Marcos 10
Juquila Mixe NT (MXQ_TBL) vs NAA
1 Net ja Jesús tsyoꞌoñ Kafarnaúm es oj ñejxy ma̱ ja Judeeʉ ñax es ꞌyawinna̱jxy ma̱ ja Jordán mʉjnʉʉ jadsoo ma̱ xʉʉ pyʉdsemy. Jap ja ja̱ꞌa̱yʉty ñaymyujkʉdʉ jatʉgok ma̱ naty yʉꞌʉ, es dyaꞌʉxpejky éxtʉmʉ naty yʉꞌʉ yaꞌʉxpeky jaayʉm.
1 Saindo dali, Jesus foi para o território da Judeia e para além do Jordão. E outra vez as multidões se reuniram junto a ele, e, de novo, ele as ensinava, segundo o seu costume.
2 Net na̱a̱gʉdyʉ fariseeʉty tnimiindʉ Jesús es dʉꞌʉn dyaꞌꞌanʉguga̱ꞌa̱jʉya̱ꞌa̱ndʉ. Ta dyajtʉʉdʉ: —¿Tii mba̱a̱t yʉ yedyʉjk tmastuꞌuty ja ñʉdoꞌoxy?
2 E, aproximando-se alguns fariseus, o puseram à prova, perguntando: — É lícito ao marido repudiar a sua mulher?
3 Ta ja Jesús ꞌyadsoojʉ: —¿Wiꞌix tꞌaneꞌemy ja Moisés?
3 Jesus respondeu:
4 Ta jaꞌajʉty ꞌyadsoodʉ: —Ja Moisés tʉ dyajnigutúkʉ es mba̱a̱t ja yedyʉjk tmastuꞌuty ja ñʉdoꞌoxy pʉn jawyiin tmoꞌoy tuꞌugʉ neky ma̱ jyʉnaꞌañ ko kyaj tꞌoknʉdoꞌoxꞌa̱jnʉ.
4 Eles disseram: — Moisés permitiu escrever uma carta de divórcio e repudiar.
5 Ta Jesús ꞌyanma̱a̱yʉdʉ: —Ja Moisés tkʉxja̱a̱yʉ tadʉ anaꞌamʉn jaꞌagyʉjxm ko kujuun miidsʉty.
5 Mas Jesus lhes disse:
6 Per ma̱ tsyondaky ko Dios dyajkojy tʉgekyʉ, yʉ Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ: “Dios yajkoj ja ja̱ꞌa̱yʉty yedyʉjk es toxytyʉjk.”
6 Porém, desde o princípio da criação, Deus os fez homem e mulher.
7 “Pa̱a̱ty ja yedyʉjk ꞌyabekyʉ ma̱ ja tya̱a̱k tyeety es dʉꞌʉn ñaybyuwa̱ꞌa̱gʉdʉ mʉdʉ ñʉdoꞌoxy,
7 “Por isso o homem deixará o seu pai e a sua mãe e se unirá à sua mulher,
8 es nimajtsk jyikyꞌattʉ éxtʉm tuꞌugʉn jeꞌeyʉ.”
8 tornando-se os dois uma só carne.” De modo que já não são mais dois, porém uma só carne.
9 Pa̱a̱ty diꞌibʉ ja Dios tʉ dyajnaymyúkʉdʉ, ni pʉ́n tkayajwa̱ꞌxʉt.
9 Portanto, que ninguém separe o que Deus ajuntou.
10 Ko naty jap tʉgótyʉty, ja ꞌyʉxpʉjkpʉty yajtʉʉjʉdʉ jatʉgok yʉ tya̱a̱dʉ.
10 Em casa, os discípulos voltaram a fazer perguntas sobre esse assunto.
11 Esʉ Jesús ꞌyanma̱a̱yʉdʉ: —Diꞌibʉ myastutypy ja ñʉdoꞌoxy es pyeky mʉdʉ wiink toꞌoxy, yajtʉgeepy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn.
11 E Jesus lhes disse:
12 Es pʉn ja toxytyʉjk myastutypy ja ñaꞌay es pyeky mʉdʉ wiink yedyʉjk, nan yajtʉgeepy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn.
12 E, se ela repudiar o seu marido e casar com outro, comete adultério.
13 Na̱a̱gʉdyʉ ja̱ꞌa̱yʉty dyajmíndʉ ꞌyʉna̱ꞌkuꞌungʉty esʉ Jesús tyónʉdʉt, es ja ꞌyʉxpʉjkpʉty tꞌoodʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty.
13 Então trouxeram algumas crianças a Jesus para que as abençoasse, mas os discípulos os repreendiam.
14 Ko ja Jesús tꞌijxy, ta ꞌyajkʉ mʉt yʉꞌʉjʉty es tꞌanma̱a̱ydyʉ: —Mastuꞌuttʉ, waꞌandsʉ ʉna̱ꞌkuꞌungʉty xyñimíndʉts, es katʉ xyajjʉmbíty, mʉt ko ja Diosʉ kyutujkʉn yʉꞌʉ jyaꞌaꞌa̱jtypy diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉm yʉꞌʉjʉty.
14 Jesus, porém, vendo isto, indignou-se e disse-lhes:
15 Tʉyꞌa̱jtʉn nꞌanʉʉmʉdʉ ko diꞌibʉ kyaj tꞌaxa̱jʉ ja Diosʉ kyutujkʉn éxtʉm tuꞌugʉ ʉna̱ꞌkuꞌunk, kyaj tyʉ́kʉt ma̱ Diosʉ kyutujkʉn.
15 Em verdade lhes digo: Quem não receber o Reino de Deus como uma criança de maneira nenhuma entrará nele.
16 Net ttsaꞌaneꞌky ja ʉna̱ꞌkuꞌungʉty. Ta tkʉxkooñ ja kyʉꞌʉ ma̱ ja kyʉba̱jkʉty es tkuniꞌxy.
16 Então, tomando as crianças nos braços e impondo-lhes as mãos, as abençoava.
17 Ko ja Jesús ꞌyaktuꞌuyoꞌoy, net myiiñ tuꞌugʉ yedyʉjk pʉyeꞌegyʉ, es ñaygyoxtʉna̱a̱ydyákʉ Jesús wyindum es yajtʉʉjʉ: —Oy yaꞌʉxpʉjkpʉ, ¿ti tsojkʉp ndúnʉdʉts esʉts nyajtukkumáyʉt ja jikyꞌa̱jtʉnʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ?
17 Pondo-se Jesus a caminho, um homem correu ao seu encontro e, ajoelhando-se diante dele, perguntou-lhe: — Bom Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
18 Netʉ Jesús ꞌyanma̱a̱yʉ: —¿Ti kots mij xytyijy kots ʉj nꞌóyʉty? Jaꞌa ko yʉꞌʉyʉ dʉꞌʉnʉ Dios oy.
18 Jesus respondeu:
19 Oy xyñija̱ꞌa̱jʉ ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn: “Katʉ myajja̱ꞌa̱yꞌeeky; katʉ xyajtʉgóy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn; katʉ mmeetsy; katʉ mʉdʉ andakʉngyʉjxm pʉ́n xyñiwa̱a̱mbéty; katʉ ti xyñipeky; mwindsʉꞌʉgʉp ja mda̱a̱k mdeety.”
19 Você conhece os mandamentos: “Não mate, não cometa adultério, não furte, não dê falso testemunho, não defraude ninguém, honre o seu pai e a sua mãe.”
20 Ja yedyʉjk ꞌyadsooy: —Yaꞌʉxpʉjkpʉ, tʉgekyʉ tya̱a̱dʉ tʉts nguydyuunda̱ꞌa̱y extʉ tʉ ndimmutskꞌátyʉts.
20 Então o homem respondeu: — Mestre, tudo isso tenho observado desde a minha juventude.
21 Netʉ Jesús twinꞌijxy mʉdʉ tsojkʉn, es tꞌanma̱a̱y: —Jatuꞌuk mdʉgoyꞌa̱jtxʉty. Nʉjx took tʉgekyʉ diꞌibʉ mmʉda̱jty mjaygyejpy es yajwa̱ꞌx ma̱ ayoobʉ ja̱ꞌa̱yʉty, es net xypyamínʉdʉts es dʉꞌʉn xymyʉdátʉt ja oyꞌa̱jtʉn jam tsa̱jpótm.
21 E Jesus, olhando para ele com amor, disse:
22 Es ko tmʉdooy yʉ tya̱a̱dʉ, ta ja yedyʉjk jyotmaydyuktʉjkʉ. Ta oj ñejxy jotmaymyʉʉt, mʉt ko nʉgoo naty jyantsymyʉkja̱ꞌa̱yʉty.
22 Ele, porém, contrariado com esta palavra, retirou-se triste, porque era dono de muitas propriedades.
23 Ta ja Jesús tꞌijxʉmbijty, es tꞌanma̱a̱ydyʉ ja ꞌyʉxpʉjkpʉty: —¡Tsip nimʉja̱a̱ esʉ mʉkja̱ꞌa̱ydyʉjkʉty tyʉ́kʉdʉt ma̱ Diosʉ kyutujkʉn!
23 Então Jesus, olhando ao redor, disse aos seus discípulos:
24 Ja ꞌyʉxpʉjkpʉty dʉꞌʉñʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ mʉdʉ tya̱a̱dʉ. Esʉ Jesús ꞌyakꞌanma̱a̱yʉmbijtʉdʉ: —¡Tsip nimʉja̱a̱ esʉ mʉkja̱ꞌa̱ydyʉjkʉty tyʉ́kʉdʉt ma̱ Diosʉ kyutujkʉn!
24 Os discípulos estranharam estas palavras, mas Jesus insistiu em dizer-lhes:
25 Niꞌigʉ tsyípʉty es tuꞌugʉ mʉkja̱ꞌa̱y tyʉ́kʉt tsa̱jpótm es kʉdiinʉm ko tuꞌugʉ kameyʉ ñáxʉt xuꞌuñ jutoty.
25 É mais fácil um camelo passar pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus.
26 Ko tꞌakmʉdoodʉ tya̱a̱dʉ ja ʉxpʉjkpʉty, waanʉ niꞌigʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ dʉꞌʉñʉ es ñayjyʉnánʉdʉ: —Pes, ¿pʉ́nʉ dʉꞌʉn mba̱a̱t ñitseꞌeky?
26 Eles ficaram muito admirados, dizendo entre si: — Sendo assim, quem pode ser salvo?
27 Esʉ Jesús wyinꞌijxʉdʉ es ꞌyanma̱a̱yʉdʉ: —Mʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty kyaj mba̱a̱t, per mʉdʉ Dios, ak mba̱a̱t tʉgekyʉ.
27 Jesus, olhando para eles, disse:
28 Netʉ Peedrʉ tꞌanma̱a̱y ja Jesús: —Es ʉʉdsʉty sitʉy tʉts tʉgekyʉ nmastutta̱ꞌa̱ydyʉ es mij nbanʉjxtʉ.
28 Então Pedro começou a dizer-lhe: — Eis que nós deixamos tudo e seguimos o senhor.
29 Jesús ꞌyadsoojʉ: —Tʉyꞌa̱jtʉn nꞌanʉʉmʉdʉ ko oytyim pʉ́nʉty diꞌibʉ tʉ tmastuꞌuty ja tyʉjk, o myʉga̱ꞌa̱xʉty, o tya̱a̱k, o tyeety, o ꞌyuꞌungʉty, o ñax kámʉty mʉt kots xypyanejxy ʉj es ttuñ éxtʉm jyʉnaꞌañ ja oybyʉ ayuk,
29 Jesus respondeu:
30 tadʉ ja̱ꞌa̱y Dios moꞌoyʉdʉp tyam ma̱ tya̱dʉ naxwíñʉdʉ mʉgoꞌpx dʉꞌʉnʉn niꞌigʉ tyʉjk, tya̱a̱k, myʉgaꞌaxʉty, ꞌyuꞌungʉty esʉ ñax kámʉty, oy ꞌyayoy dʉꞌʉn; es nandʉꞌʉn tsa̱jpótm Dios myoꞌoyʉdʉt ja jikyꞌa̱jtʉnʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ.
30 que não receba, já no presente, cem vezes mais casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, com perseguições; e, no mundo por vir, receberá a vida eterna.
31 Per may diꞌibʉ tyam ya̱ naxwiiñ ijtp mʉj, jam tsa̱jpótmʉ Dios pyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉt mutsk; es may diꞌibʉ tyam ya̱ naxwiiñ ijtp mutsk, jam tsa̱jpótmʉ Dios pyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉt mʉj.
31 Porém muitos primeiros serão últimos, e os últimos serão primeiros.
32 Jamʉ naty wyimbattʉ ma̱ ja tyuꞌujʉ Jerusalén, esʉ Jesús jawyiinʉ naty ñejxy ma̱ ja ꞌyʉxpʉjkpʉty. Es ja nima̱jmajtskʉty dʉꞌʉñʉ wyʉꞌʉmʉdyaaydyʉ es tsyʉꞌkʉdʉ ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ panʉjxʉdʉp. Net ja Jesús twoonejxy wiink tsoo ja nima̱jmajtskpʉ ꞌyʉxpʉjkpʉty. Ta oj ttukmʉmadya̱ꞌa̱ktʉ diꞌibʉ naty jatán kʉbatánʉp,
32 Estavam a caminho, subindo para Jerusalém, e Jesus ia adiante dos seus discípulos. Estes se admiravam e o seguiam tomados de apreensões. E Jesus, chamando outra vez os doze para um lado, começou a revelar-lhes as coisas que deviam acontecer com ele, dizendo:
33 es ꞌyanma̱a̱yʉdʉ: —Ixtʉ, nbatʉjkʉm Jerusalén ma̱ ʉj, ja Naxwíñʉdʉ Ja̱ꞌa̱yʉdyʉ Kyudʉnaabyʉ, nyajkʉyaka̱ꞌa̱ñʉts ma̱ yʉ teedywyindsʉ́nʉty es ma̱ ja diꞌibʉty tsa̱jptʉgóty yaꞌʉxpʉjktʉp, es xytyuknika̱jxpata̱ꞌa̱ndʉts ja oꞌkʉn es xykyʉyaka̱ꞌa̱ndʉts ma̱ ja romanʉ ja̱ꞌa̱yʉty.
33 — Eis que subimos para Jerusalém, e o Filho do Homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas. Eles vão condená-lo à morte e entregá-lo aos gentios.
34 Yʉꞌʉts xyñixiꞌiga̱ꞌa̱n xytyukxiꞌiga̱ꞌa̱ndʉts, xywyopa̱ꞌa̱ndʉts, xyñidsujʉya̱ꞌa̱ndʉts es xyaꞌooktʉpts, es ko tyʉgʉkxʉbátʉt ma̱dsʉ naty tʉ nꞌeeky, njikypyʉ́kʉdʉts.
34 Vão zombar dele, cuspir nele, açoitá-lo e matá-lo; mas, depois de três dias, ressuscitará.
35 Net ja Santya̱ꞌa̱gʉ es ja Fwank, Zebedeeʉ mya̱a̱ngʉty, tmʉwingoondʉ ja Jesús es tꞌanma̱a̱ydyʉ: —Yaꞌʉxpʉjkpʉ, ndsojktʉpts es xytyúnʉt ja mayꞌa̱jtʉn diꞌibʉ nꞌamdoodʉp.
35 Então se aproximaram dele Tiago e João, filhos de Zebedeu, dizendo: — Mestre, queremos que o senhor nos conceda o que vamos pedir.
36 Net ja Jesús yajtʉʉjʉdʉ: —¿Ti dʉn mdsojktʉp esʉts ndúnʉt?
36 E Jesus lhes perguntou:
37 Ta tꞌanma̱a̱ydyʉ: —Mooydyʉgʉts esʉts nꞌuꞌuñʉdʉt tuꞌuk ma̱ mꞌaga̱ꞌa̱ñgyʉꞌʉ es jatuꞌuk ma̱ mꞌana̱jñgyʉꞌʉ ko mꞌanaꞌama̱ꞌa̱ñ mʉjꞌa̱jtʉn mʉʉt.
37 Eles responderam: — Permite-nos que, na sua glória, nos assentemos um à sua direita e o outro à sua esquerda.
38 Ta ja Jesús ꞌyadsoojʉdʉ: —Miits kyaj xyñijáwʉdʉ ti dʉn mꞌamdoodʉp. ¿Tii mmʉdánʉdʉp miidsʉty, éxtʉm mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm xyꞌuuktʉ ma̱ ja kálʉz ma̱ts ʉj nꞌuuga̱ꞌa̱ñ? ¿Tii mmʉdánʉdʉp miidsʉty éxtʉm mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm mnʉbáttʉt éxtʉmts ʉj nnʉbata̱ꞌa̱ñ?
38 Mas Jesus lhes disse:
39 Ta jaꞌajʉty ꞌyadsoodʉ: —Nmʉdánʉdʉpts. Esʉ Jesús ꞌyanma̱a̱yʉdʉ: —Tʉyꞌa̱jtʉn ko miits mꞌuuktʉp ma̱ ja kálʉz ma̱ts ʉj nꞌuuga̱ꞌa̱ñ, es nandʉꞌʉn mnʉbáttʉt éxtʉmts ʉj nnʉbata̱ꞌa̱ñ.
39 Eles responderam: — Podemos. Então Jesus lhes disse:
40 Per ʉj kyajts xypyaaty esʉts miits nmoꞌoydyʉt es mꞌuꞌuñʉdʉt ma̱ts nꞌaga̱ꞌa̱ñdsyoo o ma̱ts nꞌana̱jñdsyoo. Diosʉ dʉꞌʉn pátʉp tmoꞌoydyʉt diꞌibáty tʉ yajtuknibʉjta̱a̱gʉ.
40 Quanto a sentar à minha direita ou à minha esquerda, não me compete concedê-lo, pois é para aqueles a quem está preparado.
41 Ko ja nima̱jkpʉ ʉxpʉjkpʉty tmʉdoodʉ tya̱a̱dʉ, net ttukꞌakꞌa̱jttʉ ja Santya̱ꞌa̱gʉ es ja Fwank.
41 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, começaram a ficar indignados com Tiago e João.
42 Netʉ Jesús dyáxʉdʉ nima̱jmajtskʉty, es tꞌanma̱a̱ydyʉ: —Mnija̱ꞌa̱dʉp miits ko diꞌibáty ꞌyanaꞌamdʉp ya̱ naxwiiñ, jyaꞌꞌabʉ́ktʉp ja ja̱ꞌa̱yʉty, es ꞌyanaꞌamʉdʉ éxtʉm yʉꞌʉjʉty ja kyutujkʉn.
42 Mas Jesus, chamando todos para junto de si, disse:
43 Per kyaj dyʉꞌʉnꞌátʉt ma̱ miidsʉty. Nik niꞌigʉ ko diꞌibʉ naybyʉjta̱ꞌa̱gánʉp mʉj ma̱ miidsʉty, yʉꞌʉ myʉdúndʉp ja myʉꞌꞌʉxpʉjkpʉty,
43 Mas entre vocês não é assim; pelo contrário, quem quiser tornar-se grande entre vocês, que se coloque a serviço dos outros;
44 es oytyim pʉ́nʉty miidsʉty diꞌibʉ ita̱a̱mp jawyiin, yʉꞌʉ myʉdúndʉp ja myʉꞌꞌʉxpʉjkpʉty éxtʉmxyʉp yʉꞌʉdyʉ myʉduumbʉ.
44 e quem quiser ser o primeiro entre vocês, que seja servo de todos.
45 Dʉꞌʉn éxtʉm ʉj, ja Naxwíñʉdʉ Ja̱ꞌa̱yʉdyʉ Kyudʉnaabyʉ, kyajts nmiiñ naxwiiñ esʉts nyajmʉdúnʉt, jaꞌats ʉj tʉ nnimíñ esʉts ʉj ja ja̱ꞌa̱y nmʉdúnʉt esʉts ngʉbátʉt mayʉ ja̱ꞌa̱y ja pyeky kots jaꞌa nguꞌoogʉt, dʉꞌʉn may tmʉdáttʉt ja nitsokʉn.
45 Pois o próprio Filho do Homem não veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos.
46 Net jya̱jttʉ Jerikoo. Es ko natyʉ Jesús kya̱jpnbʉdsémy mʉt ja ꞌyʉxpʉjkpʉty es mʉt ja mayjyaꞌayʉty, tuꞌugʉ wiints diꞌibʉ xyʉꞌa̱jtypy Bartimeeʉ, Timeeʉ mya̱a̱nk, jamʉ naty ꞌyuꞌuñʉ tuꞌubʉꞌa̱a̱y es tꞌamdoy ja limosnʉ.
46 E foram para Jericó. Quando Jesus saía de Jericó, juntamente com os discípulos e numerosa multidão, Bartimeu, um cego mendigo, filho de Timeu, estava sentado à beira do caminho
47 Es ko tmʉdooy ko wyingóñ ja Jesús nazarenʉ, ta ja wiints yaxkeky: —¡Jesús, Davitʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts, paꞌꞌayoogʉts mij!
47 e, ouvindo que era Jesus, o Nazareno, começou a gritar: — Jesus, Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
48 May ja ja̱ꞌa̱yʉty ꞌyoojʉdʉ es ꞌyamónʉt, per ja wiints niꞌigʉ waanʉ mʉk yaxkeky: —¡Davitʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts, paꞌꞌayoogʉts!
48 E muitos o repreendiam para que se calasse, mas ele gritava cada vez mais: — Filho de Davi, tenha compaixão de mim!
49 Net ja Jesús wya̱ꞌkꞌa̱ꞌa̱jʉ, es jyʉnáñ: —Yajmíndʉ. Ta ja ja̱ꞌa̱yʉty tꞌanma̱a̱ydyʉ ja wiints: —Jotkujkʉ, pʉdʉꞌʉk, mʉt ko tam myáxʉty.
49 Jesus parou e disse: Chamaram, então, o cego, dizendo-lhe: — Coragem! Levante-se, porque ele está chamando você.
50 Net ja wiints tnasjajtʉ ja tsyamarrʉ, es pyujteꞌky. Ta twinguwa̱ꞌkʉ ja Jesús.
50 Atirando a capa para o lado, o cego levantou-se de um salto e foi até onde estava Jesus,
51 Net ja Jesús yajtʉʉjʉ: —¿Ti mdsejpy esʉts ʉj ndúnʉdʉts? Ja wiints ꞌyadsooy: —Yaꞌʉxpʉjkpʉ, yʉꞌʉts njatsejpy esʉts nꞌijxpʉ́kʉt.
51 que lhe perguntou: O cego respondeu: — Mestre, que eu possa ver de novo.
52 Ta ja Jesús ꞌyanma̱a̱yʉ: —Mba̱a̱t mnejxy. Tʉ mꞌagʉdaꞌaky mʉt ko tʉts xymyʉbeky. Netyʉ ja wiints oj ꞌyijxpéky, es tpanejxy ja Jesús.
52 Então Jesus lhe disse: E imediatamente passou a ver e foi seguindo Jesus estrada afora.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.