Lucas 10
Testamento jaa maa jitoho-yo Jesucristo (MIGNT) vs NAA
1 Yúan‑na te onde̱ ni̱ kuu ta̱ká tiñu yá'a, te máá Jíto'o̱‑yo̱ ní jani‑ya̱ uní xiko uxi̱‑ga̱‑de. Te cha̱a‑ún, ni̱ tájí‑yá uu̱ uu̱‑de káyoxnúú‑de nuu̱‑yá kua'a̱n‑de ta̱ká ñuu̱ jíín lugar nuu̱ á jáni ini̱ máá‑yá ja̱ kí'i̱n‑ya̱.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Trigo ta'nu̱, ja̱ndáa̱ kúu ja̱ kuá'a̱, ko cha̱a ka'nu̱ yaku̱‑ni‑de íó. Núsáá, te kaka̱n ta'u̱‑ro̱ núu̱ máá Tatá xíin trigo, ná tájí‑yá cha̱a ka'nu̱ kikoyo‑de nuu̱ trigo‑ya̱.
2 E lhes disse:
3 Kuá'án jíná'an‑ró. Ná kástu̱'ún‑rí nuu̱‑ro̱, chi̱ tájí‑rí róó ki'i̱n‑ro̱ nátu̱'un lélú má'ñú yí'ɨ̱.
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Te ma̱ kúndiso‑ró bolsa, ni ñunu, ni ndija̱n‑ro̱. Te nú ndéja̱ ní ketá'an‑ró jíín íchi, te ma̱ ndátu̱'ún‑ró jíín.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Te na̱ni ve'e nú kɨ̱vɨ‑ró, te xna'a̱n‑ga̱ ka'a̱n‑ro̱: Ná sándéé iní ve̱'e yá'a, achi̱‑ro̱.
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Te nú ini̱ ve̱'e yúan íó ɨɨn cha̱a va̱'a ini̱, te tu̱'un ndéé ní ka'a̱n‑ro̱‑ún ná jáa̱ sɨkɨ̱‑dé. Te nú tú kánchaa̱ ɨɨn cha̱a va̱'a ini̱, te tu̱'un ndéé‑ún najaa̱‑ni nuu̱‑ro̱.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Te suni ve'e yúan kendo̱o‑ró, te kee‑ro, ko'o‑ró na̱ún kája̱'a‑i nuu̱‑ro̱. Chi cha̱a sátiñu, ni'i̱n‑dé kee‑dé. Ma̱ káka‑ró ndɨ́ta'a̱n ve'e.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Te na̱ni ñuu̱ nú ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ró, te nú kuatá'ú‑i róó, yúan te kaji‑ro jíná'an‑ró na̱ún kájani‑i nuu̱‑ro̱.
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 Te nasáva̱'a‑ró ñáyɨvɨ káku'u̱ káxiu̱kú‑i ñuu̱ yúan. Te kachi̱‑ro̱ kúni‑i: Nuu̱‑ro̱ jíná'an‑ró, a yani koo ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu, achi̱‑ro̱.
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 Ko na̱ni ñuu̱ nú ni̱ kɨ̱vɨ koyo‑ró, te nú tú ní kájatá'ú‑i róó, te kenda koyo‑ró iní ichi‑í yúan, te ka'a̱n‑ro̱:
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 Onde̱ tɨkacha̱ ñú'un íó ñuu̱‑ro̱ yá'a ni̱ tɨ̱ɨn ini̱ ja'a̱‑rí jíná'an‑ri̱, ná náskóyo‑ri̱ ja̱ kúu sɨkɨ̱ máá‑ró. Te kuni̱‑ro̱, ja̱ á yani koo ñuu̱ nuu̱ tá'ú Dios tiñu.
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 Te ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró, kɨvɨ̱‑ún te koo‑ga̱ tu̱ká'nu ini̱ ya̱ núu̱ ñáyɨvɨ ñúu̱ Sodoma, vásá núu̱ ñúu̱‑ún.
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Naka̱ ndá'ú kuu róó ñuu̱ Corazín, te naka̱ ndá'ú kuu róó ñuu̱ Betsaida. Chi̱ nú ini̱ ñuu̱ Tiro jíín iní ñuu̱ Sidón ní sá'a‑ri̱ tiñu ñá'nu ja̱ ní sá'a‑ri̱ nuu̱ máá‑ró yá'a núú, te ɨnga̱ kɨvɨ̱ te a ni̱ ka̱nakani ini̱ ña̱yɨvɨ‑ún núú, te ku'un‑i sa'ma ndáí te ku'u‑í yaa̱ núu̱‑í núú.
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Núsáá te kɨvɨ̱ kíi juicio te koo‑ga̱ tu̱ká'nu ini̱‑ya̱ núu̱ ñúu̱ Tiro jíín núu̱ ñúu̱ Sidón vásá núu̱ máá‑ró.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Te róó, ñuu̱ Capernaum, a ni̱ kuñá'nu xaa̱n‑ro̱ jiní‑ro̱ náún, ko onde̱ infierno najinu̱‑ro̱.
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Cha̱a jíni so̱'o tu̱'un ká'a̱n máá‑ró, nuu̱‑rí jíni so̱'o‑de. Te cha̱a sájá'a̱ ini̱ nuu̱‑ro̱, nuu̱‑rí sájá'a̱ ini̱‑de. Te cha̱a sájá'a̱ ini̱ nuu̱‑rí, sájá'a̱ ini̱‑de nuu̱ I'a̱ ni̱ tájí rúu̱ va̱i‑ri̱. Achí‑ya̱.
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Te ni̱ naja̱koyo uni̱ xiko uxi̱ cha̱a‑ún kákusɨɨ̱ iní‑de, te káka'a̱n‑de: Táta̱, onde̱ tachi̱ kíni kájandatu̱ nuu̱‑ná ja̱ jíín sɨ́'vɨ́‑ní vidáa̱, áchí‑de.
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Te Jesús, ni̱ ka'a̱n‑ya̱ jíín‑de: Ni̱ jini̱‑ri̱ nuu̱ Satanás ni̱ jungava ichi ándɨ́vɨ́, nátu̱'un ɨɨn taja.
18 Jesus lhes disse:
19 Vina te kua̱'a‑ri̱ fuerza nuu̱‑ro̱ náva̱'a kuañu̱‑ro̱ sɨkɨ́ kóo̱ jíín sɨkɨ́ kúrsiuku̱, jíín sɨkɨ́ táká fuerza máá já jíto u'u̱ yóó. Te tú na̱ún sá'a kutɨ jíín‑ró.
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 Ko ma̱ kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ jíín tíñu yá'a ja̱ kájandatu̱ tachi̱ núu̱‑ro̱, chi̱ sua ná kúsɨɨ̱ iní‑ro̱ já á káyo̱so sɨ́'vɨ́‑ró ondé andɨ́vɨ́. Achí‑ya̱.
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Te suni hora‑ún ni̱ kusɨɨ̱ iní Jesús, onde̱ jíín Espíritu Santo, te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Ná kúta'u̱‑ná nuu̱‑ní Táa̱, Jito'o̱ andɨ́vɨ́ jíín ñúyɨvɨ kúu máá‑ní, ja̱ ní jasu̱‑ní ta̱ká tu̱'un yá'a nuu̱ cháa ndíchí jíín núu̱ cháa kájuku̱'un ini̱. Te ni̱ stá'a̱n ndiji̱n‑ní nuu̱ cháa súchí iní jíná'an‑de. Chi̱ súan ni̱ jata'a̱n ini̱‑ní Táa̱.
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 Ta̱ká ndatíñu ni̱ ja̱'a Táa̱‑ri̱ ini̱ nda'a‑rí. Te tú ni ɨɨn jiní nuu̱ máá Sé'e, chi̱ máni máá Táa̱ jiní‑ya̱. Ni tú jiní ni ɨɨn nuu̱ máá Táa̱, chi̱ máá Sé'e jiní, jíín na̱ni cha̱a ja̱ kuní máá Sé'e te stá'a̱n ndiji̱n‑ya̱ núu̱‑dé. Achí‑ya̱.
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Te sɨ́ɨn ni̱ jíó káva máá Jesús nuu̱ cháa káskuá'a jíín‑yá. Te ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Xáán ndatu̱ cha̱a kuni̱ tiñu ja̱ ní kajini̱ máá‑ró.
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 Chi̱ ká'a̱n‑ri̱ jíín‑ró ja̱ kuá'a̱ cháa kájani tu̱'un Dios jíín cháa kákuu rey, ni̱ kakuni̱‑de nde̱'é‑de nuu̱ já kánde̱'é máá‑ró, ko tú ní kájini̱‑de, te kuni so̱'o‑de ja̱ ní kájini so̱'o‑ró kuní‑de núú, ko tú ní kájini so̱'o‑de, áchí‑ya̱.
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Te yúan kánchaa̱ ɨɨn maestro ley, te ni̱ ndukuiñi̱‑de chi̱ koto nchaa̱‑de‑ya̱ kuní‑de: Maestro, na̱ún sá'a‑ná náva̱'a ni'i̱n tá'u̱‑ná kuchaku̱‑ná nɨ́ɨ́ káni, áchí‑de.
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Te ni̱ ka'a̱n máá Jesús jíín‑de: Ndasa yóso núu̱ tutú ley. Ndasa ká'a̱n ká'u‑ró. Achí‑ya̱.
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 Te máá cháa‑ún ni̱ ka'a̱n‑de: Kumani̱‑ro̱ jíín máá Tatá‑ro̱ Dios onde̱ jíín iní jíín añú‑ro̱ jíín nɨ́ɨ́ fuerza‑ro̱ jíín nɨ́ɨ́ núu̱ jiní tuní‑ro̱, te kundá'ú ini̱‑ro̱ tá'an‑ró nátu̱'un kúndá'ú ini̱‑ro̱ máá‑ró, áchí‑de.
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 Te ni̱ kachi̱ Jesús jíín‑de: Va̱'a ni̱ ka'a̱n‑ro̱. Sá'a súan, te ni'i̱n tá'u̱‑ro̱ kúchaku̱‑ro̱ núsáá, áchí‑ya̱.
28 Então Jesus lhe disse:
29 Ko máá cháa‑ún, kuní‑de ja̱ kée ndaa̱‑de jíín tú'un ká'a̱n‑de, te ni̱ jika̱ tu̱'ún‑de Jesús: Te ndéja̱ kúu tá'an‑ná, áchí‑de.
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 Te máá Jesús ni̱ ka'a̱n‑ya̱: Ɨɨn cha̱a ni̱ kenda‑de ñuu̱ Jerusalén. Te ni̱ kuun‑de kua'a̱n‑de ñuu̱ Jericó. Te ichi‑ún ni̱ kenda ñakui̱'ná núu̱‑dé, te ni̱ ka̱janchaa̱ ndatíñu‑de, te ni̱ ka̱stují‑dé. Te ni̱ kee kája'a̱n, ni̱ ndo̱o cha̱a‑ún kátúu‑dé. Te a yani kuu̱‑de núú.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 Te ni̱ kuu ja̱ íchi‑ún ni̱ kuun ɨɨn sutu̱ va̱i‑de. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ cháa‑ún. Te ni̱ sío‑ni‑de kua'a̱n‑de.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 Suni súan ɨɨn cha̱a levita, ni̱ kuyani‑de lugar yúan. Te ni̱ jini̱‑de nuu̱ cháa‑ún. Te ni̱ sío‑ni‑de kua'a̱n‑de.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 Ko ɨɨn cha̱a ñuu̱ Samaria, jíka‑de kua'a̱n‑de ichi‑ún, ni̱ kuyani‑de nuu̱ kátúu cháa‑ún. Te ni̱ jini̱‑de. Te ni̱ kundá'ú ini̱‑de cha̱a‑ún.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Te ni̱ jaa̱‑de. Te ni̱ chu'un‑de aceite jíín alcohol nuu̱ ní tuji̱ cháa‑ún. Te ni̱ ju'ni̱‑de nuu̱. Te ni̱ skáa‑de cha̱a‑ún sɨkɨ̱ caballo‑de. Te kua'a̱n‑de jíín‑de onde̱ mesón. Te ni̱ jito‑de cha̱a.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Te ɨnga̱ kɨvɨ̱ xía̱n‑ún ni̱ kenda‑de kua'a̱n‑de. Te ni̱ tava‑dé uu̱ peso ni̱ ja̱'a‑de nuu̱ cháa xíin mesón. Te ni̱ ka'a̱n‑de: Koto‑ní‑de. Jíín táká‑ga̱ ja̱ kanú‑ní jíín‑de, te nuu̱ ncháa̱‑ná, te nachunáa‑ná nuu̱‑ní, áchí‑de.
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 Núsáá te ja̱ uní tá'a̱n cha̱a‑ún, te ndé ɨɨn‑de ni̱ kuu tá'an cha̱a ni̱ kenda ñákui̱'ná nuu̱‑ún, jáni ini̱‑ro̱, áchí‑ya̱ jíín‑de.
36 Então Jesus perguntou:
37 Te ni̱ ka'a̱n máá cháa‑ún: Cha̱a ni̱ kundá'ú ini̱‑de‑ún, áchí‑de. Yúan‑na te ni̱ ka'a̱n Jesús jíín‑de: Kuá'án núsáá, te suni súan sá'a máá‑ró, áchí‑ya̱.
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 Te jíka‑ya̱ kuá'a̱n‑ya̱ íchi. Te ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ ɨ́ɨn ñuu̱. Te ɨɨn ñasɨ́'ɨ́, nání‑ña Marta, ni̱ kana‑ña xiní‑yá ni̱ kɨ̱vɨ‑ya̱ iní ve̱'e‑ña.
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Te ña'an yá'a, íó ɨɨn ku'u̱‑ña nání María. Te María‑ún, ni̱ jungo̱o‑ña núu̱ já'a̱ Jesús, jíni ná'ín‑ña tú'un ká'a̱n‑ya̱.
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Ko Marta kútéñu‑ña já tɨnɨ́ tiñu sá'a‑ña. Te ni̱ jaa̱‑ña núu̱‑yá, te ni̱ kachi̱‑ña: Táta̱, tú ndé'é‑ní ja̱ kú'u̱‑ná ni̱ xndóo‑i náá játíñu máá ɨ́ɨn‑ná. Núsáá te ka'a̱n‑ní jíín‑i ná chíndéé tá'an‑i jíín‑ná. Achí‑ña.
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 Ko ni̱ ka'a̱n Jesús: Marta, Marta, xaa̱n jítú iní‑ro̱ sátiñu‑ró, te ja̱ kuá'a̱ tíñu sá'a‑ró, te ni̱ ndukuí'a̱ ini̱‑ro̱ jíín.
41 Mas o Senhor respondeu:
42 Ko íó ɨɨn‑ni tiñu kánúú xáa̱n. Te María, ni̱ naka̱ji‑i tiñu kánúú‑ún. Te ni ɨɨn, ma̱ kúu kuanchaa̱ nuu̱‑í. Achí‑ya̱.
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.