Lucas 15

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nɨmejnɨp ɨdøꞌøn ja Jesús jam ja yikugubajtpɨtøjktɨ, ja ja̱a̱ꞌdyɨ pøn amuum tyimyiktejtɨp pøktyumbɨ ja̱a̱ꞌdyɨ, jøts ja jam myendɨ amɨdodujkpɨ,
1 Certa ocasião, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram perto de Jesus para o ouvir.
2 patyts ja fariseotøjktɨ møøt ja ka̱jpxwejpɨtøjktɨ tjanchpaga̱jpxtɨ ja Jesús, jøts ja wya̱ꞌa̱ndɨ:
2 Os fariseus e os mestres da Lei criticavam Jesus, dizendo: — Este homem se mistura com gente de má fama e toma refeições com eles.
3 Jaꞌagøjxpts ja Jesús ttamadya̱kpa̱a̱jty tuꞌuk ja ejxpajtɨn madya̱ꞌa̱ky midi yɨdeꞌen wa̱mp:
3 Então Jesus contou esta parábola :
4 ―Ku meets wyɨnaty xꞌukyiktɨgøy tuꞌugɨn ja mborreek midi nɨmagøꞌpxy, ¿ti kidi meets ja ñɨmaktaꞌpxy myakta̱xujkpɨ borreek jam xyikta̱ꞌa̱nt jam pejyjotp, jøts ja tyuꞌukpɨ xꞌatsꞌɨxa̱ꞌa̱dɨt kunɨm meets ja xpa̱a̱tt?
4 — Se algum de vocês tem cem ovelhas e perde uma, por acaso não vai procurá-la? Assim, deixa no campo as outras noventa e nove e vai procurar a ovelha perdida até achá-la.
5 ¿Jøts kidi meets ja xaxonda̱ꞌa̱kt ku meets ja xpa̱a̱tt? ¿Ti kidi meets ja xkøxka̱pt mguejnkyøjxp? ¿Pøn kidi jadeꞌen xyonda̱ꞌa̱ky ku ja nba̱a̱jtɨn jadɨgojk midi tø yꞌukꞌatstɨgøy?
5 Quando a encontra, fica muito contente e volta com ela nos ombros.
6 Kuts jam mdøjkjotp mja̱ꞌa̱ttɨ, ti kidi meets ja mmɨguꞌuktøjk, ti kidi meets ja mgudøjk ja xukmadøy, jøts ti kidi meets ja xnøjmɨ: “Xonda̱ꞌa̱ktɨ meets, tøts øts ja nborreek nba̱a̱ty midi tø yꞌatstɨgøy.”
6 Chegando à sua casa, chama os amigos e vizinhos e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha ovelha perdida.”
7 Janch øts ɨdøꞌøn nwa̱ꞌa̱ñ jøts ku nayɨdeꞌen yiktaxonda̱ꞌa̱ky jap tsa̱jpjøtpy ja pojkpɨtumbɨ ja̱a̱ꞌy ku ja tyiktɨgach ja chɨna̱a̱ꞌyɨn, jøts jaꞌ neꞌegɨ yiktaxonda̱kp midi tuꞌuk jøts nɨgɨdi ja myaktaꞌpxy myakta̱xujkpɨ ja̱a̱ꞌdyɨ pøn chɨna̱a̱ꞌyɨn tø tyiktɨga̱tsnɨdɨ, ñadyijyɨ øy ñayja̱wɨyɨdɨ.
7 — Pois eu lhes digo que assim também vai haver mais alegria no céu por um pecador que se arrepende dos seus pecados do que por noventa e nove pessoas boas que não precisam se arrepender.
8 ’¿Uk pøn tøꞌøxyøjkts myeeñ tkaꞌukꞌɨxaapy ku ja tyiktɨgøy tuꞌugɨn ya̱m ja ma̱jk tꞌukmøøtꞌaty? Kuwa̱nɨts ja tyiktøøbyiky ja yja̱j jøts ja pyøknaxy yja̱ꞌa̱xnaxy jap tyøjkjøtpy, yikxonts ja tyimyꞌɨxaadyøkɨ jøts kunɨm ja tyimbya̱a̱tt.
8 Jesus continuou:
9 Kuts ja tpa̱a̱ty, jøts myɨgujøøn myɨgudøjk jøts myɨguꞌuktøjk ja ttukmadøy, yɨdeꞌen ja tnøjmɨ: “Tø øts ja nmeeñ nba̱a̱ty midi tø yꞌatstɨgøy.”
9 E, quando a encontra, convida as amigas e vizinhas e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha moeda perdida.”
10 Janch øts ɨdøꞌøn nwa̱ꞌa̱ñ jøts ku Dios møøt yꞌa̱nkɨlɨs ttaxonda̱ꞌa̱ktɨt ja pojkpɨtumbɨ ja̱a̱ꞌy pøn tyiktɨga̱jtsp ja chɨna̱a̱ꞌyɨn.
10 — Pois eu digo a vocês que assim também os anjos de Deus se alegrarão por causa de um pecador que se arrepende dos seus pecados.
11 Nayɨdeꞌen ja Jesús wya̱a̱ñ:
11 E Jesus disse ainda:
12 jøts ja mutskpɨ ja ñɨma̱a̱jyøø: “Teety, møøñɨk øts ja pɨkta̱ꞌa̱ky midi øts ɨdøꞌøn nma̱a̱yꞌa̱tp.” Wɨnets ja uꞌnkteety ja ojts tyikwaꞌkxy ja pyɨkta̱ꞌa̱ky jøts ja ttaguma̱a̱y ja yꞌuna̱ꞌjk.
12 Certo dia o mais moço disse ao pai: “Pai, quero que o senhor me dê agora a minha parte da herança.”
13 Ñɨña̱mnɨm ɨdøꞌøn ja wyɨnaty jadeꞌen yjaty ku ja myutskma̱jnk tpøkmujknɨ tꞌejxmujknɨ ja pyɨkta̱ꞌa̱ky tukɨꞌɨyɨ jøts ja ojts ttooꞌknɨ, jøts ja ojts abikya̱jp abikña̱a̱jx tmɨnijkxy jam jagam, jamts ja ojts tyikꞌoꞌjkixy ja myeeñ kyawɨndɨyꞌa̱jtɨngøjxp.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntou tudo o que era seu e partiu para um país que ficava muito longe. Ali viveu uma vida cheia de pecado e desperdiçou tudo o que tinha.
14 Kuts ja wyɨnaty tukɨꞌɨyɨ tø tyikøjxnɨ, jøts ja yuu jam wɨnet et yjantyimdyøjkɨyɨɨꞌñ ma̱ døꞌøn ja na̱a̱jx ja ka̱jp jam, jøts ja yꞌayodøjkɨña̱a̱.
14 — O rapaz já havia gastado tudo, quando houve uma grande fome naquele país, e ele começou a passar necessidade.
15 Wɨnets ja tꞌɨxa̱a̱y tunk ma̱ ja kuga̱jp ja̱a̱ꞌy jam, jøts ja ojts kyexyɨ kya̱mjøtpy kuchꞌejxpɨ.
15 Então procurou um dos moradores daquela terra e pediu ajuda. Este o mandou para a sua fazenda a fim de tratar dos porcos.
16 Janch tsojk jøøꞌkxkixyɨm ja tꞌejxɨ ja kuch yjɨɨꞌkxy, kumɨ nɨti ja kyayikmøꞌøy.
16 Ali, com fome, ele tinha vontade de comer o que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 Jøts jotmay ja tyatøjkɨyøø, yɨdeꞌen ja ojts ñawyɨnma̱a̱ꞌnxɨyɨ: “¡Janch kuꞌuxyɨ ndeety tyumbɨ net jam kyaydɨ yjøøꞌkxtɨ, yikwɨnda̱ndɨp pa̱a̱t ja o ti, jøts øts ya̱ yuu njanchꞌooꞌknɨ!
17 Caindo em si, ele pensou: “Quantos trabalhadores do meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui morrendo de fome!
18 Tiku øts ndeety ngaꞌawɨmbetɨ ma̱ ja jam chøønɨ, jøts øts ja jam nnøjmɨt: Tø teety Dios nmɨdundɨgøy; jøts mets, tø me nayɨdeꞌen nmɨdundɨgøy;
18 Vou voltar para a casa do meu pai e dizer: ‘Pai, pequei contra Deus e contra o senhor
19 kaꞌuꞌnkꞌatyɨm ø tø njantyimyjaty; yiktunkts ø nayɨdeꞌen sa̱m o pøn tumbɨ xyiktuñɨn.”
19 e não mereço mais ser chamado de seu filho. Me aceite como um dos seus trabalhadores.’ ”
20 Jøts ɨdøꞌøn ja yjanchtuuꞌdøjkɨyɨɨꞌñ jøts ja wyɨmbijty jam tyeety wyɨndum.
20 Então saiu dali e voltou para a casa do pai.
21 Wɨnets ja tnɨma̱a̱y ja tyeety: “Teety, tø øts Dios nmɨdundɨgøy møkꞌampy, jøts nayɨdeꞌen me tø nmɨdundɨgøy; kaꞌuꞌnkꞌatyɨm ø nnayja̱wɨyɨ.”
21 E o filho disse: “Pai, pequei contra Deus e contra o senhor e não mereço mais ser chamado de seu filho!”
22 Jøts ja uꞌnkteety tnɨma̱a̱y ja tyumbɨtøjk: “Tsojk nøjkx xjuuttɨ ja øybɨ wet jøts xuktatøkɨdɨt, pɨkta̱a̱jkɨdɨ kyøjeets, tuktawa̱ꞌa̱gɨdɨ kyøꞌøk.
22 — Mas o pai ordenou aos empregados: “Depressa! Tragam a melhor roupa e vistam nele. Ponham um anel no dedo dele e sandálias nos seus pés.
23 Nøjkx xꞌatswetstɨ ja tsaka̱a̱ midi yaaꞌkpɨdsømpnɨm jøts xyikꞌooktɨt. ¡Wan txøduuꞌñɨndɨ, wan tka̱a̱ꞌyɨnt tꞌuujkyɨndɨ!
23 Também tragam e matem o bezerro gordo. Vamos começar a festejar
24 Tø øts yø nꞌuꞌnk ndijy tyimyꞌooꞌknɨ, ɨxya̱ts jujky xwɨndana̱a̱ꞌyɨndɨ; tø jeky yꞌatstɨgøyꞌity, ɨxya̱ts jadɨgojk tø nba̱a̱jtyɨndɨ.” Jøts ja xyødundøjkɨdøø.
24 porque este meu filho estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”
25 ’Jøts ja myøjma̱jnk jam wyɨnaty wyɨdity ka̱mjotp; kuts ja wyɨmbijty, yja̱ꞌjty wɨngon ma̱ ja tøjk jam, jøts ja tmadøøy ja ɨy ja ech.
25 — Enquanto isso, o filho mais velho estava no campo. Quando ele voltou e chegou perto da casa, ouviu a música e o barulho da dança.
26 Wɨnets ja tuꞌuk tya̱a̱jxɨyɨɨꞌñ ja tumbɨ jøts ja ttɨɨbyɨjky ti døꞌøn jam jadeꞌen tuujnɨp.
26 Então chamou um empregado e perguntou: “O que é que está acontecendo?”
27 Jøts ja tyukmadoojøø, yɨdeꞌen ja ñɨma̱a̱jyøø: “Tøts ja mꞌuch yja̱ꞌa̱ty; tøts mdeety ja tsaka̱a̱ tna̱nkyikꞌøøgyɨyɨ midi yꞌity yaaꞌkpety, jaꞌagøjxp ku møk møja̱a̱w tø yja̱ꞌa̱ty ja mꞌuch.”
27 — O empregado respondeu: “O seu irmão voltou para casa vivo e com saúde. Por isso o seu pai mandou matar o bezerro gordo.”
28 Jøts ja myøjpɨ yjantyimyꞌa̱mbɨjky, jøts kaꞌap ja twa̱ꞌa̱ñ jøts ja jap tyøkɨt, tyeetynɨm ja ojts køꞌøm ñɨbɨdsimyɨ jøts ja møk ñɨma̱a̱jyøø jøts tyøkɨt tøjkjøtpy.
28 — O filho mais velho ficou zangado e não quis entrar. Então o pai veio para fora e insistiu com ele para que entrasse.
29 Xjats tyeety ja tnɨma̱a̱y: “Mnɨja̱ꞌwɨpxɨ teety wɨna̱a̱k jumøjt me tø nmɨduñ, jøts juunɨ me ngaꞌukmɨmadøy, nɨjadeꞌents me tuꞌugɨn xkamøꞌøy øyɨk chivɨꞌuꞌnk øyɨk ti, jøts øts nmɨguꞌuk jeexyɨp nmøøtxøduñ.
29 Mas ele respondeu: “Faz tantos anos que trabalho como um escravo para o senhor e nunca desobedeci a uma ordem sua. Mesmo assim o senhor nunca me deu nem ao menos um cabrito para eu fazer uma festa com os meus amigos.
30 Aa kudamts yø mꞌuꞌnk tø yja̱ꞌa̱ty, mduknɨꞌoꞌjkɨp tam meets yøꞌ mdsaka̱a̱ wɨnet midi yikxon tø yaaꞌkpety, ku mmeeñ yø tø myikꞌoꞌjkxɨyɨ kawɨneꞌen møøt kawɨndɨy tøꞌøxyøjk.”
30 Porém esse seu filho desperdiçou tudo o que era do senhor, gastando dinheiro com prostitutas. E agora ele volta, e o senhor manda matar o bezerro gordo!”
31 Wɨnets ja uꞌnkteety wya̱a̱ñ: “Ti sa̱ uꞌnk mjaty, pø ya̱a̱yɨmpts me nmøødɨ, ti jaty øts ɨxa nmøøtꞌajtpy tum mets yøꞌ mjaꞌ.
31 — Então o pai respondeu: “Meu filho, você está sempre comigo, e tudo o que é meu é seu.
32 Kuwa̱nɨts pya̱a̱tꞌatyɨ, ¿ti ja ti nguidyimdyuꞌuñɨn? ¿ti jadam yø nguidyimdyaxonda̱a̱jkyɨm? Patyts ɨxya̱m nxøduꞌuñɨndɨ ku yø mꞌuch tø yja̱ꞌa̱ty, pø nøøꞌmɨmpts adøm jøts ku yø tø yꞌooꞌknɨ, ɨxya̱ts jujky xwɨnꞌijxyɨm, jeky tø yꞌatstɨgøyꞌity, tøts ɨnet nba̱a̱jtyɨm jadɨgojk.”
32 Mas era preciso fazer esta festa para mostrar a nossa alegria. Pois este seu irmão estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.