Mateus 12
mfm (MFM) vs NAA
1 Ar pǝci ta, vanyi pǝcir Ɓǝlsar nǝ Yahudiya Yesu ǝnga zǝmbǝlma nyiˈyar nda vǝr tǝrabiya wu fa uhi. Nda vǝr ɓau kǝ zǝmbǝlma nyiˈyar kuratsiya kǝra uhi.
1 Por aquele tempo, num sábado, Jesus passou pelas searas. Estando os seus discípulos com fome, começaram a colher espigas e a comer.
2 Ənggǝra njir Farisi lari abangau, kǝ ndǝ na anǝ nyi, “Lari gǝyi, zǝmbǝlma ngǝˈyar nda vǝr mǝl sǝra dlaɗǝ kari nja mǝl pǝcir ɓǝlsar.”
2 Os fariseus, vendo isso, disseram a Jesus: — Olhe! Os seus discípulos estão fazendo o que não é lícito fazer num sábado.
3 Kǝ ji shaɗǝwa nda, “Aˈyi hyi saya jigana sǝra Dawuda ǝnga njir ɓǝ nyi mǝliya ar pǝci kǝra wuɓǝ mbar nda ta wa?
3 Mas Jesus lhes disse:
4 Ənggǝra ji gwu ki Hyal, naja ǝnga njir ɓǝ nyiˈyar, ǝnga ǝnggǝra ndǝ gwa sǝmku macikǝl cicau kǝra nandu kyaga sǝm mai, kǝl pubuˈyar wacu.
4 Como entrou na Casa de Deus, e comeram os pães da proposição, os quais não era lícito comer, nem a ele nem aos que estavam com ele, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Əndǝga aˈyi hyi saya jigana wu dlaɗǝ Musa, ǝnggǝra ar pǝcir ɓǝlsar pubuˈyar ɓǝlna sǝra dlaɗǝ na nja ɓǝlari wu ki Hyal, lagur thla sǝ anǝ Hyal wa, ama aˈyi ɗa bikǝ anǝ nda mai wa?
5 Ou vocês não leram na Lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo profanam o sábado e ficam sem culpa?
6 Yu na anǝ hyi ja, kǝja ndǝra wu ndiya ki Hyal ǝnga dǝgal ǝnggau.
6 Pois eu lhes digo que aqui está quem é maior do que o templo.
7 Ama, maja abǝr hyu sǝni sǝra ndǝr kǝ cabiya, ‘Tǝhuɗǝ nga ya yiwu, aˈyi saɗaka mai,’ nahyi aˈyi wu nǝ nyi bikǝ anǝ ndǝra gǝra ǝnga bikǝ mai.
7 Mas, se vocês soubessem o que significa: “Quero misericórdia, e não sacrifício”, não teriam condenado inocentes.
8 Ara Zǝr Ndau Thlagǝ nga ja ar kǝra pǝcir ɓǝlsar.”
8 Porque o Filho do Homem é senhor do sábado.
9 Kǝ Yesu piyari viya nyi, ba ji maˈyi a gwu umbwa daɓǝ dzǝ njir Yahudiya.
9 Tendo Jesus saído dali, entrou na sinagoga deles.
10 A vuna vanyi ndǝ aˈyi ǝnga tsi ndzǝndzau. Ndu yiwu nda vazǝya Yesu, ba ndǝ yiwa nyi, “A ɗar tsaˈa nja shilǝgǝbiya ndǝ pǝcir ɓǝlsar ya?”
10 Achava-se ali um homem que tinha uma das mãos ressequida. Então, a fim de o acusar, perguntaram a Jesus: — É lícito curar no sábado?
11 Kǝ ji na anǝ nda, “Ma ɗa ndǝ aˈyi wu pama hyi kǝra ǝnga tǝmahǝ pathlǝu, ba ji tǝɗau a gu kaˈu pǝcir ɓǝlsar, thlagǝr tǝmahǝ kǝ aˈyi ju hǝbiya nyi a biya wa?
11 Ao que lhes respondeu:
12 Ya, kǝja ndǝ a ndiya tǝmahǝ ǝnga mǝnahǝ gagaɗau. Agabangau, a ɗar tsaˈa nja mǝl sǝra mǝnahǝ ar pǝcir ɓǝlsar.”
12 Ora, quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Logo, é lícito nos sábados fazer o bem.
13 Kǝ ji na anǝ nda nyi, “Ndiɗǝbiya tsa gǝ a dumwa ngau.” Aga zǝmǝ kǝ ji ndiɗǝbiya tsa ja a dumwa nyi, ba tsa ja ɗa jamǝ ǝnggǝr vanyi zǝma nyi ta.
13 Então Jesus disse ao homem: O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada e ficou sã como a outra.
14 Ama ba njir Farisi maˈyi a biya ndǝ biya mbiya miya lagu kǝra nda sǝn tsǝya Yesu.
14 Mas os fariseus, saindo dali, conspiravam contra ele, procurando ver como o matariam.
15 Ənggǝra Yesu sǝnbiya abangau, ba ji piyari viya nyi. Kǝ nji gangǝ nu nyi, ba ji shilǝgǝbiya nda patǝu.
15 Mas Jesus, sabendo disto, afastou-se dali. Muitos o seguiram, e a todos ele curou,
16 Ji tǝɗǝr himiya nda ara nda sara na anǝ nji tara wa nga ja.
16 advertindo-lhes, porém, que não o expusessem à publicidade.
17 Ji mǝl sǝˈyar kǝ aga nyabiya sǝra nabi Əshaya nana ngau, abǝr:
17 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta Isaías:
18 “Kǝja mafa ɗa kǝra nayi
18 “Eis aqui o meu servo, que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se agrada. Farei repousar sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará juízo aos gentios.
19 Naja aˈyi wu nda pa ǝnga
19 Não entrará em discussões, nem gritará, nem fará ouvir nas praças a sua voz.
20 Naji wu nda ɓǝlna sǝra lǝhǝ ja ɓǝl mai,
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará o pavio que fumega, até que faça vencedor o juízo.
21 Njir duniya wu nda fiya fǝrkǝr nda
21 E no seu nome os gentios colocarão a sua esperança.”
22 Kǝ ndǝ shili ǝnga vanyi ndǝr mǝga lǝfǝ kǝra nyinyau ǝnga mambǝl ɗǝmwaˈyu. Kǝ Yesu shilǝgǝbiya nyi, kǝl ta ju sǝn ndǝr ǝnga ju lar sau.
22 Então trouxeram a Jesus um endemoniado, cego e mudo. Jesus o curou, e o homem passou a falar e a ver.
23 Ba ɗa sǝ dǝdǝgur anǝ nji patǝu, kǝ ndǝ na, “Aˈyi zǝr Dawuda ta ngǝ kǝ wa?”
23 E toda a multidão se admirava e dizia: — Não seria este, por acaso, o Filho de Davi?
24 Ama ǝnggǝra njir Farisi nggari abangau, ba ndǝ na, “Ənga dǝnama nǝ Bilzabulu tǝlǝr shatan ngǝ ndǝ kǝ wu kǝdlǝ mambǝl ɗǝmwaˈyi a biya.”
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, diziam: — Este não expulsa demônios senão pelo poder de Belzebu, o maioral dos demônios.
25 Ta ɗa, Yesu wu sǝni sǝra ndu ɗǝnga, kǝ ji na anǝ nda, “Kalar tǝlkur kǝra tǝkǝbiya dzǝ mǝthlǝ wu taˈyi mai, ǝnga kalar mǝlmǝ ǝnga ki kǝra aˈyi hǝnggǝr ǝnga kuvwa nyi mai, nanda aˈyi wu sǝn taˈyi mai.
25 Mas Jesus, sabendo o que eles pensavam, disse-lhes:
26 Ma Shatan ngu kǝdlǝ Shatan, ya, a tǝkǝbiyar ja dzau. Ya, abari ngǝ tǝlkur nyi a sǝn taˈya?
26 Se Satanás expulsa Satanás, está dividido contra si mesmo; como, então, o seu reino subsistirá?
27 Ma ǝnga dǝnama nǝ Bilzabulu nga yu kǝdlǝ mambǝl ɗǝmwaˈyiˈyar, kar zǝmbǝlmar hyiˈyar tsu? Ənga mi nga ndu kǝdla? Agabangau, nanda ngu nda mǝl numa anǝ hyi ar kǝra sǝˈyar kau.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os filhos de vocês os expulsam? Por isso, eles mesmos serão os juízes de vocês.
28 Ama ma ɗa ǝnga dǝnama nǝ Hyal nga ya vǝr kǝdlǝ mambǝl ɗǝmwaˈyiˈyar kau, a ɗari abǝr tǝlkur Hyal a shiliri anǝ hyi.
28 Se, porém, eu expulso os demônios pelo Espírito de Deus, certamente é chegado o Reino de Deus sobre vocês.
29 “Ənga jiri, ndǝr sǝn vu ki ndǝr dǝnama ja vuwa faˈana kar nyi aˈyi mai, kǝl tanggǝrma ji mbiya ndǝr dǝnama kau. Ja dzǝgwa sǝn faˈar kar nyi.
29 Ou como pode alguém entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens sem primeiro amarrá-lo? E só então saqueará a casa dele.
30 “Ndǝra gǝra ǝnga yau, dawa ɗa ngau, ǝnga ndǝra gǝra a vǝr kaɓǝ ǝnga yau, tǝtǝlna nga ja vǝr tǝtǝlna.
30 — Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Agabangau, yu na anǝ hyi, kalar bikau ǝnga ndǝr diɗa Hyal ju nda tǝfǝbiya nyi anǝ nji. Ama ndǝra ndǝr diɗa ar kǝra Mambǝl Cicau, naji wu uya tǝfǝbiya dzǝ mai.
31 Por isso, digo a vocês que todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Ma ndǝra ndǝr diɗa ar kǝra Zǝr Ndau, nju nda tǝfǝbiya nyi. Ama ndǝra ndǝr nǝ diɗa ar kǝra Mambǝl Cicau, naji wu uya nja tǝfǝbiya nyi mai, alaga kabangǝkau ǝnga zaman kǝra a vǝr shili.
32 Se alguém disser alguma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, se alguém falar contra o Espírito Santo, isso não lhe será perdoado, nem neste mundo nem no porvir.
33 “Mǝliya wu mǝnahǝu ba yayar wa nyi a ɗa mǝnahǝu. Ga mǝliya wu ɗǝmwaˈyi tsu ba yayar wa nyi a ɗa ɗǝmwaˈyu, ara ar yayar wu nga nju tsamǝr wu.
33 — Tornem a árvore boa e o seu fruto será bom, ou tornem a árvore má e o seu fruto será mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Nahyi daɓǝ mǝtsapaˈyar, lagu mani nga hyi, nahyi njira ɗǝmwaˈyi a sǝn nana sǝra mǝnaha? Ara sǝra wu ɗǝfu ca ngǝ miya wu nana.
34 Raça de víboras! Como vocês podem falar coisas boas, sendo maus? Porque a boca fala do que está cheio o coração.
35 Ndǝ mǝnahǝu, ju biya ǝnga ndǝr mǝnahǝu sara ar vira ji ɗǝwana ari, ǝnga ndǝ ɗǝmwaˈyu, ju biya ǝnga ndǝr ɗǝmwaˈyu sara ar vira ji ɗǝwana nda ari.
35 A pessoa boa tira do tesouro bom coisas boas; mas a pessoa má do mau tesouro tira coisas más.
36 Ama yu na anǝ hyi, ar pǝcir numa kalar ndu nda lǝri sakida ar kǝra kalar ndǝr didiɗi kǝra biya sara wu miya ja.
36 — Digo a vocês que, no Dia do Juízo, as pessoas darão conta de toda palavra inútil que proferirem;
37 Ara arya ndǝr kǝra biya sara wu miya gau, nga nju nda mǝl numa anǝ ngau, tara nǝ pǝlna ngau ǝnga nǝ mbiya ngau.”
37 porque, pelas suas palavras, você será justificado e, pelas suas palavras, você será condenado.
38 Kǝ alenyi malǝmǝ dlaɗǝˈyar ǝnga njir Farisi na anǝ nyi, “Malǝmǝ, ˈyi wu yiwu ga mǝliya ˈya sǝ dǝdǝgur kǝra wu ɗa mǝtsamǝ sara ara gau.”
38 Então alguns escribas e fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver algum sinal feito pelo senhor.
39 Kǝ ji shaɗǝwa nda, ji na, “Nji nǝ zaman kau, nji ɗǝmwaˈyu, nji gǝra hivǝr Hyal. Ndu yiwu nda lari mǝtsamǝ nǝ sǝ dǝdǝgur. Ama mǝtsamǝ nǝ sǝ dǝdǝgur aˈyi kǝra yu ca anǝ nda mai, kǝl mǝtsamǝ ar kǝra nabi Yunana.
39 Mas ele respondeu:
40 Ara ǝnggǝra Yunana mǝliya pida makǝr vuˈyi ǝnga puci wu ta kalfi dǝgalǝu, abangǝ ngǝ Zǝr Ndu nda mǝliya a gyiwu huɗa ˈyiˈyi.
40 Porque assim como Jonas esteve três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim o Filho do Homem estará três dias e três noites no coração da terra.
41 Ara ar pǝcir numa, njir Niniva wu nda hyaˈari ǝnga njir zaman kau, ba nda canǝ nda abǝr nanda aˈyi mǝliya sǝra kakalǝ mai, arya nanda njir Niniva tubi ar pǝcira Yunana tǝtǝlna nda ndǝr Hyal. Ya, kǝja ndǝra ndiya Yunana aˈyi ǝnggau.
41 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E aqui está quem é maior do que Jonas.
42 Ar pǝcir numa, kwatam Shiba wu nda hyaˈari ǝnga njir zaman kau, ja cabiya nda abǝr nanda aˈyi mǝliya sǝra kakalǝ mai, ara ji hyaˈari sara ar kuɗiyar duniya vira naɗǝu aga ja sa nggar ndǝr tsǝtsǝlkur nǝ Tǝl Solomanu. Ya, kǝja ndǝra ndiya Solomanu aˈyi ǝnggau.
42 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com esta geração e a condenará, porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E aqui está quem é maior do que Salomão.
43 “Ma nji kǝdlǝbiya mambǝl ɗǝmwaˈyi a biya sara wu dza ndau, ma ji gal vir sǝ hǝɗa katini,
43 — Quando o espírito imundo sai de uma pessoa, anda por lugares áridos procurando repouso, porém não encontra.
44 ju sǝn na, ‘Ya ɓǝra sha a ndu dza ndǝra yi biya sara a gwa.’ Ma ji ɓǝra sha shili, ba ji sa thlǝwa dzǝ kau, nji tsǝkǝbiya camǝu, ǝnga kalar sǝ wu lagu,
44 Por isso, diz: “Voltarei para a minha casa, de onde saí.” E, voltando, ele a encontra vazia, varrida e arrumada.
45 Ba ja ɓǝra sha, ja nda faˈari mambǝlˈyar pamǝpamǝ mǝɗǝfǝ kǝra ndiya nyi ǝnga shishikur, ba nda maˈyi a vu ja nda vuwa nggya. Ba nggyabiya ndǝ kǝ nǝ yukuɗǝu, a ndiya nǝ tanggǝrma ǝnga ɗǝmwaˈyu. Abangǝ nga nyi wu nda ɗa anǝ nji zaman kau.”
45 Então vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali. E o último estado daquela pessoa se torna pior do que o primeiro. Assim também acontecerá a esta geração perversa.
46 Tsu ja vǝr ndǝr ǝkkǝˈyi dlamir nji, kǝja mǝnyi ǝnga zamǝ nyiˈyar shili a biya ndu yiwu nda ndǝr anǝ nyi.
46 Enquanto Jesus ainda falava ao povo, eis que a mãe e os irmãos dele estavam do lado de fora, procurando falar com ele.
47 Kǝ vanyi ndǝ na anǝ nyi, “Kǝja mǝngau ǝnga zamǝ ngǝˈyar a biya ndu yiwu nda ndǝr ǝnga gau.”
47 E alguém lhe disse: — A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Kǝ ji shaɗǝwa nyi anǝ ndǝ kau, ji na, “Wa ngǝ maɗa, ǝnga wa ngǝ zamǝɗaˈyara?”
48 Porém Jesus respondeu ao que lhe trouxe o aviso:
49 Kǝ ji ca zǝmbǝlma nyiˈyar ǝnga tsa ja, ji na, “Kǝja maɗa ǝnga zamǝɗaˈyar.
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse:
50 Ara kalar ndǝra wu mǝl thlǝr ǝnga sǝra dǝɗa kǝra a dǝmǝlmǝ wu yiwu, naja ngǝ zamǝ ɗa ǝnga kwamǝ ɗa ba maɗa.”
50 Portanto, aquele que fizer a vontade de meu Pai celeste, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.