Lucas 16
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NTLH
1 Mänitä Jesús jaꞌa jiamiøød ñämaayy:
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Mänitä mioonsä miøjyaax̱y: “Nej, tøyhajt jaduhṉ cooc̈h miic̈h jaꞌa nxädøꞌøñ xwyiꞌi yajtúuṉäjä. Hoorä, høøc̈h móoyyäc mädúhṉ̃tiøch miic̈h hijty tøø nyajcøꞌødägøꞌøy. Cábøch miic̈h nmoonsähadaaṉnä.”
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 Mänitä craa tiägøøyy tajpä maabiä: “Nébiøch jaduhṉ nnäꞌä jatcǿꞌøwät. Xpiøgáaṉäbøch jaꞌa nduuṉg jaduhṉ. Cábøch møcmäjaa nmøødä cooc̈h nyuꞌuw cooc̈h nbúxät. Tsähdiúnäbøch jaduhṉ cooc̈h ndägǿꞌøwät xädøꞌøñyujwaam̱bä.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Tøøc̈h nnajuøꞌøy nébiøch njatcǿꞌøwät, nébiøc̈hä jäyaꞌayhajxy xtiøjmóꞌowät, cooc̈h nduuṉg hänajty tøø xpiøjcä.”
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 Mänit tuꞌugjaty tuꞌugjaty miøjyaax̱y pønjaty jaꞌa wyiindsǿṉ hänajty mänuuꞌxyhajp. Mänitä tuꞌjäyaꞌay jayøbajt miäyajtøøyy: “Mädúhṉ̃tiøch yøꞌø nwiindsǿṉ xmiänuuꞌxiä.”
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Mänit yhadsooyy: “Mägoꞌxlatä acéitøch nmänuuꞌxiä.” Mänitä craa miänaaṉ̃: “Hädaa nocy jaduhṉ mänaam̱b coo miic̈h mägoꞌxlatä mmänuuꞌxyhaty. Chaadsä nocy wiingpä. Huug hädiuuṉdägats coo juxychäguiꞌxmajc‑latä mmänuuꞌxyhaty.”
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Mänitä tuꞌug miäyajtǿøgombä: “Míic̈häts, mäduhṉ̃tiä mnuuꞌxy.” Mänit yhadsooyy: “Mägoꞌxquipxǿhñdyhøc̈hä trigo nmänuuꞌxyhaty.” Mänitä craa miänaaṉ̃: “Chaadsä nocy wiingpä. Huug hädiuuṉdägats coo mädaax̱c‑hiiꞌx mmänuuꞌxyhaty.”
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 Manitä mäyøøjäyaꞌay jaꞌa mioonsä quiumaayy coo quiuhwijjiä. Maas cuhwijy jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy caꞌa mäbøjpä maa jaꞌa tiuuṉghajxiän quejee yøꞌø Diosmädiaꞌagy hajxy mäbøjpä.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 ’Tsipcøxpä xädøꞌøñ quiøxaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin. Myajtúnäp hajxy jaduhṉ nebiä jäyaꞌay hajxy jaduhṉ xmiäguꞌughádät. Coo hänajty tøø mhoꞌnä, mänitä Dios jim̱ xwyiingpǿgät tsajpootyp.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 ’Pøṉä xädøꞌøñ hoy yajtuum̱b, hoy jia weeṉ̃tiä, coo jaꞌa xädøꞌøñ hänajty miayyä, mänit hoy yajtúuṉgombät. Pero pøṉä xädøꞌøñ hoy caꞌa yajtuum̱b coo hänajty weeṉ̃tiä, ni jaduhṉ hoy quiaꞌa yajtúnät coo hänajty miayyä.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Jaduhṉds jeꞌe, coo mijts jaꞌa xädøꞌøñ hoy mgaꞌa yajtúnät hädaa yaabä naax̱wiin, caj mijts jaꞌa Dios xyajcøꞌødägǿꞌøwät mädyii jaanc̈h tsoobaadaam̱b.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Y coo wiingjäyaꞌay xiädøꞌøñ hajxy hoy mgaꞌa yajtúuṉät, cabä hoyhajt jaꞌa weenhajt hajxy jim̱ mbáadät tsajpootyp.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 ’Coo jaꞌa moonsä jaꞌa wyiindsǿṉ metsc miädúnät, jaꞌa tuꞌjäyáꞌayäbä, jeꞌe miädiaꞌagy hoy quiudiúuṉäp; jaꞌa tuꞌjäyáꞌayäbä, cabä miädiaꞌagy miäbǿjcät. Jaanä jaduhṉduhm̱bä, coo jaꞌa xädøꞌøñ hajxy mwiꞌi chógät, cabä Dios hajxy hoy mmädúnät.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Jim̱ä fariseoshajxy hänajty näjeꞌe miämädoonaꞌay. Jiaanc̈h tehm̱ piøcjuøøbiä fariseos jaꞌa xädøꞌøñ hajxy hänajty. Mänitä Jesús hajxy ñäxiicy.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Mänitä Jesús miänaaṉ̃:
15 Então Jesus disse a eles:
16 ’Jaꞌa Moisés miädiaꞌagy hijty cudiúuṉäxäp møødä Diosquex̱y miädiaꞌagyhajxy. Pero coo jaꞌa Juan jaꞌa Diosmädiaꞌagy tiägøøyy yajwaꞌxpä, nägøx̱iä jäyaꞌayhajxy jia wiꞌi tiägøꞌøwaꞌañ maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän.
16 — A
17 ’Pero cabä Moisés miädiaꞌagy tiägoyyaꞌañ. Maas paquiä jaꞌa tsajpootyp tiägóyyät møødä naax̱wiin quejee jaꞌa Moisés miädiaꞌagy.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 ’Pøṉä tioꞌoxiøjc høxmajtsp, tuꞌudägooby jaduhṉ coo wiingtoꞌoxiøjc wyiingpǿjnät. Jaanä jaduhṉ tiuꞌudägoobiä pøṉä toꞌoxiøjc wiingpøjp jaꞌa tøø yhøxmac̈híijäbä.
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 ’Jaduhṉdsä mäyøøjäyaꞌay hänajty tuꞌug. Jaanc̈h tehm̱ yajxóṉ jaꞌa wyit hänajty miøødhaty. Jabom̱‑jabom̱ jaꞌa xøø hänajty yagjadyii jaanc̈h tehm̱ yajxóṉ.
19 Jesus continuou:
20 Jim̱ä mähdiøjc hänajty tuꞌug xiøhaty Lázaro. Jaanc̈h tehm̱ ñähbuꞌuds jaanc̈h tehm̱ quiuhbuꞌudsä Lázaro hänajty. Jim̱ nax̱y yhäñaꞌay naax̱wiin maa jaꞌa mäyøøhänaꞌc tiøghaawän.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Jeꞌe jaꞌa Lázaro hänajty jia wiꞌi quiayaam̱by tijaty jiiby cahb naax̱wiin maa jaꞌa mäyøøjäyaꞌay mieexän. Høxtä nähwéhyyäxäbä Lázaro piuꞌuds hänajty jaꞌa húcäm.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Mänitä Lázaro yhoꞌnä. Mänitä yháañämä yajnǿcxäxä tsajpootyp maa jaꞌa Abraham wyiinduumän. Jaꞌa Diosmoonsä yajnøcx. Mänitä mäyøøjäyaꞌay yhoꞌpä. Mänit yajnaax̱tägøøyyä.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Mänitä yháañämä yhädaacy møjcuꞌuhaam. Mänit tiägøøyyä tsaac̈htiúuṉäbä. Mänit chajheeꞌpy. Jim̱ä Abraham ñäheebøøyy møødä Lázaro.
23 Ele sofria muito no
24 Mänit yaax̱y: “Abraham, høøc̈h näxúuꞌtsäc. Høøc̈hä Lázaro yajnäguéjxäc. Weenä quiøꞌøjøjp yajxoogy wéenhøch ndoots miṉ xyajtøjtsä. Jaanc̈h tehm̱ chaac̈hpǿjpøch yaa jøønjooty.”
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 Mänitä Abraham yhadsooyy: “Huung, jahmiets jaduhṉ nej tøø mdsänaꞌay nej tøø mhäyoyyän yajxóṉ. Pero Lázaro, jaanc̈h tehm̱ yhäyoob jeꞌe hijty. Pero coo yaa tøø quiooꞌnä, jootcujc yhijnä. Míic̈häts jiiby tsaac̈hpǿjnäp.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Y chaads jeꞌebä, cabä najxtaact maa, coo jaꞌa Lázaro jiiby yhädáꞌagät, ni coo miic̈h yaa mbédät.”
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 Mänitä mäyøøjäyaꞌay miänaaṉ̃: “Abraham, tuṉä mayhajt, huuc quex̱ jaꞌa Lázaro jim̱ maac̈h ndeediän.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 Mägóox̱c‑høch nbuhyaꞌay jim̱. Weenä Lázaro nøcxy ñämaꞌay coo jaꞌa yhaxøøgcuhdujt hajxy ñajtshixǿꞌøwät, neby hajxy yaa miṉ quiaꞌa tsaac̈hpǿjpät.”
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 Mänitä Abraham miänaaṉ̃: “Jim̱ hajxy jeꞌe miøødä jaꞌa Moisés miädiaꞌagy møødä Diosquex̱y miädiaꞌagyhajxy. Jeꞌe hajxy quiudiúnäp.”
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Mänitä mäyøøjäyaꞌay miänáaṉgombä: “Abraham, tøyhajt jaduhṉ, pero coo jaꞌa hoꞌogyjiäyaꞌay jim̱ miédsät maac̈h ndeedyhajxiän, mänit mäbøcypiä yhaxøøgcuhdujt hajxy ñajtshixǿꞌøwät.”
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Mänitä Abraham yhadsóogombä: “Pø cab hajxy quiudiunaꞌañ nebiä Moisés jia hanehm̱iän, nebiä Diosquex̱yhajxy jia hanehm̱iän, nej, jeꞌe hajxy nøcxy ñäꞌä mäbøquiä coo jaꞌa hoꞌogypiä jia médsädä.”
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.