Gálatas 2
Maŋkekerisiere Biŋe Quraŋ Jojofo Gariine (MLH) vs NVT
1 Ore ŋadio gosa 14 tariko oo “Barnabaske Jerusalem sitio moke ropebemiŋ,” miku Taitus oŋuakoŋ oga gabe moko ropebe.
1 Catorze anos depois, voltei a Jerusalém, dessa vez com Barnabé, e Tito também nos acompanhou.
2 Anutuji rone nondeo fukeru rabeminde buŋo barariŋga nareya ore eru yokoke raru Jerusalem roperu gionere fuŋne mitaniŋ yareboŋ. Gio damaŋ so baku waperu gogo, oiji aposol yoŋoreo so sagame gionere foriji wakiru qame egu jaŋgaru mata eiŋ. Oŋu manesuku sundune ŋiŋigo omaine yoŋore kosa so yajiboŋyoŋ, minebobopunoŋuŋ araŋ ba yareegobeneŋ, oi akoŋ kepore yabebe tumaŋgabuŋ. Tumaŋgabi oo Bobiaŋ Biŋe kotu kantri botuyaŋuŋgo roregaru misaueego, oi totogo mitaniŋgakabe manebuŋ.
2 Fui para lá por causa de uma revelação. Reuni-me em particular com os líderes e compartilhei com eles as boas-novas que tenho anunciado aos gentios. Queria me certificar de que estávamos de acordo, pois temia que meus esforços, anteriores e presentes, fossem considerados inúteis.
3 Yoŋoji oi maneru “Soine!” mibuŋ. Oŋu miku ogobabapine Taitus Grik ŋi iŋoji noke goyayoŋ, jibu sogunepunoŋuŋ yoŋoji Anuture moge sakiineo ketiganiminde so mitiga tebuŋ. Juda niŋore Kadi buŋo oi so basanaŋgabuŋ.
3 Mas eles me apoiaram e nem sequer exigiram que Tito, que me acompanhava, fosse circuncidado, embora fosse gentio.
4 Juda soguine yoŋoji matayoŋ, goineji ŋi sakiine ketigakiminde maneru botuineo botuineo bapakareru mibuŋ, qaqaji jijibuine yoŋore fuŋne oi iŋi: Yoŋoji “Maŋnoŋuŋ kerisiegobeneŋ,” miku oŋu gbedigaru niŋore fuŋne ŋone mukunimiŋ ore sumuŋgaru jaŋ qaku wareru ogo oŋuine botunoŋuŋgo waperu gobuŋ. Niŋo Kristo Yesuke qakatokabeneŋ gogo raŋgbainere nigiŋgone pirue nobeko posiine gogobeneŋ, ore mosi ŋone mukunimiŋ ore dimabuŋ. Yoŋoji niŋore iŋi maneru sase ebi: Soine gobi oga yabebeneŋ noŋunde sa maŋgo wapebi Mosesre Kadi buŋo rurumaŋineo rua yabebeneŋ noŋunde kiŋaŋqoqopu fukenimiŋ.
4 Essa questão foi levantada apenas por causa de alguns falsos irmãos que se infiltraram em nosso meio para nos espionar e nos tirar a liberdade que temos em Cristo Jesus. Sua intenção era nos escravizar,
5 Oŋu sase eru tuŋga nobebiyoŋ, niŋoji Bobiaŋ Biŋere buŋo foriineji bobojibu egu fukeiŋ ore dimagobeneŋ. Oi ŋoŋore botugo qoju yabeniŋ sanaŋgaru peiŋ ore dimagobeneŋ. Ore eru damaŋ mogo so wirieru buŋoyaŋunde rurumaŋgo rakimiŋ ore so yobu qotikebeneŋ.
5 mas não cedemos a eles nem por um momento, a fim de preservar a verdade das boas-novas para vocês.
6 Tutumaŋgo noŋ Biŋe buŋone mitaniŋgabe minebobo yoŋoji “Soine!” miku nonji Biŋe buŋo mo jikigaru mibemiŋ ore so mibuŋ. Ŋi oi yoyaŋuŋ fukebi araŋ ba yareegobi. Tinabiŋeyaŋuŋ oŋu me oŋu fukega, nonji ore manebe so moakoŋ fukega. Anutuji ŋiŋigo goine so ŋoneaŋi noberu goine so sure yabeega. Someda moakonji osoe nobeega.
6 Quanto aos líderes — cuja reputação, a propósito, não fez diferença alguma para mim, pois Deus não age com favoritismo —, nada tiveram a acrescentar àquilo que eu pregava.
7 Biŋe buŋone so yobu qopiebuŋyoŋ, Anuture gio buru ore “Aha!” miku iŋi ŋone taniŋgabuŋ: Anutuji manesiŋ noberu Bobiaŋ Biŋe mitaniŋgakiminde gio oi iŋi boroiŋgaya: Nonji oi kotu kantri botuyaŋuŋgo misauebe Pitaji Biŋe buŋo oi akoŋ Juda kufufuŋ yoŋoreo mitaniŋgaru maŋyaŋuŋ bapakare yabeega.
7 Ao contrário, viram que me havia sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos gentios, assim como a Pedro tinha sido confiada a responsabilidade de anunciar as boas-novas aos judeus.
8 Gioine oŋu boroiŋgaru aposol Pita dobe gako Juda ŋi sakiyaŋuŋ ketigabuŋ, yoŋore botugo maŋbapakare gio baega eru noŋ oŋuakoŋ dobe nuko sosore ŋi fukeru kotu kantri botuyaŋuŋgo roregaru gio oi akoŋ baego.
8 Pois o mesmo Deus que atuou por meio de Pedro como apóstolo aos judeus também atuou por meu intermédio como apóstolo aos gentios.
9 Ore eru Jeims, Pita eru Jon, ŋi yoine biŋeroroyaŋuŋke yoŋoji Ofonji yauŋmoriri oŋuine nareko goboŋ, buŋo oi mane mukubi maŋmoakoŋ ebeneŋ. Gio oŋu boroiŋgaru ore sosoine Barnabaske niko menokuŋ bakabi iŋi misanaŋgabeneŋ, “Niko kotu kantri yoŋoreo raru gio bakabere ŋoŋo-ŋaŋe Juda kufufuŋ yoŋore botugo jikigaru gio baeinebi.”
9 De fato, Tiago, Pedro e João, tidos como colunas, reconheceram a graça que me foi dada e aceitaram Barnabé e a mim como seus colaboradores. Eles nos incentivaram a dar continuidade à pregação aos gentios, enquanto eles prosseguiriam no trabalho com os judeus.
10 Buŋo moakoŋ weu noteru iŋi jikigaru nasibuŋ, “Ŋiŋigo wakiqoqoine bapi yabeiŋgo ore jikigaru manesuku goinebire.” Oŋu nasibi nonji oŋuine akoŋ eyarebemiŋgo yameŋ keku gogo. Oŋu.
10 Sua única sugestão foi que continuássemos a ajudar os pobres, o que sempre fiz com dedicação.
11 Oŋu misanaŋgabeneŋyoŋ, Pitaji Antiokia sitio wareru babokiri eme ŋiŋigo maŋyaŋunji kokoine sembeaya. Ore eru Pitaji wareko ŋonebe, damaŋ oo nonji jiŋoineo bapakareru yoore eru kiso eteboŋ:
11 Mas, quando Pedro veio a Antioquia, tive de opor-me a ele abertamente, pois o que ele fez foi muito errado.
12 Pitaji rone kotu kantri yoŋoke goku uqo moko noku gobuŋyoŋ, ŋi goineji Jeims bokeru Jerusalem sitione warebi ore ŋadio ŋiŋigo oi ŋone yaberu taigo taitai dimaya. Anuture moge sakiyaŋuŋgo ketigabi yoŋore kokoi maneru ruruine eru Juda kubu yoŋoke qakatoru goya.
12 No começo, quando chegou, ele comia com os gentios. Mais tarde, porém, quando vieram alguns amigos de Tiago, começou a se afastar, com medo daqueles que insistiam na necessidade de circuncisão.
13 Oŋu kotu kantri ŋiŋigo oi Pitare taki yabeme tuturi qabi Juda maŋkekerisie ŋiŋigo goineji oŋuakoŋ Pitake qakatoru maŋkekerisiere sasaki qaku dimabuŋ. Sasaki qaku dimaku Barnabas oŋuakoŋ porebi yoŋoke tiŋtuŋ qaya.
13 Como resultado, outros judeus imitaram a hipocrisia de Pedro, e até mesmo Barnabé se deixou levar por ela.
14 Oŋu eru eeboboyaŋunji Biŋe buŋo foriine poretiŋ akoŋ so boyobebuŋ, nonji oi ŋoneru ŋiŋigo sosowo yoŋore jiŋo maio dimaku iŋi ojiboŋ, “Pita, go Juda ŋi fukegeyoŋ, jibu kotu kantri yoŋore eebobo boyoberu goge. Go Juda noŋunde eebobo so boyoberu jibu kotu kantri ŋiŋigo oi boyoberu dimanimiŋgo ore bapakare yaberu manjo maneege? Oi so sagaga.” Oŋu.
14 Quando vi que não estavam seguindo a verdade das boas-novas, disse a Pedro diante de todos: “Se você, que é judeu de nascimento, vive como gentio, e não como judeu, por que agora obriga esses gentios a viverem como judeus?
15 Juda fukeru maŋnoŋuŋ kerisiebeneŋ, niŋoji kotu kantri ŋiŋigo agiburaŋyaŋuŋke oŋuine so fukeru gogobeneŋ.
15 Você e eu somos judeus de nascimento, e não pecadores, como os judeus consideram os gentios.
16 Oŋu gogobeneŋyoŋ, munaŋqoqore fuŋne oi iŋi peko mane mukugobeneŋ: Yesu Kristo manesiŋ gakabeneŋ buŋonoŋuŋ mitarime posikegobeneŋ. Moji Kadi buŋo boyoberu oŋuine oo posiine so fukeiŋ. Ore eru niŋoji oŋuakoŋ posiine fukekimiŋgo maneru Kristo Yesu manesiŋ gabeneŋ buŋonoŋuŋ mitarime posikebeneŋ. Oi Kadi buŋo reŋgakimiŋ ore eru mata.
16 E, no entanto, sabemos que uma pessoa é declarada justa diante de Deus pela fé em Jesus Cristo, e não pela obediência à lei. E cremos em Cristo Jesus, para que fôssemos declarados justos pela fé em Cristo, e não porque obedecemos à lei. Pois ninguém é declarado justo diante de Deus pela obediência à lei”.
17 Oŋu eru Kristoke qakatoru Anuture jiŋo maio posikekimiŋ ore yameŋ kebeneŋ Anutuji jibu bofuke nobeko niŋonoŋe kantri goine yoŋore kamasi oŋuine agiburaŋnoŋuŋke gogobeneŋ ine, Kristoji agiburaŋ ekimiŋ ore maŋgo enorega me mata? Mata yobu! Buŋo oi use!
17 Mas, se a busca da justiça por meio de Cristo nos torna culpados de abandonar a lei, isso torna Cristo responsável por nosso pecado? De maneira nenhuma!
18 Kadi buŋo boyoberu posiine fukekiminde buŋo oi ketotieru kepieboŋ. Kepieboŋyoŋ, oi moke esoigaru miku bapakarenobo ine, Kadi buŋo oi akoŋ qomukuru agiburaŋ ŋi fukeru fuŋnene moke ore so egu bofukebemiŋ.
18 Se, pois, reconstruo o antigo sistema da lei que já destruí, então faço de mim mesmo transgressor da lei.
19 Rone fuŋnene oŋu bofukeru Kadi buŋo ore eru komekiine kamasi oŋuine fukeboŋ. Oŋu fukebe Kadi buŋoji so jikigaru siŋaŋ nume posiine gogo. Nonji gogone Anutureo ruabe Kristoke maripoŋgo nubi oŋuine komeru dimaku iŋoke sanaŋgaru gogo.
19 Pois, quando procurei viver por meio da lei, ela me condenou. Portanto, morri para a lei a fim de viver para Deus.
20 Ore eru nake so jikigaru gogoyoŋ, Kristore Moroji nonde maŋgo sanaŋgaru goga. Kristoji manji jojoko enareku gogoine nonde kisiŋgaru duene baya. Ore eru jikigaru jiŋoke gogo gobemiŋ, oo Anutu Madeine manesiŋ gaku gobemiŋ.
20 Fui crucificado com Cristo; assim, já não sou eu quem vive, mas Cristo vive em mim. Portanto, vivo neste corpo terreno pela fé no Filho de Deus, que me amou e se entregou por mim.
21 Kadi buŋo boyoberu oŋuine oo posiine fukenobeŋ ine, Kristoji omaine yobu komena. Komeya, oi manesiŋ garu Anuture yauŋmoriri oŋu so kepieego. Oiji maŋgo enoreko posiine eegobeneŋ. Oŋu.
21 Não considero a graça de Deus algo sem sentido. Pois, se a obediência à lei nos tornasse justos diante de Deus, não haveria necessidade alguma de Cristo morrer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.