Apocalipse 6
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs NVT
1 Mänítøc̈hä Meeghuung nhijxy coo jaꞌa nocy tuꞌhit yhahooꞌtstuuty jaꞌa hänajty juxtujc‑hithahooc̈hpä. Mänitä animal tuꞌug miänaaṉ̃:
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Mänítøc̈hä craa tuꞌug nhijxy coo tøpxt hänajty tuꞌug miøødä. Poobcuaañähgøxp hänajty yhäñaꞌay. Mänitä cuhjéṉ miooyyä. Mänit tiuꞌubøjcy tsiptuum̱bä. Mäjädaꞌagaam̱b hänajty jaduhṉ.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Mänitä Meeghuung jaꞌa nocy yhahooꞌtstuuty jaꞌa miämetsc‑hithahooc̈hpä. Mänitä miämetspä animal miänaaṉ̃:
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Mänítøc̈hä craa tuꞌug nhíjxcombä. Tsaptscuaañähgøxp hänajty yhäñaabiä. Mänitä cuhdujt miooyyä coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy nøcxy yajnimiädsibøꞌøyii hädaa yaabä naax̱wiin, coo jaꞌa jäyaꞌayhajxy nøcxy yajniyaghoꞌogyii. Mänitä yoṉ̃hespada tuꞌug miooyyä.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Mänitä Meeghuung jaꞌa nocy yhahooꞌtstúutcombä jaꞌa miädägøøghithahooc̈hpä. Mänitä miädägøøgpä animal miänaaṉ̃:
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Mänítøc̈hä mädiaꞌagy nmädooyy maa jaꞌa mädaax̱pä animalhajxy hänajtiän:
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Mänitä Meeghuung jaꞌa nocy yhahooꞌtstúutcombä jaꞌa miämädaax̱c‑hithahooc̈hpä. Mänitä miämädaax̱pä animal miänaaṉ̃:
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Mänítøc̈hä craa tuꞌug njaac híjxcombä, jaꞌa hänajty xøhajpä jaꞌa mäyaghoꞌpä. Cuaañähgøxp hänajty yhäñaꞌay jaꞌa poob‑lǿmnäbä. Høx̱haamä møjcuꞌuhaambä hänajty piamiṉ̃. Mänitä cuhdujt hajxy miooyyä hädaa yaabä naax̱wiin coo jäyaꞌay hajxy yaghóꞌogät tuꞌmädaax̱c‑hitpä. Hadsip hajxy hänajty miäyaghoꞌogaꞌañ, yuuhaam, paꞌamhaam, caahaam.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Mänitä Meeghuung jaꞌa nocy yhahooꞌtstúutcombä jaꞌa miämägoox̱c‑hithahooc̈hpä. Mänítøc̈hä háañämähajxy jiiby nhijxy altarpaꞌc, jaꞌa hajxy hänajty tøø yaghoꞌogyíijäbä jaꞌa Diosmädiaꞌagyquiøxpä. Paady hajxy yaghoꞌcä coo hajxy hänajty hoy tøø jiaanc̈h tehm̱ quiudiuṉ̃.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Mänit hajxy møc yaax̱y:
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Mänitä poobwit hajxy cøduꞌug miooyyä. Mänit hajxy ñämaayyä coo hajxy ween jiaac pooꞌxy høxtä coonä hänajty pedyii tøø yaghoꞌogyii jaꞌa hermano jaꞌa Jesucristo hajxy mäduum̱bä.
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Mänitä Meeghuung jaꞌa nocy yhahooꞌtstúutcombä jaꞌa miädädujc‑hithahooc̈hpä. Mänitä hujx møc ñajxy. Mänitä xøø jyiṉ̃øøyy nebiä jiṉ̃witän. Mänitä poꞌo quiähxøꞌcy nebiä nøꞌtiän.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Mänitä madsaꞌa tsajtcøxpä quiahy naax̱wiin jaanc̈h tehm̱ miay; jaduhṉ quiahy nebiä piidstøøm piojcaꞌayän.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Mänitä tsajt yhadägoyyøøñä nebiä nocy yhaxädsachän. Mänitä tuṉ cøx̱iä wiingtuum ñäꞌä yajnøcxä møødä naax̱ hänajty hijpä mejyquiujc.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Mänitä jäyaꞌayhajxy nägøx̱iä jiiby ñiguiuyuꞌtsä tsaajutjooty, møødä jim̱bä tsaadunjootypä, møødä reyhajxy, møødä jäyaꞌayhajxy møjhajpä, møødä mäyøøjäyaꞌayhajxy, møødä soldadowiindsøṉhajxy, møødä jäyaꞌayhajxy jaꞌa møjcuhdujtmøødpä, møødä näꞌä pajäyaꞌayhajxy.
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 Mänitä tsaadúṉ hajxy ñämaayy:
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Tøø yhabaatnä coo højts hajxy xyajtsaac̈hpøgaaṉnä nägøx̱iä. Cab højts hoy nmeeꞌxtugaꞌañ.
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.