Atos 22
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NVT
1 ―Mäguꞌughajpädøjc, huuc hamädoow̱hit hajxy hoy; mijts nmøødmädiaꞌagaam̱by.
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 Coo jaꞌa cuꞌughajxy jaduhṉ miädooyy coo jaꞌa Pablo hänajty quiapxy miädiaꞌagy hebreohayuuc‑haamby, tehṉgajnä hajxy hänajty hoy yhamädoow̱hity. Mänitä Pablo jiaac mädiaacy:
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 ―Judíojäyáꞌayhøch høøc̈h. Jím̱høch nnaax̱queꞌexä Tarso, jim̱ Cilicianaaxooty. Múutsnøch yaa ngooꞌty Jerusalén. Jaꞌa teedyhap Gamaliélhøch yaa xyajcapxtaac. Jaanc̈h tehm̱ yhóyhøch xyajnähixøøyy jaꞌa jecyquiuhdujt. Jaanc̈h tehm̱ yhóyhøc̈hä Dioscuhdujt hijty nbaduṉ̃ hamuumduꞌjoot nej mijts jädaꞌahaty mbaduṉ̃än.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Nyajtsaac̈hpǿjpiøc̈hä jäyaꞌay hijty, jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mäbøjpä jaꞌa Jesúscøxpä, toꞌoxiøjcä, yaꞌadiøjcä. Høxtä nyaghóꞌpiøch hijty tähoocjaty. Pawíchhøch hijty pujxtøgooty nyajnøcxy cøꞌøxoch tecyxioch.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 Jaꞌa teedywiindsǿṉ yaa tuum̱bä Jerusalén, coo hajxy jaduhṉ mmäyajtǿwät pø tøyhájthøch jaduhṉ tøø njatcøꞌøy, xmióꞌowäbä tøyhajt hajxy jaduhṉ. Jaanä jaduhṉä majtøjcä tøyhajt hajxy yéjpät coo hajxy jaduhṉ mmäyajtǿwät. Yøꞌøc̈hä nocy hajxy tøø xyajmäguex̱y coo højts nmägunaax̱ jim̱ nmóꞌowät maa jaꞌa cajpt jaduhṉ xiøhatiän Damasco. Jím̱høc̈hä jäyaꞌay hänajty nøcxy nhøxtaꞌawaꞌañ Damasco pønjatiä Diosmädiaꞌagy mäbøjp jaꞌa Jesúscøxpä. Jeꞌec̈h hänajty nøcxy nmadsaꞌañ. Yaac̈h hänajty nyajmänacaꞌañ Jerusalén. Yaac̈h hänajty miṉ ndsaac̈htiunaꞌañ.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 ’Jim̱ tuꞌhaamnøcxpä, ja weenjátyhøch hänajty jim̱ ngaꞌa coody Damasco, mänitä jøøn quiuhjajcädaacy jaanc̈h tehm̱ miøc, mädúhṉ̃tiøch hänajty nyoꞌoy. Cujyxiøøhoꞌogy hänajty jaduhṉ.
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 Túuṉøc̈hä jøøn jaduhṉ nnäꞌä hijxy, mänítiøch jaduhṉ ngädaayy. Mänítøch nmädooyy cooc̈h hänaꞌc hänajty xxiøøguyaꞌaxy: “Saulo, Saulo, tiic̈h jaduhṉ coo xwyiꞌi miädsibøꞌøy.”
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 Mänítøch nmäyajtøøyy: “Wiindsǿṉ, pøṉ miic̈h.” Mänítøch xyhadsooyy: “Jesúshøch høøc̈h. Nazaréthøch hijty ndsooñ. Høøc̈h miic̈h jaduhṉ xmiädsibøøby.”
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Pønjátyhøch hänajty nmøødnøcxyp, yhijx jaꞌa jøøn hajxy. Pero cab hajxy miädooyy cooc̈hä Jesús jaduhṉ xmiägapxy.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Mänítøc̈hä Jesús nmäyajtǿøgumbä: “Wiindsǿṉ, tiic̈h jaduhṉ ndúnäp.” Mänítøch xyhadsóogumbä: “Tänaayyøꞌøg. Jaac nøcx jim̱ Damasco. Coo miic̈h jim̱ mgóodät, mänit miic̈h hänaꞌc jim̱ xyhawaaṉaaṉä tijaty miic̈hä Dios jaduhṉ xyajtunaam̱b.”
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 Hoorä, cooc̈hä jøøn nhijxy, wiinxóoꞌtshøch jaduhṉ. Cábøch hänajty hoy nhijxnä. Jaꞌa njamiǿødhøch hajxy jim̱ xjiaac witscooꞌt Damasco.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 ’Jim̱ä jäyaꞌay hänajty tuꞌug chänaꞌay. Ananías hänajty xiøhaty. Jaanc̈h tehm̱ yhoyyä Ananías jaꞌa cuhdujt hänajty piaduṉ̃ nebiä Moisés jecy yhanehm̱iän. Jim̱ä judíoshajxy hänajty näjeꞌe chänaabiä Damasco. Jiaanc̈h tehm̱ quiumaabiä judíos jaꞌa Ananías hajxy hänajty jaduhṉ.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Hoorä, cooc̈h jim̱ ngooꞌty Damasco, mänítøc̈hä Ananías hoy xquiuhix̱y. Mänítøch xñämaayy: “Puhyaꞌay Saulo, hijxøꞌøg jadähooc cham̱ jaduhṉajtä.” Tuuṉä jaꞌa Ananías jaduhṉ ñäꞌä mänaaṉ̃, mänítiøch jaduhṉ njaanc̈h hijxøꞌcy.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Mänítøc̈hä Ananías xñämáaguiumbä: “Jaꞌa nhaphájtämhajxy jaꞌa ndeedyhájtämhajxy jaꞌa jecypiä haampiä, jaꞌa Dios hajxy hijty wyiingudsähgøøby jegyhajty. Jaayaꞌay miic̈h jaduhṉ tøø xyajnähdijy coo jaduhṉ mdúnät neby jeꞌe jioot choquiän, møød coo jaꞌa Jesús mhamdsoo híxät coo mhamdsoo mädów̱ät nebiaty jeꞌe miädiaꞌagy.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 Nøcxaam̱b miic̈h mmädiaꞌagaꞌañ wiinduhm̱yhagajpt jaꞌa Jesúscøxpä, nebiaty tøø mhix̱y nebiaty tøø mmädoy.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 Hoorä, tsógänämäts, nøcx näbejnä. Jaduhṉä Jesús mmänuuꞌxtáꞌagät coo weenä mbojpä mgädieey xyajnähwaats xyajcuhwáatsät”, nǿm̱høc̈hä Ananías xñämaayy.
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 — ausente —
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 — ausente —
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 Mänítøch nhadsooyy: “Wiindsǿṉ, ñajuøøbiä cuꞌughajxy cooc̈h hijty nwädity wiinduhm̱yhagajpt maa jaꞌa judíos chajtøjc‑hajxiän, cooc̈hä jäyaꞌay hijty nyajnøcxy pujxtøgooty pønjatiä mmädiaꞌagy xmiäbǿjcäp. Náx̱yhøch hijty nyajwobyii.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 Y coo jaꞌa Esteban yaghoꞌcä, jím̱høch hänajty nbadsóonäbä. Mǿødhøch hänajty nbamänaam̱bä coo yaghoꞌogǿøjät. Jaꞌa hänaꞌcä Esteban hajxy yaghóꞌcäbä, høøc̈hä wyit ngüeendähajtä. Paadiä Esteban jaduhṉ yaghoꞌcä jeꞌeguiøxpä coo miic̈hä mmädiaꞌagy hänajty xyajwaꞌxä.”
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 Mänítøc̈hä Jesús xñämáaguiumbä: “Cabä cueentä jaduhṉ. Nøcxnä. Jäguém̱høch miic̈h nguexaꞌañ maa jaꞌa jäyaꞌayhajxy chänaꞌayän, jaꞌa hajxy caꞌa judíospä.”
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 Mäduhṉjatiä Pablo hänajty miädiaꞌagy, hamädoow̱híjtäxäbä miädiaꞌagy hänajty jaduhṉ. Pero coo jaduhṉ miänaaṉ̃ cooc hänajty jäguem̱ quiexaꞌañii maa jaꞌa jäyaꞌayhajxy chänaꞌayän, jaꞌa hajxy caꞌa judíospä, cabä cuꞌugä Pablo jaꞌa miädiaꞌagy hajxy hänajty yhamädoow̱hidáaṉänä. Mänitä cuꞌughajxy tiägøøyy yaax̱pä jojpä:
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Tehṉgajnä hajxy hänajty jaduhṉ wyiꞌi yaꞌaxy wyiꞌi jiocy. Yam̱ä wyit hajxy hänajty wyiꞌi chajyem̱y. Yam̱ä naaxoc hajxy hänajty wyiꞌi chajwøjy. Paady hajxy hänajty jaduhṉ wyiꞌi jiatcøꞌøy coo jaꞌa Pablo hajxy hänajty jiaanc̈h tehm̱ miädsiphaty.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 Mänitä soldado‑wiindsǿṉ miänaaṉ̃ coo jaꞌa Pablo jiiby yajtøjtägøꞌøwǿøjät cuarteltøgooty. Mänit jiaac mänaaṉ̃ coo jaꞌa Pablo wiobhoꞌogǿøjät, ween jaduhṉ quiøx̱y nägapxy tiiguiøxpä cuꞌugä Pablo hajxy hänajty coo tøø wyiꞌi ñäyaꞌaxy.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 Mänitä soldado jaꞌa Pablo hajxy quiøꞌøxojch. Wiobhoꞌogaam̱biä Pablo hajxy hänajty. Mänitä Pablo jaꞌa capitán miägapxy, jaꞌa hänajty jim̱ tänaabiä wiinduum:
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Coo jaꞌa capitán jaduhṉ miädooyy, mänitä wyiindsǿṉ ñämaayy:
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 Mänitä soldado‑wiindsøṉä Pablo hoy miäyajtøy:
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 Mänitä soldado‑wiindsǿṉ miänaaṉ̃:
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Jaꞌa soldadohajxy hänajty mäwobaam̱bä, coo hajxy jaduhṉ miädooyy coogä Pablo cuhdujt hänajty jaduhṉ miøødä nebiä Rómabä jäyaꞌayhajxy hänajty miøødän, mänitä Pablo hajxy piuhwaach. Y jaꞌa soldado‑wiindsǿṉ, coo jeꞌe jaduhṉ miädooyy, tsähgøøyy jeꞌeduhṉ jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Pablo hänajty tøø quiøꞌøxoc̈hii tøø tiecyxioc̈hii.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 Cujaboomä soldado‑wiindsǿṉ jaduhṉ miänaaṉ̃ coo jaꞌa Pablo quiøꞌøguejǿøjät. Mänit miänaaṉ̃ coo jaꞌa teedywiindsøṉhajxy yhamugǿꞌøwät møødä majtøjc‑hajxy. Mänitä Pablo jim̱ yajnøcxä maa jaꞌa teedywiindsøṉhajxy hänajty tøø yhamugøꞌøyän. Mänitä Pablo jim̱ yajtänaaguiädaacä cuꞌugwiinduum. Miädow̱aam̱biä soldado‑wiindsǿṉ hänajty jaduhṉ tiiguiøxpä judíos jaꞌa Pablo hajxy hänajty coo tøø ñäxøꞌøwøꞌøy.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.