Lucas 14

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Xjats ɨdøꞌøn yɨdeꞌen yja̱jty ku pooꞌkxɨn xøøw tpa̱a̱jty, ojts ja Jesús kaabyɨ ñijkxy jam wɨndsøn tyøjkwɨndum pøn ja fariseotøjk wyɨndsønꞌa̱jtɨp. Jamts ɨdøꞌøn jaꞌadɨ ja ti ma̱ ja yꞌettɨ, jam ja tpaꞌejxtɨ tpagowdɨ.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Jamts wyɨnaty tuꞌuk ja̱a̱ꞌmyɨ pøn keꞌexpa̱ꞌa̱m pøjkɨp.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Jøts ja Jesús tnɨma̱a̱y ja ka̱jpxwejpɨtøjktɨ møøt ja fariseotøjktɨ, yɨdeꞌen ja tyiktɨɨy:
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Jøts kaꞌap ja yꞌadsowdɨ, amøñɨ ja yꞌettɨ. Wɨnets ja tnɨxa̱jɨyɨɨꞌñ ja pama̱a̱ꞌy jøts ja tyiktsøøjky, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y jøts ku ja ñøjkxnɨt.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Wɨnets ja tnɨma̱a̱y ja fariseotøjktɨ:
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Nɨkaꞌ ɨdøꞌøn yꞌadsojɨmbettɨ, nɨsa̱ ja kyawa̱ꞌa̱ndɨ.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 Jamts ɨdøꞌøn ja Jesús tꞌijxy ja mɨgaabyɨdɨ jøts ku ja twɨꞌejxtɨ ja chɨnaabyajtɨ ku ja twɨnguwaadsɨdɨ ja kaabyajt jam, jam ja yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ ma̱ døꞌøn ja myøjtøkɨdɨt jøts ja ojts tꞌaneꞌemy:
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 ―Ku pøn mwa̱wɨdɨt tøꞌøxñɨgaabyɨ tøꞌøxñɨꞌukpɨ, kidi jam jatyɨ mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ ma̱ ja tsɨnaabyajt jam ja wɨndsøn tø yiktanɨbɨkta̱a̱gɨ, jaa ku ja wyɨnaty yja̱ꞌa̱ty ya̱m meets jam tø mꞌɨxa̱jknɨ;
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 jøts ja kujøøn kudøjk mnøøꞌmxɨyɨdɨt pøn wyɨnaty tø mwayɨdɨ: “Tanɨ me waanɨ, wan ya̱ꞌa̱t jam tsøønɨ.” Xjats kuwa̱nɨ mjanchjajɨwa̱ꞌa̱ktɨt tsøꞌødyumbɨm jøts jam mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨt ma̱ o pøn yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Ku pøn jadeꞌen mwa̱wɨdɨt, neꞌegɨ øyts ku mꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨt ma̱ o pøn yꞌɨxa̱ꞌa̱ktɨ; køꞌømnɨmts ja kujøøn kudøjk ja mdukmadowɨdɨt ku ja jam wɨngon myeꞌent, jøts ja mnøøꞌmxɨdɨt: “Ya̱, mɨguꞌuk, na̱x mdsøønɨdɨ ma̱ jam yikꞌayowɨm tø mdyimyꞌɨxa̱knɨdɨ.” Jadeꞌents meets ja xajotkujkꞌa̱ttɨt neꞌegɨ ku jadeꞌen køꞌøm myiktukmadoꞌodɨt, ya̱m ja jam chøønɨdɨ pøn jaty ja kaabyajt tø twɨnguwaadsɨdɨ.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Pøn køꞌøm namyøjpɨkta̱a̱jkɨp, yikꞌamutskpɨkta̱kpts ja nøjkx, pønts kanamyøjpɨkta̱a̱jkɨdɨp pøn kaꞌejxɨɨyɨmdɨ, jaꞌats neꞌegɨ møjtøkɨdɨp, jaꞌ yikmøjpɨkta̱ꞌa̱ktɨp.
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Ñayɨ ñɨma̱a̱y ja ja̱a̱ꞌy jaꞌ pøn ja wyɨnaty kaabyɨ tø wyayɨ:
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Ja neꞌegɨ mwa̱ꞌa̱p ja ayoobɨ ja̱a̱ꞌy, ku ti xøøw xuꞌunt, wa̱w jaꞌ pøn katiꞌejtxɨdɨp, pøn kyøꞌ tyeky ma̱ꞌa̱ttɨ, uk yꞌejxɨdɨ sa̱gasa̱, pømbɨ tyeky kaꞌejtp, pømbɨ jam wɨna̱p.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 Neꞌegɨ nekɨmts jadeꞌen mnayja̱wɨyɨt, pø kaꞌaxɨ ja mdunwɨmbejtxɨyɨ nayɨdeꞌen pønɨ ti mets ja tø xmøꞌøy, jaanɨmts ja xwɨnꞌext sa̱ ja mwɨngaxøjkxɨyɨt ku jadɨgojk jujkyꞌa̱jtpɨ pyɨdsøꞌømdɨt pøn jaty tø tpadundɨ pønɨ sa̱ jaty pya̱a̱tꞌatyɨ.
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 Xjats nɨduꞌugɨn ja fariseotøjk wya̱a̱ñ pøn jam wyɨnaty tø twɨnguwaadsɨdɨ ja kaabyajt, jøts ja tnɨma̱a̱y ja Jesús:
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Jaꞌats ja Jesús tnɨma̱a̱y:
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Kuts ja aꞌuxꞌa̱a̱ts tpa̱a̱jty, xjats ja tkejxy tyumbɨ jøts ja tꞌatstukmadoowa̱ꞌa̱ñ pøn jaty ɨdøꞌøn ja wya̱a̱wampy jøts ja tꞌatsnøjmɨt: “Ja̱mtstɨk, jamɨk tukɨꞌɨyɨ aꞌejxɨ aba̱a̱dɨ yꞌejtnɨ.”
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Jøts ja tum jadeꞌen ñañɨka̱jpxuꞌudyɨdɨ jøts ku ja kaꞌ ñøjkxtɨt, yɨdeꞌen ja yjawyeembɨ wya̱a̱ñ: “Na̱a̱jx ø tø njuy, jaꞌats ø nꞌatsꞌejxwampy, mee mjanchꞌukmaaꞌkxp.”
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Jøts jaduꞌuk yɨdeꞌen wya̱a̱ma̱a̱: “Ndsaka̱a̱ ø magoxk yuundɨ tø njuy, jaꞌats ø nꞌejxma̱tswampy pønɨ yuup ɨdøꞌøn uk kaꞌ; mjanchꞌukmaaꞌkxp ɨnet ɨdøꞌøn, kaꞌ øts ɨnet ndsoont.”
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Jøts jaduꞌuk wya̱møø: “Tyimyjemyꞌamajtskɨpnɨm øts, patyts øts ɨnet kaꞌ nmajada̱ꞌa̱kt jøts øts ɨnet kaꞌ nnøjkxt.”
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 Kuts ja tumbɨ wyɨmbijty jøts ja ttukmadøøy ja wyɨndsøn sa̱ jaty ja wyɨnaty tø yiknøjmɨ. Jøts ja wɨndsøn yjantyimyꞌa̱mbɨjky jøts ja tnɨma̱a̱y ja tyumbɨ: “Tsojk nøjkx nøøꞌa̱jy tuuꞌa̱jy wɨneꞌen yø ka̱jpjoojt, jøts xwa̱a̱meꞌent ja ayoobɨ ja̱a̱ꞌdyɨ møøt jaꞌadɨ pøn sa̱gasa̱ ejxɨdɨp, pøn kyøꞌ tyeky ma̱ꞌa̱ttɨ, pøn wɨna̱ptɨ.”
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 Jøts ja tumbɨ yjatsoꞌongojmɨ jøts ku wyɨmbijty jøts tnɨma̱a̱y ja wyɨndsøn: “Tø øts wɨndsøn ɨdøꞌøn jadeꞌen nduñ sa̱ tø mwa̱ꞌa̱ñɨn, ja̱a̱kwɨnda̱mpts ja tsɨnaadya̱a̱jk ja pooꞌkxa̱a̱jk.”
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 Wɨnets ja wɨndsøn ja tyumbɨ tnɨma̱a̱y: “Nøjkx tuuꞌ xkuyøꞌøy ma̱ jaty paduuꞌ ma̱ jaty ti, jøts pøn jaty mbatpy møkꞌampyts ja xwa̱a̱meꞌent jøts ya̱ xkuwa̱wɨt, ujts øts yø ndøjkjoojt nꞌejxwa̱ꞌa̱ñ.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Tyimñømp øts ɨxya̱m, kawɨndem xøøw øts ja xja̱ꞌgya̱jpɨdɨ ja nꞌaꞌux pøn jaty øts ja jawyeen tø njadanɨway.”
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 May ja̱a̱ꞌy ja Jesús o ma̱dsoo padsoꞌonɨp jøts ja pyawɨdityɨyɨ; jøts ja tukꞌojk tnɨwa̱ꞌkꞌawɨdijty jøts ja tnɨma̱a̱y:
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 ―Pøn jaty øts ya̱ xpawɨdejtɨp, pønɨ jaa pøngapøn, pøn tpaꞌayoodɨp tyeety tya̱a̱k, yꞌuꞌnk ñɨdøꞌøxy, chøꞌ yꞌuch, myɨguꞌuktøjk, uk køꞌøm pa̱a̱t ñabyaꞌayøyɨ, kaꞌats øts ja mɨba̱a̱t nbabøjkpɨꞌa̱tt.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Kajaꞌajɨp ø nbabøjkpɨꞌajtpy pøn ja ayoꞌon tkamɨdanaadyɨp pøn ø xkabaduujnɨdɨp ja njaꞌ, xjapawɨdetwa̱ndɨpts øts, kaꞌats øts yjadeꞌembɨ ja̱a̱ꞌy nbabøjkpɨꞌaty.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 Ti kaꞌ meets ja jawyeen xanɨpa̱a̱ty, ku pøn pøch køjxp tꞌukyikpɨdøꞌøkwa̱ꞌa̱ñ pønɨ ti jaty ɨdøꞌøn tsojkɨp jøts ja yꞌaba̱a̱dɨt pønɨ wɨneꞌenɨn ja chøkyɨ ja ga̱stɨ, jawyeents ja yiktanɨpa̱tkixy.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 Kuts nugo ja pøchkojpk pyɨdøꞌøkixy jøts ja nɨkaꞌ yꞌaba̱a̱dɨ, janch nɨgajpxy nɨmadya̱ꞌa̱kts ja yjaty ku ja jadeꞌen pøn tꞌixy,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 jøts ja wya̱ꞌa̱ndɨ: “Tø yø ja̱a̱ꞌy yꞌukpojtsøøñ jøts yø nɨkaꞌ tø tꞌukyikꞌabajtɨñɨ.”
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Uk kuts o pøn wɨndsøn tsep tꞌuktunwa̱ꞌa̱ñ møøt jaduꞌuk ja myɨwɨndsøn midi ja syolda̱dɨ ja tyikmemp nɨꞌeeꞌpx mil, ¿ti kidits ja jawyeen ttanɨbɨkta̱a̱gɨt pønɨ sudso døꞌøn ja ttukwa̱ꞌktsoꞌot pønɨ jaꞌayɨ tam ja syolda̱dɨ tmøøtꞌaty nɨma̱jk mil?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Pønɨ kaꞌats ñayꞌaꞌejxɨyɨ, jøts ku jagamnɨm ja myɨdsep myiñ, kyaxpts ja tuꞌuk ja kyugajpxy jøts ja tꞌamɨdoꞌot jøts kaꞌ cheptuꞌundɨt.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Nayɨdeꞌents meets pønɨ kaꞌap jawyeen xpawɨnmaadyɨ pønɨ ti jaty ɨdøꞌøn mꞌɨxma̱tstɨp øts køjxp, kaꞌap meets jadeꞌen mɨba̱a̱t nbabøjkpɨꞌa̱tt.
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 ’Ka̱a̱n amuum tyikꞌøyɨgyøjxp o ti, nayɨdeꞌen meets ɨdøꞌøn ndejɨnt mꞌødyuꞌunt ku mmɨguꞌuk xukmadoꞌot ja Dios yjaꞌ sudso yꞌanmɨja̱ꞌwɨn kyawɨndɨgøꞌødyɨt. Kuts kaꞌap jadeꞌen mduꞌundɨt, tø wyɨnaty mbɨdsømdɨ ejxɨm ja ka̱a̱nɨn midi kawa̱ꞌa̱ts midi katump.
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 Nɨma̱ ja jadeꞌen kyatuꞌunt ok na̱a̱jx ok ti tyiktuꞌunt, ja ti nøøꞌmɨmp ok ɨdøꞌøn ja ndaꞌabuꞌjtaꞌant, pø nugoxɨ ja jadiꞌiñɨ ñɨyikꞌɨxkøꞌøy. Ja̱ꞌgyukɨdɨ pønɨ mja̱ꞌgyukɨwya̱ndɨp.
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.