Romanos 11

Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Tyam nyajtʉ́y: ¿Ti tʉʉ Dios ttimꞌʉxtijta̱ꞌa̱y ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty? ¡Ni wiꞌix tsoo! Pes ʉj kʉꞌʉm israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉts, tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Abra̱a̱n esʉ Benjamink.
1 Pergunto, então: Acaso rejeitou Deus o seu povo? De maneira alguma. Pois eu mesmo sou israelita, descendente de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Kyaj ja Dios tꞌʉxtij ja jyaꞌay diꞌibʉ extʉ jékyʉp ñijawʉ éxtʉmʉ jyaꞌayʉty. ¿Tii kyaj miits xyñijáwʉdʉ éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn ma̱ yajmadyaꞌaky éxtʉm ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Eliiʉs tmʉꞌꞌʉꞌʉñ ja Dios mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ israelítʉty? Dʉꞌʉn jyʉnáñ:
2 Deus não repeliu o seu povo, que ele de antemão distinguiu! Desconheceis o que narra a Escritura, no episódio de Elias, quando este se queixava de Israel a Deus:
3 “Windsʉ́n, tʉ dyaꞌooktʉ ja mguga̱jxpʉty es tʉ dyajkutʉgóydyʉ yʉ mꞌartal; ʉjts naydyiꞌigyʉ tʉ nweꞌemy, es extʉ ʉj nandʉꞌʉnʉts xyaꞌooga̱ꞌa̱ndʉ.”
3 Senhor, mataram vossos profetas, destruíram vossos altares. Fiquei apenas eu, e ainda procuram tirar-me a vida {I Rs 19,10}?
4 ¿Per wiꞌix ja Dios ꞌyadsoojʉmbijtʉ? Dʉꞌʉn jyʉnáñ: “Jʉxtujk mílnʉm ja ja̱ꞌa̱yʉty xyꞌakwʉꞌʉmxʉdʉts diꞌibʉ kyajnʉm twingoxtánʉdʉ ja Baalʉ ꞌyagojwinnáx.”
4 Que lhe respondeu a voz divina? Reservei para mim sete mil homens, que não dobraram o joelho diante de Baal {I Rs 19,18}.
5 Nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn ꞌyakweꞌemy tyam waanʉ ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ mʉt ja Diosʉ myayꞌa̱jtʉngyʉjxm yajwinꞌijxy.
5 É o que continua a acontecer no tempo presente: subsiste um resto, segundo a eleição da graça.
6 Es pʉn Dios mayꞌa̱jtʉngyʉjxm wyinꞌijxʉdʉ, kyaj mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko yʉꞌʉ jyaꞌayꞌátʉdʉ Dios mʉt ko kʉꞌʉm ti ttundʉ. Mʉt ko diꞌibʉ yajpátp jaꞌagyʉjxm ko ti nduꞌunʉm, kyaj yʉꞌʉ yajtijy ko mayꞌa̱jtʉngyʉjxm yajpa̱a̱ty.
6 E se é pela graça, já não o é pelas obras; de outra maneira, a graça cessaria de ser graça.
7 ¿Wiꞌixʉ dʉꞌʉn? Kyaj ja israelitʉ ja̱ꞌa̱y oj tpa̱a̱ttʉ diꞌibʉ jyaꞌʉxta̱a̱ydyʉp, per pyattʉ ja ja̱ꞌa̱y diꞌibáty ja Dios wyinꞌijxʉdʉ. Es pʉnaty Dios kyaj wyinꞌijxyʉ, juꞌunda̱a̱ydyʉ jyot wyinma̱ꞌa̱ñʉty.
7 Conseqüência? Que Israel não conseguiu o que procura. Os escolhidos, estes sim, o conseguiram. Quanto aos mais, foram obcecados,
8 Yʉꞌʉ dʉꞌʉn diꞌibʉ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn myadyakypy ma̱ ꞌyity kʉxja̱ꞌa̱y: “Dios myooyʉ juun jyot wyinma̱ꞌa̱ñʉty es yʉ wyiin kʉdiibʉ ꞌyíxtʉt esʉ tyatsk kʉdiibʉ myʉdówdʉt. Es dʉꞌʉñʉmʉ dʉꞌʉn tyamba̱a̱t.”
8 como está escrito: Deus lhes deu um espírito de torpor, olhos para que não vejam e ouvidos para que não ouçam, até o dia presente {Dt 29,3}.
9 Es ja rey Davit ꞌyamdoo pyʉjktsoo ja Dios dʉꞌʉn:
9 Davi também o diz: A mesa se lhes torne em laço, em armadilha, em ocasião de tropeço, em justo castigo!
10 Waꞌanʉ wyiin twindsuꞌu twingoodsʉ kʉdiibʉ ꞌyíxtʉt;
10 A vista se lhes obscureça para não verem! Dobra-lhes o espinhaço sem cessar {Sl 68,23s}!
11 Pes nyajtʉ́wdʉ: ¿Tii kunajpʉdʉ kʉda̱a̱dʉ ja israelítʉty es kyutʉgooydyʉ tʉgekyʉ tʉgekyʉ? ¡Ni wiꞌix tsoo! Mʉt ko yʉꞌʉjʉty pyojpʉtuundʉ, ta ja nitsokʉn tʉ myiñ ma̱ diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty, es dʉꞌʉn ñaydyukwinnaxʉjáwʉdʉt diꞌibʉ israelitʉ, es ttsóktʉt nandʉꞌʉn diꞌibʉ Dios tʉ tmoꞌoydyʉ diꞌibʉ ꞌyaxa̱jʉ Jesukristʉ.
11 Pergunto ainda: Tropeçaram acaso para cair? De modo algum. Mas sua queda, tornando a salvação acessível aos pagãos, incitou-os à emulação.
12 Mʉt ko pyekytyuundʉ ja israelítʉty es pa̱a̱dyʉ dʉꞌʉn dyajtʉgooydyʉ ja kyunuꞌxʉnʉty, Dios tʉ tkuniꞌxy kana̱k nipat ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty. Pes waanʉ kajaa yajkunuꞌxtʉt nidʉgekyʉ naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty ko Dios tkunuꞌxta̱ꞌa̱yʉt nandʉꞌʉn ja israelítʉty.
12 Ora, se o seu pecado ocasionou a riqueza do mundo, e a sua decadência a riqueza dos pagãos, que não fará a sua conversão em massa?!
13 Nmʉga̱jxtʉpts miits diꞌibáty kyaj mꞌisraelitʉꞌattʉ. Tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko Diósʉts xykyajx esʉts miits xyꞌapóstʉlʉꞌáttʉt. Pa̱a̱dyʉts nnaygyʉyákyʉty amumduꞌuk esʉts nguydyúnʉt tya̱dʉ tuꞌunʉn.
13 Declaro-o a vós, homens de origem pagã: como apóstolo dos pagãos, eu procuro honrar o meu ministério,
14 Es dʉꞌʉnʉts nduñ esʉdsʉ nja̱ꞌa̱y xytyukꞌadsóktʉt ja nitsokʉn diꞌibʉ miits mmʉda̱jttʉp, es dʉꞌʉn nandʉꞌʉn na̱a̱gʉty ja israelítʉty ꞌyaxá̱jʉdʉp ja Jesús.
14 com o intuito de, eventualmente, excitar à emulação os homens da minha raça e salvar alguns deles.
15 Ko yʉꞌʉjʉty kyaj tkupʉjktʉ ja nitsokʉn diꞌibʉ Dios jamoꞌoyánʉ, net ja Dios ꞌyʉxtijʉ es jyʉnáñ mmoꞌoya̱ꞌa̱nʉdʉ ja nitsokʉn miits diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ. Es ko yʉꞌʉjʉty ñayyajtʉgátsʉdʉt, dʉꞌʉn ꞌyítʉt éxtʉmxyʉp tʉ jyikypyʉktʉ ma̱ tʉ ꞌyooktʉ.
15 Porque, se de sua rejeição resultou a reconciliação do mundo, qual será o efeito de sua reintegração, senão uma ressurreição dentre os mortos?
16 Ko ja Dios yajtukmayꞌáty ja jawyiimbʉ tsa̱jkaaky diꞌibʉ miimp ma̱ ja jembyʉ pʉjtaꞌaky, nandʉꞌʉn yajtukmayꞌáty tʉgekyʉ tya̱dʉ pʉjtaꞌaky. Es pʉn ja Dios yajtukmayꞌáty ja kepyꞌa̱a̱ts, nandʉꞌʉn yajtukmayꞌáty ja ꞌyaay xyeꞌentsy.
16 Se as primícias são santas, também a massa o é; e se a raiz é santa, os ramos também o são.
17 Mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko ja israelítʉty dʉꞌʉn éxtʉm ja ꞌyaay xyeꞌentsy tuꞌugʉ oliivʉs kepy diꞌibʉ kuyuꞌuy kuda̱jy. Na̱a̱gʉdyʉ tya̱dʉ kepxyeꞌentsy tʉ yajkupoottʉ. Pes miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ, diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉm ja kepxyeꞌentsy aamyóty ujtsótypyʉ, tʉ myaꞌꞌagojmúktʉ mʉt ja oliivʉs kepy diꞌibʉ ijtp kuyuꞌuy kuda̱jy, es dʉꞌʉn miidsʉty tʉ xyꞌaxá̱jʉdʉ mjikyꞌa̱jtʉn mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ tadʉ oliivʉs kepyʉ kuyuꞌuy kuda̱jpyʉ.
17 Se alguns dos ramos foram cortados, e se tu, oliveira selvagem, foste enxertada em seu lugar e agora recebes seiva da raiz da oliveira,
18 Pa̱a̱ty katʉ mnayjyáwʉty waanʉ oy es kʉdiinʉm ja oliivʉs kepyʉ ꞌyaay xyeꞌentsy kʉꞌʉm. Pʉn mnayjyawʉyánʉp waanʉ oy, jamyats ko mij kyaj xymyoꞌoy ja jikyꞌa̱jtʉnʉ tadʉ kepyꞌa̱a̱ts. Nik yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja kepyꞌa̱a̱ts mij myajjikyꞌa̱jtʉp.
18 não te envaideças nem menosprezes os ramos. Pois, se te gloriares, sabe que não és tu que sustentas a raiz, mas a raiz a ti.
19 Waꞌanʉ da mjʉna̱ꞌa̱ñ: “Jaꞌagyʉjxm tpoꞌttʉ ja oliivʉs kepxyeꞌentsy esʉts xytyukjʉjpkojʉya̱ꞌa̱ndʉ ʉj.”
19 Dirás, talvez: Os ramos foram cortados para que eu fosse enxertada.
20 Tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko ja oliivʉs kepxyeꞌentsy oj yajpooty na̱a̱gʉty mʉt ko kyaj naty tmʉbʉktʉ Dios, es dʉꞌʉn yʉꞌʉjʉty éxtʉm tʉ tyʉꞌʉdsyʉn. Es nandʉꞌʉn tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko miits myajtukjʉjpkójʉdʉ mʉt ko xymyʉbʉktʉ Dios. Es katʉ mmʉj mba̱a̱dʉ mʉt yʉꞌʉgyʉjxm. Nik niꞌigʉ naybyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉ yuunk naxypy.
20 Sem dúvida! É pela incredulidade que foram cortados, ao passo que tu é pela fé que estás firme. Não te ensoberbeças, antes teme.
21 Jaꞌa ko Dios kyaj oj tmeꞌxy ja israelítʉty ma̱ kyaj tmʉdowdʉ, oy yʉꞌʉjʉty dʉꞌʉn éxtʉm ja oliivʉs kepxyeꞌentsy kʉꞌʉm, ¿tii mjʉna̱a̱mp xytyijy ko myajmaꞌxtʉt miidsʉty diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉmʉ xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy aamyóty?
21 Se Deus não poupou os ramos naturais, bem poderá não poupar a ti.
22 Jaygyúkʉdʉ ko ja oliivʉs kepy mʉt ja kyʉꞌʉmxeꞌentsy esʉ xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy aamyóty ujtsótypyʉ, dʉꞌʉn yʉꞌʉ éxtʉm tuꞌugʉ ijxpajtʉn diꞌibʉ xytyukꞌijxʉm ja tsyojkʉnʉ Dios es nandʉꞌʉn yʉ tyʉydyuꞌunʉn. Pes ja tʉydyuꞌunʉn tmooy ja israelítʉty ko tpoꞌty éxtʉm ja xyeꞌendsyʉ tʉꞌʉtspʉ, es ma̱ miidsʉty dyaꞌíxyʉty ja tsyojkʉn. Per pʉn kyaj mnayyaꞌítyʉty mʉdʉ Diosʉ myayꞌa̱jtʉn, nandʉꞌʉn miidsʉty nʉjx mꞌittʉ éxtʉmʉ kepxyeꞌentsy diꞌibʉ yajkupoꞌttʉ.
22 Considera, pois, a bondade e a severidade de Deus: severidade para com aqueles que caíram, bondade para contigo, suposto que permaneças fiel a essa bondade; do contrário, também tu serás cortada.
23 Es ja israelítʉty, pʉn yajjʉmbijttʉp ja jyot wyinma̱ꞌa̱ñ es ñaybyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉt Dios kyʉꞌʉjóty, yʉꞌʉdyʉ dʉꞌʉn yajpʉjta̱ꞌa̱ktʉp jatʉgok ma̱ naty ꞌyity, mʉt ko Dios mba̱a̱t jam pyʉjtaꞌagyʉty jatʉgok.
23 E eles, se não persistirem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para enxertá-los de novo.
24 Ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ kyuyiipy kyudajpy ja oliivʉs kepy, kyaj ttukjʉjpkójʉ mʉt ja xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy diꞌibʉ miimp aamyóty pejyóty. Per ja Diosʉ dʉꞌʉn ttuuñ mʉt miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ, éxtʉm ja kepxyeꞌentsy diꞌibʉ kyuyiipy kyudajpy ja oliivʉs kepy. Ko Dios tʉ mbʉjkta̱ꞌa̱gʉdʉ mʉt jaꞌa, kyaj tsyípʉty es tpʉjkta̱ꞌa̱gʉt jatʉgok ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty mʉt jaꞌa, diꞌibʉ ijttʉp éxtʉm ja oliivʉs kepy kyʉꞌʉmxeꞌendsyʉty.
24 Se tu, cortada da oliveira de natureza selvagem, contra a tua natureza foste enxertada em boa oliveira, quanto mais eles, que são naturais, poderão ser enxertados na sua própria oliveira!
25 Mʉguꞌugítʉty, Diósʉts tʉ xytyuknijawʉ diꞌibʉ ijty kyayajnijáwʉ, es kʉdiibʉ miits mnayjyáwʉdʉt mʉj kuwijy. Tuk peky ja israelítʉty wʉꞌʉmdʉp kujuun extʉ ꞌyamukʉdyaꞌaydyʉt es kya̱ꞌpxʉt ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty diꞌibáty ꞌyaxa̱jʉyándʉp ja Jesús.
25 Não quero, irmãos, que ignoreis este mistério, para que não vos gabeis de vossa sabedoria: esta cegueira de uma parte de Israel só durará até que haja entrado a totalidade dos pagãos.
26 Ko dʉꞌʉn tyun jyátʉdʉt, net nidʉgekyʉ ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty ñitsoꞌoktʉt, éxtʉm ja Dios jyʉnaꞌañ ma̱ ja jyaaybyajtʉn:
26 Então Israel em peso será salvo, como está escrito: Virá de Sião o libertador, apartará de Jacó a impiedade.
27 Esʉ tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn ja kajxyꞌátypyʉ diꞌibʉts ndunaampy mʉt yʉꞌʉjʉty
27 E esta será a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados {Is 59,20s; 27,9}.
28 Mʉt ko ja israelítʉty ꞌyʉxtijtʉp ja oybyʉ ayuk ma̱ yajmadyaꞌaky ja Jesukristʉ, Dios pʉjtákʉp éxtʉmʉ myʉdsipʉn es xytyukꞌoyꞌáttʉt miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty. Perʉ Dios wyinꞌijx ja israelítʉty es tja̱ꞌa̱yꞌata̱ꞌa̱ñ es tpʉjtaꞌaky éxtʉmʉ myʉtnaymyaayʉbʉ jaꞌagyʉjxm ko tꞌaptʉjkꞌáttʉ ja Abra̱a̱n, Isa̱a̱ esʉ Jakoob.
28 Se, quanto ao Evangelho, eles são inimigos de Deus, para proveito vosso, quanto à eleição eles são muito queridos por causa de seus pais.
29 Diꞌibʉ Dios yajkypy, kyaj dyajjʉgeꞌeky; es ko twinꞌixy, nan kyaj tnakypyʉjkʉ.
29 Pois os dons e o chamado de Deus são irrevogáveis.
30 Miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty, kyaj xymyʉmʉdoodʉ ja Dios, per mʉt ko tyam ja israelítʉty tꞌʉxtijtʉ ja Dios, mbaꞌꞌayoojʉdʉp miidsʉty.
30 Assim como vós antes fostes desobedientes a Deus, e agora obtivestes misericórdia com a desobediência deles,
31 Es dʉꞌʉn éxtʉm yʉꞌʉ tꞌʉxtijtʉ ja Dios es miidsʉty tʉ xyꞌaxá̱jʉdʉ, nandʉꞌʉn dʉꞌʉn tʉ jyaty esʉ Dios tpaꞌꞌayówdʉt ja israelítʉty, dʉꞌʉn éxtʉm miits mbaꞌꞌayówʉdʉ.
31 assim eles são incrédulos agora, em conseqüência da misericórdia feita a vós, para que eles também mais tarde alcancem, por sua vez, a misericórdia.
32 Pes Dios niꞌamukʉ ja ja̱ꞌa̱y tpekymyoꞌoydyaꞌay mʉt ko kyaj myʉmʉdóyʉty, es dʉꞌʉn niꞌamukʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty yajpaꞌꞌayówdʉt.
32 Deus encerrou a todos esses homens na desobediência para usar com todos de misericórdia.
33 ¡Ja Diosʉ ꞌyoyꞌa̱jtʉn, wyijyꞌa̱jtʉn esʉ jyaygyujkʉn kyaj tmʉdaty ja kyugʉjxʉn, wyinna̱jxnʉp éxtʉm mba̱a̱t njajaygyujkʉm! ¿Pʉ́n mba̱a̱t tmʉwinma̱ꞌa̱ñbyaaty diꞌibʉ Dios tʉ ttuknibʉjta̱a̱gʉ o diꞌibʉ tyunaampy?
33 Ó abismo de riqueza, de sabedoria e de ciência em Deus! Quão impenetráveis são os seus juízos e inexploráveis os seus caminhos!
34 Extʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn: “¿Pʉ́n tʉ tjaygyukʉ ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm ja wyinma̱ꞌa̱ñ?, ¿pʉ́n tʉ myoꞌoyʉty ja ka̱jxwíjʉn?
34 Quem pode compreender o pensamento do Senhor? Quem jamais foi o seu conselheiro?
35 ¿Pʉ́n oynʉꞌʉnʉn jawyiin tʉ tmoꞌoy ja Dios es dʉꞌʉn óknʉm mba̱a̱t myʉgʉbétyʉty?”
35 Quem lhe deu primeiro, para que lhe seja retribuído?
36 Jaꞌa ko Dios tʉgekyʉ dyajkojta̱a̱y, es tsyojkʉngyʉjxm es myʉjꞌa̱jtʉngyʉjxm tʉgekyʉ ꞌyity. ¡Mʉjꞌa̱jtʉn mʉʉt ja Dios winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ! Waꞌan dʉꞌʉnʉty.
36 Dele, por ele e para ele são todas as coisas. A ele a glória por toda a eternidade! Amém.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.