Gálatas 4
Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NVT
1 Ukja̱ꞌgyukɨ meets ya̱ꞌa̱t: Ku tuꞌuk ja uꞌnkteety yꞌøøky jøts ttanɨpa̱a̱ty tukɨꞌɨyɨ ja pyɨkta̱ꞌa̱ky ja myutskuꞌnk, kuts ja tyimyꞌukmutskɨnɨm kaꞌanɨm ja pya̱a̱tꞌatyɨ tpøkt ja ma̱a̱y øy ja tukɨꞌɨyɨ tjajaꞌa̱jtkixy.
1 Portanto, pensem da seguinte forma: enquanto não atingir a idade adequada, o herdeiro não está numa posição muito melhor que a de um escravo, apesar de ser dono de todos os bens.
2 Jabɨ kuwa̱nɨxɨ døꞌøn tjamɨmadoꞌot ja yꞌejxꞌetpɨdɨ kunɨm ja yjumøjt tpa̱a̱tt jøts tꞌaxa̱jɨt ja tyeety ja mya̱a̱y.
2 Deve obedecer a seus tutores e administradores até a idade determinada por seu pai.
3 Nayɨdeꞌen adøm ɨdøꞌøn yꞌijty nja̱jtyɨndɨ ku ja Cristo kyamiñɨm. Tum ja møja̱a̱ꞌychɨna̱a̱ꞌyɨn yꞌijty nyikmajada̱a̱jkyɨndɨp øy ja nɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn tjagamøødɨ.
3 O mesmo acontecia conosco. Éramos como crianças; éramos escravos dos princípios básicos deste mundo.
4 Kuts ja xøøw ja jumøjt yja̱ꞌjty, kyajx ja Dios Teety ja yꞌUꞌnk tøꞌøxyøjk ñɨkøjxp jøts jadeꞌen kyeꞌjxy israelɨt ja̱a̱ꞌyɨn, pyadungøjx nayɨdeꞌen tukɨꞌɨyɨ jaꞌabɨ ja̱a̱ꞌdyɨ ja chɨna̱a̱ꞌyɨn møøt ja kyutujk.
4 Mas, quando chegou o tempo certo, Deus enviou seu Filho, nascido de uma mulher e sob a lei.
5 Paty ja jadeꞌen myiiñ jøts ja wa̱ꞌa̱tsꞌa̱jtɨn xmøꞌøyɨndɨt pøn yꞌijty tpadundɨp ja Moisés kyutujk, jøts jadeꞌen Dios Teety xꞌuꞌnkꞌa̱jtɨndɨt.
5 Assim o fez para resgatar a nós que estávamos sob a lei, a fim de nos adotar como seus filhos.
6 Yɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja tna̱nkyꞌijxyɨ ku adøm ja xꞌuꞌnkꞌa̱jtnaꞌam ku ja tkexy ja Espíritu Santo adøm nꞌanmɨja̱ꞌwɨngøjxp; jøts møk ja wɨnma̱a̱ꞌñ nmøøtꞌa̱jtɨndɨt ku janch ja Dios Teety ndeetyꞌa̱jtyɨndɨ.
6 E, porque nós somos seus filhos, Deus enviou ao nosso coração o Espírito de seu Filho, e por meio dele clamamos: “ Aba , Pai”.
7 Ja Dios Teety adøm ɨdøꞌøn xtyimyꞌuꞌnkꞌa̱jtɨndɨp, kaꞌap adøm nugo mɨdumbɨdɨ. Paty adøm ɨdøꞌøn xtyimbya̱a̱tꞌa̱jtyɨndɨ ja ma̱a̱y midi ja Dios Teety tø tnɨꞌadsowɨ, jøts midi ja Cristo xmøꞌøyɨndɨp.
7 Agora você já não é escravo, mas filho de Deus. E, uma vez que é filho, Deus o tornou herdeiro dele.
8 Kaꞌap meets yꞌijtyɨp ja Dios Teety xꞌijxyɨ, tum ja awa̱na̱x agojna̱x meets yꞌijty wɨndsøꞌjkɨdɨp wɨnja̱ꞌwɨdɨp, midi kaꞌap ja Diosꞌa̱jtɨn tmøøtꞌa̱ttɨ.
8 Antes de conhecerem a Deus, vocês eram escravos de supostos deuses que, na verdade, nem existem.
9 Tø meets ja Dios Teety xpa̱tnɨ, uk yɨdeꞌenꞌampyts ɨdøꞌøn neꞌegɨ nga̱jpxɨnt, tø meets ɨdøꞌøn ja Dios Teety mba̱a̱jtnɨyɨ, ¿sudso meets ɨdøꞌøn xkupøjkojmɨ ja wenk tsɨna̱a̱ꞌyɨn midi nɨti møkꞌa̱jtɨn nɨti nɨtsoojkɨn kyayajkpy, nayɨdeꞌen sa̱m ja mgøꞌøm jaꞌadɨ midi tø xukꞌɨxma̱tstɨ?
9 Agora que conhecem a Deus, ou melhor, agora que Deus os conhece, por que desejam voltar atrás e tornar-se novamente escravos dos frágeis e inúteis princípios básicos deste mundo?
10 Jøts ɨxya̱m xjanchꞌukjøpꞌejxtɨ ku ja Dios mꞌøyja̱wɨyɨdɨt ku xꞌama̱a̱yꞌa̱ttɨnɨm ja xøøw ja poꞌ, ja xøøw ja jumøjt.
10 Vocês insistem em guardar certos dias, meses, estações ou anos.
11 Aꞌøyꞌampy øts yja̱wɨ njøptsøꞌøgɨ ku øts ndunkjøøjp meets køjxp tø wyɨndɨgøy.
11 Temo por vocês. Talvez meu árduo trabalho em seu favor tenha sido inútil.
12 Mɨguꞌuktøjktɨ, tun ja mayꞌa̱jt jøts xuꞌundɨt sa̱m øts ɨdøꞌøn tø njøptunɨ ku øts ja israelɨt ja̱a̱ꞌy chɨna̱a̱ꞌyɨn tø nꞌɨxma̱jtsnɨ. Kupøjkɨk øts nꞌayuujk, kaꞌaxɨ meets nɨjuunɨ xmɨdsepwa̱ꞌa̱ñ.
12 Irmãos, peço-lhes que sejam como eu, pois eu também sou como vocês. E vocês não me trataram mal
13 Øy meets xkupɨjky mɨjawyeen ku øts ja yiknɨtsokpɨ madya̱ꞌa̱ky nnɨgajpxy øy øts wyɨnaty njabama̱ꞌa̱yø.
13 e certamente se lembram de que eu estava doente quando lhes anunciei as boas-novas pela primeira vez.
14 Wan øts nba̱ꞌa̱m meets mjaꞌaxɨɨgyɨdɨ, kaꞌap meets xpawøjpy. Jadeꞌen meets neꞌegɨ xkupɨjky sa̱m tuꞌuk ja Dios yꞌa̱nkɨlɨs tnajtskaxɨ, uk sa̱m ja Cristo yja̱wɨ køꞌøm tyimyja̱ꞌa̱ty ma̱ meets jam.
14 Embora minha saúde precária fosse uma tentação para me rejeitarem, vocês não me desprezaram nem me mandaram embora. Ao contrário, acolheram-me e cuidaram de mim como se eu fosse um anjo de Deus, ou mesmo o próprio Cristo Jesus.
15 ¿Tiku mgaꞌukjotkujkꞌa̱jtnɨdɨ? Tyimyøj meets ja mbaꞌayoꞌowɨn xna̱nkyꞌejxøø ku nbama̱a̱ꞌychɨna̱a̱y. Patyts ø nwa̱ꞌa̱ñ, wanɨk meets yja̱wɨ mgøꞌømween xtyimyjuꞌjty jødsɨk øts ja xamayꞌa̱jttøø, jøts øts jadeꞌen ndsoꞌokt.
15 Que aconteceu com a alegria que vocês demonstraram naquela ocasião? Estou certo de que, se fosse possível, teriam arrancado os próprios olhos e os teriam dado a mim.
16 ¿Xmɨdsepwa̱ndɨp meets ɨxya̱m ku øts jaꞌayɨ tø nnɨgajpxy ja tyɨɨbyɨ yjanchpɨ?
16 Acaso me tornei inimigo de vocês porque lhes digo a verdade?
17 Ja wɨna̱a̱gɨn ja israelɨt ja̱a̱ꞌy pøn ta̱a̱gyøjxp yikꞌɨxpøjktɨp. Jaꞌayɨ døꞌøn ja yjanchꞌawejxtɨp jøts meets ja xmɨbøkt jøts xꞌɨxma̱tstɨt ja mꞌøwyɨnma̱a̱ꞌñ midi meets tø ndukmadøy, jøts jadeꞌen ja abiktyuuꞌ xpadøjkɨñɨdɨt.
17 Esses falsos mestres estão extremamente ansiosos para agradá-los, mas suas intenções não são boas. Querem afastá-los de mim para que dependam deles.
18 Kaꞌap ja sa̱ yꞌejxɨ ku meets ja møøt mnamyayɨyɨdɨt, jaꞌayɨ døꞌøn tsojkɨp jøts yikxon ja yꞌøwyɨnma̱a̱ꞌñ yꞌøyꞌɨxpøjkɨn tnɨga̱jpxtɨt, ejtp jadeꞌen ttuꞌundɨt, kaꞌap jaꞌayɨ nugu ku meets jam møøt.
18 Se alguém deseja agradá-los, muito bem; mas que o faça sempre, e não só quando estou com vocês.
19 Meets uꞌnk meets una̱ꞌjk, møk meets jadɨgojk xjanchyikmay xjanchyikta̱jy. Jaayɨm øts yø jadeꞌen nja̱wɨt kunɨm kaꞌpxy ja Cristo xpadungøxtɨt sa̱mdam ja ttsøkyꞌaty.
19 Ó meus filhos queridos, sinto como se estivesse passando outra vez pelas dores de parto por sua causa, e elas continuarão até que Cristo seja plenamente desenvolvido em vocês.
20 ¡Ok meets jam møøt jeexyɨp ɨxya̱m, jøts øts øy tsuj neꞌegɨ ndukmadoꞌot ya̱ꞌa̱t wɨnma̱a̱ꞌñ; jabɨ kaꞌaxɨ øts ja ayuujk nꞌukpa̱tnɨ pø sudso meets njanchñɨjayɨt!
20 Gostaria de poder estar aí com vocês para lhes falar em outro tom. Mas, distante como estou, não sei o que mais fazer para ajudá-los.
21 Meetstɨ, pøn ja Moisés kyutujk tpadunwa̱jnɨdɨp, nɨga̱jpx meets sa̱ døꞌøn wya̱ꞌa̱ñ jaꞌabɨ kutujk.
21 Digam-me, vocês que desejam viver debaixo da lei: acaso sabem o que a lei diz de fato?
22 Pø nømpxɨ ja wya̱ꞌa̱ñ ku ja Abraham namajtsk ja yꞌuꞌnk tpa̱a̱jty: tuꞌuk ja tumbɨ tyikꞌuꞌnkpa̱a̱jty midi nɨtøøkyꞌejtnɨp, jøts jaduꞌuk ja kyøꞌøm nɨdøꞌøxy yjaꞌ.
22 De acordo com as Escrituras, Abraão teve dois filhos, um nascido de uma escrava e outro de sua esposa, que era livre.
23 Ku ja nɨtøøky tøꞌøxy yꞌuꞌnkpa̱a̱jty nayɨdeꞌeñɨm ja tpa̱a̱jty sa̱m o pøn tøꞌøxyøjk, jøts ku ja ñɨdøꞌøxy ja yꞌuꞌnk tpa̱a̱jty kidi nugojɨp ja jadeꞌen yjaty pø ja Diosxɨ yꞌayuujk jadeꞌen ka̱ꞌpxp sa̱m ja wyɨna̱jty tø tnɨꞌadsowɨ ku ja tøꞌøxy yꞌuꞌnkpa̱a̱tt møja̱a̱ꞌgyɨjxñɨm.
23 O filho da escrava nasceu segundo a vontade humana; o filho da mulher livre nasceu segundo a promessa.
24 Ejxpajtɨn øts ɨdøꞌøn ya̱ꞌa̱t nbɨkta̱ꞌa̱ky. Ja namajtskpɨ tøꞌøxy waꞌ ɨdøꞌøn ja kyudanaadyɨp majtskpiky ja pudøjkɨn sa̱ ja Dios tø ttanɨbɨkta̱a̱gɨ. Mɨdukpiky, ja Agar ɨdøꞌøn jadeꞌen sa̱ ja Moisés kyutujk, jaꞌ midi yikmøøy jam Sinaí kojpkøjxp. Pøn ya̱ꞌa̱tpɨ kutujk jaꞌayɨ tpadundɨp kaꞌap ja ñɨtsoꞌoktɨt.
24 Essas duas mulheres ilustram duas alianças. A primeira, Hagar, representa o monte Sinai, onde o povo recebeu a lei que o escravizou.
25 Kyudanaapy ja Agar nayɨdeꞌen ja Jerusalén ka̱jp midi ɨxya̱m ña̱jxꞌa̱jttɨp ja israelɨt ja̱a̱ꞌdyɨ ma̱ døꞌøn wya̱ꞌa̱ndɨ ku ja nɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn yikpa̱a̱ty ku nbaduꞌunɨn kaꞌpxy ja Moisés kyutujk. Pøn jadeꞌen tpadundɨp jadeꞌen ñamyayɨ pyɨdsimy sa̱m ja tøꞌøxy midi nɨtøøkyꞌejtnɨdɨp. Yikmajada̱ktɨp ɨdøꞌøn jaꞌ jaꞌabɨ kutujk.
25 E Hagar, que é o monte Sinai, na Arábia, representa a Jerusalém de agora, pois ela e seus filhos vivem sob a escravidão da lei.
26 Ma̱ ja tsa̱jpjotpɨt Jerusalén jam kaꞌap ja Moisés kyutujk jam tyuñ, jamts adøm ɨdøꞌøn xpa̱a̱tꞌa̱jtyɨndɨ.
26 A segunda, Sara, representa a Jerusalém celestial. Ela é a mulher livre, e é nossa mãe.
27 Jabɨ jaꞌaxɨ døꞌøn ja Dios kyajpxy tyijpy ku yɨdeꞌen jap nøkyɨjxpy wya̱ꞌa̱ñ:
27 Como dizem as Escrituras: “Alegre-se, mulher sem filhos, você que nunca deu à luz! Grite de alegria, você que nunca esteve em trabalho de parto! Pois a abandonada agora tem mais filhos que a mulher que vive com o marido”.
28 Mɨguꞌuktøjktɨ, nɨꞌadsowɨgøjxp adøm ja Dios xꞌuꞌnkꞌa̱jtyɨndɨ nayɨdeꞌen sa̱m ja Dios ja Isaac tnɨꞌadsoꞌwɨyɨɨꞌñ midi ja Sara yꞌuꞌnkꞌajtpy.
28 E vocês, irmãos, são filhos da promessa, como Isaque.
29 Jadeꞌen sa̱m Ismael, ja nɨtøøky tøꞌøxy yꞌuꞌnk, tmɨdsepwa̱nꞌijty ja Isaac, midi ja Sara mya̱jnkꞌajtpy, nayɨdeꞌeñɨm ɨxya̱m ku adøm xmɨdsepꞌa̱twa̱nꞌijtyɨndɨ ja ja̱a̱ꞌy pøn ja Dios yjaꞌ tkajanchja̱ꞌwɨdɨp, ya̱m adøm ja Espíritu Santo ja myøkꞌa̱jtɨn xyikjujkyꞌa̱jtyɨm.
29 Ismael, o filho nascido da vontade humana, perseguiu Isaque, o filho nascido do poder do Espírito, e o mesmo ocorre agora.
30 Yɨdeꞌen ɨdøꞌøn ja Dios ñøky wya̱ꞌa̱ñ: “Jɨgax ja nɨtøøky tøꞌøxy møøt ja yꞌuꞌnk, jabɨ kaꞌaxɨ pya̱a̱tꞌatyɨ nay jaꞌabɨ ma̱a̱y midi ja Sara mya̱jnk pa̱a̱tꞌa̱jtɨyɨp.”
30 Mas o que dizem as Escrituras sobre isso? “Livre-se da escrava e do filho dela, pois o filho da escrava não será herdeiro junto com o filho da mulher livre.”
31 Jadeꞌents mɨguꞌuktøjk ɨdøꞌøndɨ, kaꞌap adøm ɨdøꞌøn ñamyayɨ xꞌuꞌnkꞌa̱jtyɨndɨ ja nɨtøøky tøꞌøxy, ja Abraham ɨdøꞌøn ndejɨnt ja ñɨdøꞌøxy nda̱a̱kꞌa̱jtyɨndɨp, jaꞌagøjxp ku ja Dios tuꞌugyɨ yikjanchja̱wɨ.
31 Portanto, irmãos, não somos filhos da escrava; somos filhos da mulher livre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.