Romanos 4
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs VC
1 Højts judíos, højtsä Abraham jecy nhaphajt ndeedyhajt.
1 Que vantagem diremos, pois, que conseguiu Abraão, nosso pai segundo a carne?
2 Hoyyä Abraham hijty jiäyaꞌayhaty jegyhajty. Hoorä, coo jaꞌa Dios jaꞌa Abraham häxøpy tøø piädaꞌagy hawaꞌadstuum jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Abraham hoy jia jäyaꞌayhajty, mänitä Abraham cu ñiguiumaayyä.
2 Porque, se Abraão foi justificado em virtude de sua observância, tem que se gloriar; mas não diante de Deus.
3 Hix̱, paadiä Dios jaꞌa Abraham piädaacy hawaꞌadstuum, coo jaꞌa Abraham jaꞌa Dios miädiaꞌagy miäbøjcä cooc jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy, caꞌa jieꞌeguiøxpä coo jaꞌa Abraham hoy jiäyaꞌayhajty. Jaduhṉ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän.
3 Ora, que diz a Escritura? Abraão creu em Deus e isso lhe foi imputado em conta de justiça {Gn 15,6}.
4 Hoorä, jaꞌa cuduum̱bädøjc, paady hajxy miäjuyii coo hajxy quiuduṉ̃, cab jaduhṉ ñäꞌä mayhajtä. Jaduhṉ miäbaady nebiä jäyaꞌayhajxy näjeꞌe wyiinmahñdyhatiän. Yajcumayaam̱b hajxy jaꞌa Diósäm, paady hajxy jia wiꞌi yhojiäyaꞌayhadaꞌañ.
4 Ora, o salário não é gratificação, mas uma dívida ao trabalhador.
5 Pero pønjaty tøø miäbøcy coo jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy, jeꞌedshajxy jaduhṉ hawaꞌadstuum pädaꞌagáaṉäp. Paady hajxy jim̱ piädaꞌagaꞌañii coo hajxy jaduhṉ miäbøcy, caꞌa jieꞌeguiøxpä coo hajxy hoy jia jäyaꞌayhaty. Jim̱ hajxy jaduhṉ piädaꞌagaꞌañii, hoy hajxy haxøøg tøø jia jatcøꞌøy. Tiuum̱biä Dios mayhajt jaduhṉ. Coo jaꞌa Dios hajxy häxøpy xpiädáacäm hawaꞌadstuum jeꞌeguiøxpä cooc tyijy hajxy hoy njäyaꞌayhájtäm, cab hajxy häxøpy nmänáaṉäm cooc jaꞌa Dios mayhajt tiuṉ̃.
5 Mas aquele que sem obra alguma crê naquele que justifica o ímpio, a sua fé lhe é imputada em conta de justiça.
6 Jaduhṉä David jecy miänaaṉ̃ cooc hajxy jootcujc yhidaꞌañ, pønjaty jaduhṉ najuøøby coo jaꞌa Dios hajxy xpiädáacäm hawaꞌadstuum jaꞌa miayhajthaam, hoy hajxy hänajty haxøøg tøø jia jatcøꞌøy. Hix̱, cabä Dios miøjpädaꞌagy pø cabä hänaꞌc hänajty hoy tøø jiäyaꞌayhaty.
6 É assim que Davi proclama bem-aventurado o homem a quem Deus atribui justiça, independentemente das obras:
7 — ausente —
7 Bem-aventurados aqueles cujas iniqüidades foram perdoadas e cujos pecados foram cobertos!
8 — ausente —
8 Bem-aventurado o homem ao qual o Senhor não imputou o seu pecado {Sl 31,1s}.
9 Jueꞌe jaꞌa David jecy ñänøøm̱ cooc hajxy jootcujc yhidaꞌañ, pønjatiä Dios piädaacypy hawaꞌadstuum, hopiøṉä, møødä judíoshajxy, jaꞌa Dios quiuꞌughajpiä, møødä cajpä judíoshajxy. Jeꞌedshajxy caꞌa cuꞌughájtäp jaꞌa Dios. Hix̱, jaduhṉ myiṉ̃ cujaay maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän: “Coo jaꞌa Abraham jaꞌa Dios miädiaꞌagy miäbøjcä cooc jaꞌa Dios mänaa quiaꞌa høhṉdaꞌagy, paady piädaacä hawaꞌadstuum.”
9 Essa bem-aventurança é somente para os circuncisos, ou também para os incircuncisos? Dizemos, com efeito, que a fé foi imputada a Abraão em conta de justiça.
10 Hoorä, jaduhṉä judíoshajxy quiuhdujthaty, yajcircuncidarhajpä yaꞌadiøjc‑hajxy. Jaduhṉ miädiaꞌagytiägøꞌøy coo hijxtahṉd hajxy piädáacäxä maa jaꞌa ñiꞌxcøxphajxiän. Hoorä jaꞌa Abraham, tǿøyyäm hänajty jeꞌe piädáacänä hawaꞌadstuum, cajnä hijxtahṉd hänajty jaduhṉ piädáacäxä maa jaꞌa ñiꞌxcøxpän. Jaduhṉä tøyhajt hajxy nmøødhájtäm coo hänaꞌc‑hajxy piädaꞌagyii hawaꞌadstuum jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Dios miädiaꞌagy hajxy miäbøjcä cooc jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty jeꞌe tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy, hoyyä hijxtahṉd hajxy quiaꞌa jagä møødä maa jaꞌa ñiꞌxcøxphajxiän.
10 Quando lhe foi ela imputada? Depois ou antes de sua circuncisão? Não depois, mas antes de ser circuncidado.
11 Paadiä Abraham hijxtahṉd jaduhṉ piädáacäxä maa jaꞌa ñiꞌxcøxpän, jaduhṉ yajnajuøꞌøy coo jaꞌa Abraham hänajty tøø piädaꞌagyii hawaꞌadstuum. Paady jim̱ piädaacä coo jaꞌa Dios jaꞌa miädiaꞌagy hänajty tøø miäbǿjcäxä. Jaduhṉä Abraham piädaactsohṉä hawaꞌadstuum, hoyyä hijxtahṉd hänajty jaduhṉ quiaꞌa jagä pädáacäxänä maa jaꞌa ñiꞌxcøxpän. Pønjaty jaduhṉ mäbøjp nebiä Abraham jecy miäbøjquiän, jaanä jaduhṉ hajxy yhixáaṉäbä jaꞌa Dios nebiä Dios jaꞌa Abraham jecy yhijxiän, hoy hajxy quiaꞌa jagä judíospä. Coo hajxy jaduhṉ nmäbǿjcäm nebiä Abraham jecy miäbøjquiän, jaduhṉ quiähxøꞌøgy coo jaꞌa Abraham hajxy nhøjxhájtäm ndecyhájtäm.
11 Depois é que recebeu o sinal da circuncisão, como selo da justiça que tinha obtido pela fé antes de ser circuncidado. E assim se tornou o pai de todos os incircuncisos que crêem, a fim de que também a estes seja imputada a justiça.
12 Højts judíoshajxy, højtsä Abraham jecy nhaphajt ndeedyhajt. Jaayaꞌay jaduhṉ pädaactsohṉä hawaꞌadstuum jeꞌeguiøxpä coo jaduhṉ miäbøjcy coo jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty hänajty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy. Tøyhajt jaduhṉ. Højts judíos, jaduhṉ højts nyajcircuncidarhaty nebiä Abraham jecy yajcircuncidarhajtiän. Pero tǿøyyämä Abraham jaꞌa Dios jaꞌa miädiaꞌagy hänajty miäbøjcä, cahnä hänajty yajcircuncidarhaty. Højts judíos, højts jaduhṉ mäbøjpä, jaanä jaduhṉ højts nmäbøjpä nebiä Abraham jecy miäbøjquiän. Jaduhṉä tøyhajt hajxy nmøødhájtäm coo højtsä Abraham jecy nhøjxhajty ndecyhajty, coo højts jaduhṉ nmäbøcy, højts judíos.
12 Pai também dos circuncisos, que não só trazem o sinal, mas que acompanham as pegadas da fé que nosso pai Abraão possuía antes de ser circuncidado.
13 Jéquiänä Dios jaꞌa Abraham ñämaayy cooc hänajty yaa miähaneꞌemaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin näguipxy møødä yhap møødä yhoc. Jaꞌa Dios jaduhṉ mänaaṉ. Paadiä Abraham jaduhṉ ñämaayyä jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Abraham jaꞌa Dios miädiaꞌagy hajxy miäbøjcä, caꞌa jieꞌeguiøxpä cooc tyijy jaꞌa Abraham jia cudiuuṉ̃ nebiaty hänajty tøø yhaneꞌemyii. Pero coo jaꞌa Abraham jaduhṉ miäbøjcy coo jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty hänajty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy, paadiä Abraham jaduhṉ ñämaayyä coo jaꞌa Abrahamhajxy hänajty yaa miähaneꞌemaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin, møødä yhaphajxy, møødä yhoc‑hajxy.
13 Com efeito, não foi em virtude da lei que a promessa de herdar o mundo foi feita a Abraão ou à sua posteridade, mas em virtude da justiça da fé.
14 Haa caꞌa, jaduhṉä Dios miänaaṉ̃ cooc hajxy yaa miähaneꞌemaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin pønjaty jaduhṉ mäbøjp coo jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty hänajty tøø miänaꞌañ. Jaduhṉ miädiaꞌagytiägøꞌøy coo jaꞌa Dios jaꞌa hoybä weenbä hajxy xmioꞌowáaṉäm jeꞌeguiøxpä coo hajxy jaduhṉ nmäbǿjcäm. Pero coo jaꞌa hoybä weenbä hajxy häxøpy nbáatäm jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa jecymiädiaꞌagy hajxy hoy ngudiúuṉäm, jaꞌa Moisés jecy quiujáhyyäbä, cab jaduhṉ cu choobaaty coo jaꞌa Dios hajxy jaduhṉ tøø xñämáayyäm coogä mayhajt hänajty tiunaꞌañ coo jaꞌa hoybä weenbä hajxy xmioꞌowáaṉäm. Ni jaduhṉ cu quiaꞌa tsoobaaty coo højts cu nmäbǿjcäm coo jaꞌa Dios jaduhṉ yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy.
14 Porque, se a herança é reservada aos observadores da lei, a fé já não tem razão de ser e a promessa fica sem valor.
15 Hix̱, cabä jecymiädiaꞌagy hajxy hoy ngudiúuṉäm, jaꞌa Moisés jecy quiujáhyyäbä. Coo hajxy jaduhṉ ngaꞌa cudiúuṉäm, paady hajxy ngädiéhyyäm. Y paady jaduhṉ yhahixøꞌøy coo hajxy ngumädóow̱ämät. Pero pønjaty jaꞌa jecymiädiaꞌagy tøø quiaꞌa mädoy, jaꞌa Moisés jecy quiujáhyyäbä, cab hajxy jaduhṉ quiumädow̱aꞌañ, hoy hajxy tøø quiaꞌa jagä tuṉ̃ nebiä Moisés jecy yhanehm̱iän.
15 Porquanto a lei produz a ira; e onde não existe lei, não há transgressão.
16 Coo jaꞌa Abraham jaduhṉ jecy miäbøjcä jaꞌa Dios miädiaꞌagy coo ñämaayyä coogä Abrahamhajxy hänajty yaa miähaneꞌemaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin, møødä yhap møødä yhoc‑hajxy, paadiä tøyhajt hajxy nmøødhájtäm coo jaꞌa Dios jaꞌa hoybä weenbä hajxy nägøx̱iä xmioꞌowáaṉäm näꞌä mayhajt, coo jaꞌa Abraham hajxy nbamäbǿjcämät coo jaꞌa Dios yajtøjiaty waam̱baty tøø miänaꞌañ, møød højts judíos, møød mijts caꞌa judíospä. Coo jaꞌa Abraham hajxy jaduhṉ nbamäbǿjcämät, jaduhṉ mäwiin hajxy nägøx̱iä xyajmäbáatäm nebiä Abraham hajxy xyhaphájtäm xyhoc‑hájtäm. Jaduhṉ quiähxøꞌøgy coo jaꞌa Abraham hajxy nhøjxhájtäm ndecyhájtäm.
16 Logo, é pela fé que alguém se torna herdeiro. Portanto, gratuitamente; e a promessa é assegurada a toda a posteridade de Abraão, não somente aos que procedem da lei, mas também aos que possuem a fé de Abraão, que é pai de todos nós.
17 Hix̱, jaduhṉ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän cooc jaꞌa Dios jaꞌa Abraham piädaacy coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy mayhagajptpä yhaphat yhoc‑hadǿøjät jaꞌa Abraham. Y miäbøjc jaꞌa Abraham jaduhṉ coo jaduhṉ ñämaayyä coogä tioꞌoxiøjc hänajty quioꞌnaꞌawaꞌañ, hoy hajxy hänajty tøø jia miäjaanä. Paadiä Abraham jaduhṉ miäbøjcy, ñajuøøby hänajty jaduhṉ coo jaꞌa Dios mäjaa miøødä coo jaꞌa hoꞌoguiäyaꞌay yagjujypiøjtägátsät, y coo mäjaa miǿødäbä coo jaꞌa jäyaꞌay quiunúuꞌxät jaꞌa hajxy hänajty caꞌa miim̱b caꞌa cahbnä. Y coo jaꞌa Abraham hajxy jaduhṉ nbamäbǿjcäm, jaduhṉ mäwiin hajxy nmäbáatäm nebiä Abraham hajxy xyhaphájtäm xyhoc‑hájtäm. Jaduhṉ quiähxøꞌøgy coo jaꞌa Abraham hajxy nhøjxhájtäm ndecyhájtäm.
17 Em verdade, está escrito: Eu te constituí pai de muitas nações {Gn 17,5}; {nosso pai, portanto} diante dos olhos daquele em quem acreditou, o Deus que dá vida aos mortos e chama à existência as coisas que estão no nada.
18 — ausente —
18 Esperando, contra toda a esperança, Abraão teve fé e se tornou pai de muitas nações, segundo o que lhe fora dito: Assim será a tua descendência {Gn 15,5}.
19 — ausente —
19 Não vacilou na fé, embora reconhecendo o seu próprio corpo sem vigor - pois tinha quase cem anos - e o seio de Sara igualmente amortecido.
20 — ausente —
20 Ante a promessa de Deus, não vacilou, não desconfiou, mas conservou-se forte na fé e deu glória a Deus.
21 — ausente —
21 Estava plenamente convencido de que Deus era poderoso para cumprir o que prometera.
22 Coo jaꞌa Abraham jaduhṉ miäbøjcy, paady hawaꞌadstuum piädaacä.
22 Eis por que sua fé lhe foi contada como justiça.
23 Jaduhṉ jim̱ myiṉ̃ cujaay maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän coo jaꞌa Abraham piädaacä hawaꞌadstuum jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Dios miädiaꞌagy miäbǿjcäxä coogä Dios yajtøjiaty waam̱baty tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy.
23 Ora, não é só para ele que está escrito que a fé lhe foi imputada em conta de justiça.
24 Jaanä jaduhṉ højtsä Diosmädiaꞌagy xñänǿøm̱ämbä. Coo jaꞌa Dios jaꞌa miädiaꞌagy hajxy jaduhṉ nmäbǿjcämbät, jaduhṉä Dios hajxy xpiädáacämbät hawaꞌadstuum, jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Dios jaꞌa Jesucristo yagjujypiøjtägajch. Jaꞌa Jesucristo, jeꞌe hajxy nWiindsøṉhájtäm.
24 É também para nós, pois a nossa fé deve ser-nos imputada igualmente, porque cremos naquele que dos mortos ressuscitou Jesus, nosso Senhor,
25 Jaayaꞌay jaduhṉ nähdujcä coo hajxy xñähhoꞌtúutäm. Jaduhṉä nbojphájtäm jaꞌa ngädieeyhájtäm hajxy xyajnähwáatsäm. Y coo jaꞌa Jesucristo jaduhṉ yagjujypiøjtägajtsä, jaduhṉ hajxy nmähmǿøyyänä hawaꞌadstuum.
25 o qual foi entregue por nossos pecados e ressuscitado para a nossa justificação.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.