Romanos 11

Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Tyam nyajtʉ́y: ¿Ti tʉʉ Dios ttimꞌʉxtijta̱ꞌa̱y ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty? ¡Ni wiꞌix tsoo! Pes ʉj kʉꞌʉm israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉts, tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Abra̱a̱n esʉ Benjamink.
1 Então eu pergunto: será que Deus rejeitou o seu povo? De modo nenhum! Porque eu também sou israelita, da descendência de Abraão, da tribo de Benjamim.
2 Kyaj ja Dios tꞌʉxtij ja jyaꞌay diꞌibʉ extʉ jékyʉp ñijawʉ éxtʉmʉ jyaꞌayʉty. ¿Tii kyaj miits xyñijáwʉdʉ éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn ma̱ yajmadyaꞌaky éxtʉm ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Eliiʉs tmʉꞌꞌʉꞌʉñ ja Dios mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ israelítʉty? Dʉꞌʉn jyʉnáñ:
2 Deus não rejeitou o seu povo, a quem de antemão conheceu. Ou vocês não sabem o que a Escritura diz a respeito de Elias, como pediu com insistência diante de Deus contra Israel, dizendo:
3 “Windsʉ́n, tʉ dyaꞌooktʉ ja mguga̱jxpʉty es tʉ dyajkutʉgóydyʉ yʉ mꞌartal; ʉjts naydyiꞌigyʉ tʉ nweꞌemy, es extʉ ʉj nandʉꞌʉnʉts xyaꞌooga̱ꞌa̱ndʉ.”
3 “Senhor, mataram os teus profetas, derrubaram os teus altares. Sou o único que sobrou, e procuram tirar-me a vida.”
4 ¿Per wiꞌix ja Dios ꞌyadsoojʉmbijtʉ? Dʉꞌʉn jyʉnáñ: “Jʉxtujk mílnʉm ja ja̱ꞌa̱yʉty xyꞌakwʉꞌʉmxʉdʉts diꞌibʉ kyajnʉm twingoxtánʉdʉ ja Baalʉ ꞌyagojwinnáx.”
4 Mas qual foi a resposta divina? Foi esta: “Reservei para mim sete mil homens que não dobraram os joelhos diante de Baal.”
5 Nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn ꞌyakweꞌemy tyam waanʉ ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ mʉt ja Diosʉ myayꞌa̱jtʉngyʉjxm yajwinꞌijxy.
5 Assim também nos dias de hoje sobrevive um remanescente segundo a eleição da graça.
6 Es pʉn Dios mayꞌa̱jtʉngyʉjxm wyinꞌijxʉdʉ, kyaj mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko yʉꞌʉ jyaꞌayꞌátʉdʉ Dios mʉt ko kʉꞌʉm ti ttundʉ. Mʉt ko diꞌibʉ yajpátp jaꞌagyʉjxm ko ti nduꞌunʉm, kyaj yʉꞌʉ yajtijy ko mayꞌa̱jtʉngyʉjxm yajpa̱a̱ty.
6 E, se é pela graça, já não é pelas obras; do contrário, a graça já não é graça.
7 ¿Wiꞌixʉ dʉꞌʉn? Kyaj ja israelitʉ ja̱ꞌa̱y oj tpa̱a̱ttʉ diꞌibʉ jyaꞌʉxta̱a̱ydyʉp, per pyattʉ ja ja̱ꞌa̱y diꞌibáty ja Dios wyinꞌijxʉdʉ. Es pʉnaty Dios kyaj wyinꞌijxyʉ, juꞌunda̱a̱ydyʉ jyot wyinma̱ꞌa̱ñʉty.
7 Que diremos, então? O que Israel buscava, isso não alcançou; mas a eleição conseguiu isso. Os demais foram endurecidos,
8 Yʉꞌʉ dʉꞌʉn diꞌibʉ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn myadyakypy ma̱ ꞌyity kʉxja̱ꞌa̱y: “Dios myooyʉ juun jyot wyinma̱ꞌa̱ñʉty es yʉ wyiin kʉdiibʉ ꞌyíxtʉt esʉ tyatsk kʉdiibʉ myʉdówdʉt. Es dʉꞌʉñʉmʉ dʉꞌʉn tyamba̱a̱t.”
8 como está escrito: “Deus lhes deu um espírito de profundo sono, olhos para não ver e ouvidos para não ouvir, até o dia de hoje.”
9 Es ja rey Davit ꞌyamdoo pyʉjktsoo ja Dios dʉꞌʉn:
9 E Davi disse: “Que a mesa deles se transforme em laço e armadilha, em tropeço e punição;
10 Waꞌanʉ wyiin twindsuꞌu twingoodsʉ kʉdiibʉ ꞌyíxtʉt;
10 que os olhos deles se escureçam, para que não vejam, e fiquem para sempre encurvadas as suas costas.”
11 Pes nyajtʉ́wdʉ: ¿Tii kunajpʉdʉ kʉda̱a̱dʉ ja israelítʉty es kyutʉgooydyʉ tʉgekyʉ tʉgekyʉ? ¡Ni wiꞌix tsoo! Mʉt ko yʉꞌʉjʉty pyojpʉtuundʉ, ta ja nitsokʉn tʉ myiñ ma̱ diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty, es dʉꞌʉn ñaydyukwinnaxʉjáwʉdʉt diꞌibʉ israelitʉ, es ttsóktʉt nandʉꞌʉn diꞌibʉ Dios tʉ tmoꞌoydyʉ diꞌibʉ ꞌyaxa̱jʉ Jesukristʉ.
11 Então eu pergunto: será que eles tropeçaram para que caíssem? De modo nenhum! Mas, pela transgressão deles, a salvação chegou aos gentios, para fazer com que os judeus ficassem com ciúmes.
12 Mʉt ko pyekytyuundʉ ja israelítʉty es pa̱a̱dyʉ dʉꞌʉn dyajtʉgooydyʉ ja kyunuꞌxʉnʉty, Dios tʉ tkuniꞌxy kana̱k nipat ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty. Pes waanʉ kajaa yajkunuꞌxtʉt nidʉgekyʉ naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty ko Dios tkunuꞌxta̱ꞌa̱yʉt nandʉꞌʉn ja israelítʉty.
12 Ora, se a transgressão deles resultou em riqueza para o mundo, e a diminuição deles resultou em riqueza para os gentios, quanto mais a plenitude deles!
13 Nmʉga̱jxtʉpts miits diꞌibáty kyaj mꞌisraelitʉꞌattʉ. Tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko Diósʉts xykyajx esʉts miits xyꞌapóstʉlʉꞌáttʉt. Pa̱a̱dyʉts nnaygyʉyákyʉty amumduꞌuk esʉts nguydyúnʉt tya̱dʉ tuꞌunʉn.
13 Dirijo-me a vocês que são gentios. Visto que eu sou apóstolo dos gentios, glorifico o meu ministério,
14 Es dʉꞌʉnʉts nduñ esʉdsʉ nja̱ꞌa̱y xytyukꞌadsóktʉt ja nitsokʉn diꞌibʉ miits mmʉda̱jttʉp, es dʉꞌʉn nandʉꞌʉn na̱a̱gʉty ja israelítʉty ꞌyaxá̱jʉdʉp ja Jesús.
14 para ver se de algum modo posso fazer com que os do meu povo fiquem com ciúmes e alguns deles se salvem.
15 Ko yʉꞌʉjʉty kyaj tkupʉjktʉ ja nitsokʉn diꞌibʉ Dios jamoꞌoyánʉ, net ja Dios ꞌyʉxtijʉ es jyʉnáñ mmoꞌoya̱ꞌa̱nʉdʉ ja nitsokʉn miits diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ. Es ko yʉꞌʉjʉty ñayyajtʉgátsʉdʉt, dʉꞌʉn ꞌyítʉt éxtʉmxyʉp tʉ jyikypyʉktʉ ma̱ tʉ ꞌyooktʉ.
15 Porque, se o fato de eles terem sido rejeitados trouxe reconciliação ao mundo, que será o seu restabelecimento, senão vida dentre os mortos?
16 Ko ja Dios yajtukmayꞌáty ja jawyiimbʉ tsa̱jkaaky diꞌibʉ miimp ma̱ ja jembyʉ pʉjtaꞌaky, nandʉꞌʉn yajtukmayꞌáty tʉgekyʉ tya̱dʉ pʉjtaꞌaky. Es pʉn ja Dios yajtukmayꞌáty ja kepyꞌa̱a̱ts, nandʉꞌʉn yajtukmayꞌáty ja ꞌyaay xyeꞌentsy.
16 E, se forem santas as primícias da massa, igualmente será santa a sua totalidade; se for santa a raiz, também os ramos o serão.
17 Mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko ja israelítʉty dʉꞌʉn éxtʉm ja ꞌyaay xyeꞌentsy tuꞌugʉ oliivʉs kepy diꞌibʉ kuyuꞌuy kuda̱jy. Na̱a̱gʉdyʉ tya̱dʉ kepxyeꞌentsy tʉ yajkupoottʉ. Pes miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ, diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉm ja kepxyeꞌentsy aamyóty ujtsótypyʉ, tʉ myaꞌꞌagojmúktʉ mʉt ja oliivʉs kepy diꞌibʉ ijtp kuyuꞌuy kuda̱jy, es dʉꞌʉn miidsʉty tʉ xyꞌaxá̱jʉdʉ mjikyꞌa̱jtʉn mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ tadʉ oliivʉs kepyʉ kuyuꞌuy kuda̱jpyʉ.
17 Se, porém, alguns dos ramos foram quebrados, e você, sendo oliveira brava, foi enxertado no meio deles e se tornou participante da raiz e da seiva da oliveira,
18 Pa̱a̱ty katʉ mnayjyáwʉty waanʉ oy es kʉdiinʉm ja oliivʉs kepyʉ ꞌyaay xyeꞌentsy kʉꞌʉm. Pʉn mnayjyawʉyánʉp waanʉ oy, jamyats ko mij kyaj xymyoꞌoy ja jikyꞌa̱jtʉnʉ tadʉ kepyꞌa̱a̱ts. Nik yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja kepyꞌa̱a̱ts mij myajjikyꞌa̱jtʉp.
18 não se glorie contra os ramos. Mas, se você se gloriar, lembre que não é você que sustenta a raiz, mas é a raiz que sustenta você.
19 Waꞌanʉ da mjʉna̱ꞌa̱ñ: “Jaꞌagyʉjxm tpoꞌttʉ ja oliivʉs kepxyeꞌentsy esʉts xytyukjʉjpkojʉya̱ꞌa̱ndʉ ʉj.”
19 Então você dirá: “Alguns ramos foram quebrados, para que eu fosse enxertado.”
20 Tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko ja oliivʉs kepxyeꞌentsy oj yajpooty na̱a̱gʉty mʉt ko kyaj naty tmʉbʉktʉ Dios, es dʉꞌʉn yʉꞌʉjʉty éxtʉm tʉ tyʉꞌʉdsyʉn. Es nandʉꞌʉn tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko miits myajtukjʉjpkójʉdʉ mʉt ko xymyʉbʉktʉ Dios. Es katʉ mmʉj mba̱a̱dʉ mʉt yʉꞌʉgyʉjxm. Nik niꞌigʉ naybyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉ yuunk naxypy.
20 Correto! Eles foram quebrados por causa da incredulidade, mas você continua firme mediante a fé. Não fique orgulhoso, mas tema.
21 Jaꞌa ko Dios kyaj oj tmeꞌxy ja israelítʉty ma̱ kyaj tmʉdowdʉ, oy yʉꞌʉjʉty dʉꞌʉn éxtʉm ja oliivʉs kepxyeꞌentsy kʉꞌʉm, ¿tii mjʉna̱a̱mp xytyijy ko myajmaꞌxtʉt miidsʉty diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉmʉ xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy aamyóty?
21 Porque, se Deus não poupou os ramos naturais, também não poupará você.
22 Jaygyúkʉdʉ ko ja oliivʉs kepy mʉt ja kyʉꞌʉmxeꞌentsy esʉ xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy aamyóty ujtsótypyʉ, dʉꞌʉn yʉꞌʉ éxtʉm tuꞌugʉ ijxpajtʉn diꞌibʉ xytyukꞌijxʉm ja tsyojkʉnʉ Dios es nandʉꞌʉn yʉ tyʉydyuꞌunʉn. Pes ja tʉydyuꞌunʉn tmooy ja israelítʉty ko tpoꞌty éxtʉm ja xyeꞌendsyʉ tʉꞌʉtspʉ, es ma̱ miidsʉty dyaꞌíxyʉty ja tsyojkʉn. Per pʉn kyaj mnayyaꞌítyʉty mʉdʉ Diosʉ myayꞌa̱jtʉn, nandʉꞌʉn miidsʉty nʉjx mꞌittʉ éxtʉmʉ kepxyeꞌentsy diꞌibʉ yajkupoꞌttʉ.
22 Considere, pois, a bondade e a severidade de Deus: para com os que caíram, severidade; mas, para com você, a bondade de Deus, desde que você permaneça nessa bondade. Do contrário, também você será cortado.
23 Es ja israelítʉty, pʉn yajjʉmbijttʉp ja jyot wyinma̱ꞌa̱ñ es ñaybyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉt Dios kyʉꞌʉjóty, yʉꞌʉdyʉ dʉꞌʉn yajpʉjta̱ꞌa̱ktʉp jatʉgok ma̱ naty ꞌyity, mʉt ko Dios mba̱a̱t jam pyʉjtaꞌagyʉty jatʉgok.
23 Eles também, se não permanecerem na incredulidade, serão enxertados; pois Deus é poderoso para os enxertar de novo.
24 Ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ kyuyiipy kyudajpy ja oliivʉs kepy, kyaj ttukjʉjpkójʉ mʉt ja xyeꞌendsyʉ oliivʉs kepy diꞌibʉ miimp aamyóty pejyóty. Per ja Diosʉ dʉꞌʉn ttuuñ mʉt miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelitʉꞌattʉ, éxtʉm ja kepxyeꞌentsy diꞌibʉ kyuyiipy kyudajpy ja oliivʉs kepy. Ko Dios tʉ mbʉjkta̱ꞌa̱gʉdʉ mʉt jaꞌa, kyaj tsyípʉty es tpʉjkta̱ꞌa̱gʉt jatʉgok ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty mʉt jaꞌa, diꞌibʉ ijttʉp éxtʉm ja oliivʉs kepy kyʉꞌʉmxeꞌendsyʉty.
24 Pois, se você foi cortado daquela que, por natureza, era uma oliveira brava e, contra a natureza, foi enxertado numa oliveira boa, quanto mais esses, que são ramos naturais, serão enxertados na sua própria oliveira!
25 Mʉguꞌugítʉty, Diósʉts tʉ xytyuknijawʉ diꞌibʉ ijty kyayajnijáwʉ, es kʉdiibʉ miits mnayjyáwʉdʉt mʉj kuwijy. Tuk peky ja israelítʉty wʉꞌʉmdʉp kujuun extʉ ꞌyamukʉdyaꞌaydyʉt es kya̱ꞌpxʉt ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty diꞌibáty ꞌyaxa̱jʉyándʉp ja Jesús.
25 Porque não quero, irmãos, que vocês ignorem este mistério, para que não fiquem pensando que são sábios: veio um endurecimento em parte a Israel, até que tenha entrado a plenitude dos gentios.
26 Ko dʉꞌʉn tyun jyátʉdʉt, net nidʉgekyʉ ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty ñitsoꞌoktʉt, éxtʉm ja Dios jyʉnaꞌañ ma̱ ja jyaaybyajtʉn:
26 E, assim, todo o Israel será salvo, como está escrito: “O Libertador virá de Sião e afastará de Jacó as impiedades.
27 Esʉ tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn ja kajxyꞌátypyʉ diꞌibʉts ndunaampy mʉt yʉꞌʉjʉty
27 Esta é a minha aliança com eles, quando eu tirar os seus pecados.”
28 Mʉt ko ja israelítʉty ꞌyʉxtijtʉp ja oybyʉ ayuk ma̱ yajmadyaꞌaky ja Jesukristʉ, Dios pʉjtákʉp éxtʉmʉ myʉdsipʉn es xytyukꞌoyꞌáttʉt miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty. Perʉ Dios wyinꞌijx ja israelítʉty es tja̱ꞌa̱yꞌata̱ꞌa̱ñ es tpʉjtaꞌaky éxtʉmʉ myʉtnaymyaayʉbʉ jaꞌagyʉjxm ko tꞌaptʉjkꞌáttʉ ja Abra̱a̱n, Isa̱a̱ esʉ Jakoob.
28 Quanto ao evangelho, eles são inimigos por causa de vocês; mas quanto à eleição, amados por causa dos patriarcas;
29 Diꞌibʉ Dios yajkypy, kyaj dyajjʉgeꞌeky; es ko twinꞌixy, nan kyaj tnakypyʉjkʉ.
29 porque os dons e a vocação de Deus são irrevogáveis.
30 Miidsʉty diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty, kyaj xymyʉmʉdoodʉ ja Dios, per mʉt ko tyam ja israelítʉty tꞌʉxtijtʉ ja Dios, mbaꞌꞌayoojʉdʉp miidsʉty.
30 Porque assim como no passado vocês foram desobedientes a Deus, mas agora alcançaram misericórdia à vista da desobediência deles,
31 Es dʉꞌʉn éxtʉm yʉꞌʉ tꞌʉxtijtʉ ja Dios es miidsʉty tʉ xyꞌaxá̱jʉdʉ, nandʉꞌʉn dʉꞌʉn tʉ jyaty esʉ Dios tpaꞌꞌayówdʉt ja israelítʉty, dʉꞌʉn éxtʉm miits mbaꞌꞌayówʉdʉ.
31 assim também estes agora foram desobedientes, para que também eles alcancem misericórdia, à vista da que foi concedida a vocês.
32 Pes Dios niꞌamukʉ ja ja̱ꞌa̱y tpekymyoꞌoydyaꞌay mʉt ko kyaj myʉmʉdóyʉty, es dʉꞌʉn niꞌamukʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty yajpaꞌꞌayówdʉt.
32 Porque Deus encerrou todos na desobediência, a fim de mostrar a sua misericórdia a todos.
33 ¡Ja Diosʉ ꞌyoyꞌa̱jtʉn, wyijyꞌa̱jtʉn esʉ jyaygyujkʉn kyaj tmʉdaty ja kyugʉjxʉn, wyinna̱jxnʉp éxtʉm mba̱a̱t njajaygyujkʉm! ¿Pʉ́n mba̱a̱t tmʉwinma̱ꞌa̱ñbyaaty diꞌibʉ Dios tʉ ttuknibʉjta̱a̱gʉ o diꞌibʉ tyunaampy?
33 Ó profundidade da riqueza, tanto da sabedoria como do conhecimento de Deus! Quão inexplicáveis são os seus juízos, e quão insondáveis são os seus caminhos!
34 Extʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn: “¿Pʉ́n tʉ tjaygyukʉ ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm ja wyinma̱ꞌa̱ñ?, ¿pʉ́n tʉ myoꞌoyʉty ja ka̱jxwíjʉn?
34 “Pois quem conheceu a mente do Senhor? Ou quem foi o seu conselheiro?
35 ¿Pʉ́n oynʉꞌʉnʉn jawyiin tʉ tmoꞌoy ja Dios es dʉꞌʉn óknʉm mba̱a̱t myʉgʉbétyʉty?”
35 Ou quem primeiro deu alguma coisa a Deus para que isso lhe seja restituído?”
36 Jaꞌa ko Dios tʉgekyʉ dyajkojta̱a̱y, es tsyojkʉngyʉjxm es myʉjꞌa̱jtʉngyʉjxm tʉgekyʉ ꞌyity. ¡Mʉjꞌa̱jtʉn mʉʉt ja Dios winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ! Waꞌan dʉꞌʉnʉty.
36 Porque dele, e por meio dele, e para ele são todas as coisas. A ele seja a glória para sempre. Amém!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.