Lucas 14
Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NTLH
1 Xjats ɨdøꞌøn yɨdeꞌen yja̱jty ku pooꞌkxɨn xøøw tpa̱a̱jty, ojts ja Jesús kaabyɨ ñijkxy jam wɨndsøn tyøjkwɨndum pøn ja fariseotøjk wyɨndsønꞌa̱jtɨp. Jamts ɨdøꞌøn jaꞌadɨ ja ti ma̱ ja yꞌettɨ, jam ja tpaꞌejxtɨ tpagowdɨ.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Jamts wyɨnaty tuꞌuk ja̱a̱ꞌmyɨ pøn keꞌexpa̱ꞌa̱m pøjkɨp.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Jøts ja Jesús tnɨma̱a̱y ja ka̱jpxwejpɨtøjktɨ møøt ja fariseotøjktɨ, yɨdeꞌen ja tyiktɨɨy:
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Jøts kaꞌap ja yꞌadsowdɨ, amøñɨ ja yꞌettɨ. Wɨnets ja tnɨxa̱jɨyɨɨꞌñ ja pama̱a̱ꞌy jøts ja tyiktsøøjky, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y jøts ku ja ñøjkxnɨt.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Wɨnets ja tnɨma̱a̱y ja fariseotøjktɨ:
5 Aí disse:
6 Nɨkaꞌ ɨdøꞌøn yꞌadsojɨmbettɨ, nɨsa̱ ja kyawa̱ꞌa̱ndɨ.
6 E eles não puderam responder.
7 Jamts ɨdøꞌøn ja Jesús tꞌijxy ja mɨgaabyɨdɨ jøts ku ja twɨꞌejxtɨ ja chɨnaabyajtɨ ku ja twɨnguwaadsɨdɨ ja kaabyajt jam, jam ja yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ ma̱ døꞌøn ja myøjtøkɨdɨt jøts ja ojts tꞌaneꞌemy:
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 ―Ku pøn mwa̱wɨdɨt tøꞌøxñɨgaabyɨ tøꞌøxñɨꞌukpɨ, kidi jam jatyɨ mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ ma̱ ja tsɨnaabyajt jam ja wɨndsøn tø yiktanɨbɨkta̱a̱gɨ, jaa ku ja wyɨnaty yja̱ꞌa̱ty ya̱m meets jam tø mꞌɨxa̱jknɨ;
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 jøts ja kujøøn kudøjk mnøøꞌmxɨyɨdɨt pøn wyɨnaty tø mwayɨdɨ: “Tanɨ me waanɨ, wan ya̱ꞌa̱t jam tsøønɨ.” Xjats kuwa̱nɨ mjanchjajɨwa̱ꞌa̱ktɨt tsøꞌødyumbɨm jøts jam mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨt ma̱ o pøn yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Ku pøn jadeꞌen mwa̱wɨdɨt, neꞌegɨ øyts ku mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨt ma̱ o pøn yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ; køꞌømnɨmts ja kujøøn kudøjk ja mdukmadowɨdɨt ku ja jam wɨngon myeꞌent, jøts ja mnøøꞌmxɨdɨt: “Ya̱, mɨguꞌuk, na̱x mdsøønɨdɨ ma̱ jam yikꞌayowɨm tø mdyimyꞌɨxa̱knɨdɨ.” Jadeꞌents meets ja xajotkujkꞌa̱ttɨt neꞌegɨ ku jadeꞌen køꞌøm myiktukmadoꞌodɨt, ya̱m ja jam chøønɨdɨ pøn jaty ja kaabyajt tø twɨnguwaadsɨdɨ.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Pøn køꞌøm namyøjpɨkta̱a̱jkɨp, yikꞌamutskpɨkta̱kpts ja nøjkx, pønts kanamyøjpɨkta̱a̱jkɨdɨp pøn kaꞌejxɨɨyɨmdɨ, jaꞌats neꞌegɨ møjtøkɨdɨp, jaꞌ yikmøjpɨkta̱ꞌa̱ktɨp.
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Ñayɨ ñɨma̱a̱y ja ja̱a̱ꞌy jaꞌ pøn ja wyɨnaty kaabyɨ tø wyayɨ:
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Ja neꞌegɨ mwa̱ꞌa̱p ja ayoobɨ ja̱a̱ꞌy, ku ti xøøw xuꞌunt, wa̱w jaꞌ pøn katiꞌejtxɨdɨp, pøn kyøꞌ tyeky ma̱ꞌa̱ttɨ, uk yꞌejxɨdɨ sa̱gasa̱, pømbɨ tyeky kaꞌejtp, pømbɨ jam wɨna̱p.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Neꞌegɨ nekɨmts jadeꞌen mnayja̱wɨyɨt, pø kaꞌaxɨ ja mdunwɨmbejtxɨyɨ nayɨdeꞌen pønɨ ti mets ja tø xmøꞌøy, jaanɨmts ja xwɨnꞌext sa̱ ja mwɨngaxøjkxɨyɨt ku jadɨgojk jujkyꞌa̱jtpɨ pyɨdsøꞌømdɨt pøn jaty tø tpadundɨ pønɨ sa̱ jaty pya̱a̱tꞌatyɨ.
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Xjats nɨduꞌugɨn ja fariseotøjk wya̱a̱ñ pøn jam wyɨnaty tø twɨnguwaadsɨdɨ ja kaabyajt, jøts ja tnɨma̱a̱y ja Jesús:
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Jaꞌats ja Jesús tnɨma̱a̱y:
16 Então Jesus lhe disse:
17 Kuts ja aꞌuxꞌa̱a̱ts tpa̱a̱jty, xjats ja tkejxy tyumbɨ jøts ja tꞌatstukmadoowa̱ꞌa̱ñ pøn jaty ɨdøꞌøn ja wya̱a̱wampy jøts ja tꞌatsnøjmɨt: “Ja̱mtstɨk, jamɨk tukɨꞌɨyɨ aꞌejxɨ aba̱a̱dɨ yꞌejtnɨ.”
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 Jøts ja tum jadeꞌen ñañɨka̱jpxuꞌudyɨdɨ jøts ku ja kaꞌ ñøjkxtɨt, yɨdeꞌen ja yjawyeembɨ wya̱a̱ñ: “Na̱a̱jx ø tø njuy, jaꞌats ø nꞌatsꞌejxwampy, mee mjanchꞌukmaaꞌkxp.”
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Jøts jaduꞌuk yɨdeꞌen wya̱a̱ma̱a̱: “Ndsaka̱a̱ ø magoxk yuundɨ tø njuy, jaꞌats ø nꞌejxma̱tswampy pønɨ yuup ɨdøꞌøn uk kaꞌ; mjanchꞌukmaaꞌkxp ɨnet ɨdøꞌøn, kaꞌ øts ɨnet ndsoont.”
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Jøts jaduꞌuk wya̱møø: “Tyimyjemyꞌamajtskɨpnɨm øts, patyts øts ɨnet kaꞌ nmajada̱ꞌa̱kt jøts øts ɨnet kaꞌ nnøjkxt.”
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Kuts ja tumbɨ wyɨmbijty jøts ja ttukmadøøy ja wyɨndsøn sa̱ jaty ja wyɨnaty tø yiknøjmɨ. Jøts ja wɨndsøn yjantyimyꞌa̱mbɨjky jøts ja tnɨma̱a̱y ja tyumbɨ: “Tsojk nøjkx nøøꞌa̱jy tuuꞌa̱jy wɨneꞌen yø ka̱jpjoojt, jøts xwa̱a̱meꞌent ja ayoobɨ ja̱a̱ꞌdyɨ møøt jaꞌadɨ pøn sa̱gasa̱ ejxɨdɨp, pøn kyøꞌ tyeky ma̱ꞌa̱ttɨ, pøn wɨna̱ptɨ.”
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Jøts ja tumbɨ yjatsoꞌongojmɨ jøts ku wyɨmbijty jøts tnɨma̱a̱y ja wyɨndsøn: “Tø øts wɨndsøn ɨdøꞌøn jadeꞌen nduñ sa̱ tø mwa̱ꞌa̱ñɨn, ja̱a̱kwɨnda̱mpts ja tsɨnaadya̱a̱jk ja pooꞌkxa̱a̱jk.”
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 Wɨnets ja wɨndsøn ja tyumbɨ tnɨma̱a̱y: “Nøjkx tuuꞌ xkuyøꞌøy ma̱ jaty paduuꞌ ma̱ jaty ti, jøts pøn jaty mbatpy møkꞌampyts ja xwa̱a̱meꞌent jøts ya̱ xkuwa̱wɨt, ujts øts yø ndøjkjoojt nꞌejxwa̱ꞌa̱ñ.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Tyimñømp øts ɨxya̱m, kawɨndem xøøw øts ja xja̱ꞌgya̱jpɨdɨ ja nꞌaꞌux pøn jaty øts ja jawyeen tø njadanɨway.”
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 May ja̱a̱ꞌy ja Jesús o ma̱dsoo padsoꞌonɨp jøts ja pyawɨdityɨyɨ; jøts ja tukꞌojk tnɨwa̱ꞌkꞌawɨdijty jøts ja tnɨma̱a̱y:
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 ―Pøn jaty øts ya̱ xpawɨdejtɨp, pønɨ jaa pøngapøn, pøn tpaꞌayoodɨp tyeety tya̱a̱k, yꞌuꞌnk ñɨdøꞌøxy, chøꞌ yꞌuch, myɨguꞌuktøjk, uk køꞌøm pa̱a̱t ñabyaꞌayøyɨ, kaꞌats øts ja mɨba̱a̱t nbabøjkpɨꞌa̱tt.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Kajaꞌajɨp ø nbabøjkpɨꞌajtpy pøn ja ayoꞌon tkamɨdanaadyɨp pøn ø xkabaduujnɨdɨp ja njaꞌ, xjapawɨdetwa̱ndɨpts øts, kaꞌats øts yjadeꞌembɨ ja̱a̱ꞌy nbabøjkpɨꞌaty.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Ti kaꞌ meets ja jawyeen xanɨpa̱a̱ty, ku pøn pøch køjxp tꞌukyikpɨdøꞌøkwa̱ꞌa̱ñ pønɨ ti jaty ɨdøꞌøn tsojkɨp jøts ja yꞌaba̱a̱dɨt pønɨ wɨneꞌenɨn ja chøkyɨ ja ga̱stɨ, jawyeents ja yiktanɨpa̱tkixy.
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Kuts nugo ja pøchkojpk pyɨdøꞌøkixy jøts ja nɨkaꞌ yꞌaba̱a̱dɨ, janch nɨgajpxy nɨmadya̱ꞌa̱kts ja yjaty ku ja jadeꞌen pøn tꞌixy,
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 jøts ja wya̱ꞌa̱ndɨ: “Tø yø ja̱a̱ꞌy yꞌukpojtsøøñ jøts yø nɨkaꞌ tø tꞌukyikꞌabajtɨñɨ.”
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Uk kuts o pøn wɨndsøn tsep tꞌuktunwa̱ꞌa̱ñ møøt jaduꞌuk ja myɨwɨndsøn midi ja syolda̱dɨ ja tyikmemp nɨꞌeeꞌpx mil, ¿ti kidits ja jawyeen ttanɨbɨkta̱a̱gɨt pønɨ sudso døꞌøn ja ttukwa̱ꞌktsoꞌot pønɨ jaꞌayɨ tam ja syolda̱dɨ tmøøtꞌaty nɨma̱jk mil?
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Pønɨ kaꞌats ñayꞌaꞌejxɨyɨ, jøts ku jagamnɨm ja myɨdsep myiñ, kyaxpts ja tuꞌuk ja kyugajpxy jøts ja tꞌamɨdoꞌot jøts kaꞌ cheptuꞌundɨt.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Nayɨdeꞌents meets pønɨ kaꞌap jawyeen xpawɨnmaadyɨ pønɨ ti jaty ɨdøꞌøn mꞌɨxma̱tstɨp øts køjxp, kaꞌap meets jadeꞌen mɨba̱a̱t nbabøjkpɨꞌa̱tt.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 ’Ka̱a̱n amuum tyikꞌøyɨgyøjxp o ti, nayɨdeꞌen meets ɨdøꞌøn ndejɨnt mꞌødyuꞌunt ku mmɨguꞌuk xukmadoꞌot ja Dios yjaꞌ sudso yꞌanmɨja̱ꞌwɨn kyawɨndɨgøꞌødyɨt. Kuts kaꞌap jadeꞌen mduꞌundɨt, tø wyɨnaty mbɨdsømdɨ ejxɨm ja ka̱a̱nɨn midi kawa̱ꞌa̱ts midi katump.
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Nɨma̱ ja jadeꞌen kyatuꞌunt ok na̱a̱jx ok ti tyiktuꞌunt, ja ti nøøꞌmɨmp ok ɨdøꞌøn ja ndaꞌabuꞌjtaꞌant, pø nugoxɨ ja jadiꞌiñɨ ñɨyikꞌɨxkøꞌøy. Ja̱ꞌgyukɨdɨ pønɨ mja̱ꞌgyukɨwya̱ndɨp.
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.