Hebreus 11

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jaꞌ døꞌøn janchja̱ꞌwɨnꞌa̱jtp ku amumjoojt tuꞌugyɨ nꞌawejxɨnt pønɨ ti døꞌøn yikmøꞌøyɨmp jøts ku amumjoojt nmɨbøjkɨnt midi ngaꞌijxyɨndɨp.
1 A fé é o fundamento da esperança, é uma certeza a respeito do que não se vê.
2 Ja yjanchja̱ꞌwɨn ɨdøꞌøn ja ndeetyꞌamøjtøjk yiktakajxa̱jktɨ.
2 Foi ela que fez a glória dos nossos, antepassados.
3 Ja janchja̱ꞌwɨn adøm xukmɨbøjkɨmp ku ja Dios ja tsa̱jp ja na̱a̱jx jøts tukɨꞌɨyɨ tø tyikꞌøyɨ yꞌayuujkøjxp jaꞌayɨ, jøts jaꞌ midi ɨxya̱m nꞌijxyɨndɨp kaꞌap ja yꞌity te.
3 Pela fé reconhecemos que o mundo foi formado pela palavra de Deus e que as coisas visíveis se originaram do invisível.
4 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ja Abel øy ja Dios twɨndsøꞌjkøø, ya̱m ja Caín kajadeꞌen, paty ja Dios ja Abel tkupɨjky jøts jaꞌagøjxp ja wyɨndsøꞌjkɨn tkupøjkɨ. Ots ja Abel tø yjaꞌooꞌknɨ, tø ja ejxpajtɨn ja xemɨkøjxp tyiktañ ku ja janchja̱ꞌwɨn ja tmøøtꞌa̱jty.
4 Pela fé Abel ofereceu a Deus um sacrifício bem superior ao de Caim, e mereceu ser chamado justo, porque Deus aceitou as suas ofertas. Graças a ela é que, apesar de sua morte, ele ainda fala.
5 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ja Enoc yiktanɨwa̱wɨ ja xemɨkøjxpɨt tsɨna̱a̱ꞌyɨn øy ja oꞌjkɨn ja tjagapa̱a̱jty, jøts ja tkaꞌukpa̱tnɨdɨ ku tjaꞌɨxaadyøø pø tøxɨ ja Dios ja wyɨnaty pyawa̱ꞌa̱nɨyɨ. Yɨdeꞌents jap nøkyijxpy wya̱ꞌa̱ñ ku ja Dios ya̱ na̱xwiiñ tyikjotkujkꞌa̱jty.
5 Pela fé Henoc foi arrebatado, sem ter conhecido a morte: e não foi achado, porquanto Deus o arrebatou; mas a Escritura diz que, antes de ser arrebatado, ele tinha agradado a Deus {Gn 5,24}.
6 Janch tsepts jøts ja Dios nyikjotkujkꞌa̱jtɨnt, pønɨ kaꞌap ja janchja̱ꞌwɨn yikmøøtꞌaty, ja kuxɨ ja Dios yikpa̱a̱twa̱ꞌa̱ñ, jawyeen ɨdøꞌøn ja njanchja̱ꞌwant ku døꞌøn ja jaa, jøts ku ja nayɨdeꞌen tkunuuꞌkxy pøn jaty ja ɨxa̱a̱jyɨyɨp.
6 Ora, sem fé é impossível agradar a Deus, pois para se achegar a ele é necessário que se creia primeiro que ele existe e que recompensa os que o procuram.
7 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ɨdøꞌøn ja Noé ja Dios tmɨbɨjky, jøts tmɨmadøøy ku ja tyukmadoojɨ pønɨ ti jaty ɨdøꞌøn tunwa̱jnɨp wyɨnaty, o døꞌøn nɨti kyagaxɨꞌɨkñɨm, jøts ja ba̱rkɨ tyikꞌøꞌyɨyɨɨꞌñ midi yiknɨtsoꞌogɨp wɨneꞌenɨn jam tyøjkjotp yja̱a̱ꞌyꞌa̱ttɨ. Ja yjanchja̱ꞌwɨn ja tyamøjꞌa̱jt jøts ja ttukꞌijxy pøn jaty ja pøky ttunkꞌa̱jttɨp, jøts nay jaꞌagøjxp ja Dios tyaxonda̱ꞌa̱gyɨ.
7 Pela fé na palavra de Deus, Noé foi avisado a respeito de acontecimentos imprevisíveis; cheio de santo temor, construiu a arca para salvar a sua família. Pela fé ele condenou o mundo e se tornou o herdeiro da justificação mediante a fé.
8 Yjanchja̱ꞌwɨn ja Abraham yikmadoojɨ, ku ja Dios ojts myɨgajpxyɨ jøts ja kya̱jp tmajtstuujty, jøts tnɨdsøꞌøñ ja na̱a̱jx ja et midi ja Dios ttamɨdsojkɨ, øy ja tjaganɨja̱wɨ pønɨ ma̱ døꞌøn ñijkxy.
8 Foi pela fé que Abraão, obedecendo ao apelo divino, partiu para uma terra que devia receber em herança. E partiu não sabendo para onde ia.
9 Jaꞌagøjxp ɨdøꞌøn ja Abraham chɨna̱a̱y jam etjotp midi døꞌøn ja Dios ttanɨwa̱a̱dsojɨyɨ ku janchja̱ꞌwɨn ja tmøøtꞌaty, jøts jabyøøꞌkxyɨn ja jam chɨna̱a̱y. O ma̱gama̱ ja tyøjk tkojwɨdettøø sa̱m ja tuuꞌyøꞌøbyɨdɨ. Jøts nayɨdeꞌen ja yꞌuꞌnk Isaac møøt ja Jacob ttundøø, jabɨ nayɨdeꞌenxɨ ja Dios ja tyamɨguyꞌejxɨdøø ja na̱a̱jx ja et.
9 Foi pela fé que ele habitou na terra prometida, como em terra estrangeira, habitando aí em tendas com Isaac e Jacó, co-herdeiros da mesma promessa.
10 Jaꞌagøjxp ja jadeꞌen ttuuñ ja Abraham, ku tjøpꞌijxyꞌaty ku tyukpa̱a̱ttɨt ja ka̱jp midi ja Dios køꞌøm yikꞌøyɨp yikpa̱a̱dɨp, ja tsa̱jpjotpɨt ka̱jp midi tuꞌugyɨ etp.
10 Porque tinha a esperança fixa na cidade assentada sobre os fundamentos {eternos}, cujo arquiteto e construtor é Deus.
11 Nay ja janchja̱ꞌwɨn ojts ja Sara tyukmɨbikyɨ ku ja tuꞌuk ja yꞌuꞌnk tpa̱a̱tt øy ja wyɨnaty tø yjaꞌamøjɨ kyɨda̱knɨ. Pya̱a̱jt ɨdøꞌøn ja yꞌuꞌnk ja jaꞌagøjxp ku tjanchja̱a̱ꞌwɨyɨɨꞌñ jadeꞌen sa̱ ja Dios ñɨma̱a̱jyøø.
11 Foi pela fé que a própria Sara cobrou o vigor de conceber, apesar de sua idade avançada, porque acreditou na fidelidade daquele que lhe havia prometido.
12 Ots ɨdøꞌøn ja ñɨya̱a̱ꞌy Abraham yjadyimyøja̱a̱ꞌyɨnɨ, ojts ɨdøꞌøn tnɨgojpkteetyꞌaty janch namay ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy, ejxɨm ma̱a̱dsa̱ꞌ, uk ejxɨm puꞌ mejyꞌagøꞌøm kyamachoonɨ.
12 Assim, de um só homem quase morto nasceu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como os grãos de areia da praia do mar.
13 Tum ooꞌkøjxtɨts yø ja̱a̱ꞌy, ɨxa̱ jadeꞌen tø yikja̱ꞌmyatstɨ, jøts nɨkaꞌ ja ya̱ na̱xwiiñ yikmøøgyijxy pønɨ ti jaty ja Dios wyɨnaty tø tnɨꞌadsowɨ; ttukꞌejxɨdɨts ja jagamyɨ ja yjanchja̱ꞌwɨn midi ja Dios ya̱kwa̱nguijxpy jøts jadeꞌen ttaxonda̱ktøø, jøts ja jadeꞌen tna̱nkñɨja̱ꞌwɨdøø ku ja ya̱ na̱xwiiñ nugo ña̱xtɨ.
13 Foi na fé que todos {nossos pais} morreram. Embora sem atingir o que lhes tinha sido prometido, viram-no e o saudaram de longe, confessando que eram só estrangeiros e peregrinos sobre a terra {Gn 23,4}.
14 Pønts jadeꞌen ttundɨp, yꞌɨxaadyɨpnɨm ɨdøꞌøn jaꞌ tuꞌuk ja ka̱jp ma̱ tuꞌugyɨ chɨnaañɨdɨt.
14 Dizendo isto, declaravam que buscavam uma pátria.
15 Kuk ja ttajotmayꞌooꞌknɨdɨ ja kya̱jp midi yikta̱ndɨ, wɨmbejtɨtsɨk ja jadɨgojk nay jam.
15 E se se referissem àquela donde saíram, ocasião teriam de tornar a ela...
16 Kumɨ øgya̱jpts ja jawaanɨ ja chojktɨp midi døꞌøn jam tsa̱jpjotp, paty ja Dios jam aꞌejxɨ aba̱a̱dɨ tyikꞌity tuꞌuk ja ka̱jp jøts kaꞌap ja tyatsøꞌødyuñɨdɨ, ka̱jpja̱ꞌwɨyɨdɨp jaꞌ.
16 Mas não. Eles aspiravam a uma pátria melhor, isto é, à celestial. Por isso, Deus não se dedigna de ser chamado o seu Deus; de fato, ele lhes preparou uma cidade.
17 Nay ja janchja̱ꞌwɨn ja Abraham ja Dios ttukmɨmadoojɨ ku myøkwɨnma̱a̱ꞌñꞌejxɨyɨ jøts ja tyuꞌumts ma̱jnk yꞌamɨdoojɨyɨ jøts ja Dios ja ttuktawɨnꞌoogɨt. Tø ja Abraham wyɨnaty tkupiky jøts ja tyuꞌumts ma̱jnk twɨndsøꞌjkɨnꞌa̱tt, o døꞌøn ja Dios køꞌøm wyɨnaty tø ñɨɨꞌmxyɨ:
17 Foi pela sua fé que Abraão, submetido à prova, ofereceu Isaac, seu único filho,
18 “Yø Isaac mets ɨdøꞌøn myikmayɨyɨp.”
18 depois de ter recebido a promessa e ouvido as palavras: Uma posteridade com o teu nome te será dada em Isaac {Gn 21,12}.
19 Jaꞌagøjxp ɨdøꞌøn ja Abraham jadeꞌen ttuuñ ku ja twɨnmay ku ja Dios myøkꞌa̱jtɨn myøjɨ jøts tyikjujkpyøkt ja ooꞌkpɨ ja̱a̱ꞌy. Ooꞌkpɨ agujkpy ɨdøꞌøn ja Abraham ndejɨnt ja yꞌuꞌnk wyɨmbijty jadɨgojk øy ɨdøꞌøn ja yjagaꞌøøky.
19 Estava ciente de que Deus é poderoso até para ressuscitar alguém dentre os mortos. Assim, ele conseguiu que seu filho lhe fosse devolvido. E isso é um ensinamento para nós!
20 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ja Isaac tꞌaga̱jpxuujky ja kunuuꞌkxɨn midi ja yꞌuꞌnk Jacob jøts ja Esaú pa̱a̱dɨdɨp.
20 Foi inspirado pela fé que Isaac deu a Jacó e a Esaú uma bênção em vista de acontecimentos futuros.
21 Jøts ku ja Jacob wyɨnaty yꞌookwa̱nɨ, janchja̱ꞌwɨngøjxp ɨdøꞌøn ja ttamɨꞌawa̱ꞌa̱nɨyɨɨꞌñ jøts ja José yꞌuꞌnk yꞌuna̱ꞌjk tpa̱a̱ttɨt ja kunuuꞌkxɨn. Xjats ojts wɨnda̱ꞌa̱ky tꞌajotꞌaty ja Dios jøts ja tya̱jk ojts ñadyagudijyɨyɨ.
21 Foi pela fé que Jacó, estando para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e venerou a extremidade do seu bastão.
22 Janchja̱ꞌwɨn ja José yikwa̱jnɨ, kuk ja israelɨt ja̱a̱ꞌy pyɨdsøꞌømdɨt Egipto yꞌetjotp, jøts tnɨꞌanaꞌamɨ sudso ja pya̱jk yiktuꞌunt.
22 Foi pela fé que José, quando estava para morrer, fez menção da partida dos filhos de Israel e dispôs a respeito dos seus despojos.
23 Janchja̱ꞌwɨngøjxpts ja Moisés ja tyeety tya̱a̱k yuꞌuch yikꞌejttøø tɨgøøk poꞌ; jaꞌagøjxp ku tꞌejxtɨ ku ja janch tsuj jøts kaꞌap tsøꞌjkɨdyøø ja wɨndsøn kyutujk pøn wyɨnaty tø ñimy jøts ku tukɨꞌɨyɨ ja mutskuna̱ꞌjk yꞌooktɨt.
23 Foi pela fé que os pais de Moisés, vendo nele uma criança encantadora, o esconderam durante três meses e não temeram o edito real.
24 Jøts nay ja janchja̱ꞌwɨn ja Moisés kaduktsojkɨ jøts ja Egipto wɨndsøn ñøøx ja ta̱a̱k tejt ku wyɨnaty tø ya̱a̱ꞌdyøjkja̱tnɨ.
24 Foi pela fé que Moisés, uma vez crescido, renunciou a ser tido como filho da filha do faraó,
25 Nugo ku ja nayɨdeꞌen tkupɨjky pønɨ sa̱ jaty ja myɨguꞌuk israelɨt ja̱a̱ꞌy yiktundɨ, jøts kaꞌap neꞌegɨ nugo ttaxøøñ ja na̱xwiiñꞌa̱jtɨn midi na̱xp midi tɨgøøpy.
25 preferindo participar da sorte infeliz do povo de Deus, a fruir dos prazeres culpáveis e passageiros.
26 Jadeꞌen ja wyɨnma̱a̱y ku neꞌegɨ jawaanɨ øy jøts ja Cristo o sa̱gasa̱ tmɨja̱tt, midi døꞌøn yiknɨga̱jpx meꞌemp, kaꞌap ja tmøjpɨkta̱a̱jky pønɨ wɨneꞌenɨn jam ja meeñ jøts ja pɨkta̱ꞌa̱ky Egipto; jaꞌ yꞌawijxpy midi ja Dios moꞌojɨp.
26 Com os olhos fixos na recompensa, considerava os ultrajes por amor de Cristo como um bem mais precioso que todos os tesouros dos egípcios.
27 Ja janchja̱ꞌwɨn ja Moisés yiktsooꞌnøø jam Egipto etjotp, kaꞌap ttsøꞌjkɨyɨɨꞌñ ja wɨndsøn yꞌakɨ, nugo ku ja tpadunguixy ja yꞌøwyɨnma̱a̱ꞌñ ejxɨmdam ja Dios ja jeexyɨp tyimyꞌixy.
27 Foi pela fé que deixou o Egito, não temendo a cólera do rei, com tanta segurança como estivesse vendo o invisível.
28 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ja Moisés tyiktsoꞌonda̱ꞌa̱ky ja pa̱skɨ xøøw ku tyikutujky jøts ja israelɨt ja̱a̱ꞌy ja nɨꞌjpy ttawɨnja̱ꞌa̱dɨt ja tyøjkꞌaga̱j, jøts ja yjagyoobɨ ma̱jnk kaꞌap ja Dios Teety yꞌa̱nkɨlɨs yikꞌoogɨdɨt sa̱m ja Egipto ja̱a̱ꞌy yja̱jttøø.
28 Foi pela fé que mandou celebrar a Páscoa e aspergir {os portais} com sangue, para que o anjo exterminador dos primogênitos poupasse os dos filhos de Israel.
29 Janchja̱ꞌwɨngøjxpts ja israelɨt ja̱a̱ꞌy ttana̱xtɨ ja Tsa̱jpts Mejy ejxɨm ja̱a̱ꞌy yøꞌøy tøꞌøts na̱xkøjxp; kuts ja egiptɨt ja̱a̱ꞌy nayɨdeꞌen tjatunwa̱ndøø wɨnets ja ñøjøøꞌkxtɨ nɨdukɨꞌɨyɨ.
29 Foi pela fé que os fez atravessar o mar Vermelho, como por terreno seco, ao passo que os egípcios que se atreveram a persegui-los foram afogados.
30 Janchja̱ꞌwɨngøjxpts ojts ja Jericó ka̱jp ja ñawa̱a̱p kyɨda̱a̱gɨjxy, ku ja israelɨt ja̱a̱ꞌy wɨxujk xøøw ja ka̱jp tnɨꞌawɨdejttøø.
30 Foi pela fé que desabaram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 Jøts nayɨ janchja̱ꞌwɨngøjxp ja Rahab, ja kaꞌødyøꞌøxyøjk, ojts møøt kyaꞌøøky pøn tkamɨmadoodɨp ja myɨguga̱jp, ku ja wyɨnaty øy tsuj tø twɨndsøꞌøgɨ ja israelɨt ja̱a̱ꞌy pøn ka̱jptøjkɨdɨ ejxpɨ koobɨ.
31 Foi pela fé que Raab, a meretriz, não pereceu com aqueles que resistiram, por ter dado asilo aos espias.
32 ¿Ti jaty ø nja̱a̱kmadya̱ꞌa̱kp? Kaꞌap ja et ja xøøw ñɨba̱a̱dɨ ku ø nnɨmadya̱ktøkɨt ja Gedeón, ja Barac, ja Sansón, ja Jefté, ja David, ja Samuel jøts ja ja̱a̱ꞌdyɨ midi yꞌijty ja Dios yꞌa̱a̱w yꞌayuujkꞌajtpy ku ti tnɨga̱jpxwa̱ꞌa̱ñ.
32 Que mais direi? Faltar-me-á o tempo, se falar de Gedeão, Barac, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e dos profetas.
33 Janchja̱ꞌwɨngøjxp ɨdøꞌøn yø tø tmɨmajada̱ꞌa̱ktɨ ja wenk ka̱jp, jøts tɨy øy tø kyudunkꞌa̱ttɨ jøts ja Dios ja pyudøjkɨn tø tpa̱a̱ttɨ sa̱ ja wyɨnaty tø tnɨꞌadsowɨ. Ja møj ka̱a̱ jadiꞌiñɨ tø tꞌapanmujkɨdɨ ja yꞌapa̱jk,
33 Graças à sua fé conquistaram reinos, praticaram a justiça, viram se realizar as promessas. Taparam bocas de leões,
34 jøts ja møj jøøn nayɨdeꞌen tø tmɨmajada̱ꞌa̱ktɨ, jøts tsujx kumy tø kyaꞌooktɨ. Jøts tø yjotmøkpøktɨ pøn kajotmøktɨ, jøts ja yꞌawa̱ꞌa̱mbɨ mɨdsep tø tmɨmajada̱ꞌa̱ktɨ.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam ao fio de espada, triunfaram de enfermidades, foram corajosos na guerra e puseram em debandada exércitos estrangeiros.
35 Jam ɨdøꞌøn ja tøꞌøxyøjk pøn janchja̱ꞌwɨngøjxp ja ñɨya̱a̱ꞌy tø tꞌejxpa̱a̱ttɨ jadɨgojk jujky.
35 Devolveram vivos às suas mães os filhos mortos. Alguns foram torturados, por recusarem ser libertados, movidos pela esperança de uma ressurreição mais gloriosa.
36 Jøts may nayɨdeꞌen yikxon tø yiktaxeꞌektɨ jøts tø yikwoptɨ, jøts ja pujxkuwøøñ tø yikpɨta̱a̱jkɨdɨ jøts tø yiktsumdɨ.
36 Outros sofreram escárnio e açoites, cadeias e prisões.
37 Jøts nayɨdeꞌen tø tsa̱a̱gaꞌach yꞌooꞌkmɨdɨ, uk tapoodɨts, jøts tø yikmøjwɨnma̱a̱ꞌñꞌejxtɨ, jøts tsujxkøjxp tø yꞌooꞌkmɨdɨ; jøts ja borreegɨꞌa̱k jøts ja chiibɨꞌa̱k yikꞌayowɨm tmɨwɨdejttøø, o sa̱gasa̱ ja ayoꞌon tpa̱a̱ttøø.
37 Foram apedrejados, massacrados, serrados ao meio, mortos a fio de espada. Andaram errantes, vestidos de pele de ovelha e de cabra, necessitados de tudo, perseguidos e maltratados,
38 Jaꞌabɨ ja̱a̱ꞌy ɨdøꞌøn tø wyɨdettɨ aba̱k etjotp, kojpkøjxp, jøts tsa̱a̱ a̱nkjøtpy, tsa̱a̱ jutjøtpy. Nɨwɨneꞌen ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy jaꞌabɨ ja̱a̱ꞌy kyapa̱a̱tꞌatyɨyɨ.
38 homens de que o mundo não era digno! Refugiaram-se nas solidões das montanhas, nas cavernas e em antros subterrâneos.
39 Ots ɨdøꞌøn yø øy tsuj tø yikꞌejxtɨ yikpa̱a̱ttɨ ku janch møj ja yjanchja̱ꞌwɨn, kaꞌap yø ti tø yikmoꞌodɨ pønɨ ti døꞌøn ja Dios tø tꞌuknɨgajpxy;
39 E, no entanto, todos estes mártires da fé não conheceram a realização das promessas!
40 pø tøxɨ ja ttanɨbɨkta̱a̱gɨ køꞌøm jawaanɨ øy jøts ja yꞌøbyɨdsøꞌømdɨt adøm møøt.
40 Porque Deus, que tinha para nós uma sorte melhor, não quis que eles chegassem sem nós à perfeição {da felicidade}.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.