Atos 14
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NVT
1 Mänitä Pablohajxy jim̱ miejch Iconio. Coo sábado yhabaaty, mänit hajxy ñøcxy maa jaꞌa judíos jaꞌa chajtøjc‑hajxiän. Mänitä Pablo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy yajwiingapxøøyy. Mänitä jäyaꞌayhajxy may miäbøjcy, møødä judíoshajxy, møød hajxy caꞌa judíospä.
1 Em Icônio, Paulo e Barnabé também foram à sinagoga judaica e falaram de tal modo que muitos creram, tanto judeus como gentios.
2 Pero cabä judíoshajxy nägøx̱iä miäbøjcy. Mänitä jäyaꞌayhajxy jiøjcapxøøyyä, jaꞌa hajxy hänajty caꞌa judíospä, jaꞌa hajxy hänajty mäbøjpä. Jaduhṉ hajxy jiøjcapxøøyyä coo jaꞌa Pablo miädiaꞌagy hajxy quiaꞌa mäbǿjcäxät. Jaꞌa judíoshajxy jaduhṉ mänaaṉ, jaꞌa hajxy hänajty caꞌa mäbøjpä. Jaduhṉ hajxy hänajty miänaam̱bä coo jaꞌa Pablohajxy wyiingapxpedǿøjät.
2 Alguns dos judeus que não creram, porém, incitaram os gentios e envenenaram a mente deles contra Paulo e Barnabé.
3 Jejquiä Pablohajxy jim̱ jiaac hijty Iconio. Cabä Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty tsähgøꞌø‑tsähgøꞌø ñäꞌä mädiaꞌagy. Jaduhṉ hajxy hänajty miädiaꞌagy coogä Dios hajxy xjiaanc̈h tehm̱ chójcäm. Madiuꞌu jaꞌa Pablo paꞌam hajxy hänajty yajnax̱y. Hijxtahṉd hajxy hänajty yajcähxøꞌpy jaduhṉ coo jaꞌa Pablo jaꞌa Jesús jaꞌa miäjaa hajxy hänajty tøø mioꞌoyii. Hix̱, jaꞌa Jesús jaꞌa miäjaahaamä paꞌam hajxy hänajty yajnax̱y. Jaduhṉä cuꞌughajxy hänajty ñajuøꞌøy coo jaꞌa Dios hajxy tøyhajt xjiaanc̈h tsójcäm.
3 Ainda assim, os apóstolos passaram bastante tempo ali, falando corajosamente da graça do Senhor, que confirmava a mensagem deles concedendo-lhes poder para realizar sinais e maravilhas.
4 Pero cabä cuꞌughajxy hänajty tiuꞌugmädiaꞌaguiä. Näjeꞌe jaꞌa judíos miädiaꞌagy hajxy hänajty miäbøjcä. Näjeꞌe jaꞌa Pablo miädiaꞌagy hajxy hänajty miäbøjcä. Dioswiinguex̱iä Pablohajxy hänajty tiuum̱by møødä Bernabé.
4 Com isso, o povo da cidade ficou dividido: alguns tomaram partido dos judeus, e outros, dos apóstolos.
5 Mänitä møjtuuṉgmøødpähajxy quiojyquiapxytiuuṉ̃ coo jaꞌa Pablohajxy quiuhgaꞌadsǿøjät. Jaduhṉä judíoshajxy piamänaam̱bä møød hajxy caꞌa judíospä.
5 Então um grupo de gentios, judeus e seus líderes resolveu atacá-los e apedrejá-los.
6 Coo jaꞌa Pablohajxy jaduhṉ miädooyy, mänit hajxy jim̱ piäyøꞌcy. Mänit hajxy ñøcxy maa jaꞌa naax̱ hänajty xiøhatiän Licaonia, møød maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Listra møød Derbe.
6 Quando os apóstolos souberam disso, fugiram para a região da Licaônia, para as cidades de Listra e Derbe e seus arredores.
7 Mänitä Diosmädiaꞌagy hajxy jim̱ tiägøøyy yajwiingapxøøbiä Licaonia‑naaxooty wiinduhm̱yhagajpt.
7 E ali anunciaram as boas-novas.
8 Jim̱ä paꞌamjäyaꞌay hänajty tuꞌug chänaꞌay Listra. Tecymiuquiä mähdiøjc hänajty tøø myiṉ̃ tøø quiaꞌay. Cahnä hänajty mänaa yoꞌoyøꞌøgy.
8 Enquanto estavam em Listra, Paulo e Barnabé encontraram um homem com os pés aleijados. Sofria desse problema desde o nascimento e, portanto, nunca tinha andado. Estava sentado
9 Jiaanc̈h tehm̱ yhamädoow̱hijpiä mähdiøjc hänajty waam̱batiä Pablohajxy hänajty miädiaꞌagy. Coo jaꞌa Pablo jaꞌa mähdiøjc jaduhṉ yhijxy coo jaꞌa mähdiøjcä jioot hänajty tøø piädaꞌagy coo miøcpǿgät, møød coo hänajty miäbøcy coo jaꞌa Pablo jaꞌa Jesús miäjaa hänajty miøødhajtä,
9 e ouvia Paulo pregar. Paulo olhou diretamente para ele e, vendo que ele tinha fé para ser curado,
10 mänitä Pablo jaꞌa mähdiøjc ñämaayy:
10 disse em alta voz: “Levante-se!”. O homem se levantou de um salto e começou a andar.
11 — ausente —
11 A multidão, vendo o que Paulo havia feito, gritou no dialeto local: “Os deuses vieram até nós em forma de homens!”.
12 — ausente —
12 Concluíram que Barnabé era o deus grego Zeus, e Paulo, o deus Hermes, pois era ele quem proclamava a mensagem.
13 — ausente —
13 O sacerdote do templo de Zeus, que ficava na entrada da cidade, trouxe touros e coroas de flores até as portas da cidade, pois ele e a multidão queriam oferecer sacrifícios aos apóstolos.
14 — ausente —
14 Quando Barnabé e Paulo ouviram o que estava acontecendo, rasgaram as roupas e correram para o meio do povo, gritando:
15 ―Mäguꞌughajpädøjc, caꞌa højts xwyiingudsähgøꞌøy. Jäyaꞌay højts nej mijtsän. Paady højts yaa tøø nmech maa mijts mgajptän, coo højts mijtsä Diosmädiaꞌagy nyajwiingapxǿꞌøwät, jaduhṉä Dios jujpiä jaꞌa miädiaꞌagy hajxy mmäbǿjcät. Jéquiänä Dios jaꞌa tsajt yhädiuuṉ̃, møødä naax̱wiin, møødä mejy, møød tijaty jaac jii, cøx̱iä. Jaduhṉä Dios miänaꞌañ coo hajxy jeꞌe mwiingudsähgǿøñät, coo jaꞌa mhamdsoo cuhdujt hajxy mnajtshixǿøñät, jaꞌa caꞌa tsoobaatpä.
15 “Amigos, por que vocês estão fazendo isso? Somos homens como vocês! Viemos lhes anunciar as boas-novas, para que abandonem estas coisas sem valor e se voltem para o Deus vivo, que fez os céus e a terra, o mar e tudo que neles há.
16 Hijty, jaduhṉä Dios hijty miänaꞌañ coo jaꞌa jäyaꞌayä yhamdsoo cuhdujt hajxy ween yajtuṉ̃.
16 No passado, ele permitiu que as nações seguissem seus próprios caminhos,
17 Homiänaajä jaꞌa Dios yajcähxøꞌøgy coo hojioot jiaanc̈h tehm̱ miøødä maa mijtscøxpän, møød coo yajtuꞌuy coo yajtaꞌxy, møød coo jaꞌa cam̱ä tuꞌu yaghoyøꞌøy, jaduhṉ hajxy ngaayy nhúucäm jootcujc ―nøm̱ä Pablohajxy miänaaṉ̃.
17 mas nunca as deixou sem evidências de sua existência e de sua bondade. Ele lhes concede chuvas e boas colheitas, e também alimento e um coração alegre”.
18 Hobiänejpiä jaꞌa Pablo jaꞌa cuꞌug hajxy jaduhṉ yajmäbøjcy coo jaꞌa waj hajxy quiaꞌa yóxät, coo jaꞌa Pablohajxy jaduhṉ quiaꞌa wiingudsähgøꞌøwøød møødä Bernabé.
18 Apesar dessas palavras, Paulo e Barnabé tiveram dificuldade para impedir que o povo lhes oferecesse sacrifícios.
19 Mänitä judíoshajxy näjeꞌe miejch. Antioquía hajxy hänajty chooñ møød Iconio. Mänitä cuꞌug hajxy yajmäbøjtägajch cooc tyijy jaꞌa Pablohajxy hänajty yhøhṉdaꞌagy møødä Bernabé. Mänitä cuꞌugä Pablo hajxy jaduhṉ jia caꞌch. Jaduhṉ hajxy hänajty yhajodhaty coo jaꞌa Pablo hänajty tøø yhoꞌogy, pero cab hänajty tøø ñäꞌä hoꞌpä. Mänitä Pablo hajxy hoy yhøxwich cajptpaꞌa.
19 Então alguns judeus chegaram de Antioquia e Icônio e instigaram a multidão. Apedrejaram Paulo e o arrastaram para fora da cidade, pensando que ele estivesse morto.
20 Jaꞌa jäyaꞌayä Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty jaduhṉ tøø miäbǿquiäbä, mänitä Pablo hajxy hoy jiuhmugøꞌøy. Mänitä Pablo jadähooc wyiinmahñmejch. Mänitä Pablohajxy jaduhṉ jiiby tiägǿøguiumbä cajptooty møødä mäbøjpädøjc. Cujaboomä Pablohajxy jim̱ chohṉ̃ møødä Bernabé. Mänit hajxy ñøcxy maa jaꞌa cajpt hänajty jaduhṉ xiøhatiän Derbe.
20 No entanto, quando os discípulos o rodearam, ele se levantou e entrou novamente na cidade. No dia seguinte, partiu com Barnabé para Derbe.
21 Coo jaꞌa Pablohajxy jim̱ miejch Derbe, mänitä Diosmädiaꞌagy hajxy tiägøøyy hawaaṉ hayaaxøøbiä. Coo jaꞌa cuꞌughajxy jaduhṉ miädooyy, mänit hajxy may miäbøjcy. Mänitä Pablohajxy jim̱ wyiimbíjcumbä. Mänit hajxy jim̱ ñøcxtägajch Listra, møød jim̱ Iconio, møød jim̱ Antioquía, majaty hajxy hänajty tøø yhuuc hoobiän.
21 Depois de terem anunciado as boas-novas em Derbe e feito muitos discípulos, Paulo e Barnabé voltaram a Listra, Icônio e Antioquia da Pisídia,
22 Jaꞌa jäyaꞌayä Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty tøø miäbǿquiäbä, mänit hajxy wyiingapxøøyyä coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hamuumduꞌjoot pianǿcxät tehṉgahnä, hoy hajxy jaduhṉ cu jia mänax̱ cu jia yajnax̱ jaꞌa tsaac̈hpä jaꞌa peenä. Mänit hajxy jaduhṉ jim̱ ñǿcxät Dioswiinduum.
22 onde fortaleceram os discípulos. Eles os encorajaram a permanecer na fé, lembrando-os de que é necessário passar por muitos sofrimentos até entrar no reino de Deus.
23 Majatiä Pablohajxy hänajty wiädity, wyiinguejxyp hajxy hänajty pøṉ jaduhṉ jim̱ túnäp wiindsǿṉ maa jaꞌa tsajtøjcän. Mänitä Pablo jaꞌa Dios hajxy piaꞌyaax̱y coo hajxy jaduhṉ quiuweendähadǿøjät jaꞌa Diósäm, jaꞌa hajxy hänajty tøø miäbǿquiäbä. Jaguiay jayhuꞌuguiä Dios hajxy hänajty miänuuꞌxtaꞌagy.
23 Paulo e Barnabé também escolheram presbíteros em cada igreja e, com orações e jejuns, os entregaram aos cuidados do Senhor, em quem haviam crido.
24 Mänitä Pablohajxy jim̱ ñaxøøyy møødä Bernabé maa jaꞌa naax̱ hänajty xiøhatiän Pisidia. Møød hajxy jim̱ yhoobiä maa jaꞌa naax̱ hänajty xiøhajpän Panfilia.
24 Então viajaram de volta pela Pisídia até a Panfília.
25 Mänitä Pablohajxy jim̱ jadähooc miéjtscumbä Perge. Jim̱ä Diosmädiaꞌagy hajxy jadähooc yajwáꞌxcumbä. Mänit hajxy ñøcxy jadähooc Atalia.
25 Pregaram a palavra em Perge e desceram para Atália.
26 Jim̱ hajxy jadähooc hoy biarcotägøꞌøy. Mänit hajxy jim̱ ñǿcxcumbä Antioquía maa hajxy hänajty jaduhṉ tøø yhuuc tsohṉdaacpän, maa hajxy hänajty jaduhṉ tøø wyiinguexyiijän coo jaꞌa Dios jaꞌa tiuuṉg hajxy tiúuṉät. Coo hajxy jaduhṉ jim̱ miejtstägajch Antioquía, yaghabejt hajxy jaduhṉ nebiä Dios hänajty tøø yhaneꞌemiän coo hajxy jaduhṉ tiúnät.
26 Por fim, voltaram de navio para Antioquia, onde sua viagem tinha começado e onde haviam sido entregues à graça de Deus para realizar o trabalho que agora completavam.
27 Coo hajxy jim̱ miejch Antioquía, mänitä Pablo jaꞌa mäbøjpädøjc hajxy wioomujcy. Mänit hajxy miädiaacy nebiatiä Dios hajxy hänajty tøø piuhbedyiijän, møød coo jaꞌa Dios cuhdujt jaduhṉ tøø yecy coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy jaduhṉ miäbǿjpät, jaꞌa hajxy hänajty jaduhṉ caꞌa judíospä.
27 Quando chegaram a Antioquia, reuniram a igreja e relataram tudo que Deus tinha feito por meio deles e como tinha aberto a porta da fé também para os gentios.
28 Jejquiä Pablohajxy jim̱ yhijty Antioquía. Xyiicy xiooṉdaacy hajxy jaduhṉ møødä mäbøjpädøjc‑hajxy.
28 E permaneceram ali com os discípulos por muito tempo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.