João 10

Alacatlatzala Mixtec New Testament (MIM) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ta saá ta̱Jesús nda̱to̱ꞌon ra ñii cuento ña sanáꞌa ra na, káchí ra saá xíꞌin na: San Juan 10:1-21|src="LB00014BJ10.1.TIF" size="col" ref="10:0"
1 Jesus disse:
2 Tá yóo inka̱ ta̱a ta̱ ki̱xaa̱, ta xíto yó ta̱yóꞌo kua̱n ki̱ꞌvi ra yéꞌé korra no̱o̱ ñóꞌo tíndikachi, ta saá kúnda̱a̱ ini yó ndí ndixa ta̱yóꞌo kúu ra ta̱a ta̱ ndáa tíndikachi yóꞌo.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 Ta inka̱ ta̱a ta̱ ndáa yéꞌé ña ndási̱ korra no̱o̱ ñóꞌo tíndikachi, tá xíto ta̱yóꞌo va̱xi ta̱a ta̱ ndáa ndikachi, ta nakoná ra yéꞌé ña ki̱ꞌvi ta̱a ta̱ ndáa tíndikachi. Ta ta̱a ta̱ ndáa tíndikachi yóꞌo kána ra, káꞌa̱n ra ñii ñii ki̱vi̱ tíndikachi sa̱na̱ ra ña kundiko̱n rí sa̱ta̱ ra. Ta saá ñii ñii tíndikachi yóꞌo xíni̱ so̱ꞌo rí ta̱chi̱ ta̱yóꞌo, ta kée rí kua̱ꞌa̱n rí ndíko̱n rí sa̱ta̱ ra.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Tá ndi̱ꞌi ke̱e ndiꞌi tíndikachi sa̱na̱ ra, ta saá kua̱ꞌa̱n siꞌna ra, ta ndiꞌi tíyóꞌo ndíko̱n rí kua̱ꞌa̱n rí sa̱ta̱ ra. Saá chi va̱ꞌa xíni̱ rí ta̱chi̱ xitoꞌo rí.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Ta tíndikachi yóꞌo o̱n vása ko̱ꞌo̱n rí sa̱ta̱ inka̱ ta̱a, chi o̱n vása xíni̱ rí ra. Nda̱ víka̱ xíno rí no̱o̱ ta̱yóꞌo, chi o̱n vása nákoni rí ta̱chi̱ káꞌa̱n ra ―káchí ta̱Jesús, nda̱to̱ꞌon ra xíꞌin na.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Nda̱to̱ꞌon ra cuento yóꞌo xíꞌin ni̱vi ña sanáꞌa ra na, ta nayóꞌo o̱n vása ní‑kunda̱a̱ ini na yukía̱ kóni kachí cuento yóꞌo.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Ta saá ta̱Jesús tuku ni̱ka̱ꞌa̱n ra xíꞌin na:
7 Então Jesus continuou:
8 Ta o̱n ta̱ꞌán ka̱ kixaa̱ i̱ ñoyívi yóꞌo, ki̱xi kua̱ꞌa̱ ní ni̱vi na o̱n váꞌa, ta nakuíꞌná xi̱kuu ndiꞌi na. Ta nayóꞌo ndu̱kú na ña kundiko̱n tíndikachi ko̱ꞌo̱n rí sa̱ta̱ na, ta ni̱‑kuchiño na, chi tíndikachi sa̱na̱ i̱ o̱n vása ní‑chikaa̱ so̱ꞌo rí ña ni̱ka̱ꞌa̱n na xíꞌin rí.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Ta ñii la̱á yéꞌé yóo, ta yi̱ꞌi̱ kúu yéꞌé yóꞌo. Ta ndiꞌi ni̱vi na ki̱ꞌvi ñii la̱á yéꞌé yóꞌo, ta saka̱ku i̱ nayóꞌo. Ta nayóꞌo, nda̱tán yóo tíndikachi tí vivíi ndáa i̱, saá yóo na, chi táxi i̱ ña ko̱ꞌo̱n ndíka̱ na ta chindeé i̱ na ña ndixa naníꞌi na ña xíni̱ ñóꞌó na ña va̱ꞌa kutaku̱ na.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 ’Ta ni̱vi nakuíꞌná, ndasaá kuiti va̱xi na xa̱ꞌa̱ ña kasa kuíꞌná na ni̱vi na kúu tíndikachi sa̱na̱ i̱, án xa̱ꞌa̱ ña kaꞌni ñaꞌá na ta sandiꞌi na xa̱ꞌa̱ na. Ta yi̱ꞌi̱, ki̱xaa̱ i̱ xa̱ꞌa̱ ña taxi i̱ ña ndixa nda̱a̱ kutaku̱ ni̱vi na kúu tíndikachi sa̱na̱ i̱, ta ki̱xaa̱ i̱ xa̱ꞌa̱ ña víꞌí ní va̱ꞌa kutaku̱ nayóꞌo na kúu na ndíko̱n yi̱ꞌi̱.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Ta yi̱ꞌi̱ nda̱tán yóo ta̱a ta̱ va̱ꞌa ndáa ndikachi saá yóo i̱. Saá chi ndixa ta̱a ta̱ va̱ꞌa ndáa tíndikachi táxi xíꞌin mi̱i ra nda̱ kivi̱ ra xa̱ꞌa̱ rí.
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Ta ta̱a ta̱ o̱n si̱ví xitoꞌo tíndikachi kúu, ta ndáa ra ndikachi xa̱ꞌa̱ ña kiꞌin yaꞌvi ra si̱ꞌún, ta̱yóꞌo o̱n vása va̱ꞌa chíkuenda ra xíꞌin rí. Chi ta̱yóꞌo, tá xíto ra va̱xi tíndiva̱ꞌyí ña kaꞌni rí tíndikachi, ta saá yíꞌví ra ta kama xíno ra kua̱ꞌa̱n ra, ta sándakoo ra tíndikachi yóꞌo. Ta saá kíꞌvi tíndiva̱ꞌyí ña satakuéꞌe̱ rí, ta sákui̱ta̱ níꞌnó rí ndiꞌi tíndikachi yóꞌo.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Ta ta̱a ta̱ kísa chiño kuiti xa̱ꞌa̱ si̱ꞌún, ta̱yóꞌo xíno ra kua̱ꞌa̱n ra, chi o̱n si̱ví sa̱na̱ ra kúu tíndikachi, ni o̱n vása kíꞌvi ini ra xíni ra rí.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 ’Ta yi̱ꞌi̱ o̱n vása kéꞌé i̱ nda̱tán kéꞌé ta̱yóꞌo, chi yi̱ꞌi̱ kúu ta̱a ta̱ va̱ꞌa ní ndáa tíndikachi sa̱na̱ i̱. Yi̱ꞌi̱ xíni̱ va̱ꞌa i̱ ndikachi sa̱na̱ i̱, ta tíndikachi sa̱na̱ i̱ xíni̱ va̱ꞌa rí yi̱ꞌi̱.
14 — ausente —
15 Ñii ki̱ꞌva saá mi̱i Yivá i̱ xíni̱ va̱ꞌa ra yi̱ꞌi̱, ta yi̱ꞌi̱ xíni̱ va̱ꞌa i̱ Yivá i̱. Ta ndixa kíꞌvi ní ini i̱ xíni i̱ tíndikachi sa̱na̱ i̱, ta̱nda̱ yóo tiꞌva i̱ taxi xíꞌin mi̱i i̱ ña kivi̱ i̱ xa̱ꞌa̱ rí.
15 — ausente —
16 Yóo inka̱ ndikachi sa̱na̱ i̱ ta o̱n ko̱ó rí ñóꞌo xíꞌin tí xa ndíko̱n sa̱ta̱ i̱ vitin. Ta xíni̱ ñóꞌó ko̱ꞌo̱n i̱ nakaya i̱ rí ña kundiko̱n rí sa̱ta̱ i̱. Ta saá tíyóꞌo chikaa̱ so̱ꞌo rí to̱ꞌon i̱, ta tíyóꞌo xíꞌin tí xa yóo xíꞌin i̱, nduu ndiꞌi rí ñii la̱á kuiti tiꞌvi ndikachi sa̱na̱ i̱, ta ñii la̱á yi̱ꞌi̱ kuu ta̱a ta̱ ndáa ndiꞌi tíndikachi sa̱na̱ i̱ yóꞌo.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 ’Yivá i̱ Ndios kíꞌvi ní ini ra xíni ra yi̱ꞌi̱ chi yi̱ꞌi̱ taxi xíꞌin mi̱i i̱ ña kivi̱ i̱ xa̱ꞌa̱ tíndikachi sa̱na̱ i̱. Ta taxi xíꞌin mi̱i i̱ ña kivi̱ i̱ saá xa̱ꞌa̱ ña tuku nakiꞌin xíꞌin mi̱i i̱ ta nataku̱ i̱.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Nda̱ ñii ni̱vi o̱n vása kómí na nda̱yí kindaa na ña táku̱ i̱. Ta yi̱ꞌi̱ xíꞌin ña káchí ini i̱, taxi xíꞌin mi̱i i̱ ña kivi̱ i̱. Saá chi kómí i̱ nda̱yí ña taxi xíꞌin mi̱i i̱ ña kivi̱ i̱, ta kómí i̱ nda̱yí ña tuku nakiꞌin xíꞌin mi̱i i̱ ta nataku̱ i̱. Kómí i̱ nda̱yí yóꞌo chi saá xa̱ꞌnda chiño Yivá i̱ no̱o̱ i̱ ña keꞌé i̱ saá ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Tá ndi̱ꞌi xi̱ni̱ so̱ꞌo na to̱ꞌon yóꞌo, ta tuku ni̱ta̱ꞌvi̱ táꞌan najudío. O̱n vása kúchiño koo yuꞌú na xa̱ꞌa̱ ta̱Jesús.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Kua̱ꞌa̱ ní nayóꞌo káꞌa̱n na, káchí na saá:
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Ta inka̱ najudío yóꞌo káꞌa̱n na, káchí na saá:
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Ta saá ni̱to̱nda̱a yo̱o̱ vi̱xin, ta kána viko̱ káꞌno ñoo Jerusalén, ña kúu viko̱ xa̱ꞌa̱ ña nákáꞌán najudío ndasaá naxi̱i̱ síkuá na tuku na̱taxi na veꞌe ño̱ꞌo káꞌno ndaꞌa̱ Ndios kui̱ya̱ xi̱na̱ꞌá.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Ta ta̱Jesús xíka ra ñii xiiña ña na̱ní Corredor ta̱rey Salomón, ña nákaa̱ no̱o̱ yóo ke̱ꞌe veꞌe ño̱ꞌo káꞌno yóꞌo.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Ta nanáꞌno no̱o̱ najudío ki̱xi taꞌa na no̱o̱ ra, ta xi̱no nduu na ra, ta ni̱nda̱ka̱ to̱ꞌon na ra, káchí na saá xíꞌin ra:
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Ta nda̱kuii̱n ta̱Jesús, ni̱ka̱ꞌa̱n ra xíꞌin na:
25 Jesus respondeu:
26 Ta ndóꞌó, o̱n xi̱in ndó kandixa ndó yi̱ꞌi̱ chi o̱n vása yóo ndó nda̱tán yóo tíndikachi sa̱na̱ i̱.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Chi ndiꞌi ni̱vi na yóo nda̱tán yóo tíndikachi sa̱na̱ i̱, nayóꞌo nákoni na ta̱chi̱ i̱ ña káꞌa̱n i̱ xíꞌin na. Ta yi̱ꞌi̱, xíni̱ va̱ꞌa i̱ ndiꞌi nayóꞌo, ta ndiꞌi nayóꞌo ndíko̱n na sa̱ta̱ i̱.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Yi̱ꞌi̱ táxi i̱ ña ndixa kutaku̱ na ndiꞌi saá ki̱vi̱ ña va̱xi, ta nda̱ ñii ki̱vi̱ o̱n ndiꞌi xa̱ꞌa̱ na. Ta nda̱ ñii ni̱vi o̱n kuchiño na kindaa na nayóꞌo ndaꞌa̱ i̱.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Yivá i̱ Ndios kúu ta̱a ta̱ ta̱xi ni̱vi yóꞌo ndaꞌa̱ i̱. Ta Yivá i̱ kúu ta̱a ta̱ káꞌno va̱ꞌa ka̱ no̱o̱ ndiꞌi ni̱vi. Ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo, nda̱ ñii ni̱vi o̱n kuchiño na kindaa na nda̱ ñii nayóꞌo ndaꞌa̱ ra.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Ta yi̱ꞌi̱ xíꞌin Yivá i̱ Ndios, ñii la̱á kúu ndi̱ ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ta saá najudío yóꞌo tuku na̱tiin na yu̱u̱ ña koon na ra, chi kóni na kaꞌni na ra.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Ta ta̱Jesús ni̱ka̱ꞌa̱n ra xíꞌin na:
32 E ele disse:
33 Ta nanáꞌno no̱o̱ najudío yóꞌo nda̱kuii̱n na, káchí na saá xíꞌin ra:
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Ta nda̱kuii̱n ta̱Jesús, ni̱ka̱ꞌa̱n ra xíꞌin na:
34 Então Jesus afirmou:
35 Ta xíni̱ yó to̱ꞌon Ndios ña ni̱taa na xi̱na̱ꞌá ñanda̱a̱ ndinoꞌo kúu ña, ta nda̱ ñii ki̱vi̱ o̱n vása násama ña. Ta to̱ꞌon yóꞌo káchí ndí mi̱i Ndios kúu ta̱a ta̱ ni̱ka̱ꞌa̱n xíꞌin ni̱vi na na̱kiꞌin to̱ꞌon ra kui̱ya̱ xi̱na̱ꞌá, ta káchí ra saá: “Ta ndóꞌó, nda̱tán yóo ndios válí, saá yóo ndó”, káchí ra xíꞌin na.
35 Sabemos que as
36 Ta ndixa mi̱i Ndios yóꞌo kúu ta̱a ta̱ na̱ka̱xin yi̱ꞌi̱, ta ti̱ꞌví ra yi̱ꞌi̱ ki̱xaa̱ i̱ ñoyívi yóꞌo ña kasa ndivi i̱ chiño ra. Ta saá, ¿nda̱chun káꞌa̱n ndó xíꞌin i̱ ndí yi̱ꞌi̱ káꞌa̱n i̱ to̱ꞌon ña o̱n váꞌa xa̱ꞌa̱ Ndios chi káꞌa̱n i̱, káchí i̱ kúu i̱ Sa̱ꞌya Ndios?
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Ta yi̱ꞌi̱, tá o̱n vása kéꞌé i̱ chiño va̱ꞌa, nda̱tán yóo ña kéꞌé Yivá i̱ Ndios, ta saá o̱n vása xíni̱ ñóꞌó kandixa ndó ndí to̱ꞌon nda̱a̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Ta saá ni, tá ndixa kísa ndivi i̱ chiño va̱ꞌa nda̱tán yóo ña kéꞌé Yivá i̱ Ndios, ta saá xíni̱ ñóꞌó kandixa ndó ndí to̱ꞌon nda̱a̱ káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó. Tá o̱n xi̱in ndó kandixa ndó to̱ꞌon ña káꞌa̱n i̱, ta saá xíni̱ ñóꞌó kani si̱ni̱ ndó xa̱ꞌa̱ milagro va̱ꞌa ña kéꞌé i̱. Ta saá kunda̱a̱ ini ndó ndí ñandixa kúu ña káꞌa̱n i̱ xíꞌin ndó, ta kandixa ndó ndí Yivá i̱ Ndios táku̱ ra ini i̱, ta yi̱ꞌi̱ táku̱ i̱ ini Yivá i̱ Ndios ―káchí ta̱Jesús xíꞌin na.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Ta saá nanáꞌno no̱o̱ najudío yóꞌo tuku ndu̱kú na tiin na ra ña chikaa̱ na ra ini veꞌe ka̱a, ta ni̱‑kuchiño na, chi ta̱Jesús ni̱ka̱ku ra, kua̱ꞌa̱n ndíka̱ ra.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Ta ndi̱kó ta̱Jesús, kua̱ꞌa̱n ra inka̱ táꞌví yuꞌu̱ yu̱ta Jordán, ta ni̱xaa̱ ra no̱o̱ siꞌna ta̱Juan ni̱xi̱yo ra, sákuchu ra ni̱vi, ta yuꞌu̱ yu̱ta yóꞌo ki̱ndo̱o ta̱Jesús.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Ta kua̱ꞌa̱ ní ni̱vi ni̱xaa̱ na no̱o̱ yóo ra. Ni̱vi yóꞌo káꞌa̱n na xíꞌin táꞌan na, káchí na saá:
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Ta mi̱i xiiña yóꞌo no̱o̱ ni̱xaa̱ na, kua̱ꞌa̱ ní ni̱vi ka̱ndixa na ta̱Jesús.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.