Atos 20
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NVT
1 Coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty tøø miooṉ tøø tiujnä, mänitä Pablo jaꞌa mäbøjpädøjc miøjyaax̱y. Mänitä Pablo miägapxy yhanehm̱y. Mänit miänaaṉ̃ coo hänajty jim̱ wyiimbidaaṉnä, møød coo hänajty jim̱ ñøcxaaṉnä Macedonia.
1 Passado o tumulto, Paulo mandou chamar os discípulos e os encorajou. Então se despediu e partiu para a Macedônia.
2 Coo jim̱ miejch, mänit jim̱ tiägøøyy wädijpä cajpt‑cajpt. Majaty hänajty wiädity, jim̱ä mäbøjpädøjc hänajty miägapxy yhaneꞌemy. Mänitä Pablo jim̱ chóhṉgumbä Macedonia. Mänit jim ñøcxy Grecia.
2 Enquanto estava lá, encorajou os discípulos em todas as cidades por onde passou. Em seguida, desceu à Grécia,
3 Coo jim̱ miejch, mänit jim̱ yhijty tägøøgpoꞌo. Coo hänajty jim̱ choonáaṉgumbä, mänit hänajty jim̱ ñøcxaꞌañ Siria barcojooty. Cahnä Pablo hänajty biarcotägøꞌøyñä, mänit miädoyhajty coogä judíoshajxy hänajty tøø quiojyquiapxytiuṉ̃ coogä Pablo hajxy hänajty miadsaꞌañ, nägóoyyädsä Pablo jiiby tiägǿꞌøwät barcojooty. Mänitä Pablo wyiinmahñdyhajty coo hänajty quiaꞌa tuꞌubøgaaṉnä barcojooty. Jaduhṉ wyiinmahñdyhajnä coo jim̱ ñøcxǿꞌøwät Macedonia tecy‑yoꞌoyhaam.
3 onde ficou por três meses. Quando se preparava para navegar de volta à Síria, descobriu que alguns judeus conspiravam contra sua vida e decidiu voltar pela Macedônia.
4 Nämayyä Pablo miäguꞌughajpähajxy jim̱ miøødnøcxy Asia, møødä Timoteo, møødä Sópater, jaꞌa hänajty jim̱ tsohm̱bä Berea, jaꞌa Pirro yhuung, møødä Gayo, jaꞌa hänajty jim̱ tsohm̱bä Derbe, møødä Aristarco, møødä Segundo, møødä Tíquico, møødä Trófimo. Tesalónica jaꞌa Aristarcohajxy hänajty chooñ møødä Segundo. Asia jaꞌa Tíquicohajxy hänajty chooñ møødä Trófimo.
4 Alguns homens viajavam com ele: Sópatro, filho de Pirro, de Bereia; Aristarco e Secundo, de Tessalônica; Gaio, de Derbe; Timóteo; e Tíquico e Trófimo, da província da Ásia.
5 Coo jaꞌa Pablohajxy jim̱ miejch Filipos møødä jiamiøødhajxy, mäníthøc̈hä Pablo jim̱ nbaattägajch, høøc̈h Lucas. Høøc̈h hädaa nocy jaduhṉ nhädiuum̱by. Mänitä Pablo jiamiøødhajxy jim̱ ñøcxøꞌcy Troas. Jim̱ højts hänajty xyhahixaꞌañ, høøc̈h møødä Pablo.
5 Eles foram adiante e esperaram por nós em Trôade.
6 Paady højts jim̱ nmähmøøyy Filipos, coo jaꞌa judíos jaꞌa xiøøhajxy hänajty jiadaꞌañii mänaa jaꞌa judíos jaꞌa tsajcaagy hajxy quiayyän, jaꞌa caꞌa levadura møødpä. Coo jaꞌa xøø jaduhṉ miaayy, mänit højts jim̱ nbarcotägøøyy. Mänit højts jim̱ ndsohṉnä Filipos barcojooty. Mägoox̱xøø højts mejjiooty nyohy. Mänit højts jim̱ nmejch Troas. Mänit højtsä Pablo jaꞌa jiamiøød jim̱ nbaattägajch, jaꞌa højts hänajty jim̱ xyhahijxpä. Jim̱ højts njaac hijty juxtujxøø nägøx̱iä.
6 Terminada a Festa dos Pães sem Fermento, embarcamos num navio em Filipos e, cinco dias depois, nos reencontramos em Trôade, onde ficamos uma semana.
7 Coo näxøø jaduhṉ yhabaaty, mänit højts nhamugøøyy, højts mäbøjpädøjc. Mänit højtsä Santa Cena nyagjajtä. Mänit højtsä Pablo xtiägøøyy yajnähixøøbiä. Jejcy jaduhṉ miädiaacy jeꞌeguiøxpä coo hänajty cujaboom tiuꞌubøgaaṉnä. Cuptsuhm̱dä hänajty tøø jiaty, jim̱nä jaꞌa Pablo hänajty miädiaꞌagyñä.
7 No primeiro dia da semana, nos reunimos com os irmãos de lá para o partir do pão. Paulo começou a falar ao povo e, como pretendia embarcar no dia seguinte, continuou até a meia-noite.
8 Maa højts hänajty tøø nhamugøꞌøyän, nähbettøjtøgooty hänajty jaduhṉ jim̱. Jiibiä jøøn hänajty may tioy.
8 A sala no andar superior onde estávamos reunidos era iluminada por muitas lamparinas.
9 Jim̱ä høxcujc‑hänaꞌc hänajty tuꞌug yhäñaꞌay ventanahaguuy nähbettøjnähgøxp jaꞌa miädägøøgpísobä. Eutico jaꞌa craa hänajty xiøhaty. Jim̱ Eutico jaꞌa Pablo hänajty yhamädoow̱hity. Tøø jaꞌa Pablo hänajty jejcy miädiaacnä. Mänitä Eutico jim̱ miaahoꞌcy maa hänajty yhäñaꞌayän ventanahaguuy. Mänit jim̱ quiuhgahnajxy. Hoꞌogy hoy wyidsǿꞌcänä.
9 O discurso de Paulo se estendeu por horas, e um jovem chamado Êutico, que estava sentado no parapeito da janela, ficou muito sonolento. Por fim, adormeceu profundamente, caiu de uma altura de três andares e morreu.
10 Coo jaꞌa Pablo jaduhṉ yhijxy, mänit jiiby yhädaacy naax̱yp maa jaꞌa Eutico hänajty tøø quiaꞌayän. Mänitä Pablo jaꞌa Eutico miäneeṉøꞌcy. Mänit højtsä Pablo xñämaayy:
10 Paulo desceu, inclinou-se sobre o jovem e o abraçou. “Não se desesperem”, disse ele. “O rapaz está vivo!”
11 — ausente —
11 Então todos subiram novamente, partiram o pão e comeram juntos. Paulo continuou a lhes falar até o amanhecer e depois partiu.
12 — ausente —
12 Enquanto isso, o jovem foi levado para casa vivo, e todos sentiram grande alívio.
13 — ausente —
13 Paulo foi por terra até Assôs, onde havia definido que devíamos esperar por ele, enquanto nós fomos de navio.
14 — ausente —
14 Encontrou-se conosco em Assôs e navegamos juntos até Mitilene.
15 Coo højts jim̱ ndsóhṉgumbä, mänit højts cujaboom nnaxøøyy jim̱ mädøyyä maa jaꞌa naax̱ hänajty xiøhatiän Quío. Mänit højts jim̱ cujaboom nmejch maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Samos. Coo højts jim̱ ndsóhṉgumbä, cujaboom højts jim̱ nméjtscumbä maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Mileto.
15 No dia seguinte, passamos em frente à ilha de Quios. No outro dia, atravessamos para a ilha de Samos e, um dia depois, chegamos a Mileto.
16 Tøø jaꞌa Pablo hänajty wyiinmay coo hänajty jim̱ quiaꞌa näxøꞌøwáaṉgumbä Efeso. Hix̱, cabä Pablo hänajty jim̱ jejcy wiäditaꞌañ Asianaaxooty. Paady hänajty jim̱ quiaꞌa wäditaꞌañ Asia coo hänajty jim̱ ñøcxaꞌañ Jerusalén. Mobädajpä jaꞌa Pentecostésxøø hänajty jim̱ jiadaꞌañii. Paadiä Pablo hänajty yhadøꞌøc̈h, jaduhṉä Pentcostés‑xøø mädøyyä piáadät.
16 Paulo havia decidido não aportar em Éfeso, pois não queria passar mais tempo na província da Ásia. Tinha pressa de chegar a Jerusalém, se possível, para a Festa de Pentecostes.
17 Jim̱nä højts hänajty nhityñä Mileto, mänitä Pablo capxy jim̱ quiejxy Efeso coo jaꞌa tsajtøjwiindsøṉhajxy jim̱ ñǿcxät Mileto, jaꞌa hajxy hänajty jim̱ tuum̱bä Efeso.
17 Por isso, em Mileto, mandou chamar os presbíteros da igreja de Éfeso.
18 Coo hajxy jim̱ miejch Mileto, mänit hajxy ñämaayyä:
18 Quando chegaram, ele lhes disse: “Vocês sabem que, desde o dia em que pisei na província da Ásia até agora,
19 Jaanc̈h tehm̱ yhóyhøc̈hä Jesús jaꞌa tiuuṉg hänajty nduuṉä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Meeꞌxxiéemyhøch hänajty nduṉ̃. Náx̱yhøch hänajty njootmayhaty cooc̈hä nmägunaax̱ä Jesús jaꞌa miädiaꞌagy hajxy hänajty quiaꞌa mäbøgaaṉä. Mayhooc hajxy jaduhṉ quiojyquiapxytiuuṉ̃ cooc̈h hajxy hänajty xjia wiꞌi yaghoꞌogaꞌañ.
19 fiz o trabalho do Senhor humildemente e com muitas lágrimas. Suportei as provações decorrentes das intrigas dos judeus
20 Cǿx̱yhøch mijts hänajty nyajwiinxiic nyajwiingapxøꞌøy neby hajxy hoy mhídät. Homiänáajøch mijts hänajty nyajnähixøꞌøy, møød jim̱ jäyaꞌayhagujc, møød jim̱ maa jaꞌa mdøjc‑hajxiän.
20 e jamais deixei de dizer a vocês o que precisavam ouvir, seja publicamente, seja em seus lares.
21 Jadúhṉhøch mijts hänajty nmägapxy nhaneꞌemy coo jaꞌa mhaxøøgcuhdujt hajxy jaduhṉ mnajtshixǿꞌøwät, møød coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mmäbǿgät jaꞌa Jesúscøxpä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Nägǿx̱iøch mijts hänajty jaduhṉ nmøødmädiaꞌagy, møød mijts judíoshajxy, møød mijts cajpä judíospä.
21 Anunciei uma única mensagem tanto para judeus como para gregos: é necessário que se arrependam, se voltem para Deus e tenham fé em nosso Senhor Jesus.
22 Hoorä, tøøc̈hä Dioshespíritu xñämaꞌay cooc̈h jim̱ nnǿcxät Jerusalén. Pero cábøch nnajuøꞌøy nébyhøch jim̱ njadaꞌañ nhabetaꞌañ.
22 “Agora, impelido pelo Espírito, vou a Jerusalém. Não sei o que me espera ali,
23 Jagóoyyøch jaduhṉ nnajuøꞌøy cooc̈h jim̱ nyajtsumaꞌañ, cooc̈hä tsaac̈hpä peenä jim̱ nbaadaꞌañ. Majátyhøch jaduhṉ tøø nwädity, jadúhṉhøc̈hä Dioshespíritu tøø xyhawaaṉä cooc̈h jaduhṉ njadaꞌañ nhabetaꞌañ.
23 senão que o Espírito Santo me diz, em todas as cidades, que tenho pela frente prisão e sofrimento.
24 Pero cábøch tii ndajy nmay. Cabä cueentä jaduhṉ cooc̈h nnäꞌä hóꞌogät. Jeꞌeyyähájtiøch nbøcjuøøby cooc̈hä nduuṉg nyajmayaaṉnä, jaꞌa Jesúshøch xmióoyyäbä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Jadúhṉhøch xtiuuṉgmooyy cooc̈hä mädiaꞌagy jaduhṉ nyajwáꞌxät coo jaꞌa Dios hojioot jiaanc̈h tehm̱ miøødä.
24 Mas minha vida não vale coisa alguma para mim, a menos que eu a use para completar minha carreira e a missão que me foi confiada pelo Senhor Jesus: dar testemunho das boas-novas da graça de Deus.
25 ’Tøøc̈h mijts nyajwiinxiic nyajwiingapxøꞌøy coo jaꞌa Dios yhaneꞌemaꞌañ jaꞌa miøcmäjaahaam. Hoorä, cábøch mijts mänaa xyhijxtägatsaaṉnä. Tøyhajt jaduhṉ.
25 “Agora sei que nenhum de vocês, a quem anunciei o reino, me verá outra vez.
26 Coo mijtsä Diosmädiaꞌagy mgaꞌa mäbǿgät nébyhøch tøø nja mädiaꞌaguiän, caꞌa yhøøc̈hä pojpä jaduhṉ nmøød.
26 Por isso, declaro hoje que, se alguém se perder, não será por minha culpa,
27 Hix̱, pedyíijøch mijts tøø nyajmøødmädiaꞌagy nebiatiä Dios tøø yhaneꞌemiän.
27 pois não deixei de anunciar tudo que Deus quer que vocês saibam.
28 Mniyajcopcøꞌøwǿøjäp hajxy. Mgüeendähádäbä mäbøjpädøjc hajxy nägøx̱iä. Jaꞌa Dioshespíritu hajxy jaduhṉ xpiädaac coo hajxy jaduhṉ mgüeendähádät. Coo jaꞌa Jesucristo hajxy tøø xñähhoꞌtúutäm, paadiä Dios hajxy jaduhṉ xyhuunghájtäm, coo jaꞌa miädiaꞌagy hajxy nmäbǿjcäm.
28 “Portanto, cuidem de si mesmos e do rebanho sobre o qual o Espírito Santo os colocou como bispos, a fim de pastorearem sua igreja, comprada com seu próprio sangue.
29 Cooc̈h mijts jaduhṉ nbuhwaꞌadsaaṉnä, mänitä wiinghänaꞌc‑hajxy yaa miedsaꞌañ maa mijtsän. Mäwiinhøhm̱bä hajxy jaduhṉ miedsaꞌañ. Xjia wiꞌi jiøjcapxøꞌøwaam̱b mijts jaduhṉ coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mnajtshixǿꞌøwät. Jaduhṉ mäwíinäts hajxy jiatcøꞌøwaꞌañ nebiä pahucä meeg hajxy chuꞌuc̈hän. Tøyhajt jaduhṉ.
29 Sei que depois de minha partida surgirão em seu meio falsos mestres, lobos ferozes que não pouparão o rebanho.
30 Høxtä mijtsä mjamiøød näjeꞌe tiägøꞌøwaam̱bä høhṉdaacpä. Näjeꞌe jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy jaduhṉ yajtägoyyáaṉäbä nebiä høhṉdaacpähajxy tiägoyyaꞌañän.
30 Até mesmo entre vocês se levantarão homens que distorcerão a verdade a fim de conquistar seguidores.
31 Nax̱y hajxy jaduhṉ mdehm̱ ñiyajcopcøꞌøwǿøjät. Tägøøgjomǿjthøch mijts jaduhṉ nmägapxy nhanehm̱y xøømdsuhm̱. Jaanc̈h tehm̱ chaac̈hpǿjpøch hänajty. Nax̱y hajxy jaduhṉ mdehm̱ jiahmiédsät.
31 Portanto, vigiem! Lembrem-se dos três anos que estive com vocês, de como dia e noite nunca deixei de aconselhar com lágrimas cada um de vocês.
32 ’Hoorä, mäbøjpädøjc, mijtsä Dios nyajcøꞌøwaaṉøøby ween hajxy jaduhṉ xcwieendähaty. Jaduhṉä Diosmädiaꞌagy miänaꞌañ cooc jaꞌa Dios hojioot jiaanc̈h tehm̱ miøødä. Coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hamuumduꞌjoot mmäbǿgät, jaduhṉä Dios hajxy xjiaac tehm̱ piuhbédät jaꞌa miäjaahaam. Møød hodiuum hajxy jaduhṉ xpiädáꞌagät näguipxy møød pønjaty jaꞌa Dios yhuunghajpy.
32 “E, agora, eu os entrego a Deus e à mensagem de sua graça que pode edificá-los e dar-lhes uma herança junto com todos que ele separou para si.
33 Cábøch pøṉä wyitä xiädøꞌøñ tøø nhadsojcä.
33 “Jamais cobicei a prata, o ouro ou as roupas de alguém.
34 Jaꞌa nhamdsoo cøꞌøháamhøch jaduhṉ tøø nniyhixyii. Jadúhṉhøc̈hä nmäguꞌughajpä tøø nbuhbejpä. Tøyhajt jaduhṉ.
34 Vocês sabem que estas minhas mãos trabalharam para prover as minhas necessidades e as dos que estavam comigo.
35 Homiänáajøch mijts tøø nmägapxy tøø nhaneꞌemy coo hajxy mniguiudúuṉäxät, møød coo jaꞌa paꞌamjäyaꞌay hajxy jaduhṉ mbuhbédät møødä häyoobäjäyaꞌay. Mjahmiédsäp hajxy jaduhṉ coo jaꞌa Jesús jaduhṉ jecy miänaaṉ̃: “Coo wiinghänaꞌc mbuhbédät, jaduhṉds jootcujc mhídät. Pø mnäꞌä yajpuhbedaam̱b jaduhṉ, cab jaduhṉ jootcujc mhídät.”
35 Fui exemplo constante de como podemos, com trabalho árduo, ajudar os necessitados, lembrando as palavras do Senhor Jesus: ‘Há bênção maior em dar que em receber’”.
36 Coo jaꞌa Pablo jaduhṉ quiapxpädøøyy miädiaacpädøøyy, mänit hajxy nägøx̱iä jyijcädaacy näguipxy møødä Pablo. Mänit hajxy tiägøøyy Diospaꞌyaax̱pä.
36 Quando Paulo terminou de falar, ajoelhou-se e orou com eles.
37 Mänit hajxy tiägøøyy jøøbiä xuuꞌtspä coo jaꞌa Pablo hajxy hänajty piuhwaꞌadsáaṉänä. Mänitä Pablo hajxy miajch miäneeṉ̃. Mänitä Pablo hajxy chuꞌxy.
37 Todos choraram muito enquanto se despediam dele com abraços e beijos.
38 Jaanc̈h tehm̱ jiootmayhajp hajxy hänajty jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Pablo hänajty tøø miänaꞌañ cooc jaꞌa Pablo hajxy hänajty quiaꞌa hijxtägatsaaṉnä. Mänitä Pablo hajxy hoy ñajtshixøøñä maa jaꞌa Pablo hänajty biarcotägøꞌøwaꞌañän.
38 O que mais os entristeceu foi ele ter dito que nunca mais o veriam. Então eles o acompanharam até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.