João 12
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NAA
1 Ja tädujxøø jaꞌa pascuaxøø hänajty quiaꞌa habaady. Mänitä Jesús jim̱ ñøcxy Betania, maa Lázaro hänajty chänaꞌayän, jaꞌa Jesús hänajty tøø yagjujypiǿquiäbä coo hänajty tøø yhoꞌogy.
1 Seis dias antes da Páscoa, Jesus foi para Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
2 Nämayyä jäyaꞌayhajxy jiiby yhamugøøyy tsuugaabiä jaꞌa Jesúscøxpä. Jaꞌa Marta hänajty tex̱yhabøgøøby. Jiibiä Lázaro jaꞌa Jesús hänajty miøødtsuugay tøgooty.
2 Prepararam-lhe, ali, uma ceia. Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com Jesus.
3 Mänitä María jaꞌa perfume quioṉmejch cuplitro. Haagä nardopøjy jaꞌa perfume hänajty jaꞌa tsow̱jatypä. Mänitä María jaꞌa Jesús yajtecytiaꞌxøøyy jaꞌa perfume. Mänitä María jaꞌa Jesús tiecymieex̱y quiuhwaayhaam. Mänitä perfume tiägøøyy puꞌxøꞌpä tøgooty.
3 Então Maria, pegando um frasco de perfume de nardo puro, muito precioso, ungiu os pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos. E toda a casa se encheu com o cheiro do perfume.
4 Jiibiä Judas hänajty, jaꞌa Simón Iscariote yhuung. Jesús jaꞌa jiamiøød hänajty jeꞌebä. Jeꞌedsä Jesús hänajty yegaam̱b coo hänajty yajcøꞌødägøꞌøwaꞌañii maa jaꞌa soldadohajxiän. Mänitä Judas miänaaṉ̃:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que estava para trair Jesus, disse:
5 ―Maas hoy hijty coo yøꞌø perfume cu ndóoꞌcäm nebiä häyoobädøjc jaꞌa xädøꞌøñ cu nnäꞌä móoyyäm.
5 — Por que este perfume não foi vendido por trezentos denários e o valor não foi dado aos pobres?
6 Pero cabä Judas jaꞌa häyoobädøjc hänajty ñäꞌägädä näxuuc̈h. Jeꞌe jaꞌa xädøꞌøñ hänajty yajcoṉwädíjtäp. Pero hamdsoo hänajty wyiꞌi yajpädsøm̱y. Paady jaduhṉ miänaaṉ̃ coo jaꞌa perfume hajxy cu tiooꞌcy nebiä xädøꞌøñ jaduhṉ miéedsät.
6 Ele disse isso não porque se preocupava com os pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa do dinheiro, tirava o que era colocado nela.
7 Mänitä Jesús jaꞌa Judas ñämaayy:
7 Mas Jesus disse:
8 Hoymiänaajä mijts jaꞌa häyoobädøjc xmiøødhidaꞌañ. Pero høøc̈h, cábøch mijts hajxy jejcy nmøødhidaꞌañ.
8 Porque os pobres estão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
9 Nämayyä Israelpä jäyaꞌayhajxy miädoyhajty coogä Jesús hänajty jim̱ tøø miech Betania. Mänitä Jesús hajxy hoy yhix̱y møødä Lázaro, jaꞌa Jesús hänajty tøø yagjujypiǿquiäbä.
9 Uma numerosa multidão dos judeus ficou sabendo que Jesus estava em Betânia. Eles foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
10 — ausente —
10 Mas os principais sacerdotes resolveram matar também Lázaro,
11 — ausente —
11 porque muitos dos judeus, por causa dele, voltavam crendo em Jesus.
12 Nämayyä jäyaꞌayhajxy hänajty jim̱ tøø miech Jerusalén pascuaxøøhajpä. Cujaboom hajxy miädoyhajty coo jaꞌa Jesús hänajty miedsaꞌañ cajptooty.
12 No dia seguinte, a numerosa multidão que tinha vindo à festa, tendo ouvido que Jesus estava a caminho de Jerusalém,
13 Mänitä xiꞌiwhaay hajxy hoy piux̱y. Mänitä Jesús hajxy hoy jiøjcubaadøꞌøy xiꞌiwhaaguiap. Yáax̱äp jaꞌa Jesús hajxy hänajty ñänøcxy:
13 pegou ramos de palmeiras e saiu ao encontro dele, clamando: “Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor e que é Rei de Israel!”
14 Mänitä Jesús jaꞌa burrohuung tuꞌug piaaty. Mänit yajpejty. Jaduhṉ jiiby myiṉ̃ cujaay maa jaꞌa Diosmädiaꞌaguiän:
14 E Jesus, tendo conseguido um jumentinho, montou-o, segundo está escrito:
15 Caꞌa hajxy mdsähgøꞌøy, mijts jim̱ tsänaabiä Jerusalén.
15 “Não tema, filha de Sião, eis que o seu Rei está vindo, montado num filho de jumenta.”
16 Cabä Jesús jaꞌa jiamiøødhajxy hänajty ñajuøꞌøy pøṉ jaduhṉ ñänøøm̱by coo miedsaꞌañ burrohuungnähgøxp, jaꞌa Dios quiexaam̱biä. Pero cujecy, coo Jesús hänajty tøø jiujypiøjnä, coo hänajty tøø ñøcxnä tsajpootyp, mänitä jiamiøødhajxy jiahmiejtstaacnä coo jaduhṉ jiaanc̈h miṉ̃ cujaay jaꞌa Jesúscøxpä y coo Jesús hajxy hänajty tøø piuhbety.
16 Seus discípulos a princípio não compreenderam isso. Mas, quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que essas coisas estavam escritas a respeito dele e também de que tinham feito isso com ele.
17 Mädiaacp hajxy hänajty neby hajxy hänajty jim̱ tøø yhix̱y mänaa Jesús jaꞌa Lázaro jiiby yhøxyaax̱pädsøm̱iän tsaajutjooty. Jaꞌa hajxy hänajty tøø quiaꞌa yhíx̱iäbä, jeꞌeds hajxy hänajty miøødmädiaacypy.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele chamou Lázaro do túmulo e o levantou dentre os mortos dava testemunho.
18 Coo jaduhṉ yajmädoyhajty nebiä Jesús jaꞌa Lázaro hänajty tøø yagjujypiøquiän, paadiä Jesús hajxy hänajty nøcxy jiøjcubaadøꞌøy mayjiäyaꞌay.
18 Por causa disso, também, a multidão saiu ao encontro de Jesus, pois ouviu que ele tinha feito esse sinal.
19 Mänitä fariseoshajxy ñiñämaayyä:
19 Então os fariseus disseram entre si: — Vocês podem ver que não estão conseguindo nada! Eis que o mundo vai atrás dele.
20 Tøø jaꞌa caꞌa Israelpähajpähajxy hänajty näjeꞌe quiooꞌpä xøøhajpä. Dioswiingudsähgøøbiä hajxy hänajty tøø quioody.
20 Ora, entre os que foram para adorar durante a festa, havia alguns gregos.
21 Mänitä Felipe hajxy hoy ñämech. Betsaida Felipe hänajty chooñ jim̱ Galileanaaxooty. Mänitä Felipe ñämaayyä:
21 Estes se dirigiram a Filipe, que era de Betsaida da Galileia, e lhe pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Mänitä Felipe jaꞌa Andrés hoy yhawaaṉä coogä Jesús hajxy hänajty hoy tøø jia møødmädiaꞌagaꞌañ. Mänitä Felipe jaꞌa Jesús hajxy hoy yhawaaṉdägajtsä møødä Andrés.
22 Filipe foi dizê-lo a André, e André e Filipe o comunicaram a Jesus.
23 Mänitä Jesús miänaaṉ̃:
23 Então Jesus se dirigiu a eles, dizendo:
24 Chaads mijts tehm̱ tiøyhajt nnämáꞌawät, coo jäyaꞌay jaꞌa trigo hajxy ñiꞌiby, mänitä tøømd tyictspädsøm̱y yhaabiädsøm̱y. Coo jaduhṉ tyictspädsǿm̱ät yhaabiädsǿm̱ät, mänit hoy tiägøøñä yeeꞌpä. Mayøꞌøb jaꞌa trigo jaduhṉ. Pero coo quiaꞌa tictspädsǿm̱ät quiaꞌa haabiädsǿm̱ät, jaduhyyä piúꞌudsät. Cabä miúxät. Cabä trigo miayøꞌøwät.
24 Em verdade, em verdade lhes digo: se o grão de trigo, caindo na terra, não morrer, fica ele só; mas, se morrer, produz muito fruto.
25 Pønjátyhøc̈hä nmädiaꞌagy xquiaꞌa mäbøgáaṉäp, cab hajxy jim̱ ñǿcxät tsajpootyp. Páadyhøc̈hä nmädiaꞌagy hajxy xquiaꞌa mäbøgaaṉä coo hajxy chähgøꞌøy coo hajxy yaghoꞌogaꞌañii. Pønjátyhøc̈hä nmädiaꞌagy xmiäbǿjcäp, jeꞌeds hajxy jim̱ nøcxaam̱b tsajpootyp, hoy hajxy jia yaghoꞌogyii jaꞌa høøc̈hcøxpä.
25 Quem ama a sua vida perde-a; mas aquele que odeia a sua vida neste mundo irá preservá-la para a vida eterna.
26 Pø xWyiindsøṉhadáam̱bøch hajxy jeꞌe, wéenhøc̈hä nmädiaꞌagy hajxy xpianøcxä. Nwow̱hídäbøch hajxy jeꞌe. NDéedyhøch pädaꞌagaam̱b coo hajxy wyiingudsähgøꞌøwøød wiingjäyaꞌaybä.
26 Se alguém me serve, siga-me, e, onde eu estou, ali estará também o meu servo. E, se alguém me servir, meu Pai o honrará.
27 ’Jootmayhájpøch cham̱. Cab jaduhṉ yhahixøꞌøy cooc̈hä nDeedy nnämáꞌawät ween xyajtsoꞌogy cooc̈h hänajty yaa nhoꞌogaꞌañ hädaa yaabä naax̱wiin. Páadyhøch yaa tøø ngädaꞌagy cooc̈h yaa nhǿꞌogät.
27 — Agora a minha alma está angustiada, e o que direi? “Pai, salva-me desta hora”? Não, pois foi precisamente com este propósito que eu vim para esta hora.
28 Teedy, yajcähxøꞌøg jaꞌa mmäjaa.
28 Pai, glorifica o teu nome. Então veio uma voz do céu: — Eu já o glorifiquei e ainda o glorificarei.
29 Jaꞌa hajxy hänajty jim̱ tänaabiä nämay maa jaꞌa Jesús jaꞌa wyiinduumän, jia mädoow̱ hajxy, pero cab hajxy wyiinjuøøyy. Näjeꞌe hajxy miänaaṉ̃ cooc tyijy hänee yaax̱y. Näjeꞌe hajxy miänaaṉ̃ cooc tyijy jaꞌa Dios jaꞌa mioonsä jim̱ tsajpootyp tuꞌug quiapxy.
29 A multidão que ali estava e que ouviu aquela voz dizia ter havido um trovão. Outros diziam: — Foi um anjo que lhe falou.
30 Mänitä Jesús miänaaṉ̃:
30 Então Jesus explicou:
31 Cooc̈h nhóꞌogät, cábøch jaꞌa møjcuꞌugong nyajmäjädaꞌagaꞌañ, jaayaꞌay hanehm̱bä hädaa yaabä naax̱wiin. Dios jaduhṉ mänaam̱b coo hajxy ween yajcumädoy, jaꞌa høøc̈hä nmädiaꞌagy hajxy xquiaꞌa mäbǿjcäbä.
31 Chegou o momento de este mundo ser julgado, e agora o seu príncipe será expulso.
32 Høøc̈h, cooc̈h nyajmøjpahbédät cruzcøxp, mäníthøc̈hä nmädiaꞌagy hajxy xmiäbøgaaṉä, jaꞌa hajxy tsänaabiä wiinduhm̱yhagajpt.
32 E eu, quando for levantado da terra, atrairei todos a mim.
33 Paadiä Jesús jaduhṉ miänaaṉ̃, neby hajxy ñajuǿꞌøwät neby hänajty yaghoꞌogaꞌañii.
33 Ele dizia isto, significando com que tipo de morte estava para morrer.
34 Mänitä Jesús ñämaayyä:
34 A multidão disse: — Nós ouvimos da Lei que o Cristo permanece para sempre. Como, então, você diz que é necessário que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 — ausente —
35 Jesus respondeu:
36 — ausente —
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz, para que se tornem filhos da luz. Depois de dizer isso, Jesus foi embora e ocultou-se deles.
37 Cabä Jesús jaꞌa miädiaꞌagy hänajty miäbøgáaṉäxä, hoy hänajty madiuꞌu hoy‑yagjuøøñäjaty tøø jia yajcähxøꞌøgy.
37 E, embora tivesse feito tantos sinais na presença deles, não creram nele,
38 Paady hajxy hänajty quiaꞌa mäbøgaꞌañ nebiä profeta Isaías jaꞌa miädiaꞌagy jaduhṉ tiøjiádät, nebiä jecy quiujahyyän:
38 para se cumprir a palavra do profeta Isaías, que diz: “Senhor, quem creu em nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor?”
39 Cabä Jesús jaꞌa miädiaꞌagy miäbøgáaṉäxä nebiä Isaías wiingtuum quiujahyyän:
39 Por isso, não podiam crer, porque Isaías disse ainda:
40 Tøø jaꞌa Dios miänaꞌañ:
40 “Cegou os olhos deles e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos, nem entendam com o coração, e se convertam, e sejam por mim curados.”
41 Jaduhṉä Isaías jecy quiujahy nebiä Isaías jaꞌa Jesús hänajty tøø yhix̱iän tsajpootyp. Cahnä Jesús hänajty yaa quiädaꞌagy hädaa yaabä naax̱wiin.
41 Isaías disse isso porque viu a glória dele e falou a respeito dele.
42 Siémpräm jaꞌa Israelpä jäyaꞌay jaꞌa Jesús jaꞌa miädiaꞌagy hajxy miäbøjcä, møødä copc‑hajpähajxy nämay. Pero hameeꞌch hajxy miäbøjcy. Cabä Jesús hajxy hänajty quiapxpaady mayjiäyaꞌayhagujc. Tsähgøøby hajxy hänajty coo hajxy yajpädsøm̱øød maa jaꞌa chajtøjc‑hajxiän jaꞌa fariseoshajxy.
42 No entanto, muitos dentre as próprias autoridades creram em Jesus, mas, por causa dos fariseus, não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga.
43 Jaꞌa judíoshajxy, cab hajxy chocy coo hajxy quiumayøød jaꞌa Dios. Jeꞌe hajxy chojpy coo hajxy ween wyiingudsähgøꞌøyii jaꞌa cuꞌug.
43 Porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Mänitä Jesús møc miänaaṉ̃:
44 E Jesus clamou, dizendo:
45 Pǿṉhøch jaduhṉ xyhijxp, jaanä xyhíjxäbøc̈hä nDeedy hajxypä.
45 E quem vê a mim vê aquele que me enviou.
46 Páadyhøch yaa tøø ngädaꞌagy hädaa yaabä naax̱wiin, neby hajxy quiaꞌa mähmǿꞌøwät hagoodstuum pønjátyhøch nmädiaꞌagy hajxy xmiäbǿjcäp. Jaduhṉ mäwíinhøch ngudøøꞌxy nebiä jøønän neby hajxy hoy yhíxät.
46 Eu vim como luz para o mundo, a fim de que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 Caꞌa yhøøc̈hä hajxy nyajcumädow̱aam̱by, jaꞌa nmädiáꞌagyhøch hajxy xquiaꞌa mäbǿjcäbä, hoy hajxy jaduhṉ tøø jia mädoyhaty. Páadyhøch yaa tøø ngädaꞌagy hädaa yaabä naax̱wiin, nébyhøch jaꞌa jäyaꞌayhajxy jaduhṉ nnähhoꞌtúꞌudät. Caꞌa yhøøc̈hä hajxy jeꞌe nyajcumädow̱aam̱by.
47 Se alguém ouvir as minhas palavras e não as guardar, eu não o julgo. Porque eu não vim para julgar o mundo, e sim para salvá-lo.
48 Pǿṉhøc̈hä nmädiaꞌagy hajxy xquiaꞌa mäbǿjcäp, mänit hajxy quiumädow̱aꞌañ coo jaꞌa naax̱wiimbä hänajty wyiimbidaꞌañ. Paady hajxy quiumädow̱aꞌañ, cooc̈hä nmädiaꞌagy hajxy hänajty tøø xquiaꞌa mäbøjcä.
48 Quem me rejeita e não recebe as minhas palavras tem quem o julgue; a própria palavra que falei, essa o julgará no último dia.
49 Caꞌa yhøøc̈hä nhamdsoo mädiaꞌagy jaduhṉ tøø nyaghity. Jaꞌa nDéedyhøch, jaꞌac̈h tøø xquiéx̱iäbä, jeꞌec̈h jaduhṉ tøø xyhaneꞌemy nebiátyhøch nmädiáꞌagät.
49 Porque eu não falei por mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, esse me ordenou o que dizer e o que anunciar.
50 Høøc̈hä, nmǿødhøch jaꞌa tøyhajt jaduhṉ coo hajxy jim̱ yhidaꞌañ tsajpootyp cøjxtaꞌaxiøø, pønjátyhøch jaꞌa nDeedy jaꞌa miädiaꞌagy mäbǿjcäp. Nmädiáacypiøch nébyhøc̈hä nDeedy tøø xyhaneꞌemiän.
50 E sei que o seu mandamento é a vida eterna. Portanto, as coisas que eu digo, digo exatamente assim como o Pai me falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.