Atos 11
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NVT
1 Mänitä mädiaꞌagy jim̱ wiaꞌxy Judea‑naaxooty wiinduhm̱yhagajpt coogä jäyaꞌayä Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty tøø jiøjpøgøꞌøy, jaꞌa hajxy caꞌa judíospä. Jaduhṉä apóstoldøjc‑hajxy miädoyhajty møødä mäbøjpädøjc‑hajxy.
1 Logo chegou aos apóstolos e a outros irmãos da Judeia a notícia de que os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 — ausente —
2 Mas, quando Pedro voltou a Jerusalém, os discípulos judeus o criticaram,
3 — ausente —
3 dizendo: “Você entrou na casa de gentios e até comeu com eles!”.
4 Mänitä Pedro quiøx̱y mädiaacy tiiguiøxpä hänajty coo tøø yhoy Cesarea:
4 Então Pedro lhes contou exatamente o que havia acontecido.
5 ―Jím̱høch hänajty nDiospaꞌyaꞌaxy maa jaꞌa cajpt xiøhatiän Jope, mänítøch nwiinhijxy coo tii hänajty quiuhdøøñaxyii tsajpootyp nebiä poobwit crutypän. Mädaax̱c‑hit hänajty xiojtsøꞌøguiä. Jaduhṉ hänajty miänooṉnaꞌay. Coo jaduhṉ ñaax̱cädaacy maac̈h hänajtiän,
5 Disse: “Eu estava na cidade de Jope e, enquanto orava, num êxtase, tive uma visão. Algo semelhante a um lençol grande foi baixado do céu, preso pelas quatro pontas, vindo até onde eu estava.
6 mänítøch jiiby nguheebøøyy poobwittøjiooty. Mäníthøc̈hä animal madiuꞌu nhijxy møødä hamädaax̱tecypiähajxy, møødä hawaꞌanjatypä, møødä tsahṉ̃dy, møødä muuxy.
6 Quando olhei dentro do lençol, vi toda espécie de animais domésticos e selvagens, répteis e aves.
7 Mäníthøc̈hä Dios xñämaayy: “Pedro, pädøꞌøg. Yaghoꞌog yøꞌø animal. Mänit mdsúꞌudsät.”
7 E ouvi uma voz dizer: ‘Levante-se, Pedro; mate e coma’.
8 Mänítøch nhadsooyy: “Wiindsǿṉ, caj, cábøch yøꞌø animalduhm̱bä mänaa ndsuꞌuc̈h. Hix̱, cab højts nguhdujt jaduhṉ myiṉ̃ coo højtsä animal hoñäꞌä mädyiibä ndsúꞌudsät.”
8 “Eu respondi: ‘De modo nenhum, Senhor! Jamais comi coisa alguma que fosse considerada impura ou imprópria’.
9 Mäníthøc̈hä Dios jadähooc xñämáaguiumbä: “Tijátyhøch nyajnähdijpy coo hajxy mdsúꞌudsät, cab jaduhṉ yhahixøꞌøy coo hajxy mwiingápxät.”
9 “Mas a voz do céu falou novamente: ‘Não chame de impuro o que Deus purificou’.
10 Tägøøghóoc‑høc̈hä Dios jaduhṉ xñämaayy, mäníthøc̈hä poobwit nhijxy coo chajpéjcumbä tsajpootyp.
10 Isso aconteceu três vezes, antes que o lençol, com tudo que ele continha, fosse recolhido ao céu.
11 Mäníthøc̈hä hänaꞌc nädägøøg xñämejch maac̈h hänajty nmejtstaꞌaguiän. Jim̱ hajxy hänajty tøø chohṉdaꞌagy Cesarea.
11 “Nesse momento, três homens que haviam sido enviados de Cesareia chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Mäníthøc̈hä Dioshespíritu xñämaayy cooc̈h tähooccapx̱iä nbaduꞌubǿgät. Mänítøch njaanc̈h møødnøcxy. Mänit hädaa mäbøjpädøjc‑hajxy nädädujc piaduꞌubøjpä. Jope hajxy chooñ. Coo højts jim̱ nmejch Cesarea, mänit højts jim̱ ndøjtägøøyy maa jaꞌa craa Corneliohajpä tiøjcän.
12 O Espírito me disse que eu fosse com eles, sem nada questionar. Esses seis irmãos me acompanharam, e logo entramos na casa do homem que havia mandado nos buscar.
13 Mänit højtsä Cornelio xyajmøødmädiaacy nébiägä Diosmoonsä tsajpootypä ñäguehx̱tøøꞌxiän jaꞌa Cornelio wyiinduum. Mänítägä Diosmoonsä jaꞌa Cornelio ñämaayy: “Jim̱ä craa tuꞌug yhity Jope, jaꞌa xøhajpä Simón Pedro. Capxyñäguex̱ jaꞌa craa jaduhṉ coo yaa myínät.
13 Ele nos contou como um anjo havia aparecido em sua casa e dito: ‘Envie mensageiros a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro.
14 Coo yaa miédsät, mänit miic̈h xyhawaaṉaaṉä nebiä mbojpä mgädieeybä hajxy mnähwaꞌads mguhwáꞌadsät, møødä mhuung møødä mdoꞌoxy.”
14 Ele lhe dirá como você e toda a sua casa podem ser salvos’.
15 Cooc̈h ndägøøyy mädiaacpä, mänitä Corneliohajxy yhadägøøyy jioottägøøyyä jaꞌa Dioshespíritäm, neby højts jayøbajt xyhuuc nägädáacämbän.
15 “Quando comecei a falar, o Espírito Santo desceu sobre eles, como ocorreu conosco, no princípio.
16 Mänítøch njahmiejtstaacy nebiä Jesús tähooc miänaaṉ̃än: “Jaꞌa Juan, nøøhaam hijty miäyajnäbety. Tøyhajt jaduhṉ. Pero mijts jaduhṉ xyajnäbetaam̱b jaꞌa Dios yhEspírituhaam”, nøm̱ højtsä Jesús xñämaayy.
16 Então me lembrei das palavras do Senhor, quando ele disse: ‘João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo’.
17 Y coo hajxy tøø nmäbǿjcäm jaꞌa Jesucristocøxpä, paadiä Dios jaꞌa yhEspíritu hajxy tøø xmióoyyäm. Hoorä, jaꞌa jäyaꞌayhajxy caꞌa judíospä, tøø jaꞌa Dios jaꞌa yhEspíritu mioobiä, neby hajxy tøø xmióoyyämbän. Pǿṉhøch høøc̈h cooc̈hä Dios jaduhṉ nnäꞌä capxhadúgät ―nøm̱ä Pedro miädiaacy.
17 E, uma vez que Deus deu a esses gentios a mesma dádiva que concedeu a nós quando cremos no Senhor Jesus Cristo, quem era eu para me opor a Deus?”.
18 Coo jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy jaduhṉ miädoyhajty jim̱ Jerusalén, mänit hajxy hamoṉ̃ haducy miähmøøyy. Mänitä Dios hajxy piaꞌyaax̱y coo miøj coo jiaanc̈hä. Mänit hajxy miänaaṉ̃:
18 Ao ouvirem isso, pararam de levantar objeções e começaram a louvar a Deus, dizendo: “Vemos que Deus deu aos gentios o mesmo privilégio de se arrepender e receber a vida eterna!”.
19 Tǿøyyämä Esteban hänajty jim̱ yaghoꞌogyii Jerusalén, mänitä mäbøjpädøjc‑hajxy jim̱ tiägøøyyä jaamdúuṉäbä tsaac̈htiúuṉäbä. Coo hajxy jim̱ chohṉ̃, näjeꞌe hajxy jäguem̱baady ñøcxøøyy, Fenicia, Chipre, Antioquía. Coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty yajwaꞌxy jaꞌa Jesucristocøxpä homiaajä, jagooyyä judíos jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy hänajty yajnähixøꞌøyii. Pønjaty hänajty caꞌa judíos, cab hajxy hänajty yajnähixøꞌøyii.
19 Enquanto isso, os discípulos que haviam sido dispersos na perseguição depois da morte de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia da Síria. Pregaram a palavra, mas somente aos judeus.
20 Jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty jim̱ tsohm̱bä Chipre møød Cirene, coo hajxy näjeꞌe miejch maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Antioquía, hopiøṉä Diosmädiaꞌagy yajnähixøøyyä jaꞌa Jesúscøxpä, møødä judíoshajxy, møødä caꞌa judíoshajxypä. Jaduhṉ hajxy yajnähixøøyyä coo jaꞌa Jesús hajxy nWiindsøṉhájtäm.
20 Contudo, alguns dos discípulos que foram de Chipre e Cirene até Antioquia começaram a anunciar aos gentios as boas-novas a respeito do Senhor Jesus.
21 Jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy, miøødhájtäbä Dios jaꞌa miøcmäjaa hajxy hänajty. Mänitä jäyaꞌay jaꞌa jiecyquiuhdujt hajxy nämay ñajtshixøøyy. Mänitä Dios hajxy jiøjpøgøøyy.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos desses gentios creram e se converteram ao Senhor.
22 Jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy, jaꞌa hajxy hänajty hijpä Jerusalén, coo hajxy jaduhṉ miädoyhajty coo jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty jim̱ miayøꞌøy Antioquía, mänitä Bernabé hajxy jim̱ quiejxy.
22 Quando a igreja de Jerusalém soube do que havia acontecido, enviou Barnabé a Antioquia.
23 Coo jaꞌa Bernabé jim̱ miejch Antioquía, mänit yhijxy coo jaꞌa Dios jaꞌa mayhajt hänajty møj tøø tiuṉ̃, coo jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty tøø jiaanc̈h mayøꞌøy. Mänitä Bernabé jiaanc̈h tehm̱ xiooṉdaacpøjcy. Mänitä Bernabé jaꞌa mäbøjpädøjc ñämaayy coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy tehṉgahnä miäbǿgät hamuumduꞌjoot jaꞌa Jesucristocøxpä.
23 Ao chegar ali e ver essa demonstração da graça de Deus, alegrou-se muito e incentivou os irmãos a permanecerem fiéis ao Senhor.
24 Hojiootä Bernabé hänajty jiaanc̈h tehm̱ miøød. Jiaanc̈h tehm̱ miøødä Dioshespíritu hänajty jeꞌeduhṉ. Hamuumduꞌjootä Diosmädiaꞌagy hänajty miäbøcy. Paadiä mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty jaduhṉ tehṉgahnä miayøꞌøy, jaꞌa hajxy hänajty mäbøjpä jaꞌa Jesúscøxpä.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E uma grande multidão se converteu ao Senhor.
25 Coo jaꞌa Bernabé jim̱ chohṉ̃ Antioquía, mänitä Saulo hoy piaady. Mänit hajxy jim̱ nämetsc ñøcxtägajch Antioquía.
25 Então Barnabé foi a Tarso procurar Saulo.
26 Tuꞌjumøjtä Bernabéhajxy jim̱ yhijty møødä Saulo maa jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxiän. Jim̱ä cuꞌugä Diosmädiaꞌagy hajxy nämay yajwiingapxøøyyä. Jim̱ Antioquía, jim̱ä mäbøjpädøjc‑hajxy yajxøbejtsohṉä cristianos, jeꞌeguiøxpä coo jaꞌa Jesucristo hajxy hänajty tøø jiøjpøgøꞌøy.
26 Quando o encontrou, levou-o para Antioquia. Ali permaneceram com a igreja um ano inteiro, ensinando a muitas pessoas. Foi em Antioquia que os discípulos foram chamados de cristãos pela primeira vez.
27 Mänitä jäyaꞌayhajxy näjeꞌe jiiby quiädaacy Antioquía. Jerusalén hajxy hänajty tøø chohṉdaꞌagy. Tøø hajxy hänajty ñajtscapxøøyyä jaꞌa Diósäm.
27 Durante esse tempo, alguns profetas viajaram de Jerusalém a Antioquia.
28 Tuꞌjäyaꞌay hänajty xiøhaty Agabo. Tøø jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty yhamugøꞌøy. Mänitä Agabo tiänaayyøꞌcy jäyaꞌayhagujc. Mänit miänaaṉ̃ coogä yuuxøø hänajty jejcy jiadaꞌañii wiinduhm̱yhagajpt. Mänit jaduhṉ jiaanc̈h tøjiajty cujecy mänaa jaꞌa Claudio hänajty jim̱ tiuuṉgmøødän Roma.
28 Um deles, chamado Ágabo, pôs-se em pé numa das reuniões e predisse, pelo Espírito, que uma grande fome viria sobre todo o mundo romano. (Isso se cumpriu durante o reinado de Cláudio.)
29 Mänitä mäbøjpädøjc‑hajxy quiojyquiapxytiuuṉ̃ jim̱ Antioquía coo jaꞌa xädøꞌøñ hajxy hänajty jim̱ quiexaꞌañ Judea maa jaꞌa mäbøjpädøjc‑hajxy jim̱bän. Jaduhṉ hajxy hanidiuhm̱jaty yejcy, mäduhṉ̃tiä xädøꞌøñ hajxy hänajty miøødä.
29 Então os discípulos de Antioquia decidiram enviar uma ajuda aos irmãos na Judeia, cada um de acordo com suas possibilidades.
30 Mänitä xädøꞌøñ hajxy jaduhṉ jiaanc̈h quejxy. Jaꞌa Bernabéhajxy jim̱ mänøcx Judea møødä Saulo. Mänitä majjäyaꞌadiøjc jaꞌa xädøꞌøñ hajxy hoy mioꞌoyii, jaꞌa hajxy hänajty tsänaabiä jim̱ Judea.
30 Foi o que fizeram, enviando as doações aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.