Lucas 20
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NAA
1 Isiku limo, uYeesu akhamanyɨzyaga abhantʉ mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile, na kʉbhalʉmbɨɨlɨla iNtumi iNyinza. Pe abhapɨtɨ abha bhapuutili, abhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo, na bhasongo abha Bhayahuudi bhakhamʉbhalɨla,
1 Aconteceu que, num daqueles dias, estando Jesus a ensinar o povo no templo e a evangelizar, chegaram os principais sacerdotes e os escribas, juntamente com os anciãos,
2 bhakhamʉbhʉzɨɨlɨzya bhakhatɨ, “Tʉbhʉʉzye, ʉkʉbhomba ziniizi kʉ waamʉlo wooni? Wu naanu we akupiiye ʉwaamʉlo wunuuwu?”
2 e lhe perguntaram: — Diga-nos com que autoridade você faz estas coisas? Ou quem lhe deu esta autoridade?
3 Akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Nɨɨne ɨntɨbhabhʉzɨɨlɨzye izwi lyeka mʉmbʉʉzye.
3 Jesus respondeu:
4 Bhʉlɨ, ʉwaamʉlo wa Yookhani ʉwa kwozya abhantʉ wáfumile kwoshi? Wáfumile kʉmwanya awe kʉ bhantʉ?”
4 O batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Pe bhakhazaabhana bhɨɨbho na bhɨɨbho bhakhatɨ, “Ɨnga twamwamʉla kʉtɨ lwáfumile kʉmwanya, atɨtʉbhʉzɨɨlɨzye kʉtɨ, ‘Khooni khe mʉtakhamwɨtɨkhaga?’
5 Então discutiram entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele dirá: “Por que não acreditaram nele?”
6 Ɨleelo ɨnga twatɨ bhantʉ bhámupiiye, bhonti ɨbha bhatɨtʉkhome na mawe, kʉnongwa ye bhitishile kʉtɨ uYookhani áamɨle mukuwi.”
6 Mas, se dissermos: “Dos homens”, o povo todo nos apedrejará, porque está convicto de que João era profeta.
7 Pe bhakhamwamʉla bhakhatɨ, “Tutamanyile amakha ganaago kwe gáfumile.”
7 Por fim, responderam que não sabiam de onde era.
8 Woope uYeesu akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Nɨɨne ɨntakʉbhabhʉʉzya kʉtɨ ɨnkʉbhomba ziniizi kʉ waamʉlo wa naanu.”
8 E Jesus lhes disse:
9 Pe uYeesu akhanda kʉbhabhʉʉzya abhantʉ ɨshɨkholanyo ishi akhatɨ, “Álɨɨpo umuntu ʉmo, we áwaalile amazabiibu mu shiizi shaakwe. Akhabhabhɨɨkha abhalimi abha kʉlɨndɨɨlɨla na kʉsʉnga amazabiibu gaala, kʉtɨ we izabiibu zyagoma, bhoope bheegaje zimo zye bhatʉngʉʉye. Ʉweene akhashʉʉla, akhabhala kʉ nsɨ ɨya kutali, kʉnʉʉkwo akhɨɨkhala insiku inyinji.
9 A seguir, Jesus passou a contar ao povo esta parábola:
10 We akhabhalɨlo akhi mvuno ɨya mazabiibu khaafikha, akhamʉsonteelezya umubhombi waakwe ku bhalimi bhaala, kʉtɨ bhaamupe amazabiibu ge bhamʉgabhɨɨye kufuma mu shiizi shaakwe. Ɨleelo abhalimi bhaala bhakhamʉlema umubhombi waakwe ʉla, bhakhamʉkhoma na kʉmʉgalʉsya ɨnyoobhe nyeene kwa mwene waakwe.
10 No devido tempo, mandou um servo aos lavradores para que lhe dessem do fruto da vinha. Mas os lavradores, depois de espancá-lo, o despacharam de mãos vazias.
11 “Ʉmwanensho uwi shiizi, akhamʉsonteelezya umubhombi ʉwamwabho. Ɨleelo woope bhakhamʉkhoma na kʉmʉbhombela zye zɨtakhondeeye, pe bhakhamʉbhɨnga sita kuumupa naakhamu.
11 Em vista disso, enviou-lhes outro servo, mas também a este espancaram e, depois de insultá-lo, despacharam de mãos vazias.
12 Akhamʉsonteelezya ʉwa wʉtatʉ. Wʉnʉʉyo woope bhakhamʉvwalazya, bhakhamʉsʉmba kunzi.
12 Mandou ainda um terceiro; também a este, depois de feri-lo, expulsaram.
13 “Pɨlongolela, ʉmwanensho uwi shiizi akhatɨ, ‘Ishi ɨntɨbhombe lyoni? Akhabhalɨlo ɨkha, ɨntɨmʉsonteelezye ʉmwana waanɨ ʉmʉganwa! Pamu ʉnʉ we bhatimushindishe.’
13 Então o dono da vinha disse: “Que farei? Enviarei o meu filho amado; talvez o respeitem.”
14 Ɨleelo abhalimi bhaala we bhamʉlola ʉmwana ʉla, bhakhabhʉʉzanya bhakhatɨ, ‘Ʉnʉ we mugaali uwi shiizi ishi. Ishi tʉmʉgoje, ɨnga tweje uwugaali waakwe.’
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, começaram a discutir entre si: “Este é o herdeiro; vamos matá-lo, para que a herança seja nossa.”
15 Bhakhamʉsʉmba kunzi ku shiizi ɨsha mazabiibu, bhakhamʉgoga.”
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram.
16 Akhayɨbhayazya abhalimi bhaala. Ishiizi shiila ɨsha mazabiibu, akhayɨɨbhapa abhanjɨ!” Abhantʉ we bhɨmvwa amazwi ganaago, bhakhatɨ, “Ganaago gatakhatufumile ngakheeka!”
16 Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros. Ao ouvir isto, disseram: — Que tal não aconteça!
17 Ɨleelo uYeesu akhabheenya, akhabhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Ishi uwusimbe uwu, kwe kʉtɨ bhʉlɨ?
17 Mas Jesus, com o olhar fixo neles, disse:
18 Ɨnkʉbhabhʉʉzya, umuntu wowonti we alendela pi we lɨnɨɨlyo, akhayivunzinhana. Khabhɨlɨ wowonti we lyamʉlendela, likhayimuvinyulanya vinyuvinyu.”
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
19 Pe abhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo na bhapɨtɨ abha bhapuutili, bhakhamanya kʉtɨ akubhiibhika bhɨɨbho. Pe bhakhanza ɨdala ɨlya kʉmʉlema, ɨleelo bhakhogopaga ɨmpʉga ɨya bhantʉ.
19 Naquela mesma hora, os escribas e os principais sacerdotes procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo.
20 Pe abhapɨtɨ abha Bhayahuudi, bhakhamuzijilaga uYeesu. Bhakhasonteelezya abhantʉ bhe bhakhayɨbhɨɨkha ngatɨ bhantʉ bhagolosu, kʉtɨ bhɨnanjɨzye zye uYeesu akʉbhomba. Bhakhabhombaga shɨnɨɨsho kʉtɨ bhapaaje apa kwandɨla mu mazwi gaakwe wʉʉyo, ɨnga bhamʉleme na kʉmʉtwala kwa mwene kʉtɨ amʉlonje.
20 Eles passaram a vigiar Jesus. Enviaram espiões que se fingiam de justos para ver se o apanhavam em alguma palavra, a fim de entregá-lo à jurisdição e à autoridade do governador.
21 Pe abhantʉ bhaala bhakhamʉbhʉzɨɨlɨzya uYeesu bhakhatɨ, “We Mumanyizyi, tumanyile kʉtɨ ʉkʉlonga na kʉmanyɨzya ɨzya nalyoli. Khabhɨlɨ ʉtakʉwʉsaajɨla ʉwʉpɨtɨ wa muntu pa mbombo, kʉnongwa ye ʉtakwɨmɨla bha ndwɨmo, lyoli ɨwe ʉkʉmanyɨzya ɨdala lya Mʉlʉngʉ mu wanalyoli.
21 Então lhe perguntaram: — Mestre, sabemos que o senhor fala e ensina corretamente e não se deixa levar pela aparência das pessoas, mas ensina o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Tʉbhʉʉzye she ʉkʉlola. Bhʉlɨ, ɨndajɨzyo zɨkwɨtɨshɨzya kufumwa ɨnsonho kwa Kaisaali awe khaala?”
22 É lícito pagar imposto a César ou não?
23 Ɨleelo uYeesu akhamanya kʉtɨ bhamʉtejeeye, akhabhabhʉʉzya akhatɨ,
23 Mas Jesus, percebendo a artimanha deles, respondeu:
24 “Mʉndanje ɨnhela iyi dinaali. Ipiicha ɨnɨ nɨ taawa ili, vwa naanu?” Bhakhamwamʉla bhakhatɨ, “Vwa Kaisaali.”
24 — Mostrem-me um denário. De quem é a figura e a inscrição? Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
25 Pe uYeesu akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Ishi, ɨvwa Kaisaali, mʉmʉpanje uKaisaali, ɨnga vwa Mʉlʉngʉ mʉmʉpanje ʉMʉlʉngʉ.”
25 — Pois deem a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Abhantʉ bhaala bhakhaswiga nhaani ʉwaamʉlo we uYeesu akhafumwa, bhakhapʉʉma mye. Bhakhapootwa apa kwandɨla kʉmʉsɨtaaka, kʉnongwa ya mazwi ge akhalonga pɨlongolela pa bhantʉ.
26 Não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, admirados da sua resposta, calaram-se.
27 Pɨlongolela, aBhasadukaayi bhamu, bhe bhakhamanyɨzyaga kʉtɨ abhafwe te bhakhazyʉshe, bhakhabhala kwa Yeesu. Bhakhamʉbhʉzɨɨlɨzya bhakhatɨ,
27 Chegando alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição,
28 “Mumanyizyi, ʉMoose átusimbiiye ɨndajɨzyo kʉtɨ, ɨnga umuntu aafwa, amʉlekha ʉmʉshɨ sita kʉpaapa ʉmwana, yɨkwɨtɨshɨlwa ʉkhambakʉ waakwe kʉmʉgaala ʉmʉfwɨle ɨnga amʉpaapɨle umuyazi abhaana.
28 perguntaram a Jesus: — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem casado morrer sem deixar filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
29 Ishi bhálɨɨpo abhanamuntu saba. Ʉwa kwanda áyeejile ʉmʉshɨ, akhafwa sita kʉpaapa ʉmwana.
29 Ora, havia sete irmãos: o primeiro casou e morreu sem filhos;
30 Ʉwa wʉbhɨlɨ, [akhamʉgaala ʉmʉfwɨle ʉla, woope akhafwa sita kʉlekha ʉmwana].
30 o segundo
31 Pɨlongolela, ʉwa wʉtatʉ akhamʉgaala, woope akhafwa. Yɨkhabha shishiila ku bhonti saba. Abhaana bha yise weeka bhonti ɨbha bhámwejile ʉmwantanda ʉla, ɨleelo bhonti bhakhafwa sita kʉlekha ʉmwana.
31 e o terceiro também casaram com a viúva, e assim foi com os sete. Todos morreram sem deixar filhos.
32 Kʉwʉmalɨlɨshɨlo wa bhonti, ʉmwantanda ʉla woope akhafwa.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Bhʉlɨ, pi siku lye abhafwe bhakhayɨzyʉkha, ʉmwantanda ʉla akhayɨbha mʉshɨ wa mʉsakhaala alikwi? Kʉnongwa ye abhasakhaala bhonti saba bhámwejile.”
33 Portanto, na ressurreição, de qual deles a mulher será esposa? Porque os sete casaram com ela.
34 UYeesu akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Abhantʉ abha mʉ khabhalɨlo ɨkha, bhakwega na kwegwa.
34 Jesus respondeu:
35 Ɨleelo abhantʉ bhe ʉMʉlʉngʉ akʉlola bhakhondeeye kʉtɨ abhazyʉsye kufuma kʉ bhafwe, bhɨɨkhale mʉ nsɨ impwa, bhanaabho te bhakheegaje, awe kwejelwa winza.
35 mas os que são considerados dignos de alcançar a era vindoura e a ressurreição dentre os mortos não casam, nem se dão em casamento.
36 Peeka na lɨnɨɨlyo te bhakhaafwe winza, kʉnongwa ye bhakhayɨbha anza bhakhabhɨzya. Bhakʉbha bhaana bha Mʉlʉngʉ, kʉnongwa ye bhazyushile kufuma kʉ bhafwe.
36 Pois não podem mais morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 “Woope ʉMoose álonjile kʉtɨ abhafwe bhakhayɨzyʉkha. Álonjile lɨnɨɨlyo mu Wusimbe uWufinjile, mʉ shɨsyeta she shɨkhaakhaga ʉmwoto. Panaapo álonjile átɨlɨ ʉMwene ʉMʉlʉngʉ ‘wʉ Mʉlʉngʉ wa Abulahaamu, wʉ Mʉlʉngʉ wa Isaaka, khabhɨlɨ wʉ Mʉlʉngʉ wa Yaakobo.’
37 E que os mortos ressuscitam, Moisés o indicou no trecho referente à sarça, quando afirma que o Senhor é o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.
38 ɄMʉlʉngʉ atakʉbhabhɨlɨshɨla abhafwe kumupuuta na kʉmʉbhombela ʉweene, lyoli bhe bhuumi. Kwe kʉtɨ kʉkwakwe abhantʉ bhonti bhuumi.”
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, e sim de vivos; porque para ele todos vivem.
39 Pe abhamanyizyi abhanjɨ abhɨ ndajɨzyo bhakhatɨ, “Mumanyizyi, walonga akhinza!”
39 Então alguns dos escribas disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Kwandɨla panaapo, nʉʉmo umuntu we álinjiziizye kʉmʉbhʉzɨɨlɨzya.
40 E não ousaram mais fazer perguntas a Jesus.
41 Pe uYeesu akhabhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Bhʉlɨɨbhʉlɨ, abhantʉ bhakʉtɨ, uKilisiti Mwana ʉwa shɨkholo sha mwene uDaudi?
41 Mas Jesus lhes perguntou:
42 UDaudi wʉʉyo, ásimbile mu shitaabu ɨsha Zabuuli, átɨlɨ,
42 Pois o próprio Davi afirma no Livro dos Salmos:
43 paka we nabhabhɨɨkha abhalʉgʉ bhaakho
43 até que eu ponha
44 Ɨnga uDaudi ámuteshile uKilisiti kʉtɨ wʉ Mwene waakwe, uKilisiti angabha mwana waakwe anza bhʉlɨɨbhʉlɨ?”
44 — Portanto, Davi o chama de Senhor. Então como ele pode ser filho de Davi?
45 Abhantʉ bhonti we bhakʉmʉtejeelezya uYeesu, ʉweene akhabhabhʉʉzya abhalandati bhaakwe akhatɨ,
45 Quando todo o povo estava ouvindo, Jesus disse aos seus discípulos:
46 “Mʉbhe amiiso na bhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo, abheene bhakʉyɨgana kʉjenda kʉ mabaado we bhakwatile ɨnkanzʉ, kʉtɨ abhantʉ bhabhalamʉkhaje ku lushindikho mʉ manaalo. We bhalɨ mwi sinagoogi, bhakwanza kwɨkhala mʉ matengo aga pɨlongolela. Mwope mu vikulukulu bhakwɨkhala mʉ matengo aga bhapɨtɨ.
46 — Cuidado com os escribas, que gostam de andar com vestes talares e muito apreciam as saudações nas praças, as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes.
47 Abhantʉ ɨbha bhakʉfwʉla ku wushevu ivintu vwa bhafwɨle! Mu shisa ɨshɨ lenga abheene bhakupuuta impuuto intali, kʉtɨ abhantʉ bhatɨnjɨ bhagolosu. Mʉ lɨnɨɨlyo, ʉMʉlʉngʉ akhayɨɨbhapa ulufundo ʉlʉpɨtɨ!”
47 Eles devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.