1 Coríntios 13
Tnúhu ní cáháⁿ yǎ ndiǒxí xito cùu uú (MILNT) vs VC
1 Te núu nchoo xìní‑ó cǎháⁿ‑ó tnǔhu sá ǐo vii ío váha cuáháⁿ càháⁿ ñáyiu ñuyíú‑a, àdi xiní‑ó cǎháⁿ‑ó tnǔhu sá ǐo vii ío váha cuáháⁿ càháⁿ cue espíritú xínú cuèchi núú Yǎ Ndiǒxí, te núu xìní‑ó cǎháⁿ‑ó nchàa tnúhu‑áⁿ te ñá túú cùu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o ña, te ñá túú nàndɨ́hɨ‑xi sá xìní‑ó cǎháⁿ‑ó tnǔhu‑áⁿ te cùu‑o datná dava caá sá ǐo dusaⁿ quìde.
1 Ainda que eu falasse as línguas dos homens e dos anjos, se não tiver caridade, sou como o bronze que soa, ou como o címbalo que retine.
2 Te núu cùu‑o ñáyiu càháⁿ tnúhu sá dácàhu iní ñáhá Yǎ Ndiǒxí, àdi cuu‑o ñáyiu cùtnuní iní‑xi nàcuáa cuáháⁿ nchaa tnúhu ndùu yuhu ni cuu, àdi cuu‑o ñáyiu ío váha cùtnuní iní‑xi nchaa nàcuáa quìde Yá Ndiǒxí, àdi cuu‑o ñáyiu ío váha sàndáá iní ñáhá xìi Yá Ndiǒxí nàcuáa ndacu‑o cǔu‑o ɨ̀ɨⁿ yucu xocuɨñɨ́‑xi núú ndécú‑xí, te núu nchaa xíǎⁿ xìní‑ó càda‑o te ñá túú cùu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o ña, te ñá túú vědana nàndɨ́hɨ‑xi te núu vá cúú ìní‑ó tnàha ñáyiu‑o cuěi na càda‑o nchaa xíǎⁿ.
2 Mesmo que eu tivesse o dom da profecia, e conhecesse todos os mistérios e toda a ciência; mesmo que tivesse toda a fé, a ponto de transportar montanhas, se não tiver caridade, não sou nada.
3 Te cuěi nchaa sá ndécú ndɨ̀hɨ‑o na dacáhñu‑o, te cuěi na cuǎha cuèndá‑ó mèe‑o cáyú‑ó sǎ cúú‑xí Yǎ Ndiǒxí, dico ñá túú vědana chìndee ñaha‑xi xii‑o sá dúcáⁿ càda‑o te núu ñá túú cùu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o.
3 Ainda que distribuísse todos os meus bens em sustento dos pobres, e ainda que entregasse o meu corpo para ser queimado, se não tiver caridade, de nada valeria!
4 Dico núu cùu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o, te càhnu iní‑ó, te quìde váha‑o, te ñá túú cùu‑o ñáyiu cuédú íní, te ni ñà túú càháⁿ‑ó nǔu cùu cahnu‑o, te ni ñà túú sàni iní‑ó càda cahnu‑o mee‑o,
4 A caridade é paciente, a caridade é bondosa. Não tem inveja. A caridade não é orgulhosa. Não é arrogante.
5 te ni ñà túú ñùhu cuehé iní‑ó, te ni ñà túú ndùcu‑o mee‑ni sá cúú‑xí mèe‑o, te ni ñà túú‑gǎ cúděéⁿ‑ó cuèndá ɨɨⁿ sá cúú, te ni ñà túú‑gǎ sácǔhuⁿ iní‑ó sǎ quídé ñàha tnaha ñáyiu‑o xìi‑o.
5 Nem escandalosa. Não busca os seus próprios interesses, não se irrita, não guarda rancor.
6 Te ni ñà túú‑gǎ cúdɨ̌ɨ́ ìní‑ó nchàa sá ñà túú vǎha quìde ñáyiu, chi mee‑nǎ cuèndá nchaa sá vǎha cùdɨ́ɨ́ ìní‑ó.
6 Não se alegra com a injustiça, mas se rejubila com a verdade.
7 Te nchaa sá yǎha‑o sàcahnu iní‑ó, te sàni váha iní‑ó cuèndá nchaa ñáyiu, te sàni iní‑ó sǎ dɨ́ú‑ní nchàa sá vǎha cuu xii nchaa tnàha ñáyiu‑o ndèé cuèé‑gá, te ío quìde cahnu iní‑ó cuěi nándɨ sá yǎha‑o, te nchaa xíǎⁿ quídé‑ó te núu cùu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o.
7 Tudo desculpa, tudo crê, tudo espera, tudo suporta.
8 Te nɨ caa nɨ quɨ́hɨ́ⁿ duha‑ni cuu iní‑ó cuè tnaha ñáyiu‑o. Dico sáá nduu te vá cóó‑gǎ ñáyiu cáháⁿ tnúhu sá dácàhu iní ñáhá Yǎ Ndiǒxí, te ni vǎ cóó‑gǎ ñáyiu cáháⁿ tnúhu sá dácàhu iní ñáhá Espíritú Yǎ Ndiǒxí tnúhu sá ñà túú xìní‑yu, te ni vǎ cóó‑gǎ ñáyiu túha dàtná túha ñáyiu vitna.
8 A caridade jamais acabará. As profecias desaparecerão, o dom das línguas cessará, o dom da ciência findará.
9 Te vitna ñá túú cùtnuní iní‑ó nchàa nacuáa sàni iní Yǎ Ndiǒxí chi sacú‑ni cùtnuní iní‑ó, te ducaⁿ sàcú‑ni càháⁿ‑ó nàcuáa ndùu tnúhu‑gá, dico càháⁿ‑ó tnǔhu‑gá nàcuáa dàcahu iní ñáhá‑gǎ xii‑o.
9 A nossa ciência é parcial, a nossa profecia é imperfeita.
10 Te na sàá nduu càda Yá Ndiǒxí nchaa nàcuáa tàú‑xi cunduu, te dàvá‑áⁿ te nchaa sá càchí‑gá ñá túú ndècu‑xi nacuáa tàú‑xi cunduu vá dúcáⁿ‑gǎ cundecu‑xi.
10 Quando chegar o que é perfeito, o imperfeito desaparecerá.
11 Te yúhú cútnàhá ní cuu landú‑í ní xóo cada‑í sá cúù‑í landú, ní xóo cáháⁿ‑í, ní xóo cani iní‑í, te ní xóo tecú tnùní‑í dàtná quídé cuè landú xǐndecu vitna, dico sátá nǐ cuu‑í ɨɨⁿ tée cùu sacuéhé te ñá túú‑gǎ quídè‑í dàtná ní xóo cada‑í cútnàhá ní cuu landú‑í.
11 Quando eu era criança, falava como criança, pensava como criança, raciocinava como criança. Desde que me tornei homem, eliminei as coisas de criança.
12 Te ducaⁿ sǎtnahá‑xi cùu‑o vitna ndecu‑o ichi Xítohó Jesucrìstú, chi ñá túú cùtnuní váha iní‑ó nàcuáa cùu cuendá Yǎ Ndiǒxí, te cùu‑o datná ñáyiu ndèhe ɨɨⁿ núú yùtátá sǎ ñà túú tǔu váha núú‑xi, te ducaⁿ sǎtnahá‑xi cùu‑o chi ñá túú cùtnuní váha iní‑ó nǎsa cùu cuendá‑gá, dico sáá nduu quìní núú‑ó‑gǎ. Te nchoo sàcú‑ni cùtnuní iní‑ó nàcuáa ndùu‑gá vitna dico na sàá nduu te quiní ndáá‑ó nàcuáa càa nacuáa ndùu‑gá dàtná xìní ñáhá mèe‑gá xii‑o.
12 Hoje vemos como por um espelho, confusamente; mas então veremos face a face. Hoje conheço em parte; mas então conhecerei totalmente, como eu sou conhecido.
13 Te nɨ caa nɨ quɨ́hɨ́ⁿ ducaⁿ‑ni quɨ̀ndáá iní‑ó Yǎ Ndiǒxí, te ducaⁿ‑ni cùndecu ndɨhɨ‑o tnúhu ndee ìní cundecu‑o ndɨ̀hɨ‑gá, te ducaⁿ‑ni ǐo cuu iní‑ó‑gǎ ndɨhɨ tnàha ñáyiu‑o. Te sá cúú ìní‑ó Yǎ Ndiǒxí ndɨhɨ sá cúú ìní‑ó tnàha ñáyiu‑o xíǎⁿ ío‑gá cúnùu‑xi dacúúxí dàva‑gá.
13 Por ora subsistem a fé, a esperança e a caridade - as três. Porém, a maior delas é a caridade.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.