Mateus 5

ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 UYeesu we aalola ɨmpʉga yiila ɨya bhantʉ, akhazʉbha mwɨ gamba, akhɨɨkhala paasɨ. Pe abhalandati bhaakwe bhakhɨnza kʉkwakwe,
1 Certo dia, quando Jesus viu que as multidões se ajuntavam, subiu a encosta do monte e ali sentou-se. Seus discípulos se reuniram ao redor,
2 akhanda kʉbhamanyɨzya akhatɨ,
2 e ele começou a ensiná-los.
3 “Bhasayiilwe bhe bhapɨɨna mʉ mwoyo,
3 “Felizes os pobres de espírito, pois o reino dos céus lhes pertence.
4 Bhasayiilwe bhe bhalɨ nu wuswimiilizu,
4 Felizes os que choram, pois serão consolados.
5 Bhasayiilwe bhe bhatonsu,
5 Felizes os humildes, pois herdarão a terra.
6 Bhasayiilwe bhe bhalɨ nɨ nzala
6 Felizes os que têm fome e sede de justiça, pois serão saciados.
7 Bhasayiilwe bhe bhalɨ ni shisa,
7 Felizes os misericordiosos, pois serão tratados com misericórdia.
8 Bhasayiilwe bhe bhalɨ nʉ mwoyo umuzelu,
8 Felizes os que têm coração puro, pois verão a Deus.
9 Bhasayiilwe bhe bhakwɨmvwanya abhantʉ,
9 Felizes os que promovem a paz, pois serão chamados filhos de Deus.
10 Bhasayiilwe bhe bhakʉyɨmba kʉnongwa ya wugolosu,
10 Felizes os perseguidos por causa da justiça, pois o reino dos céus lhes pertence.
11 “Musayiilwe ɨmwe mwe abhantʉ bhakubhaliga, kʉbhayɨmvwa na kʉbhalonjela imbiibhi nɨɨzyo nɨɨzyo kʉnongwa yaanɨ.
11 “Felizes são vocês quando, por minha causa, sofrerem zombaria e perseguição, e quando outros, mentindo, disserem todo tipo de maldade a seu respeito.
12 Seshelaji na kushimwa, kʉnongwa ye ʉMʉlʉngʉ akhayɨbhaposheelezya ku winji kʉmwanya, kʉnongwa ye shɨnɨɨsho she bhakhabhayɨmvwaga abhakuwi bhe bhátalile palʉsalo yiinyu.
12 Alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antigos profetas foram perseguidos da mesma forma.”
13 “Ɨmwe mwe lɨbheeya lya mʉ nsɨ! Ɨleelo ɨbheeya ɨnga lyateezya uwunonu, bhʉlɨ lɨngalʉngwa khantʉ khooni akha kʉlɨbhɨɨkha kʉtɨ lyande kʉkhola winza? Lɨtakʉbha nɨ mbombo winza, lyoli lɨkʉbha lya kʉtaaga kunzi, na kʉkhanywa na bhantʉ.
13 “Vocês são o sal da terra. Mas, se o sal perder o sabor, para que servirá? É possível torná-lo salgado outra vez? Será jogado fora e pisado pelos que passam, pois já não serve para nada.
14 “Ɨmwe mwe lʉkhozyo lwa mʉ nsɨ! Ɨnhaaya ye yizenjiilwe pamwanya pɨ gamba, yɨtangʉʉbha.
14 “Vocês são a luz do mundo. É impossível esconder uma cidade construída no alto de um monte.
15 Khabhɨlɨ abhantʉ bhatakʉkholeelezya ɨtaala na kugubishila mʉ nsonta, lyoli bhakʉlɨbhɨɨkha pa shɨmbeeje ɨnga lɨbhakhozezye bhonti bhe bhalɨ mu nyumba.
15 Não faz sentido acender uma lâmpada e depois colocá-la sob um cesto. Pelo contrário, ela é colocada num pedestal, de onde ilumina todos que estão na casa.
16 Shɨnɨɨsho ʉlʉkhozyo lwinyu, lʉkwanzɨwa lʉkhozyaje kʉ bhantʉ ɨnga bhazɨlolaje ɨnjendo zyinyu inyinza, na kʉmʉpaala ʉTaata wiinyu we alɨ kʉmwanya.
16 Da mesma forma, suas boas obras devem brilhar, para que todos as vejam e louvem seu Pai, que está no céu.”
17 “Mʉtakhasheele kʉtɨ ininzile kwefwa ɨndajɨzyo zya Moose, awe zye zɨkhalongwaga na bhakuwi. Intínzile kwefwa, lyoli kʉkwɨlɨzya.
17 “Não pensem que eu vim abolir a lei de Moisés ou os escritos dos profetas; vim cumpri-los.
18 Kwe kʉtɨ, nalyoli ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, kufishila mʉ khabhalɨlo khe kʉmwanya na paasɨ vɨkhayɨshɨla, wʉtalɨɨpo uwusimbe wushe ʉwɨ ndajɨzyo we wʉkhayɨshɨla kufishila pe zyonti zɨkhayɨkwɨla.
18 Eu lhes digo a verdade: enquanto o céu e a terra existirem, nem a menor letra ou o menor traço da lei desaparecerá até que todas as coisas se cumpram.
19 Umuntu wowonti we atakuyitinikha ɨndajɨzyo ye nyinsi kʉshɨla zyonti, na kʉbhamanyɨzya abhanjɨ kʉtɨ bhoope bhatazitinikhaje, wʉnʉʉyo, akhayɨbha munsi nhaani mʉ wʉmwene ʉwa kʉmwanya. Ɨleelo wowonti we akʉzɨbhomba na kʉbhamanyɨzya abhanjɨ, wʉnʉʉyo akhayɨbha mʉpɨtɨ mʉ wʉmwene ʉwa kʉmwanya.
19 Portanto, quem desobedecer até ao menor mandamento, e ensinar outros a fazer o mesmo, será considerado o menor no reino dos céus. Mas aquele que obedecer à lei de Deus e ensiná-la será considerado grande no reino dos céus.
20 Ye nongwa ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, ɨnga uwugolosu wiinyu wʉtakʉshɨla ʉwa Bhafalisaayi nʉ wa bhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo zya Moose, te mukhinjile naalumo mʉ wʉmwene ʉwa kʉmwanya.
20 “Eu os advirto: a menos que sua justiça supere muito a justiça dos mestres da lei e dos fariseus, vocês jamais entrarão no reino dos céus.”
21 “Mwimvwizye kʉtɨ abhantʉ abhɨ maandɨ bhábhabhuziizye kʉtɨ, ‘Ʉtakhaagoje, nu muntu we aagoga akhondeeye kʉlongwa.’
21 “Vocês ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não mate. Se cometer homicídio, estará sujeito a julgamento’.
22 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, umuntu wowonti we akumuviitilwa ʉwamwabho, akhondeeye kʉlongwa. Khabhɨlɨ wowonti we akumuliga ʉwamwabho kʉtɨ, ‘We mʉlema,’ akhondeeye kʉsɨtaakwa kwɨ balaaza. Khabhɨlɨ wowonti we akʉmʉbhʉʉzya ʉwamwabho kʉtɨ, ‘We mʉlema,’ akhondeeye kwinjila mʉ mwoto we wutakuzima naalumo!
22 Eu, porém, lhes digo que basta irar-se contra alguém para estar sujeito a julgamento. Quem xingar alguém de estúpido, corre o risco de ser levado ao tribunal. Quem chamar alguém de louco, corre o risco de ir para o inferno de fogo.
23 “Pe shɨnɨɨsho, ɨnga ukufumwa imfinjile yaakho kʉ shɨgemo, ɨleelo wakʉmbʉkha kʉtɨ unanjile zimo kwa wamwinyu,
23 “Portanto, se você estiver apresentando uma oferta no altar do templo e se lembrar de que alguém tem algo contra você,
24 yɨleshe imfinjile yɨnɨɨyo pɨlongolela pa shɨgemo, bhalaga ʉyɨmvwane suuti nu wamwinyu. Ɨngaleelo ʉyɨnze kufumwa imfinjile yaakho.
24 deixe sua oferta ali no altar. Vá, reconcilie-se com a pessoa e então volte e apresente sua oferta.
25 “Ɨnga umuntu akusitaakile, akʉkʉtwala kwɨ balaaza, yɨmvwana nawo nalʉbhɨlo she mʉlɨ mwɨ dala kʉbhala kwɨ balaaza, ɨnga we akusitaakile atakhakʉbhɨɨshe mʉ nyoobhe zya mulonganyi. Woope umulonganyi, atɨkʉbhɨɨshe mʉ nyoobhe zya bhasikaali nɨɨwe ʉsʉmbwe mwɨ jeela.
25 “Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, acertem logo suas diferenças. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial, e você seja lançado na prisão.
26 Nalyoli ɨnkʉkʉbhʉʉzya kʉtɨ, mukaasi ʉmwo te ukhaafume paka we waamala kʉsomba vwonti vwe akʉkwɨsya!
26 Eu lhe digo a verdade: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo.”
27 “Mwimvwizye yálonjiilwe kʉtɨ, ‘Utakhabhembushe.’
27 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Não cometa adultério’.
28 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, umuntu wowonti we amwenya ʉmwantanda kumiiso aga kʉmʉsʉngʉkha, atɨbhe abhembushile nawo mʉ mwoyo waakwe.
28 Eu, porém, lhes digo que quem olhar para uma mulher com cobiça já cometeu adultério com ela em seu coração.
29 Pe ɨnga ilyiso lyakho ɨlya kʉndɨɨlo lɨkʉkʉpʉvwa kʉbhomba imbiibhi, lifigule na kʉlɨsʉmba ukutali. Kwashi kʉteezya ʉlʉpaaswa lweka mʉ mʉbhɨlɨ waakho, na kʉtɨ ʉmʉbhɨlɨ waakho wonti wʉkhasʉmbwe mʉ mwoto we wutakuzima naalumo.
29 Se o olho direito o leva a pecar, arranque-o e jogue-o fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.
30 Khabhɨlɨ ɨnga ɨnyoobhe yaakho ɨya kʉndɨɨlo yɨkʉkʉpʉvwa kʉbhomba imbiibhi, yidumule na kʉyɨsʉmba ukutali. Kwashi kʉteezya ʉlʉpaaswa lweka mʉ mʉbhɨlɨ waakho, na kʉtɨ ʉmʉbhɨlɨ waakho wonti wʉkhasʉmbwe mʉ mwoto we wutakuzima naalumo.
30 E, se a mão direita o leva a pecar, corte-a e jogue-a fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.”
31 “Khabhɨlɨ mwimvwizye yálonjiilwe kʉtɨ, ‘Umuntu wowonti we akʉmʉtabhʉla ʉmʉshɨ waakwe, amʉpanje ɨkalaata ɨlya kʉmʉlekha.’
31 “Também foi dito: ‘Quem se divorciar da esposa deverá conceder-lhe um certificado de divórcio’.
32 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, umuntu wowonti we akʉmʉtabhʉla ʉmʉshɨ waakwe, ɨnga atamulemile mu wubhembu, ɨleelo ʉmʉshɨ wʉnʉʉyo ayeegwa ukunji, akʉmʉbhɨɨkha kʉbha mubhembu. Khabhɨlɨ wowonti we akʉmwega ʉmwantanda wʉnʉʉyo akʉbhomba wubhembu.
32 Eu, porém, lhes digo que quem se divorcia da esposa, exceto por imoralidade, a faz cometer adultério. E quem se casa com uma mulher divorciada também comete adultério.”
33 “Khabhɨlɨ mwimvwizye kʉtɨ abhantʉ abhɨ maandɨ bhábhabhuziizye kʉtɨ, ‘Ʉtalapaje ɨlenga. Ɨleelo ʉbhombaje zyonti zye wálapile kwa Mwene.’
33 “Vocês também ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não quebre seus juramentos; cumpra os juramentos que fizer ao Senhor’.
34 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, mʉtalapaje ngakheeka kwɨ taawa ɨlya kʉmwanya kʉnongwa ye lye lɨtengo lya Mʉlʉngʉ,
34 Eu, porém, lhes digo que não façam juramento algum. Não digam: ‘Juro pelo céu’, pois o céu é o trono de Deus.
35 awe mʉtalapaje kwɨ dala ɨlya kʉyɨtekha ɨnsɨ kʉnongwa ye pe ʉMʉlʉngʉ akʉbhɨɨkha ɨvɨnama vwakwe. Awe mʉtalapaje kʉ nhaaya ɨya Yelusaleemu kʉnongwa ye yɨnɨɨyo nhaaya ya Mwene ʉMʉpɨtɨ.
35 Também não digam: ‘Juro pela terra’, pois a terra é onde ele descansa os pés. E não digam: ‘Juro por Jerusalém’, pois Jerusalém é a cidade do grande Rei.
36 Khabhɨlɨ ʉtalapaje kwi twe lyakho, kʉnongwa ye ʉtangakhola kʉgalʉlanya ulusisi lweka kʉbha luzelu awe lwilu.
36 Nem sequer digam: ‘Juro pela minha cabeça’, pois vocês não podem tornar branco ou preto um fio de cabelo sequer.
37 Lyoli amazwi giinyu gabhe ɨnga ‘Nalyoli,’ ‘Nalyoli.’ Awe ɨnga ‘Ndaali,’ ‘Ndaali.’ Ɨleelo zyonti zye zɨkwonjela mʉ zɨnɨɨzyo, zikufuma kwa mʉbhomba mbiibhi uSeetani.
37 Quando disserem ‘sim’, seja de fato sim. Quando disserem ‘não’, seja de fato não. Qualquer coisa além disso vem do maligno.”
38 “Mwimvwizye yálonjiilwe kʉtɨ, ‘Ilyiso ku lyiso ni lyino ku lyino.’
38 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Olho por olho, dente por dente’.
39 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, mʉtatabhʉlɨzyaje uwubhiibhi we umuntu abhabhombeeye. Poope ɨnga umuntu akʉkhoma kʉ lʉdɨlɨ ʉlwɨ mbalɨ yeeka, mʉleshe akʉkhome nɨ mbalɨ ɨyamwabho.
39 Eu, porém, lhes digo que não se oponham ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça também a outra.
40 Khabhɨlɨ ɨnga umuntu akwanza kʉkʉsɨtaaka kʉtɨ afwʉle inshaati yaakho, mʉleshele afwʉle ni kooti.
40 Se você for processado no tribunal e lhe tomarem a roupa do corpo, deixe que levem também a capa.
41 Khabhɨlɨ ɨnga umuntu akukubijila kʉpɨmba umuzigo waakwe ikilomiita yeeka, ʉpɨmbe umuzigo wʉnʉʉwo ikilomiita zɨbhɨlɨ.
41 Se alguém o forçar a caminhar uma milha com ele, caminhe duas.
42 Khabhɨlɨ ɨnga umuntu akʉkʉlaabha akhantʉ, ʉmʉpanje. Khabhɨlɨ ɨnga umuntu we akwanza kʉpabha kʉkwakho, utakhamwime.
42 Dê a quem pedir e não volte as costas a quem quiser tomar emprestado de você.”
43 “Mwimvwizye yálonjiilwe kʉtɨ, ‘Ʉmʉgane uwamwinyu, ɨleelo umuviitilwe ʉmʉlʉgʉ waakho.’
43 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Ame o seu próximo’ e odeie o seu inimigo.
44 Ɨleelo ɨne ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, mʉbhaganaje abhalʉgʉ bhiinyu. Khabhɨlɨ mubhaputilaje bhe bhakʉbhayɨmvwa.
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem por quem os persegue.
45 Panaapo pe mʉtɨbhe mwe bhaana bha Taata wiinyu we alɨ kʉmwanya. Kʉnongwa ye ʉweene akʉbhalamɨzya ɨzʉbha lyakwe abhantʉ abhabhiibhi na bhinza. Khabhɨlɨ akʉtonyezya imvula kʉ bhe bhagolosu na kʉ bhe te bhagolosu.
45 Desse modo, vocês agirão como verdadeiros filhos de seu Pai, que está no céu. Pois ele dá a luz do sol tanto a maus como a bons e faz chover tanto sobre justos como injustos.
46 Ɨnga mʉkʉbhagana bhe bhabhaganile bheene, mʉkhayɨposheela akhooni? Bhʉlɨ, bhoope abhasonshezya nsonho bhatakʉbhomba shɨnɨɨsho?
46 Se amarem apenas aqueles que os amam, que recompensa receberão? Até os cobradores de impostos fazem o mesmo.
47 Khabhɨlɨ ɨnga mʉkʉbhalamʉkha abhanholo bhiinyu bheene, mʉtɨbhe mʉkʉbhomba lyoni ɨlya kʉshɨla? Bhʉlɨ, bhe bhatakʉmwɨtɨkha ʉMʉlʉngʉ bhatakʉbhomba anza shɨnɨɨsho?
47 Se cumprimentarem apenas seus amigos, que estarão fazendo de mais? Até os gentios fazem isso.
48 Pe shɨnɨɨsho mʉbhe mwe bhagolosu anza she ʉTaata wiinyu we alɨ kʉmwanya mugolosu.”
48 Portanto, sejam perfeitos, como perfeito é seu Pai celestial.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.