Atos 25
Ya̱ʼa̱ tseʼe je̱ nam ko̱jtstán juuʼ veʼe je̱ Nteʼyamˍ xyaktaajnjimdu je̱ nMa̱j Vintsá̱namda Jesucristo ka̱jx (MTONT) vs NTLH
1 Ku veꞌe je̱ Festo tya̱jki yakkutojkpa, kutoojk xa̱a̱jts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱m Cesarea cha̱a̱ꞌn je̱tseꞌe ñu̱jkx je̱m Jerusalén.
1 Três dias depois de chegar àquela província , Festo saiu da cidade de Cesareia e foi até Jerusalém.
2 Je̱m tseꞌe je̱ teeꞌ je̱ ñu̱vintsa̱nta̱jkta je̱ts je̱ israeejlit jáyuda juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jidup, je̱ꞌe̱ tseꞌe du̱nu̱xa̱ꞌa̱idinuva je̱ Pablo.
2 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus apresentaram lá as suas acusações contra Paulo e pediram a Festo
3 Je̱ꞌe̱ veꞌe yꞌamó̱tudu je̱ maaꞌyu̱n je̱tseꞌe je̱ Pablo du̱nu̱ké̱xat je̱tseꞌe ña̱jkxu̱t je̱m Jerusalén, yꞌukyakꞌo̱o̱ꞌkuvaandu veꞌe je̱ja tooꞌ aajy.
3 o favor de mandar trazer Paulo para Jerusalém. É que eles tinham combinado matar Paulo no caminho.
4 Vanꞌit tseꞌe je̱ Festo yꞌatsa̱a̱jv je̱ts je̱meꞌe Cesarea je̱ Pablo yꞌit pa̱kmuk je̱ts viinmeꞌe je̱ Festo ña̱jkxu̱t je̱m.
4 Mas Festo respondeu: — Paulo está preso em Cesareia, e eu logo voltarei para lá.
5 Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe vyaajñ:
5 Que os líderes de vocês me acompanhem até lá e o acusem, se é que ele fez algum mal.
6 Toodojtu̱k uk majk xa̱a̱j joꞌn tseꞌe je̱ Festo yꞌijt je̱m Jerusalén, vanꞌit tseꞌe vyimpijtnuva je̱m Cesarea. Je̱ kuꞌóxit tseꞌe yꞌa̱jxtk joma veꞌe yakkutuk je̱tseꞌe je̱ Pablo du̱nu̱ke̱jxi.
6 Festo passou oito ou dez dias entre eles e depois voltou para Cesareia. No dia seguinte sentou-se no tribunal e mandou que trouxessem Paulo.
7 Ku veꞌe je̱ Pablo tya̱jki, vanꞌit tseꞌe ñaajktá̱mijidi je̱ israeejlit jáyuda juuꞌ veꞌe je̱m Jerusalén tso̱o̱ꞌndu je̱tseꞌe ma̱kk tyuknu̱xa̱ꞌa̱ijidi may viijn, kaꞌa tseꞌe tii ti veꞌe tyukto̱kimpá̱mdap.
7 Quando Paulo chegou, os judeus que tinham vindo de Jerusalém ficaram em volta dele e começaram a fazer muitas acusações graves, mas não conseguiram provar nada.
8 Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe je̱ Pablo ñakyuka̱tsju̱:
8 Então Paulo se defendeu, dizendo: — Eu não fiz nada contra a
9 Je̱ꞌe̱ tseꞌe je̱ Festo cha̱jkp je̱tseꞌe je̱ israeejlit jayu du̱ꞌo̱yjávat vintso̱ je̱ꞌe̱ veꞌe juuꞌ du̱tún, je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe du̱ꞌamo̱tutu̱vi je̱ Pablo:
9 Festo, querendo agradar os judeus, perguntou a Paulo: — Você não quer ir a Jerusalém e ser julgado lá por mim a respeito destas coisas?
10 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pablo yꞌatsa̱a̱jv:
10 Paulo respondeu: — Estou diante do tribunal do Imperador romano, e é aqui que devo ser julgado. Não fiz mal nenhum aos judeus, como o senhor sabe muito bem.
11 Pa̱n je̱p xa veꞌe a̱ts je̱ nto̱kin ku̱yꞌit juuꞌ veꞌe je̱ o̱o̱ꞌku̱n du̱vinmajtsjup, nvaatts a̱tseꞌe nꞌo̱o̱ꞌku̱t; ax pa̱n taayts je̱ꞌe̱ veꞌe juuꞌ a̱ts ya̱ꞌa̱ veꞌe xtuknu̱xa̱ꞌa̱idup, ni pa̱na tseꞌe kyatukka̱daꞌakyju̱ je̱ts a̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe xtukka̱tá̱kadat. Je̱ꞌe̱ a̱tseꞌe nꞌamó̱tup je̱ts a̱tseꞌe je̱ yakkutojkpa César viinm xto̱kimpayo̱ꞌo̱yu̱t.
11 Se não respeitei a lei ou se fiz alguma coisa que mereça a pena de morte, estou pronto para morrer. Mas, se o que dizem contra mim não é verdade, ninguém pode me entregar a eles. Portanto, apelo para o Imperador.
12 Ku veꞌe je̱ Festo du̱ko̱jtsmojkti ma̱a̱t je̱ jyayu, vanꞌit tseꞌe je̱ Pablo du̱nu̱u̱jmi:
12 Então Festo, depois de conversar com os seus conselheiros, disse: — Já que você apelou para o Imperador, então irá para o Imperador.
13 Ku veꞌe ve̱e̱ꞌn je̱ it ñajxy, vanꞌit tseꞌe jye̱ꞌy je̱ yakkutojkpa Agripa ma̱a̱t je̱ Berenice je̱m Cesarea, je̱ Festo veꞌe o̱jts du̱kuꞌixta.
13 Alguns dias depois o rei Agripa e Berenice, sua irmã, chegaram a Cesareia para cumprimentar Festo.
14 Ku veꞌe je̱m yꞌijtti me̱jtsk toojk xa̱a̱j, vanꞌit tseꞌe je̱ Festo tyukmumaajntykjidi jidu̱ꞌu̱m:
14 Quando já fazia alguns dias que eles estavam lá, Festo contou ao rei o caso de Paulo. Ele disse: — Está aqui um homem que Félix deixou como prisioneiro.
15 Ku a̱tseꞌe je̱m Jerusalén nveꞌna, je̱mts a̱tseꞌe xꞌamó̱tudi je̱ teeꞌta̱jk je̱ vyintsa̱nda ma̱a̱t je̱ israeejlit je̱ myú̱jit jáyuda je̱ts a̱tseꞌe je̱ Pablo nyakjayꞌo̱o̱ꞌkju̱t.
15 Quando fui a Jerusalém, os chefes dos sacerdotes e os líderes dos judeus fizeram acusações contra ele e me pediram que o condenasse.
16 Vanꞌitts a̱tseꞌe nꞌatso̱o̱vdi je̱ts kaꞌa veꞌe je̱ rómait yakkutojkpa pa̱n du̱yakjayꞌa̱a̱ꞌkju̱ pa̱n kaꞌa veꞌe je̱ yaknu̱xa̱ꞌa̱iva aviinm ahꞌam du̱ma̱a̱tnavyinténaja je̱ja je̱ yakkutojkpa vyinkujk, veꞌem tseꞌe yꞌo̱ꞌyixju̱t je̱tseꞌe ñakyukó̱tsju̱t.
16 Mas eu lhes disse que os romanos não costumam condenar ninguém sem primeiro colocar os acusadores diante do acusado, dando a este a oportunidade de se defender.
17 Je̱ꞌe̱ ka̱jx tseꞌe, ku je̱ꞌe̱ veꞌe mye̱jtsti, kaꞌats a̱tseꞌe je̱ tiempo nyakvinto̱ki. Je̱ kuꞌóxitts a̱tseꞌe nꞌa̱jxtk joma a̱tseꞌe nyakkutuk je̱ts a̱tseꞌe nnu̱ke̱jxi je̱ yaaꞌtya̱jk.
17 Por isso, quando eles vieram até aqui, não perdi tempo, e, logo no dia seguinte, sentei no tribunal, e mandei que trouxessem o homem.
18 Ax je̱ꞌe̱da juuꞌ veꞌe o̱jts ñu̱xa̱ꞌa̱ajada, ni vinxu̱pa tseꞌe du̱katuknu̱xa̱ꞌa̱idi juuꞌ a̱tseꞌe nꞌukvinmaay;
18 Os seus inimigos chegaram, mas não o acusaram de nenhum crime grave como pensei que iam fazer.
19 je̱ꞌe̱jyji veꞌe tyuktsoꞌoxpa̱jktup juuꞌ veꞌe jyaanchjaꞌvidup, je̱ts toꞌk je̱ jayu juuꞌ veꞌe Jesús du̱xa̱a̱j, juuꞌ veꞌe o̱o̱ꞌk, juuꞌ veꞌe je̱ Pablo tyijp je̱ts joojntykpa̱jknuva veꞌe jadoꞌk nax.
19 A única acusação que tinham contra ele era a respeito da própria religião deles e também sobre um homem que já morreu, chamado Jesus. Paulo afirma que esse homem está vivo.
20 Kaꞌa a̱tseꞌe nnu̱java pa̱n ti a̱tseꞌe ntónup, je̱ꞌe̱ ka̱jxts a̱tseꞌe je̱ Pablo nꞌamo̱tutu̱vi pa̱n cha̱jkpeꞌe je̱tseꞌe je̱m Jerusalén ña̱jkxu̱t je̱ts a̱tseꞌe je̱m nto̱kimpayo̱ꞌo̱yu̱t.
20 Eu não sabia como conseguir informações sobre esse assunto. Por isso perguntei a Paulo se queria ir a Jerusalém para ser julgado lá a respeito dessas acusações.
21 Ax ku tseꞌe du̱ꞌamo̱tu je̱tseꞌe je̱ yakkutojkpa César tyo̱kimpayo̱ꞌo̱yju̱t, je̱ꞌe̱ ka̱jxts a̱tseꞌe pa̱kmuk nyaktaannuva vanꞌit paat ku veꞌe yꞌó̱yat je̱ts a̱tseꞌe ntuknu̱ké̱xu̱t je̱ yakkutojkpa.
21 Mas Paulo apelou para o Imperador e pediu para ficar preso até que o Imperador resolvesse o seu caso. Então mandei os guardas tomarem conta dele até que eu pudesse mandá-lo para o Imperador.
22 Vanꞌit tseꞌe je̱ Agripa du̱nu̱u̱jmi je̱ Festo:
22 Aí Agripa disse a Festo: — Eu gostaria de ouvir esse homem. — Amanhã o senhor vai ouvi-lo! — respondeu Festo.
23 Je̱ kuꞌóxit tseꞌe je̱ Agripa ma̱a̱t je̱ Berenice tya̱jkidi je̱p je̱ yakkutojkpa tyu̱jkp, o̱o̱y tseꞌe du̱tunyaknu̱ke̱ꞌxnata̱jkidi je̱ ma̱jin juuꞌ veꞌe jyaye̱jptup. Je̱ꞌe̱ ma̱a̱t tseꞌe je̱ tojpa juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsá̱nidup ka̱kmiijl je̱ tojpata̱jk, je̱ts je̱ viijnk jayu juuꞌ veꞌe je̱m du̱nu̱má̱jidup kajpu̱n ka̱jxm. Vanꞌit tseꞌe je̱ Festo du̱nu̱ke̱jxi je̱ Pablo.
23 No dia seguinte Agripa e Berenice chegaram com grande cerimônia e pompa. Entraram na sala de audiências com os chefes militares e os homens mais importantes da cidade. Festo mandou que trouxessem Paulo
24 Ku veꞌe du̱yakme̱jtsti, vanꞌit tseꞌe je̱ Festo vyaajñ:
24 e disse: — Rei Agripa e todos os que estão aqui, vejam este homem! É contra ele que todos os judeus, tanto daqui como de Jerusalém, estão fazendo acusações diante de mim. Eles insistem em dizer que este homem deve morrer,
25 Ax veꞌemts a̱tseꞌe mpaaꞌty je̱ts kaꞌa ya̱ꞌa̱ veꞌe du̱vinmachju̱ je̱tseꞌe yꞌo̱o̱ꞌku̱t. Ku̱x a̱ts ya̱ꞌa̱ veꞌe xꞌamo̱tu je̱tseꞌe tyo̱kimpayo̱ꞌo̱yju̱t je̱ yakkutojkpa César, je̱ꞌe̱ ka̱jxts a̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe ntuknu̱ke̱xavaꞌañ.
25 mas eu acho que ele não fez nada para ser condenado à morte. Como ele mesmo pediu para ser julgado pelo Imperador, resolvi atendê-lo.
26 Ax kaꞌats a̱tseꞌe mpaaꞌty ti a̱tseꞌe ntuknu̱jáyap je̱ yakkutojkpa ya̱ꞌa̱ ka̱jx. Je̱ꞌe̱ ka̱jxts a̱tseꞌe yaja miits mvinkujkta mpu̱m, je̱ts vinko̱pkeꞌe yaja mits mvinkujk yakpu̱m, yakkutojkpa Agripa, je̱tseꞌe toꞌk aaj xꞌamo̱tutú̱vadat je̱tseꞌe yakꞌíxu̱t pa̱n yakpaatpeꞌe je̱ tyo̱kin je̱tseꞌe yꞌó̱yat vintso̱ a̱tseꞌe nnu̱jáyat je̱ yakkutojkpa juuꞌ veꞌe je̱ ma̱ja̱ kutojku̱n du̱ka̱ꞌmip.
26 Porém até agora não sei bem o que escrever a respeito dele ao Imperador. Então eu o trouxe aqui, diante dos senhores — e especialmente do senhor, rei Agripa — a fim de lhe fazer perguntas. Assim terei alguma coisa para escrever.
27 Veꞌem a̱tseꞌe njava je̱ts ni vinxu̱pa veꞌe du̱kapaaꞌty du̱kahꞌake̱e̱ga je̱ts a̱tseꞌe nké̱xu̱t toꞌk je̱ jayu juuꞌ veꞌe pa̱kmuk ijtp je̱ts a̱tseꞌe nkahꞌavánat pa̱n ti tó̱kineꞌe tu̱du̱tún.
27 Pois acho absurdo mandar um prisioneiro sem explicar claramente as acusações que existem contra ele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.