Romanos 4

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs BKJ

Sair da comparação
1 ¿Ti adøm nꞌa̱pteetyꞌamøj Abraham tyuun jøts Dios ja ojts kyupikyɨ?
1 O que diremos então que Abraão nosso pai, no que diz respeito a carne, encontrou?
2 Ku jeexyɨp ja Abraham jaꞌagøjxp ja Dios kyupikyɨ ku ja wyɨnaty tø ttuñ tigati, nadyamøjɨyɨpts ja jeexyɨp.
2 Porque, se Abraão foi justificado pelas obras, ele tem de que se gloriar, mas não diante de Deus.
3 Yɨdeꞌents jap nøkyɨjxpy wya̱ꞌa̱ñ: “Ojts ja Abraham tjanchja̱wɨ ja Dios, jaꞌats ja Dios yꞌøyja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ jøts ja ojts tkupiky.”
3 Pois, o que diz a escritura? Abraão creu em Deus, e isso lhe foi atribuído como justiça.
4 Ku pøn øy ti tunk ttuñ jøts ku ja yikmɨjuy, ja tyunkts ja yiknɨmɨjuꞌuyɨp, kaꞌap ja nɨñamyayꞌa̱tɨ tpa̱a̱ty, jaꞌ ja kyudøjkɨp ku ja tø tyuñ.
4 Ora, àquele que trabalha não lhe é imputado o salário segundo a graça, mas segundo a dívida.
5 Pønts ja tunk tkadaꞌødyøjkɨp ma̱ Dios, øy ja ti tjagatuñ, jøts ku ja jaꞌayɨ tjanchja̱wɨ ja Dios ku ja pojkpɨtumbɨ ja̱a̱ꞌy ja tpojkpɨmeeꞌkxy, jaꞌayɨ ja Dios tyajotkujkꞌajtpy ku ja tjagyepy ja janchja̱ꞌwɨn, jøts ja tmayꞌaty jadeꞌen ku ja tkupiky.
5 Mas, àquele que não trabalha, mas crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé é imputada como justiça.
6 Nayɨdeꞌen ja David ojts wya̱ꞌa̱ñ ku ja ojts tnɨgajpxy sa̱ ja ja̱a̱ꞌy xyonda̱ꞌa̱ky pøn ja Dios kyupijkpy, jøts ja kaꞌ tmøjpɨkta̱ꞌa̱ky pønɨ sa̱ ja ja̱a̱ꞌy tø yꞌadɨꞌɨch.
6 Assim também Davi declara a bem-aventurança do homem a quem Deus atribui justiça sem as obras,
7 Yɨdeꞌen ja wya̱ꞌa̱ñ:
7 dizendo: Abençoados são aqueles cujas iniquidades são perdoadas, e cujos pecados são cobertos.
8 Nekɨm jaꞌ pøn ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm pyojkpɨmeeꞌkxpy.
8 Abençoado é o homem a quem o Senhor não imputa o pecado.
9 ¿Jaꞌayɨ døꞌøn nugo jadeꞌen nekɨm tꞌejxtɨp pøn ttundɨp ja ejxpajt ñeꞌkxkøjxp, uk nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn jaꞌamɨdɨ pøn tkatundɨp ja ejxpajt? Nnɨja̱ꞌwɨndɨpts jøts ku ja Abraham jaꞌagøjxp ja Dios ojts kyupikyɨ ku ja jaꞌayɨ tjanchja̱ꞌwɨ.
9 Vem, então, esta bem-aventurança só para a circuncisão, ou também sobre a incircuncisão? Pois dizemos que a fé foi imputada a Abraão como justiça.
10 ¿Juunɨts ɨdøꞌøn ja jadeꞌen yikupɨjky? ¿Tø wyɨnaty ja Abraham jawyeen ja ejxpajt yikpɨkta̱a̱jkɨ, uk kaꞌanɨm? Kaꞌanɨmts ja wyɨnaty ttuñ ja ejxpajt.
10 Como lhe foi, então, imputada? Quando ele estava na circuncisão ou na incircuncisão? Não na circuncisão, mas na incircuncisão.
11 Oojknɨm ja Abraham ojts yikpɨkta̱a̱jkɨ ja ejxpajt ku ja ojts yiktsuky ja ñeꞌkx, ejxa̱ꞌa̱n ja wya̱ꞌa̱ñ jøts ja yiknɨja̱wɨ ku Dios ja tø kyupikyɨ yjanchja̱ꞌwɨngøjxp. Jadeꞌents ja Abraham ttunjøpɨyɨɨꞌñ, jøts ja nayɨdeꞌen nɨdukɨꞌɨyɨ janchja̱ꞌwɨngøjxp yikupøktɨ øy ja tmøøtꞌa̱ttɨ tkamøøtꞌa̱ttɨ ja ejxpajt ñeꞌkxkøjxp.
11 E ele recebeu o sinal da circuncisão, um selo da justiça da fé quando ainda estava na incircuncisão, para que ele pudesse ser o pai de todos os que creem, embora eles não sejam circuncidados; para que a justiça lhes seja atribuída também;
12 Janch jadeꞌen ku ja Abraham ɨdøꞌøn kyudanaabyɨꞌa̱jtp pøn ja ejxpajt tmøøtꞌa̱jttɨp, kidi jaꞌagøjxpɨp ja jaꞌayɨ ku ja tø yiktuꞌunxɨdɨ ja ejxpajt. Jadeꞌenꞌampy ja tijy jøts ku ja tpaꞌejxtɨ, jøts ja nayɨdeꞌen tjagyaptɨ ja janchja̱ꞌwɨn sa̱ ja Abraham, ku ja wyɨnaty kaꞌanɨm ja ejxpajt yiktuꞌunxɨ.
12 e fosse o pai da circuncisão, daqueles que não somente são da circuncisão, mas também para os que andam nos passos daquela fé do nosso pai Abraão, que tivera ainda na incircuncisão.
13 Jadeꞌen ja Dios wya̱nda̱ꞌa̱ky, jøts ja Abraham møøt nɨdukɨꞌɨyɨ wɨneꞌenɨn ñajtskaꞌaxɨdɨ yikmoꞌodɨt amuum ja na̱a̱jx ka̱jp wɨneꞌen yꞌity na̱xwiiñ; kajaꞌagøjxpɨpts ja wa̱nda̱ꞌa̱ky ojts yikpɨkta̱ꞌa̱ky jadeꞌen ku ja kutujk ja wyɨnaty kaꞌpxy tø tpaduñ ja Abraham, pø jadeꞌenꞌampyxɨ ja jadeꞌen ku Dios ja tjanchja̱ꞌwɨ, jøts jaꞌ ja wyɨnaty tø tyagupikyɨ.
13 Porque a promessa de que havia de ser herdeiro do mundo não foi feita pela lei a Abraão, ou à sua semente, mas pela justiça da fé.
14 Jøts ku jeexyɨp jaꞌayɨ yikupøktɨ pøn tpadundɨp ja Moisés kyutujk, jøts jaꞌayɨ jeexyɨp yikmoꞌodɨ ja Dios yꞌøyꞌa̱jtɨn, kaꞌats jeexyɨp tyuñ ja janchja̱ꞌwɨn, jøts nɨ ja Dios jeexyɨp ja wya̱nda̱ꞌa̱ky nɨti kyawa̱ꞌa̱ñ.
14 Porque, se os que são da lei são herdeiros, logo a fé é vã e anulada a promessa.
15 Pø tɨɨdyumpxɨ ja kutujk; ma̱ts ja kutujk kyaꞌity, kaꞌap jam ti yikmɨdundɨgøy, jabɨ nɨti anaꞌamɨnxɨ jam.
15 Porque a lei opera a ira; pois onde não há lei, não há transgressão.
16 Jadeꞌenꞌampyts ɨdøꞌøn Dios ja twa̱nda̱a̱jky jaꞌagøjxp ku ja janchja̱ꞌwɨn ojts tꞌixy, jøts ja tmayꞌa̱tt nɨdukɨꞌɨyɨ pøn nayɨdeꞌen ja janchja̱ꞌwɨn tjagyajp sa̱ ja Abraham. Kidi jaꞌap ja Dios tyamɨwa̱nda̱a̱jkɨ ja yꞌøyꞌa̱jtɨn pøn tpadundɨp tkabadundɨp ja kutujk, pø jaꞌaxɨ tyamɨwa̱nda̱a̱jkɨ pøn tjanchja̱ꞌwɨdɨp ja Dios sa̱m ja Abraham ttunjøpɨyɨɨꞌñ. Jadeꞌents ɨdøꞌøn ja tpa̱a̱ty, jaꞌ ñamyayɨ tnɨguba̱jkꞌa̱jtp ku ja jadeꞌen ojts tjanchja̱ꞌwɨ ja Dios, jøts jaꞌ adøm ñamyayɨ ndeetyꞌa̱jtyɨndɨp
16 Portanto, é pela fé, para que seja por graça, a fim de que a promessa seja assegurada a toda a semente, não só à que é da lei, mas também à que é da fé de Abraão, que é o pai de todos nós,
17 jam Dios wyɨngujkp, pø nayɨ Diosxɨ ja yjanchja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ ku wya̱ꞌa̱ñ ja Dios kyajpxy: “Tø me nbɨkta̱ꞌa̱ky møja̱a̱ꞌyꞌa̱jtpɨ o ma̱ꞌet o ma̱ga̱jp.” Janch møj ja Dios, øy ja tyikjujkpyøkt pøn tø yꞌooꞌknɨ tyɨgøøñɨ, jøts nayɨdeꞌen tna̱nkyꞌijxyɨ o ti pɨkta̱ꞌa̱ky midi kaꞌejtpnɨm.
17 (como está escrito: Eu tenho feito de ti um pai de muitas nações) diante de Deus, em quem creu, que vivifica os mortos, e chama as coisas que não são como se elas fossem.
18 Øy kaꞌap ti jøpꞌejxɨn, kaꞌap ti wɨnma̱a̱ꞌñ, ojtsts ja Abraham ja tjanchja̱wɨ jøts yjøpꞌijxpy jaꞌ, xjats ɨdøꞌøn ja jadeꞌen may ja̱a̱ꞌy ñamyayɨ tnɨguba̱jkꞌaty sa̱ uꞌnkteety yꞌuꞌnk yꞌuna̱ꞌjk tnɨdeetyꞌaty, jadeꞌen sa̱ døꞌøn Dios ja wyɨnaty tø ñɨɨꞌmxyɨ ku ja wya̱a̱ñ: “Janch may ja mꞌuꞌnk mꞌuna̱ꞌjk xpa̱a̱tt.”
18 O qual contra a esperança, creu em esperança, para que pudesse se tornar o pai de muitas nações, conforme o que lhe fora dito: Assim será a tua semente.
19 Magøꞌpxy ja Abraham wyɨnaty ja yjumøjt jøts kaꞌap ja sa̱ tijy, amuum ja tꞌajotꞌaty øy ja ñɨdøꞌøxy Sara ja møøt tø yjamøja̱a̱ꞌyɨnɨdɨ, kaꞌap ja yꞌuꞌnk yꞌuna̱ꞌjk tꞌukpa̱tnɨdɨt.
19 E não enfraquecendo na fé, ele não considerou seu próprio corpo praticamente morto quando tinha já quase cem anos, nem ainda a morte do ventre de Sara.
20 Kaꞌap ja sa̱ tijy, kaꞌap ja tkaꞌøyja̱ꞌwɨyɨ ja Dios wya̱nda̱ꞌa̱ky, neꞌegɨ ja amumjoojt tpɨkta̱a̱jky ja yjanchja̱ꞌwɨn jøts ja tmøja̱wɨ tkunuuꞌkxyja̱wɨ ja Dios,
20 E não vacilou da promessa de Deus por incredulidade, mas foi forte na fé, dando glória a Deus.
21 jøts ja tuꞌugyɨ tjøpꞌijxy jadeꞌen jøts ku Dios tjagyepy møkꞌa̱jtɨn, jøts ja ttuꞌunt jadeꞌen sa̱ ja wya̱ꞌa̱ñ.
21 E, estando plenamente convencido de que o que ele tinha prometido também era capaz de cumprir.
22 Jadeꞌenꞌampy ja Dios ja ojts kyupikyɨ ku yꞌijxyɨ jøts ku myajada̱ꞌa̱ky ja yjanchja̱ꞌwɨn.
22 E assim isso lhe foi imputado como justiça.
23 Jøts ku døꞌøn Dios ja jadeꞌen tkupɨjky ja yjanchja̱ꞌwɨn, kidi ja Abrahamɨp ja jaꞌayɨ kyupøjkɨp jøts ja jadeꞌen yikjaadyañ;
23 Ora, foi escrito não somente por causa dele, que isso lhe foi imputado,
24 pø nayɨdeꞌenxɨ adøm ja xkupɨjkyɨm ku adøm ja Dios Teety njanchja̱ꞌwant. Pø jaꞌaxɨ tø tyikjujkpyiky jadɨgojk xemɨkøjxp ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesucristo,
24 mas também por nós, a quem será atribuída, aos que creem naquele que ressuscitou a Jesus nosso Senhor dentre os mortos.
25 pøn ojts yikøyaky jøts yꞌookt adøm nbøkyøjxp, jøts jadeꞌengøjxp ojts xemɨkøjxp yjujkpyiky jadɨgojk jøts adøm nyikupøjkɨnt jam Dios wyɨngujkp.
25 O qual foi entregue por nossas ofensas, e foi ressuscitado para nossa justificação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.