João 4
Isthmus Mixe NT (MIR_TBL) vs NAA
1 Coo Jesús miädoyhajty coogä fariseoshajxy hänajty tøø miädoyhaty coogä Jesús jaꞌa jiamiøødhajxy hänajty maas may yajmäbøcy y yajnäbety quejee Juan, mänit Jesúshajxy wyiimbijty Judea. Galilea hajxy ñøcxtägajch.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 — ausente —
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 — ausente —
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Jim̱ hajxy ñaxøøyy Samarianaaxooty.
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 Mänit hajxy jim̱ miejch maa jaꞌa cajpt hänajty xiøhatiän Sicar jim̱ Samarianaaxooty, mäwiingóṉ maa José ñädeedyñaax̱än. Jaꞌa tieedy jaduhṉ jecy xøhajt Jacob.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Jim̱ä nøøjut mädyii José yajmämähmøøyyä coo Jacob yhoꞌcy. Coo Jesúshajxy jim̱ miejch maa nøøjutän, tøø Jesús hänajty yhanuuꞌxøꞌøy. Mänit Jesús yhøxtaacy nøøjutpaꞌa. Tøø hänajty quiujyxiøøjøꞌøy. Mänitä jiamiøødhajxy ñøcxy cajptooty juuguiaabiä. Mänitä toꞌoxiøjc tuꞌug quiädaacy nøøgoom̱bä; Samaria hänajty chooñ. Mänit Jesús toꞌoxiøjc ñämaayy: ―Høøc̈hä nøø móoyyäc.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 — ausente —
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 — ausente —
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Mänit Jesús ñämaayyä: ―Tiic̈h miic̈h nøø coo xmiäyujwaꞌañ. Jueꞌe miic̈h mdsooñ Judea. Høøc̈h, yaac̈h ndsooñ Samaria. (Ix̱, cabä Judéabä jäyaꞌayhajxy hänajty miøødnijiootpaadyii jaꞌa Samáriabä jäyaꞌayhajxy.)
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 Mänit Jesús yhadsooyy: ―Coo häxøpy mnajuøꞌøy tii mayhajt Dios tiunaam̱by maa miic̈hcøxpän y pøṉc̈h høøc̈h cooc̈h jaꞌa nøø tøø nja yujwaꞌañ, mänítøch cu xmiäyujwaaṉ̃ jaꞌa nøø jaꞌa ni mänaa caꞌa tøøtspä.
10 Jesus respondeu:
11 Mänitä toꞌoxiøjc yhadsooyy: ―Tsäguhm̱, cøøc hädaa nøøjut. Caj miic̈h tii mmøødä coo jaꞌa nøø myajwohm̱bädsǿm̱ät. Maa tyijy miic̈h jaꞌa nøø mbáadät, jaꞌa ni mänaa caꞌa tøøtspä.
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 Nejy, maas mǿctäm miic̈h cuhdujt mmøødä quejee Jacob cuhdujt jegyhajty miøødä, jaꞌa hajxy hijty nhaphajt ndeedyhájtäm. Jeꞌe hädaa nøøjut xyajmämähmǿøyyäm. Yaa jecy ñøøhuucy møødä yhuunghajxy møødä yhanimalhajxy.
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Mänit Jesús yhadsooyy: ―Coo hädaa nøø hajxy yhuꞌugy, najxp tiødsøꞌøhajxy jaduhṉ. Mänit hajxy tiødsøꞌøbáatägumbä cujaboom cumaax̱c.
13 Jesus respondeu:
14 Høøc̈h, nyéjpiøch jaꞌa nøø, jaꞌa ni mänaa caꞌa tøøtspä. Coo hajxy yhúꞌugät, ni mänaa jaꞌa tødsøꞌø hajxy quiaꞌa paattägájtsänät. Cøjxtaꞌaxiøø hajxy jaduhṉ jiugyhadaꞌañ nebiä Dios jiugyhatiän.
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Cahnä toꞌoxiøjc jaꞌa mädiaꞌagy hänajty wyiinjuøꞌøyñä nebiä Jesús jaꞌa nøø ñägapxiän. Jueꞌe Jesús jaduhṉ ñänøøm̱ jaꞌa mayhajt jaꞌa Dios jaduhṉ tiunaam̱by maa højtscøxpän. Mänit toꞌoxiøjc miänaaṉ̃: ―Høøc̈hä nøø móoyyäc nébiøch tødsøꞌø xquiaꞌa páatnät. Jadúhṉhøch yaa miṉ ngaꞌa nøøwóhṉnät.
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Mänit Jesús miänaaṉ̃: ―Nøcx jaꞌa mnihyhap møjyaꞌax; mänit yaa mwoomínät.
16 Jesus disse:
17 Mänit toꞌoxiøjc yhadsooyy: ―Cábøch nnihyhap. Mänit Jesús miänaaṉ̃: ―Tehm̱ tiøyhajt miic̈h jaduhṉ mmänaꞌañ coo nihyhap mgaꞌa møødä.
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 Mägoox̱cä mnihyhap tøø mmøødtsänaꞌay, y yøꞌø yaꞌadiøjc xim̱ mmøødpä, tøyhajt, caꞌa myiic̈hä mhamdsoo nihyhap yøꞌø.
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Mänit toꞌoxiøjc miänaaṉ̃: ―Tsäguhm̱, nyoꞌmädóobiøch jaduhṉ coo miic̈h jaꞌa Dioshespíritu mmøødä.
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 Jim̱ højts nhap ndeedy jaꞌa Dios hajxy hijty jecy wyiingudsähgøꞌøy maa yøꞌø tuṉän. Pero mijts mänaam̱b coo hajxy jim̱ nwiingudsähgǿøyyämät jim̱ Jerusalén.
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Mänit Jesús yhadsooyy: ―Muuxy, mäbǿjcägøch nmädiaꞌagy. Habaadáaṉnäp jeꞌejän coo mijts jaꞌa Diosteedy homiaajä mwiingudsähgøꞌøwaaṉnä. Caꞌa ñäꞌä jiiyyä hajtiä mwiingudsähgøꞌøwaꞌañ maa yøꞌø tuṉän ni jim̱ Jerusalén.
21 Jesus respondeu:
22 Hoy Dios hajxy mja wiingudsähgøꞌøy, cab hajxy mhix̱iä. Højts, nhix̱y højts jaꞌa Dios. Jaduhṉ jaꞌa Diosmädiaꞌagy miänaꞌañ coo jaꞌa judíos jäyaꞌay tuꞌug yajnähwaꞌads yajcuhwaꞌadsaꞌañ.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Pøṉ jaꞌa Dios tehm̱ tiøyhajt wiingudsähgǿøñäp, jeꞌeds hamuumduꞌjoot wiingudsähgøøby. Jadúhṉäts jaꞌa Dios chocy coo wyiingudsähgøꞌøwøød hamuumduꞌjoot.
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 Jaduhṉä Dios nebiä poj nebiä täxaꞌajän. Tsipcøxp hit jaꞌa Dios hajxy nwiingudsähgǿøyyämät.
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Mänit toꞌoxiøjc miänaaṉ̃: ―Jaꞌa Cristo, jaꞌa Dios quiexaam̱biä, jeꞌe højts nhahíjxäm. Coo jeꞌe quiädaꞌagaꞌañ, mänit højts jeꞌe cøx̱iä xyhawaaṉáaṉäm.
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Mänit Jesús miänaaṉ̃: ―Hǿøc̈häts jeꞌe jaꞌa Cristo.
26 Então Jesus disse:
27 Mänit Jesús jiamiøødhajxy miejch. Coo hajxy yhijxy coo Jesús jaꞌa toꞌoxiøjc hänajty miøødmädiaꞌagy, yagjuøøyy hajxy jaduhṉ. Pero cab hajxy yajtøøyy tiiguiøxpä Jesús jaꞌa toꞌoxiøjc hänajty coo miøødmädiaꞌagy.
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Mänitä toꞌoxiøjc jiiby chohṉ̃ maa hajxy hänajty miädiaꞌaguiän. Jiibiä miajt ñähgueecy, ñøcxy jeꞌe cajptooty, hoy jaꞌa cuꞌughajxy ñämaꞌayii:
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 ―Jam̱ jäyaꞌay hajxy tuꞌug huug híjxäm. Tøøc̈h jeꞌe xñajuøꞌøy nebiátyhøch haxøøgpä tøø nduṉ̃. Jadúhṉhøch jeꞌe tøø xyhawaaṉä. Jeꞌe ndijjiädaꞌa jeꞌe jaꞌa Cristo.
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Mänitä cuꞌughajxy tiuꞌubøjcy cajptooty, ñänøcxy jaꞌa Jesús hajxy.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Jim̱ä Jesús hänajty ñämaꞌayii jaꞌa jiamiøødhajxy: ―Wiindsǿṉ, cay.
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Mänit Jesús yhadsooyy: ―Xiic̈h jøøꞌxypøcy nmøødä. Cab hajxy mnajuøꞌøy tii jeꞌeduhṉ.
32 Mas ele lhes disse:
33 Mänitä jiamiøødhajxy ñiñämaayyä: ―Nejy, tøø jiøøꞌxypøquiädaꞌa yajméjtsäxä.
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Mänit Jesús miänaaṉ̃: ―Cooc̈h jaduhṉ nmänaaṉ̃ cooc̈h jøøꞌxypøcy nmøødä, jeꞌec̈h hänajty jaduhṉ nnänøøm̱by cooc̈h njootcujcä, cooc̈h ngudiúnät nébiøch Dios tøø xyhaneꞌemiän, cooc̈h tiuuṉg nyajmáayyät; jeꞌec̈h jaduhṉ tøø xquiex̱y.
34 Jesus lhes declarou:
35 Huug hix̱ yøꞌøyaꞌay hajxy xii mänajpä. Xmiäbøgáaṉäbøch nmädiaꞌagy hajxy yøꞌø. Jaduhṉ mäwíinäts høøc̈hä nmädiaꞌagy nebiä tøømd paquiä miayøꞌøyän. Tehm̱ quiähxøꞌp jaduhṉ. Cab hajxy jaduhṉ mdehm̱ miänáꞌanät nebiä niippädøjc‑hajxy miänaꞌañän cooc mädaax̱poꞌo yhabety, mänítäc hajxy jeꞌe yajpädøꞌøgaꞌañ.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Pǿṉhøch jäyaꞌay jaꞌa nmädiaꞌagy xyajmäbøgáaṉäp, xooṉdaꞌagaam̱b hajxy jeꞌe coo hajxy jeꞌe may miäbøgaꞌañ. Quipxy hajxy miøødxooṉdaꞌagaꞌañ jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy jayøbajt yaghawaꞌxøøc̈hóhṉäbä. Jaꞌa hajxy yajmäbøgáaṉäbä, jeꞌedshajxy cøjxtaꞌaxiøø jugyhadaam̱b nebiä Dios jiugyhatiän.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 Tøyhajt jeꞌeduhṉ nebiä jäyaꞌayhajxy miänaꞌañän: “Wiingpä jeꞌe niip, y wiingpä jeꞌe yajpädøꞌp.”
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 Tøøc̈h mijts nwiinguex̱y coo mijts jäyaꞌay jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy myajmäbǿgät, jaꞌa hajxy hijty tøø miädoyhátiäbä. Wiingpä hajxy jayøbajt yajmädoyhajt; mijts høx̱haam myajmäbøgaam̱by ―nøm̱ Jesús miänaaṉ̃.
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Jaꞌa Sicarpä jäyaꞌayhajxy, nämay hajxy jeꞌeduhṉ miäbøjcä jaꞌa Jesús miädiaꞌagy. Paady hajxy jeꞌeduhṉ miäbøjcy coo jaꞌa toꞌoxiøjc hänajty jaduhṉ tøø ñägapxy cooc yhaxøøgwiinmahñdy cøjx ñajuǿøyyäxä, møød cooc cøjx yhawaaṉdǿøw̱äxä. Jim̱ä Sicarpä jäyaꞌayhajxy hänajty xiøønax̱y Samarianaaxooty.
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Mänit Jesús hoy miänuuꞌxtaꞌagyii coo jim̱ miähmǿꞌøwät maa quiajpthajxiän. Mänit jiaanc̈h mähmøøyy. Mejtsxøø jeꞌeduhṉ jim̱ yhijty.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Coo Jesús jiaac yajmøødmädiaacy jaꞌa jäyaꞌayhajxy, nämay jaꞌa miädiaꞌagy jiaac mäbǿjcäxä.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Mänitä toꞌoxiøjc hajxy ñämaayy: ―Høxtahm̱ds miic̈h jim̱ hoy mnägapxiän cajptooty, cab højts tuꞌjoot nmäbøjcy. Pero coo højts jiiby ngädaacy, mänit højts jeꞌe xtiehm̱ yhamdsoo møødmädiaacy. Mänit højts nmäbøjcy. Mänit højts nnajuøøyy coo yøꞌøyáꞌadiäm Cristohaty. Yøꞌøds hajxy xyajnähwaꞌads xyajcuhwaꞌadsáaṉäm nägøx̱iä mäduhṉ̃tiä hajxy yaa ndsänáayyäm hädaa yaabä naax̱wiin.
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Nägooyyä mejtsxøø yhabejty, mänit Jesúshajxy tiuꞌubøjnä, ñøcxnä hajxy jim̱ Galilea.
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 Hamdsoo Jesús jeꞌeduhṉ miänaaṉ̃ cooc hajxy quiaꞌa wiingudsähgøꞌøyii maa yhamdsoo cajptän, jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy yaghawaꞌxøøbiä.
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Pero coo Jesús jim̱ miejch Galilea maa yhamdsoo cajptän, mänit yajpooꞌxä haxiꞌig haxóṉ. Paadiä Jesús yajpooꞌxä, coo jäyaꞌayhajxy hänajty tøø yhix̱y hoy‑yagjuøøñäjatypä, nebiaty Jesús jim̱ tøø tiuṉ̃ tøø yajcähxøꞌøgy Jerusalén jaꞌa pascuaxøøjooty.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Mänit Jesús jim̱ jadähooc miéjtscumbä Caná de Galilea maa jaꞌa nøø hänajty tøø yajwaꞌañguiojjiän vino. Jim̱ä gobiernä mioonsä hänajty tuꞌug tøø miech. Tuꞌugä yhuung hänajty tøø piaꞌambety jim̱ Capernaum.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Coo jaꞌa gobiernä mioonsä miädoyhajty coo Jesús hänajty tøø miech jim̱ Galilea, mänit Jesús hoy miänuuꞌxtaꞌagyii coo yhuung nøcxy yajmøcpǿjcäxä. Møjtaꞌagy yhuung hänajty.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Mänitä gobiernä mioonsä ñämaayyä: ―Mijts, cahnä hajxy mmäbøcyñä, hoy hajxy tøø mja mädoyhaty cooc̈h hoy‑yagjuøøñäjatypä tøø nduṉ̃. Mänit hajxy mmäbøgaꞌañ coo hajxy mhuuc tehm̱ yhixaꞌañ.
48 Então Jesus lhe disse:
49 Mänitä gobiernä mioonsä miänaaṉ̃: ―Tsógäm, jam̱ hadøꞌøc̈hä; chám̱høch nhuung yhoꞌogaaṉnä.
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Mänit Jesús miänaaṉ̃: ―Wiimbit jootcujc. Cabä mhuung yhoꞌogaꞌañ. Mänit Jesús miädiaꞌagy jiaanc̈h mäbǿjcäxä. Mänit gobiernä mioonsä jiaanc̈h wiimbijty.
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Tuꞌhaamhädaacpä jaꞌa mioonsähajxy jiøjcubaadøøyyä. Mänit yhawáaṉäxä cooc yhuung hänajty tøø jiaanc̈h møcpøcy.
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Mänit yajtøøyy mädunajtä hänajty tøø miøcpøcy. Mänit ñämaayyä: ―Häxøøy jaꞌa tioy tiøjch cujyxiøøhoꞌogy.
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Mänit jaꞌa gobiernä mioonsä jiaanc̈h jahmiejch coo Jesús hänajty häxøøyhajty cujyxiøøhoꞌogy tøø miänaꞌañ cooc yhuung miøcpøgaꞌañ. Mänit Jesús jaꞌa miädiaꞌagy cøjx miäbǿjcäxä mäduhṉ̃tiä hajxy tiuꞌugtøjcä.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Miämetsc‑hoocpä Jesús jeꞌeduhṉ yajcähxøꞌcy jaꞌa hoy‑yagjuøøñäjatypä jim̱ Galilea. Mänit jeꞌeduhṉ yajcähxøꞌcy coo hänajty tøø yhoy Judea.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.