Tiago 5
Ya̱ʼa̱ tseʼe je̱ nam ko̱jtstán juuʼ veʼe je̱ Nteʼyamˍ xyaktaajnjimdu je̱ nMa̱j Vintsá̱namda Jesucristo ka̱jx (MTONT) vs BKJ
1 Vaꞌan tseꞌe du̱yaꞌaxta pa̱n pa̱n jatyeꞌe kumeenda, vaꞌan tseꞌe du̱tsaachvinmáyda je̱ tsaachpaatu̱n ka̱jx juuꞌ veꞌe tukka̱daakjidinup.
1 Ide, pois, agora vós, ricos, chorai e pranteai, por vossas misérias, que hão de vir sobre vós.
2 Juuꞌ xa veꞌe jyaye̱jptup, veꞌemts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ja je̱ Nteꞌyam vyinkujk ax joꞌn ku̱vyinto̱kika̱jxni je̱ts ax joꞌn je̱ vit je̱ xo̱x juuꞌ veꞌe je̱ to̱tuk tu̱du̱tukkaꞌyika̱jxni.
2 As vossas riquezas estão corrompidas, e as vossas vestes estão comidas por traça.
3 Je̱ts je̱ oro meen je̱ plata meen juuꞌ veꞌe jyaye̱jptup, yaknu̱ke̱ꞌxnatá̱kapts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ts kaꞌa je̱ꞌe̱ veꞌe yꞌo̱ya juuꞌ veꞌe tyoondup. Veꞌemts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ myeen ax joꞌn ku̱yꞌa̱a̱ꞌtsni, je̱tseꞌe je̱ u̱u̱ꞌts ku̱yꞌit ax joꞌn je̱ ja̱a̱jn juuꞌ veꞌe je̱ chuꞌuts du̱yakto̱o̱yp. Ta̱ tseꞌe o̱o̱y je̱ myeen je̱ts je̱ pya̱a̱mdu̱k du̱tumpa̱kmokta; ax tá̱minup tseꞌe je̱ ita̱ka̱x.
3 O vosso ouro e a vossa prata estão corroídos; e a sua ferrugem dará testemunho contra vós, e comerá a vossa carne como se fosse fogo. Amontoastes tesouros para os últimos dias.
4 Kaꞌa tseꞌe du̱mujooydi je̱ toompata̱jk juuꞌ veꞌe du̱pa̱kmojktu je̱ trigo ta̱a̱jm. Vaꞌan tseꞌe je̱ kumeen jayu du̱ꞌamo̱tunaxta vintso̱ veꞌe je̱ toompa ñu̱ꞌa̱a̱ꞌnajada. Ax ka̱tsꞌamo̱tunajxju̱dupts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n, juuꞌ veꞌe nu̱jom du̱ka̱ꞌmika̱jxp.
4 Eis que o pagamento dos trabalhadores que ceifaram os vossos campos, e que por vós foi retido por fraude, clama; e os clamores daqueles que ceifaram entraram nos ouvidos do Senhor Sabaoth.
5 O̱o̱y tseꞌe je̱ kumeen jayu du̱tuntukxo̱o̱ndu̱kta yaja naxviijnit itu̱ku̱jx je̱tseꞌe o̱o̱y du̱tunjaye̱pta juuꞌ veꞌe cho̱jktup. Veꞌem xa je̱ꞌe̱ veꞌeda ax joꞌn je̱ tsapkaaj juuꞌ veꞌe ja̱ jayu yakyeeꞌkp je̱tseꞌe du̱yakꞌa̱a̱ꞌk.
5 Vivestes em prazer sobre a terra, e vos deleitastes; nutristes os vossos corações, como em um dia de matança.
6 Tyo̱kimpa̱a̱mdu xa je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ jayu juuꞌ veꞌe kato̱kintoondup, je̱tseꞌe du̱yakꞌo̱o̱ꞌkti, ax kaꞌa tseꞌe choꞌoxpa̱jkjidi.
6 Condenastes e matastes o justo; e ele não vos resistiu.
7 Je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe, utsta jachta utsta tsa̱ꞌa̱da, muté̱nada juuꞌ vanꞌit paat ku veꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n myiinnuvat. Yakkó̱pkada vintso̱ veꞌe je̱ yoova toompa du̱ꞌaꞌix ku veꞌe je̱ trigo je̱ tya̱a̱jm du̱yakje̱ja, yꞌaꞌixpts je̱ꞌe̱ veꞌe ku veꞌe tyoꞌukvaꞌañ je̱ts nay veꞌempa ku veꞌe je̱ po̱o̱du̱n ñaxy.
7 Sede, pois, pacientes, irmãos, até a vinda do Senhor. Eis que o lavrador espera o precioso fruto da terra, e o aguarda com longa paciência, até que receba a chuva temporã e serôdia.
8 Nay veꞌempats miitseꞌeda, muté̱nada juuꞌ jaty, je̱ xo̱o̱jntku̱n ma̱a̱t tseꞌe xꞌaꞌíxtinit je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n, ku̱x tá̱minupeꞌe je̱ xa̱a̱j ku veꞌe myiinnuvat.
8 Sede vós também pacientes, fortalecei os vossos corações; porque a vinda do Senhor está próxima.
9 Utsta ajchta utsta tsa̱ꞌa̱da, kaꞌa tseꞌe toꞌk jadoꞌk xpakó̱tstat, veꞌem tseꞌe je̱ Nteꞌyam mkato̱kimpayo̱ꞌo̱yjadat je̱ꞌe̱ ka̱jx. Tá̱mani je̱ꞌe̱ veꞌe ku veꞌe je̱ jayu du̱to̱kimpayo̱ꞌynit.
9 Irmãos, não vos queixeis uns contra os outros, a fim de que não sejais condenados. Contemplai o juiz que está à porta.
10 Jaaꞌmyé̱tsta je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook ko̱jtsnajxpata̱jkta. Mnu̱jaꞌvidinup xa veꞌe vintso veꞌe juuꞌ jaty du̱muténidi ku veꞌe chaachpaatti.
10 Tomai, meus irmãos, os profetas que falaram em nome do Senhor por exemplo de aflição e paciência.
11 Veꞌem xa u̱u̱ꞌmeꞌe njaꞌvimda je̱ts xo̱o̱n je̱ꞌe̱ veꞌeda pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱muténidu je̱ tsaachpaatu̱n. Mꞌamo̱tunajxtu tseꞌe vintso̱ veꞌe je̱ Job je̱ tsaachpaatu̱n du̱muteni je̱ts mnu̱jaꞌvidinupts miits je̱ꞌe̱ veꞌe vintso̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ maaꞌyu̱n tyoꞌnu̱xji ku veꞌe je̱ tsaachpaatu̱n du̱yaknajxy. Ñu̱ꞌixka̱daakypts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ jayu je̱tseꞌe o̱o̱y je̱ tukmo̱ꞌtu̱n du̱tunjayep.
11 Eis que temos por felizes os que sofrem. Ouvistes sobre a paciência de Jó, e vistes o fim que o Senhor lhe deu; porque o Senhor é muito compassivo, e de terna misericórdia.
12 Utsta ajchta utsta tsa̱ꞌa̱da, ax juuꞌ tseꞌe du̱nu̱vinko̱pkika̱jxp, ya̱ꞌa̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe: Kaꞌa tseꞌe je̱ Nteꞌyam xyaknáxtat. Kaꞌa tseꞌe je̱ tsapjo̱o̱tmit it xyaknajxtuvat, kaꞌa tseꞌe ya̱ naxviijnit it xyaknajxtuvat, ni ti viijnka tseꞌe xkayaknajxtuvat; ñojkꞌó̱yeꞌe mvaꞌandat “veꞌem” juuꞌ veꞌe veꞌem, je̱ts “kaꞌa” juuꞌ veꞌe kaꞌa. Ax veꞌem tseꞌe je̱ Nteꞌyam mkato̱kimpayo̱ꞌoyjadat je̱ꞌe̱ ka̱jx.
12 Mas, sobretudo, meus irmãos, não jureis, nem pelo céu, nem pela terra, nem façais qualquer outro juramento; mas que o vosso sim seja sim, e o vosso não, não; para que não caiais em condenação.
13 Pa̱n je̱m xa veꞌe nu̱toꞌk miitsta juuꞌ veꞌe tsaachpaatp, vaꞌan tseꞌe du̱tsapka̱tsu̱. Pa̱n je̱m tseꞌe nu̱toꞌk miista juuꞌ veꞌe xo̱o̱jntkp, vaꞌan tseꞌe je̱ Nteꞌyam du̱vinꞌu̱vu̱.
13 Está alguém entre vós aflito? Que ore. Está alguém feliz? Que cante salmos.
14 Pa̱n je̱m tseꞌe nu̱toꞌk miitsta juuꞌ veꞌe pa̱jkjup, vaꞌan tseꞌe du̱vatsa̱vu̱ pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱nu̱vinténidup je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk, je̱tszeꞌe ñu̱tsapkó̱tsjadat, je̱tseꞌe je̱ paꞌam jayu je̱ olivos aceite yakpa̱a̱jmjat je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n ka̱jx.
14 Está alguém entre vós doente? Que chame os anciãos da igreja, e orem sobre ele, ungindo-o com óleo em nome do Senhor.
15 Ax je̱ nu̱tsapko̱jtspada, pa̱n jyaanchjaꞌvidupeꞌe je̱ts je̱ Nteꞌyameꞌe du̱yakjo̱tkadaꞌakup ja̱ paꞌam jayu, jo̱tka̱daꞌakupts je̱ꞌe̱ veꞌe. Ax pa̱n to̱kintoonts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ paꞌam jayu, to̱kinme̱e̱ꞌkxjupts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam.
15 E a oração da fé salvará o doente, e o Senhor o levantará; e se ele houver cometido pecados, ser-lhe-ão perdoados.
16 Je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe, namyumavyátsjada vimpit atu̱j je̱ts nañu̱tsapkó̱tsjada, veꞌem tseꞌe mjo̱tka̱daꞌaktat. Ku veꞌe je̱ jayu chapka̱ts juuꞌ veꞌe tu̱v jáyuvip joojntykip, o̱o̱yts je̱ꞌe̱ veꞌe tyuntún.
16 Confessai as vossas culpas uns aos outros, e orai uns pelos outros, para que possais ser curados. A oração eficaz e fervorosa de um homem justo vale muito.
17 Vanxu̱p xa veꞌe je̱ Elías jyáyuviva jyoojntykiva yꞌijt ax joꞌn u̱u̱ꞌmda. Toꞌk aaj toꞌk jo̱o̱t tseꞌe chapka̱jts je̱tseꞌe kyatoꞌoju̱t, ax kaꞌa tseꞌe tyuuj toojk joojnt jagojkm.
17 Elias era homem sujeito às mesmas paixões que nós, e ele orou fervorosamente pedindo que não chovesse, e não choveu sobre a terra por um espaço de três anos e seis meses.
18 Vanꞌit tseꞌe chapko̱jtsnuva, je̱tseꞌe ma̱kk tyuntuuj je̱tseꞌe je naax du̱yakjá̱jinuva je̱ tukjoojntykin.
18 E ele orou outra vez, e o céu deu chuva, e a terra produziu o seu fruto.
19 Utsta ajchta utsta tsa̱ꞌa̱da, pa̱n je̱m xa veꞌe nu̱toꞌk miitsta juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ tyooꞌ du̱maso̱o̱kp je̱tseꞌe jadoꞌk tyukꞌavimpítaja,
19 Irmãos, se algum dentre vós se tem desviado da verdade, e alguém o converter,
20 vaꞌan tseꞌe du̱nu̱java je̱ts je̱ꞌe̱ juuꞌ veꞌe toꞌk je̱ to̱kin toompa je̱ Nteꞌyam je̱ tyooꞌ du̱tukꞌavimpijtip, tyuknu̱vaꞌatsupts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ to̱kin toompa je̱ tsaachpaatu̱n juuꞌ veꞌe xa̱ꞌma ka̱jx ijtnup je̱tseꞌe je̱ Nteꞌyam mye̱e̱ꞌkxu̱xju̱t may je̱ tyo̱kin.
20 saiba ele que, aquele que converte um pecador do erro do seu caminho, salvará da morte uma alma, e cobrirá uma multidão de pecados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.