Atos 20
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs ARIB
1 Coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty tøø miooṉ tøø tiujnä, mänitä Pablo jaꞌa mäbøjpädøjc miøjyaax̱y. Mänitä Pablo miägapxy yhanehm̱y. Mänit miänaaṉ̃ coo hänajty jim̱ wyiimbidaaṉnä, møød coo hänajty jim̱ ñøcxaaṉnä Macedonia.
1 Depois que cessou o alvoroço, Paulo mandou chamar os discípulos e, tendo-os exortado, despediu-se e partiu para a Macedônia.
2 Coo jim̱ miejch, mänit jim̱ tiägøøyy wädijpä cajpt‑cajpt. Majaty hänajty wiädity, jim̱ä mäbøjpädøjc hänajty miägapxy yhaneꞌemy. Mänitä Pablo jim̱ chóhṉgumbä Macedonia. Mänit jim ñøcxy Grecia.
2 E, havendo andado por aquelas regiões, exortando os discípulos com muitas palavras, veio à Grécia.
3 Coo jim̱ miejch, mänit jim̱ yhijty tägøøgpoꞌo. Coo hänajty jim̱ choonáaṉgumbä, mänit hänajty jim̱ ñøcxaꞌañ Siria barcojooty. Cahnä Pablo hänajty biarcotägøꞌøyñä, mänit miädoyhajty coogä judíoshajxy hänajty tøø quiojyquiapxytiuṉ̃ coogä Pablo hajxy hänajty miadsaꞌañ, nägóoyyädsä Pablo jiiby tiägǿꞌøwät barcojooty. Mänitä Pablo wyiinmahñdyhajty coo hänajty quiaꞌa tuꞌubøgaaṉnä barcojooty. Jaduhṉ wyiinmahñdyhajnä coo jim̱ ñøcxǿꞌøwät Macedonia tecy‑yoꞌoyhaam.
3 Depois de passar ali três meses, visto terem os judeus armado uma cilada contra ele quando ia embarcar para a Síria, determinou voltar pela Macedônia.
4 Nämayyä Pablo miäguꞌughajpähajxy jim̱ miøødnøcxy Asia, møødä Timoteo, møødä Sópater, jaꞌa hänajty jim̱ tsohm̱bä Berea, jaꞌa Pirro yhuung, møødä Gayo, jaꞌa hänajty jim̱ tsohm̱bä Derbe, møødä Aristarco, møødä Segundo, møødä Tíquico, møødä Trófimo. Tesalónica jaꞌa Aristarcohajxy hänajty chooñ møødä Segundo. Asia jaꞌa Tíquicohajxy hänajty chooñ møødä Trófimo.
4 Acompanhou-o Sópater de Beréia, filho de Pirro; bem como dos de Tessalônica, Aristarco e Segundo; Gaio de Derbe e Timóteo; e dos da Ásia, Tíquico e Trófimo.
5 Coo jaꞌa Pablohajxy jim̱ miejch Filipos møødä jiamiøødhajxy, mäníthøc̈hä Pablo jim̱ nbaattägajch, høøc̈h Lucas. Høøc̈h hädaa nocy jaduhṉ nhädiuum̱by. Mänitä Pablo jiamiøødhajxy jim̱ ñøcxøꞌcy Troas. Jim̱ højts hänajty xyhahixaꞌañ, høøc̈h møødä Pablo.
5 Estes porém, foram adiante e nos esperavam em Trôade.
6 Paady højts jim̱ nmähmøøyy Filipos, coo jaꞌa judíos jaꞌa xiøøhajxy hänajty jiadaꞌañii mänaa jaꞌa judíos jaꞌa tsajcaagy hajxy quiayyän, jaꞌa caꞌa levadura møødpä. Coo jaꞌa xøø jaduhṉ miaayy, mänit højts jim̱ nbarcotägøøyy. Mänit højts jim̱ ndsohṉnä Filipos barcojooty. Mägoox̱xøø højts mejjiooty nyohy. Mänit højts jim̱ nmejch Troas. Mänit højtsä Pablo jaꞌa jiamiøød jim̱ nbaattägajch, jaꞌa højts hänajty jim̱ xyhahijxpä. Jim̱ højts njaac hijty juxtujxøø nägøx̱iä.
6 E nós, depois dos dias dos pães ázimos, navegamos de Filipos, e em cinco dias fomos ter com eles em Trôade, onde nos detivemos sete dias.
7 Coo näxøø jaduhṉ yhabaaty, mänit højts nhamugøøyy, højts mäbøjpädøjc. Mänit højtsä Santa Cena nyagjajtä. Mänit højtsä Pablo xtiägøøyy yajnähixøøbiä. Jejcy jaduhṉ miädiaacy jeꞌeguiøxpä coo hänajty cujaboom tiuꞌubøgaaṉnä. Cuptsuhm̱dä hänajty tøø jiaty, jim̱nä jaꞌa Pablo hänajty miädiaꞌagyñä.
7 No primeiro dia da semana, tendo-nos reunido a fim de partir o pão, Paulo, que havia de sair no dia seguinte, falava com eles, e prolongou o seu discurso até a meia-noite.
8 Maa højts hänajty tøø nhamugøꞌøyän, nähbettøjtøgooty hänajty jaduhṉ jim̱. Jiibiä jøøn hänajty may tioy.
8 Ora, havia muitas luzes no cenáculo onde estávamos reunidos.
9 Jim̱ä høxcujc‑hänaꞌc hänajty tuꞌug yhäñaꞌay ventanahaguuy nähbettøjnähgøxp jaꞌa miädägøøgpísobä. Eutico jaꞌa craa hänajty xiøhaty. Jim̱ Eutico jaꞌa Pablo hänajty yhamädoow̱hity. Tøø jaꞌa Pablo hänajty jejcy miädiaacnä. Mänitä Eutico jim̱ miaahoꞌcy maa hänajty yhäñaꞌayän ventanahaguuy. Mänit jim̱ quiuhgahnajxy. Hoꞌogy hoy wyidsǿꞌcänä.
9 E certo jovem, por nome Êutico, que estava sentado na janela, tomado de um sono profundo enquanto Paulo prolongava ainda mais o seu sermão, vencido pelo sono caiu do terceiro andar abaixo, e foi levantado morto.
10 Coo jaꞌa Pablo jaduhṉ yhijxy, mänit jiiby yhädaacy naax̱yp maa jaꞌa Eutico hänajty tøø quiaꞌayän. Mänitä Pablo jaꞌa Eutico miäneeṉøꞌcy. Mänit højtsä Pablo xñämaayy:
10 Tendo Paulo descido, debruçou-se sobre ele e, abraçando-o, disse: Não vos perturbeis, pois a sua alma está nele.
11 — ausente —
11 Então subiu, e tendo partido o pão e comido, ainda lhes falou largamente até o romper do dia; e assim partiu.
12 — ausente —
12 E levaram vivo o jovem e ficaram muito consolados.
13 — ausente —
13 Nós, porém, tomando a dianteira e embarcando, navegamos para Assôs, onde devíamos receber a Paulo, porque ele, havendo de ir por terra, assim o ordenara.
14 — ausente —
14 E, logo que nos alcançou em Assôs, recebemo-lo a bordo e fomos a Mitilene;
15 Coo højts jim̱ ndsóhṉgumbä, mänit højts cujaboom nnaxøøyy jim̱ mädøyyä maa jaꞌa naax̱ hänajty xiøhatiän Quío. Mänit højts jim̱ cujaboom nmejch maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Samos. Coo højts jim̱ ndsóhṉgumbä, cujaboom højts jim̱ nméjtscumbä maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Mileto.
15 e navegando dali, chegamos no dia imediato defronte de Quios, no outro aportamos a Samos e {e tendo-nos demorado em Trogílio, chegamos,} no dia seguinte a Mileto.
16 Tøø jaꞌa Pablo hänajty wyiinmay coo hänajty jim̱ quiaꞌa näxøꞌøwáaṉgumbä Efeso. Hix̱, cabä Pablo hänajty jim̱ jejcy wiäditaꞌañ Asianaaxooty. Paady hänajty jim̱ quiaꞌa wäditaꞌañ Asia coo hänajty jim̱ ñøcxaꞌañ Jerusalén. Mobädajpä jaꞌa Pentecostésxøø hänajty jim̱ jiadaꞌañii. Paadiä Pablo hänajty yhadøꞌøc̈h, jaduhṉä Pentcostés‑xøø mädøyyä piáadät.
16 Porque Paulo havia determinado passar ao largo de Éfeso, para não se demorar na Ásia; pois se apressava para estar em Jerusalém no dia de Pentecostes, se lhe fosse possível.
17 Jim̱nä højts hänajty nhityñä Mileto, mänitä Pablo capxy jim̱ quiejxy Efeso coo jaꞌa tsajtøjwiindsøṉhajxy jim̱ ñǿcxät Mileto, jaꞌa hajxy hänajty jim̱ tuum̱bä Efeso.
17 De Mileto mandou a Éfeso chamar os anciãos da igreja.
18 Coo hajxy jim̱ miejch Mileto, mänit hajxy ñämaayyä:
18 E, tendo eles chegado, disse-lhes: Vós bem sabeis de que modo me tenho portado entre vós sempre, desde o primeiro dia em que entrei na Ásia,
19 Jaanc̈h tehm̱ yhóyhøc̈hä Jesús jaꞌa tiuuṉg hänajty nduuṉä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Meeꞌxxiéemyhøch hänajty nduṉ̃. Náx̱yhøch hänajty njootmayhaty cooc̈hä nmägunaax̱ä Jesús jaꞌa miädiaꞌagy hajxy hänajty quiaꞌa mäbøgaaṉä. Mayhooc hajxy jaduhṉ quiojyquiapxytiuuṉ̃ cooc̈h hajxy hänajty xjia wiꞌi yaghoꞌogaꞌañ.
19 servindo ao Senhor com toda a humildade, e com lágrimas e provações que pelas ciladas dos judeus me sobrevieram;
20 Cǿx̱yhøch mijts hänajty nyajwiinxiic nyajwiingapxøꞌøy neby hajxy hoy mhídät. Homiänáajøch mijts hänajty nyajnähixøꞌøy, møød jim̱ jäyaꞌayhagujc, møød jim̱ maa jaꞌa mdøjc‑hajxiän.
20 como não me esquivei de vos anunciar coisa alguma que útil seja, ensinando-vos publicamente e de casa em casa,
21 Jadúhṉhøch mijts hänajty nmägapxy nhaneꞌemy coo jaꞌa mhaxøøgcuhdujt hajxy jaduhṉ mnajtshixǿꞌøwät, møød coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mmäbǿgät jaꞌa Jesúscøxpä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Nägǿx̱iøch mijts hänajty jaduhṉ nmøødmädiaꞌagy, møød mijts judíoshajxy, møød mijts cajpä judíospä.
21 testificando, tanto a judeus como a gregos, o arrependimento para com Deus e a fé em nosso Senhor Jesus.
22 Hoorä, tøøc̈hä Dioshespíritu xñämaꞌay cooc̈h jim̱ nnǿcxät Jerusalén. Pero cábøch nnajuøꞌøy nébyhøch jim̱ njadaꞌañ nhabetaꞌañ.
22 Agora, eis que eu, constrangido no meu espírito, vou a Jerusalém, não sabendo o que ali acontecerá,
23 Jagóoyyøch jaduhṉ nnajuøꞌøy cooc̈h jim̱ nyajtsumaꞌañ, cooc̈hä tsaac̈hpä peenä jim̱ nbaadaꞌañ. Majátyhøch jaduhṉ tøø nwädity, jadúhṉhøc̈hä Dioshespíritu tøø xyhawaaṉä cooc̈h jaduhṉ njadaꞌañ nhabetaꞌañ.
23 senão o que o Espírito Santo me testifica, de cidade em cidade, dizendo que me esperam prisões e tribulações,
24 Pero cábøch tii ndajy nmay. Cabä cueentä jaduhṉ cooc̈h nnäꞌä hóꞌogät. Jeꞌeyyähájtiøch nbøcjuøøby cooc̈hä nduuṉg nyajmayaaṉnä, jaꞌa Jesúshøch xmióoyyäbä, jaꞌa hajxy nWiindsøṉhájtämbä. Jadúhṉhøch xtiuuṉgmooyy cooc̈hä mädiaꞌagy jaduhṉ nyajwáꞌxät coo jaꞌa Dios hojioot jiaanc̈h tehm̱ miøødä.
24 mas em nada tenho a minha vida como preciosa para mim, contando que complete a minha carreira e o ministério que recebi do Senhor Jesus, para dar testemunho do evangelho da graça de Deus.
25 ’Tøøc̈h mijts nyajwiinxiic nyajwiingapxøꞌøy coo jaꞌa Dios yhaneꞌemaꞌañ jaꞌa miøcmäjaahaam. Hoorä, cábøch mijts mänaa xyhijxtägatsaaṉnä. Tøyhajt jaduhṉ.
25 E eis agora, sei que nenhum de vós, por entre os quais passei pregando o reino de Deus, jamais tornará a ver o meu rosto.
26 Coo mijtsä Diosmädiaꞌagy mgaꞌa mäbǿgät nébyhøch tøø nja mädiaꞌaguiän, caꞌa yhøøc̈hä pojpä jaduhṉ nmøød.
26 Portanto, no dia de hoje, vos protesto que estou limpo do sangue de todos.
27 Hix̱, pedyíijøch mijts tøø nyajmøødmädiaꞌagy nebiatiä Dios tøø yhaneꞌemiän.
27 Porque não me esquivei de vos anunciar todo o conselho de Deus.
28 Mniyajcopcøꞌøwǿøjäp hajxy. Mgüeendähádäbä mäbøjpädøjc hajxy nägøx̱iä. Jaꞌa Dioshespíritu hajxy jaduhṉ xpiädaac coo hajxy jaduhṉ mgüeendähádät. Coo jaꞌa Jesucristo hajxy tøø xñähhoꞌtúutäm, paadiä Dios hajxy jaduhṉ xyhuunghájtäm, coo jaꞌa miädiaꞌagy hajxy nmäbǿjcäm.
28 Cuidai pois de vós mesmos e de todo o rebanho sobre o qual o Espírito Santo vos constituiu bispos, para apascentardes a igreja de Deus, que ele adquiriu com seu próprio sangue.
29 Cooc̈h mijts jaduhṉ nbuhwaꞌadsaaṉnä, mänitä wiinghänaꞌc‑hajxy yaa miedsaꞌañ maa mijtsän. Mäwiinhøhm̱bä hajxy jaduhṉ miedsaꞌañ. Xjia wiꞌi jiøjcapxøꞌøwaam̱b mijts jaduhṉ coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mnajtshixǿꞌøwät. Jaduhṉ mäwíinäts hajxy jiatcøꞌøwaꞌañ nebiä pahucä meeg hajxy chuꞌuc̈hän. Tøyhajt jaduhṉ.
29 Eu sei que depois da minha partida entrarão no meio de vós lobos cruéis que não pouparão rebanho,
30 Høxtä mijtsä mjamiøød näjeꞌe tiägøꞌøwaam̱bä høhṉdaacpä. Näjeꞌe jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy jaduhṉ yajtägoyyáaṉäbä nebiä høhṉdaacpähajxy tiägoyyaꞌañän.
30 e que dentre vós mesmos se levantarão homens, falando coisas perversas para atrair os discípulos após si.
31 Nax̱y hajxy jaduhṉ mdehm̱ ñiyajcopcøꞌøwǿøjät. Tägøøgjomǿjthøch mijts jaduhṉ nmägapxy nhanehm̱y xøømdsuhm̱. Jaanc̈h tehm̱ chaac̈hpǿjpøch hänajty. Nax̱y hajxy jaduhṉ mdehm̱ jiahmiédsät.
31 Portanto vigiai, lembrando-vos de que por três anos não cessei noite e dia de admoestar com lágrimas a cada um de vós.
32 ’Hoorä, mäbøjpädøjc, mijtsä Dios nyajcøꞌøwaaṉøøby ween hajxy jaduhṉ xcwieendähaty. Jaduhṉä Diosmädiaꞌagy miänaꞌañ cooc jaꞌa Dios hojioot jiaanc̈h tehm̱ miøødä. Coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hamuumduꞌjoot mmäbǿgät, jaduhṉä Dios hajxy xjiaac tehm̱ piuhbédät jaꞌa miäjaahaam. Møød hodiuum hajxy jaduhṉ xpiädáꞌagät näguipxy møød pønjaty jaꞌa Dios yhuunghajpy.
32 Agora pois, vos encomendo a Deus e à palavra da sua graça, àquele que é poderoso para vos edificar e dar herança entre todos os que são santificados.
33 Cábøch pøṉä wyitä xiädøꞌøñ tøø nhadsojcä.
33 De ninguém cobicei prata, nem ouro, nem vestes.
34 Jaꞌa nhamdsoo cøꞌøháamhøch jaduhṉ tøø nniyhixyii. Jadúhṉhøc̈hä nmäguꞌughajpä tøø nbuhbejpä. Tøyhajt jaduhṉ.
34 Vós mesmos sabeis que estas mãos proveram as minhas necessidades e as dos que estavam comigo.
35 Homiänáajøch mijts tøø nmägapxy tøø nhaneꞌemy coo hajxy mniguiudúuṉäxät, møød coo jaꞌa paꞌamjäyaꞌay hajxy jaduhṉ mbuhbédät møødä häyoobäjäyaꞌay. Mjahmiédsäp hajxy jaduhṉ coo jaꞌa Jesús jaduhṉ jecy miänaaṉ̃: “Coo wiinghänaꞌc mbuhbédät, jaduhṉds jootcujc mhídät. Pø mnäꞌä yajpuhbedaam̱b jaduhṉ, cab jaduhṉ jootcujc mhídät.”
35 Em tudo vos dei o exemplo de que assim trabalhando, é necessário socorrer os enfermos, recordando as palavras do Senhor Jesus, porquanto ele mesmo disse: Coisa mais bem-aventurada é dar do que receber.
36 Coo jaꞌa Pablo jaduhṉ quiapxpädøøyy miädiaacpädøøyy, mänit hajxy nägøx̱iä jyijcädaacy näguipxy møødä Pablo. Mänit hajxy tiägøøyy Diospaꞌyaax̱pä.
36 Havendo dito isto, pôs-se de joelhos, e orou com todos eles.
37 Mänit hajxy tiägøøyy jøøbiä xuuꞌtspä coo jaꞌa Pablo hajxy hänajty piuhwaꞌadsáaṉänä. Mänitä Pablo hajxy miajch miäneeṉ̃. Mänitä Pablo hajxy chuꞌxy.
37 E levantou-se um grande pranto entre todos, e lançando-se ao pescoço de Paulo, beijavam-no.
38 Jaanc̈h tehm̱ jiootmayhajp hajxy hänajty jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Pablo hänajty tøø miänaꞌañ cooc jaꞌa Pablo hajxy hänajty quiaꞌa hijxtägatsaaṉnä. Mänitä Pablo hajxy hoy ñajtshixøøñä maa jaꞌa Pablo hänajty biarcotägøꞌøwaꞌañän.
38 Entristecendo-se principalmente pela palavra que dissera, que não veriam mais o seu rosto. E eles o acompanharam até o navio.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.