʉ.”
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, cabalmente e em breve;
29 Es éxtʉm nandʉꞌʉn ja Isaiiʉ jyʉnáñ jawyíñʉp:
29 como Isaías já disse: Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, ter-nos-íamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.
30 ¿Ti xytyukjaygyujkʉm tʉgekyʉ tya̱a̱dʉ? Pes xytyukjaygyujkʉm ko yʉ diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty myʉbʉjkʉngyʉjxm oy wyʉꞌʉmdʉ mʉt ja Dios oy tkaꞌʉxta̱a̱ydyʉ es dʉꞌʉn ꞌyíttʉt mʉt ja Dios,
30 Que diremos, pois? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, todavia, a que decorre da fé;
31 es ja israelítʉty sitʉy jyatunandʉ éxtʉm ja Dios tꞌaneꞌemy es dʉꞌʉnxyʉp oy wyʉꞌʉmdʉ mʉt ja Dios, per yʉꞌʉjʉty kyaj ttukꞌoybyʉdsʉʉmdʉ.
31 e Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 ¿Es ti ko tkatukꞌoybyʉdsʉʉmdʉ? Jaꞌa ko jyamada̱ꞌa̱gándʉ es ja Dios yajnitsoꞌogʉdʉt mʉt ja diꞌibʉ yʉꞌʉjʉty kʉꞌʉm tyuundʉp es kyaj mʉt jaꞌagyʉjxm ko ja̱ꞌa̱y tꞌaxá̱jʉdʉ Jesús éxtʉmʉ Yajnitsókpʉ, mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko yʉꞌʉ tyukkunajpʉdʉ.
32 Por quê? Porque não decorreu da fé, e sim como que das obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 Dʉꞌʉn jyajty mʉdʉ israelítʉty éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Dios ma̱ ja jyaaybyajtʉn:
33 como está escrito: Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de escândalo, e aquele que nela crê não será confundido.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.