2 Coríntios 7
Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs NAA
1 Jadeꞌents meets mɨguꞌuktøjk ɨdøꞌøn xnɨja̱wɨdɨt ku ya̱ꞌa̱t øyꞌa̱jtɨn ja Dios tø tyiktañ. Jaꞌagøjxp adøm ɨdøꞌøn øy tsuj njujkyꞌa̱jtɨnt, kaꞌap ja nneꞌkx kaꞌap ja nꞌanmɨja̱ꞌwɨn nyikꞌejtɨnt pøky agujkp. Dios chøꞌjkɨngøjxp adøm ɨdøꞌøn ja Dios ndamɨyojxɨnt ja njujkyꞌa̱jtɨn.
1 Portanto, meus amados, tendo tais promessas, purifiquemo-nos de toda impureza, tanto da carne como do espírito, aperfeiçoando a nossa santidade no temor de Deus.
2 ¡Ja̱ꞌgyukɨdɨk øts ndsojkɨn nbaꞌayoꞌowɨn! Jabɨ kaꞌaxɨ meets nɨti wɨndɨgøꞌøyɨn tø xkapa̱a̱ttɨ øøts køjxp. Nɨpøn øø ngawɨnda̱a̱yꞌaty, nɨpøn øø nganaꞌixy.
2 Pedimos que vocês nos acolham em seu coração. Não tratamos ninguém com injustiça, não prejudicamos ninguém, não exploramos ninguém.
3 Kidi meets ya̱ꞌa̱t xja̱ꞌgyukɨ ku meets nugo nbøkñɨpiky, jabɨ jadeꞌenxɨ tø nwa̱ꞌa̱ñ jawyeen ku meets ja ndsojkɨn ja nbaꞌayoꞌowɨn tø ndamɨyøxy, jadeꞌen ja tpa̱tnɨ møøt mee ñamyayɨ njujkyꞌaty jøts møøt mee ñamyayɨ nꞌookt.
3 Não falo para condenar vocês. Porque eu já disse que vocês estão em nosso coração para, juntos, morrermos e vivermos.
4 Njøpꞌijxyꞌajtpy meets jøts amuum mee ndajotkujkꞌaty. Øy øøts ɨdøꞌøn nꞌayoꞌomba̱a̱ty janch jotkujk ø nnayja̱wɨyɨ.
4 Estou sendo bem franco com vocês e tenho muito orgulho de vocês. Sinto-me grandemente confortado e transbordo de alegria em meio a toda a nossa tribulação.
5 Jaꞌayɨp øø nja̱ꞌjty ya̱ Macedonia, kaꞌap øøts ja pooꞌkxɨn nmøøtꞌaty, øy øøts ma̱gama̱ ja̱a̱ꞌy xmɨdsepwa̱ꞌa̱ñ jøts øøts ja tsøꞌøgɨ nyikmajada̱ꞌa̱kwa̱ꞌa̱ñ.
5 Porque, quando chegamos à Macedônia, não tivemos nenhum alívio. Pelo contrário, em tudo fomos atribulados: lutas por fora, temores por dentro.
6 Yikjotjɨmbijtpy ja Dios ja yja̱a̱ꞌy, tøts øøts ja xyikjotjɨmbity ku ja Tiro tø yja̱ꞌa̱ty.
6 Porém Deus, que consola os abatidos, nos consolou com a chegada de Tito.
7 Kidi jaꞌayɨp øø nugo ndyimdyajotkujkꞌajtpy ku ja ya̱m tø yja̱ꞌa̱ty, jabɨ jaꞌaxɨ øø nayɨdeꞌen ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja nekɨm mnɨmadya̱ꞌa̱kyɨyɨ mjantyaxonda̱jkɨp meets jaꞌ. Jadeꞌen øøts ja xamɨmadya̱ꞌa̱ky ku meets xjapa̱a̱twa̱ꞌa̱ñ xjaꞌejxwa̱ꞌa̱ñ jøts nayɨdeꞌen tnɨga̱jpxmɨ ku meets xajotmayꞌøøky. Jotkujk øts ɨdøꞌøn nnayja̱wɨyɨ ku meets xja̱ꞌmyech.
7 E não somente com a chegada dele, mas também pelo consolo que recebeu de vocês. Ele nos falou da saudade, do pranto e do zelo que vocês têm por mim, aumentando, assim, a minha alegria.
8 Øy ja nøky tø mjaꞌatsyikjotmaadyøkɨyɨdɨ midi meets øjts ndanɨguexy, kaꞌ øts ja ɨxya̱m sa̱ nꞌukja̱ꞌwɨñɨ. Njanchꞌayojɨyɨɨꞌñɨmts øts ɨdøꞌøn ja jawyeen, ku øts nꞌijxy ku øts nnɨja̱wɨ ku meets ja nøky yikxon ja jotmay tø mduktatøkɨyɨdɨ tøts ɨdøꞌøn ja jadeꞌen yꞌukja̱jtkøjy sa̱ nꞌukja̱tkaꞌam.
8 Porque, mesmo que eu tenha entristecido vocês com a minha carta, não me arrependo — embora já tenha me arrependido, pois vi que aquela carta os deixou tristes, ainda que por breve tempo.
9 Jotkujk øts ɨxya̱m nnayja̱wɨyɨ jøts kidi jaꞌajɨp øts ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja jotmay møkꞌampy tø mꞌatspa̱a̱dyɨyɨ, jabɨ jaꞌaxɨ ø ndajotkujkꞌajtpy ku meets ja mdsɨna̱a̱ꞌyɨn tø xyiktɨgach sa̱m ɨdøꞌøn pya̱a̱tꞌatyɨ. Tøxɨ døꞌøn xmɨdanɨdɨ ja jotmayꞌøøgyɨ sa̱ ja Dios ttsøky sa̱ Dios tkupiky. Jøts ku øøts ja nøky jadeꞌen tø nguexy kidi kaꞌøy adøtspɨp øøts, kidi ayoꞌonɨp meets ja mdukpa̱a̱twa̱jnɨyɨp.
9 Mas agora me alegro, não porque vocês ficaram tristes, mas porque essa tristeza os levou ao arrependimento. Pois vocês foram entristecidos segundo Deus, para que, de nossa parte, não sofressem nenhum dano.
10 Ja ayoꞌon midi tuda̱ꞌa̱ky yikupøjkp sa̱m ja Dios ttsøkyꞌaty, yiktɨgachp ja tsɨna̱a̱ꞌyɨn jaꞌ jøts jadeꞌen yikpa̱a̱ty ja yiknɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn. Pøn tkajanchja̱ꞌwɨdɨp ja Dios wenk ja tja̱wɨdɨ ja ayoꞌon jøts ja yꞌanmɨja̱ꞌwɨn tyikudɨgøydɨ.
10 Porque a tristeza segundo Deus produz arrependimento para a salvação, que a ninguém traz pesar; mas a tristeza do mundo produz morte.
11 Øy meets ja ngajpxy tø mꞌatsyikjotmaadyøkɨyɨdɨ, tuda̱ꞌa̱ky meets ja tø xkupiky sa̱m ja Dios ttsøkyꞌaty. ¡Ejxtɨts ɨnet ku ja mdsɨna̱a̱ꞌyɨn neꞌegɨ tø tyɨga̱tstɨ! Tø meets ja ngajpxy neꞌegɨ myikwɨnma̱a̱ꞌmbya̱a̱dyɨyɨ jøts jatyɨ tø xnɨga̱jpxtɨ ti døꞌøn tø xundɨ; tø mꞌatsyikjotma̱ꞌa̱dyɨdɨ, tøts nayɨdeꞌen xtsaachja̱wɨdɨ. Wɨnets meets jatyɨ xjadyimyɨga̱jpxwa̱ꞌa̱ñ jøts nayɨdeꞌen xɨɨdyunwa̱mɨdɨ pønɨ pøn ɨdøꞌøn tø mmɨdundɨgøyɨdɨ. Jaꞌ meets ɨdøꞌøn myiknɨgaxiꞌkpy ku meets tø mgatundɨgøy.
11 Vejam quanto cuidado produziu em vocês o fato de serem entristecidos segundo Deus! Que defesa, que indignação, que temor, que saudade, que zelo, que desejo de punir o culpado! Em tudo vocês se mostraram inocentes neste assunto.
12 Jaꞌagøjxp meets jadeꞌen tø nnɨjayɨ ku meets ejtp nja̱ꞌmyech jøts kidi jaꞌagøjxpɨp øts ja nøky tø nguexy ku øts jaꞌayɨ nga̱jpxwejwa̱ꞌa̱ñ pøn tø tyundɨgøy uk pøn tø yikmɨdundɨgøy. Pø jaꞌagøjxpxɨ mee nnɨjayɨ jøts ja Dios xuknɨja̱wɨdɨt ma̱ba̱a̱t ja mbaꞌayoꞌowɨn myajada̱ꞌa̱ktɨ ku øø xpaꞌayøy.
12 Portanto, embora eu tenha escrito aquela carta, não foi por causa daquele que fez o mal, nem por causa daquele que sofreu a afronta, mas para que fosse manifesto entre vocês, diante de Deus, o cuidado que vocês têm por nós.
13 Paty øøts jotkujk nnayja̱wɨyɨ.
13 Foi por isso que nos sentimos consolados. E, acima desta nossa consolação, muito mais nos alegramos pelo contentamento de Tito, porque todos vocês trouxeram refrigério ao espírito dele.
14 Kaꞌap ø nugo tø nwɨnda̱a̱yɨ ja Tito ku meets øy tø mja̱a̱ꞌyꞌaty sa̱mdam øts ja jawyeen ndamɨmadya̱a̱jky. Kaꞌap øts ja nꞌayuujk nugo tø xyiktsøꞌødyuñ, tɨy ja tø pyɨdsimy.
14 Porque, se falei a ele com certo orgulho a respeito de vocês, não fiquei envergonhado. Pelo contrário, como tudo que falamos a vocês era verdade, também os elogios que, na presença de Tito, fizemos a respeito de vocês se mostraram verdadeiros.
15 Jabɨ mdsojkɨpxɨ meets ja neꞌegɨ ɨxya̱m jawaanɨ møj ku meets ja tukɨꞌɨyɨ tø xpadunguixy pønɨ ti jam mdaꞌanaꞌamɨyɨdɨp, jøts ku meets ja øy tuda̱ꞌa̱ky tø xwɨndsøꞌøgɨ.
15 E o grande afeto que ele tem por vocês aumenta cada vez mais, quando ele se lembra da obediência de todos vocês, de como o receberam com temor e tremor.
16 Kaꞌ xnɨja̱wɨdɨ ma̱ba̱a̱t øts nxonda̱a̱jkɨn yja̱ꞌa̱ty ku mee nnɨja̱wɨ ku adøm øy tsuj nnayja̱ꞌgyukɨyɨndɨ.
16 Alegro-me porque, em tudo, posso confiar em vocês.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.