Lucas 6
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs VC
1 Mänitxøø jaꞌa Jesúshajxy hänajty wiädity trigoniꞌibyquiujc. Pooꞌxxiøøjooty hänajty jeꞌe. Mänitä jiamiøød jaꞌa trigo hajxy tiøjy. Mänit hajxy ñähxajtstuuty. Mänit hajxy jiøøꞌxy.
1 Em dia de sábado, Jesus atravessava umas plantações; seus discípulos iam colhendo espigas {de trigo}, as debulhavam na mão e comiam.
2 Mänitä fariseoshajxy näjeꞌe miänaaṉ̃:
2 Alguns dos fariseus lhes diziam: Por que fazeis o que não é permitido no sábado?
3 Mänitä Jesús miänaaṉ̃:
3 Jesus respondeu: Acaso não tendes lido o que fez Davi, quando teve fome, ele e os seus companheiros;
4 Mänit hajxy jiiby tiägøøyy tsajtøgooty. Mänitä tsajcaagy hajxy quiaayy jaꞌa teedyhajxy hänajty tøø quiuyoxǿꞌøyäbä. Cabä David jaꞌa cuhdujt hajxy hänajty miøødä coo hajxy jaduhṉ quiáyät. Jagooyyä teedy jaꞌa cuhdujt hajxy hänajty miøødä coo hajxy quiáyät.
4 como entrou na casa de Deus e tomou os pães da proposição e deles comeu e deu de comer aos seus companheiros, se bem que só aos sacerdotes era permitido comê-los?
5 Høøc̈h jaꞌa Diosquex̱ypä, jadúhṉhøch høøc̈hpä, nmǿødhøch jaꞌa cuhdujt jaduhm̱bä høxtä maa jaꞌa pooꞌxxiøøbaadiän ―nøm̱ä Jesús miänaaṉ̃.
5 E ajuntou: O Filho do Homem é senhor também do sábado.
6 Jatuꞌugpä pooꞌxxiøøjootypä jaꞌa Jesús tiägøøyy tsajtøgooty. Mänit tiägøøyy yajwiingapxøøbiä. Jiibiä mähdiøjc hänajty tuꞌug haduꞌugcøꞌødøꞌøds jaꞌa yhahooyhaampiä.
6 Em outro dia de sábado, Jesus entrou na sinagoga e ensinava. Achava-se ali um homem que tinha a mão direita seca.
7 Jiibiä fariseoshajxy hänajty tiänaꞌay møødä ley‑yajnähixøøbiähajxy. Jiibiä Jesús hajxy hänajty wyiꞌi yheeby. Yhijxmajchp jaꞌa Jesús hajxy hänajty pø yajnaxaam̱biä paꞌam jaꞌa pooꞌxxiøøjooty. Yhøxtaabiä fariseos jaꞌa wiinmahñdy hajxy hänajty nebiä Jesús hajxy yajtsumǿøjät coo jaꞌa paꞌamjäyaꞌay hänajty yajmøcpøgyii jaꞌa pooꞌxxiøøjooty.
7 Ora, os escribas e os fariseus observavam Jesus para ver se ele curaria no dia de sábado. Eles teriam então pretexto para acusá-lo.
8 Jaꞌa Jesús, ñajuøøby hänajty jeꞌe nebiä fariseoshajxy hänajty tiajy miay. Mänitä Jesús jaꞌa mähdiøjc ñämaayy jaꞌa haduꞌugcøꞌødøꞌødspä:
8 Mas Jesus conhecia os pensamentos deles e disse ao homem que tinha a mão seca: Levanta-te e põe-te em pé, aqui no meio. Ele se levantou e ficou em pé.
9 Mänitä Jesús ñämaayy jaꞌa fariseoshajxy:
9 Disse-lhes Jesus: Pergunto-vos se no sábado é permitido fazer o bem ou o mal; salvar a vida, ou deixá-la perecer.
10 Mänitä Jesús jaꞌa jäyaꞌay wyiinheeꞌppejty nägøx̱iä. Mänitä Jesús jaꞌa mähdiøjc ñämaayy:
10 E relanceando os olhos sobre todos, disse ao homem: Estende tua mão. Ele a estendeu, e foi-lhe restabelecida a mão.
11 Mänitä fariseoshajxy jiootmaꞌty hoyhoy. Mänit hajxy quiojyquiapxyhajty nebiä Jesús hajxy tiunaꞌañ.
11 Mas eles encheram-se de furor e indagavam uns aos outros o que fariam a Jesus.
12 Cujaboomgumaax̱c jaꞌa Jesús ñøcxy tuṉguhduum. Tuꞌtsuhm̱ä Tieedy piaꞌyaax̱y.
12 Naqueles dias, Jesus retirou-se a uma montanha para rezar, e passou aí toda a noite orando a Deus.
13 Coo jiobøøyy, mänitä jiamiøødhajxy miøjyaax̱y. Mänitä nämajmetspähajxy wyiimbiiw̱ä coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy yajwáꞌxät.
13 Ao amanhecer, chamou os seus discípulos e escolheu doze dentre eles que chamou de apóstolos:
14 Jaduhṉdsä nämajmetspähajxy hänajty xiøhaty: Simón, jaꞌa Jesús hänajty tøø yajxøbétiäbä Pedro, møødä piuhyaꞌay Andrés, møødä Jacobo, møødä Juan, møødä Felipe, møødä Bartolomé,
14 Simão, a quem deu o sobrenome de Pedro; André, seu irmão; Tiago, João, Filipe, Bartolomeu,
15 møødä Mateo, møødä Tomás, møødä Jacobo, jaꞌa Alfeo yhuung, møødä Simón jaꞌa celote,
15 Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu; Simão, chamado Zelador;
16 møødä Judas, jaꞌa Jacobo yhuung, møødä Judas Iscariote; jeꞌe jaꞌa Jesús hänajty yajcøꞌødägøꞌøwaam̱b hoꞌcøøc maa jaꞌa fariseoshajxiän.
16 Judas, irmão de Tiago; e Judas Iscariotes, aquele que foi o traidor.
17 Mänitä Jesúshajxy miänajnä tuṉguhduum. Mänit hajxy hoy ñaaxoguiädaacnä. Jim̱ä Jesús jiamiøødhajxy hänajty nämay. Jim̱ä jäyaꞌayhajxy hänajty may tøø miech. Jaꞌa Jesús miädiaꞌagy hajxy hänajty yhamädoow̱hidáaṉäp. Yajnaxáaṉäxäp jaꞌa piaꞌamhajxy hänajty. Jäguem̱baady hajxy hänajty tøø chooñ Judeanaaxooty, møødä Jerusalén, møødä mejypiaꞌa jim̱ Tiro møød jim̱ Sidón.
17 Descendo com eles, parou numa planície. Aí se achava um grande número de seus discípulos e uma grande multidão de pessoas vindas da Judéia, de Jerusalém, da região marítima, de Tiro e Sidônia, que tinham vindo para ouvi-lo e ser curadas das suas enfermidades.
18 Jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty møjcuꞌubaꞌammøødpä, yajnájxäxä jaꞌa piaꞌamhajxy jeꞌebä.
18 E os que eram atormentados dos espíritos imundos ficavam livres.
19 Nägøx̱iä jaꞌa Jesús hajxy hänajty ñähdonaꞌañ. Mänitä piaꞌamhajxy yajnájxäxä jaꞌa Jesús miäjaahaam.
19 Todo o povo procurava tocá-lo, pois saía dele uma força que os curava a todos.
20 Mänitä Jesús wyiinheeꞌppejty jaꞌa jiamiøødhajxy. Mänit miänaaṉ̃:
20 Então ele ergueu os olhos para os seus discípulos e disse: Bem-aventurados vós que sois pobres, porque vosso é o Reino de Deus!
21 ’Jootcujc mijts mhity, mijts yajmaajiajpä. Paady hajxy jootcujc mhity coo jaꞌa Dios hajxy cøx̱iä wiinä xmioꞌowaꞌañ.
21 Bem-aventurados vós que agora tendes fome, porque sereis fartos! Bem-aventurados vós que agora chorais, porque vos alegrareis!
22 ’Jootcujc mijts mhity, hoy mijts jäyaꞌay xjia mähaṉhaty jaꞌa høøc̈hcøxpä, hoy mijts jäyaꞌay xquiaꞌa ja tsocy xquiaꞌa ja meeꞌxy, hoy mijts xjia nänøm̱y, hoy mijts xjia pex̱y.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, vos expulsarem, vos ultrajarem, e quando repelirem o vosso nome como infame por causa do Filho do Homem!
23 Mxiꞌig mxooṉdáꞌagäp hajxy jaduhṉ. Mbaadaam̱biä hoyhajt jaꞌa weenhajt hajxy jim̱ tsajpootyp. Jaduhṉ hajxy jiajpä yhabejpä, jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy jecy tøø yajwáꞌxiäbä.
23 Alegrai-vos naquele dia e exultai, porque grande é o vosso galardão no céu. Era assim que os pais deles tratavam os profetas.
24 ’Pero mijts mäyøøjäyaꞌayhajxy, jaꞌa tsaac̈hpä hajxy mbaadaam̱by. Cab hajxy mxooṉdaꞌagaaṉnä neby hajxy hijty mxooṉdaꞌaguiän.
24 Mas ai de vós, ricos, porque tendes a vossa consolação!
25 ’Hoy mijts tii hamaay mgaꞌa ja juøꞌøy, myajmaajiadaam̱by hajxy jaduhṉ.
25 Ai de vós, que estais fartos, porque vireis a ter fome! Ai de vós, que agora rides, porque gemereis e chorareis!
26 ’Tsipcøxpä tsaac̈hpä hajxy mbaadaꞌañ, hoyyä cuꞌug hajxy xjia cumay. Jaduhṉä jäyaꞌayhajxy hijty yajcumay jaꞌa hajxy hijty jegyhajty näꞌä wädijpä høhṉdaacpä. Näꞌä mänaam̱b hajxy hijty jaduhṉ cooc tyijy jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy yajwaꞌxy.
26 Ai de vós, quando vos louvarem os homens, porque assim faziam os pais deles aos falsos profetas!
27 ’Huuc mädow̱ hajxy, mdsógäp hajxy pøṉ jaduhṉ xmiädsiphajp hädaa yaabä naax̱wiin; mméeꞌxäp hajxy pøṉ jaduhṉ xmiähaṉhajp.
27 Digo-vos a vós que me ouvis: amai os vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Mmänuuꞌxtáꞌagäp jaꞌa Dios hajxy coo jaꞌa Dios ween mioꞌoy jaꞌa hoyhajt jaꞌa weenhajt pønjaty mijts jaduhṉ xyhäyoow̱hijxp, pønjaty mijts jaduhṉ haxøøg xñänøøm̱b.
28 abençoai os que vos maldizem e orai pelos que vos injuriam.
29 Coo pøṉ xyhatejxǿꞌøgät tuꞌnax̱, mmøjcóogumbäp jaduꞌnax̱; ween jaduhṉ jaduꞌnax̱ xjiaac tehm̱ yhatejxøꞌøgy. Coo pøṉ mjocxwit xpiǿjcät, mänitä mgamiixy mjaac tehm̱ mióꞌowät.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra. E ao que te tirar a capa, não impeças de levar também a túnica.
30 Coo pøṉ tii jaduhṉ xmiäyujwáꞌanät, mmóꞌowäp jaduhṉ. Y coo pøṉ tii xpiǿjcät, cab jeꞌe mmäyujwaaṉdägájtsnät.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Jaduhṉds mijts wiinghänaꞌc mnäxúudsät nej mijts hänajty myajnäxuudsaꞌañän.
31 O que quereis que os homens vos façam, fazei-o também a eles.
32 ’Coo jaꞌa mmäguꞌughajpähajtiä hajxy mmøødnijiootpaadǿøjät, cab hajxy tii mbáadät; jaduhṉdsä pojpäyaꞌay cädieejiäyaꞌayhajxy ñic̈hójcäbä.
32 Se amais os que vos amam, que recompensa mereceis? Também os pecadores amam aqueles que os amam.
33 Coo hajxy jagooyyä mmøødniñäxuudsǿøjät pønjaty jaduhṉ xñäxuuꞌtsp, cab hajxy tii mbáadät; jaduhṉdsä pojpäyaꞌay cädieejiäyaꞌayhajxy ñiñäxúuꞌtsäbä.
33 E se fazeis bem aos que vos fazem bem, que recompensa mereceis? Pois o mesmo fazem também os pecadores.
34 Coo jagooyyä xädøꞌøñ hajxy myaghanúuꞌxät pøṉ jaduhṉ mnajuøøby xmioodiägatsaam̱b pedyii, cab hajxy tii mbáadät; jaduhṉdsä pojpäyaꞌay cädieejiäyaꞌay xädøꞌøñ hajxy yajnimiähanúuꞌxäbä. Ñajuøøby hajxy jaduhṉ coo hajxy pedyii mioodiägatsaꞌañii.
34 Se emprestais àqueles de quem esperais receber, que recompensa mereceis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Mdsógäp hajxy pøṉ jaduhṉ xmiädsiphajp. Mnäxúudsäp hajxy jaduhṉ. Coo pøṉ xädøꞌøñ xmiäyujwáꞌanät, mnäꞌä móꞌowäp jaduhṉ. Mänitä hoyhajt jaꞌa weenhajt hajxy mbáadät may. Mänitä Dios hajxy xyhuunghádät jim̱ tsajpootyp. Hix̱, Dios, ñäxuuꞌchp jaꞌa jäyaꞌayhajxy høxtä jaꞌa jäyaꞌayhajxy jaꞌa Dioscujúꞌuyäp hajxy quiaꞌa yejpiä, møød jaꞌa hojioot hajxy caꞌa møødpä.
35 Pelo contrário, amai os vossos inimigos, fazei bem e emprestai, sem daí esperar nada. E grande será a vossa recompensa e sereis filhos do Altíssimo, porque ele é bom para com os ingratos e maus.
36 Mmøødhádäp jaꞌa hojioot hajxy jaduhṉ nebiä nDeedy hojioot miøødhájtäm.
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 ’Cabä wiinghänaꞌc hajxy mnähójät coo jaꞌa Dios hajxy xyajcumädów̱ät. Pero mmäméeꞌxäp hajxy jaduhṉ; mänitä Dios hajxy jaduhṉ xmiäméeꞌxpät.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados;
38 Mäduhṉ̃tiä wiinghänaꞌc hajxy mmoꞌoy, näꞌä tägøꞌøbä hajxy mbaattägatsaꞌañ.
38 dai, e dar-se-vos-á. Colocar-vos-ão no regaço medida boa, cheia, recalcada e transbordante, porque, com a mesma medida com que medirdes, sereis medidos vós também.
39 Jadúhṉhøch mijts nyajmäbáadät nebiä wiindspän. Coo jaꞌa wiindspähajxy ñiwyitswädityii, tsipcøxp hajxy jiutcaꞌay. Paady mijts jaduhṉ mgaꞌa wädítät nebiä wiindspän.
39 Propôs-lhes também esta comparação: Pode acaso um cego guiar outro cego? Não cairão ambos na cova?
40 Cabä capxtaacpänaꞌc‑hajxy jiaty jaty nebiä wyiindsøṉhajxy jiatiän. Coo hajxy nägøꞌø nädecypiä quiapxtáꞌagät, mänit hajxy jaduhṉ ñajtspaadǿꞌøwät.
40 O discípulo não é superior ao mestre; mas todo discípulo perfeito será como o seu mestre.
41 — ausente —
41 Por que vês tu o argueiro no olho de teu irmão e não reparas na trave que está no teu olho?
42 — ausente —
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Deixa-me, irmão, tirar de teu olho o argueiro, quando tu não vês a trave no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho e depois enxergarás para tirar o argueiro do olho de teu irmão.
43 ’Mädyii quepychaa paꞌag näꞌägädä tøømbejp, ni mänaa jaꞌa tiøøm quiaꞌa xuṉä. Jaanä jaduhṉduhm̱bä, mädyii quepychaa xuṉ näꞌägädä tøømbejp, ni mänaa jaꞌa tiøøm quiaꞌa paꞌagøꞌøy. Tøyhajt jaduhṉ.
43 Uma árvore boa não dá frutos maus, uma árvore má não dá bom fruto.
44 Mnajuøøby hajxy jaduhṉ mädyii quepychaa hoy tøømhajp. Jaꞌa hapty, cab jaduhṉ tiøømhaty nebiä piidsän. Y jaꞌa wädsats, cab jaduhṉ tiøømhaty nebiä tsaatypän.
44 Porquanto cada árvore se conhece pelo seu fruto. Não se colhem figos dos espinheiros, nem se apanham uvas dos abrolhos.
45 Jaduhṉ mäwíinädsä hojiäyaꞌay jaꞌa howyiinmahñdy miøødä. Hoy jaduhṉ wiädity. Pero jaꞌa caꞌawiindøjiäyaꞌayhajxy, cabä howyiinmahñdy hajxy miøødä. Haxøøgwiinmahñdy hajxy miäwädijpy. Haxøøg hajxy jaduhṉ ñäꞌägädä capxy ñäꞌägädä mädiaꞌagy.
45 O homem bom tira coisas boas do bom tesouro do seu coração, e o homem mau tira coisas más do seu mau tesouro, porque a boca fala daquilo de que o coração está cheio.
46 ’Wiindsǿṉhøch mijts xwyiꞌi ñämaꞌay; pero cab hajxy jaduhṉ mgudiunaꞌañ nébiøch mijts nja haneꞌemiän.
46 Por que me chamais: Senhor, Senhor... e não fazeis o que digo?
47 Pǿṉhøch nmädiaꞌagy xmiädóow̱äp, pǿṉhøch nmädiaꞌagy xmiäbǿjcäp, jaduhṉ mäwíinäts jeꞌe
47 Todo aquele que vem a mim ouve as minhas palavras e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante.
48 nebiä jäyaꞌay tiøjcojjiän. Cøøc jaduhṉ tiajøøyy. Tsaawiing jaduhṉ miuuꞌtsøꞌcy. Coo jaꞌa nøøgom̱dägoy quiädaacy, coo jaꞌa tøjc jaduhṉ ñøønähgoom̱bejty, cab jaduhṉ piädøꞌcy, jeꞌeguiøxpä coo hänajty cøøc miuuꞌtsøꞌøguiä.
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou bem fundo e pôs os alicerces sobre a rocha. As águas transbordaram, precipitaram-se as torrentes contra aquela casa e não a puderam abalar, porque ela estava bem construída.
49 Pero pǿṉhøch nmädiaꞌagy jaduhṉ xquiaꞌa mäbǿjcäp, jaduhṉ mäwíinäts jeꞌe nebiä jäyaꞌay tiøjc cøøc quiaꞌa muuꞌtsøꞌquiän. Coo jaꞌa tøjc ñøønähgoom̱bejty, pädøꞌc jaduhṉ; cøjx jaduhṉ quiäday.
49 Mas aquele que as ouve e não as observa é semelhante ao homem que construiu a sua casa sobre a terra movediça, sem alicerces. A torrente investiu contra ela, e ela logo ruiu; e grande foi a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.