1 Coríntios 7
Mvù Ŋgɔ̀ŋ Feê (MCU) vs VC
1 Bí lé naâ mè bɔ̀ njèh nyagá bieé njií. Dé véh jɔgɔ̂, huɔm kela né mé nùàr véh jɔ́gɔ́ ŋgwéh.
1 Agora, a respeito das coisas que me escrevestes. Penso que seria bom ao homem não tocar mulher alguma.
2 Á hên, yàgà yɔɔ̀ŋ seèn né-re teèn ndɔ. Sâ mɔ né ménâ, nùà kàn a, jɔ́gɔ́ véh, jɔ́gɔ́ siíb ndɔ.
2 Todavia, considerando o perigo da incontinência, cada um tenha sua mulher, e cada mulher tenha seu marido.
3 Lètenè bɔɔ̀n, déì a, té mbeí mé ŋgɔ̀gɔ̀ bèlè sér.
3 O marido cumpra o seu dever para com a sua esposa e da mesma forma também a esposa o cumpra para com o marido.
4 Ma vêh a, té mé yo seèn faá à gwaán keéh nê nɔ bɔ́, yo seèn né dé si seèn. Né cu mé huaán siîb môn ndɔ: à té mé yo seèn faá à gwaán keéh nê nɔ bɔ́, yo seèn né dé veèh seèn.
4 A mulher não pode dispor de seu corpo: ele pertence ao seu marido. E da mesma forma o marido não pode dispor do seu corpo: ele pertence à sua esposa.
5 Sâ si bɔ̂ veèh a, té mé yo bɔɔ̀n nómó kú. Merré déì, kɔ né cu tou joloò mé bí né Càŋ teèn dua, sâ ye. Jomo sâ bí weh cu dene biì cuûm. Mɔ sam, bí yóló kòmò ndé ŋgwéh; bí sé yeé yóló kòmò cú, *Sátàn yií keéh be teèn.
5 Não vos recuseis um ao outro, a não ser de comum acordo, por algum tempo, para vos aplicardes à oração; e depois retornai novamente um para o outro, para que não vos tente Satanás por vossa incontinência.
6 Mè bí lòù tágá ŋgwéh, bɔ̀ mbeí mò, mè leéb né bí lòù.
6 Isto digo como concessão, não como ordem.
7 Mɔ ye te huɔm, nùà kàn sé la naâ faá mè nɔ den. Á hên, nùà kàn seèn yoòr né mé seé seèn hiín faá Càŋ haá né bú nɔ; mɔ seé dé hên sam, sâ né dé yíê. Dé sâ, kɔ né beè Càŋ.
7 Pois quereria que todos fossem como eu; mas cada um tem de Deus um dom particular: uns este, outros aquele.
8 Mè hên tueé njií né mé bɔ̀ kòù bɔ̀, bɔ́ bɔ̀ ma kû, ye bɔ́ a: huɔm kela né mé huún faá mè nɔ deèn.
8 Aos solteiros e às viúvas, digo que lhes é bom se permanecerem assim, como eu.
9 Á, mɔ bɔ́ ke, bɔ́ yóló kòmò ndé ŋgwéh, sâ bɔ́ jéjɔgɔ̀ ndɔ: huɔm kela né dé jɔgɔ̂ mé bɔ́gɔ́-temé.
9 Mas, se não podem guardar a continência, casem-se. É melhor casar do que abrasar-se.
10 Mè hên tueé njií né mé bɔ̀ Yeésò bɔ̀ mé jɔgɔ baá véh mé siíb kèn; mè mé feh mò túé ŋgwéh, Fehtoò beèh tueé né kɔɔ́, ye ma vêh a, té gwà siîb yùò.
10 Aos casados mando {não eu, mas o Senhor} que a mulher não se separe do marido.
11 Á, mɔ à yuo, sâ bú a, te siíb déì jɔ́gɔ́ cú. Mɔ né naàn wa, bɔ̂ si túé kúlú cú lòù, te à cu cu gwò siì. Huaán siîb a, té veèh sɔ̀m ndɔ.
11 E, se ela estiver separada, que fique sem se casar, ou que se reconcilie com seu marido. Igualmente, o marido não repudie sua mulher.
12 Kènê baá dé bɔ̀ jomo bɔ̀, mè tueé né dé hên kɔɔ́, Fehtoò beèh sam, mè ye bɔ́ a: mɔ nùà Yeésò déì né mé véh gwò, mé ma sâ dé seèn ceér Yeésò bèlè bèh, mɔ ma sâ gwaán lom né dene siîb, sâ bú a, té ma sâ sɔ̀m.
12 Aos outros, digo eu, não o Senhor: se um irmão desposou uma mulher pagã {sem a fé} e esta consente em morar com ele, não a repudie.
13 Né cu ménâ ndɔ, mɔ ma Yeésò déì jɔgɔ kwa siíb mé dé seèn Yeésò dùà bèh, à gwaán lom né dene ma gwà, sâ ma doô a, té bú ŋgɔ́n ndɔ.
13 Se uma mulher desposou um marido pagão e este consente em coabitar com ela, não repudie o marido.
14 Mè tueé bí, Càŋ nde né huaán siîb mé Càŋ dùà bèh doô kulú, à kulu keéh nde né bú felè veèh seèn mé né yeé Càŋ dua doô. Càŋ nde né ma mé Càŋ dùà bèh doô felè siì mé né yeé Càŋ dua doô kulú keéh ndɔ. Mɔ sam, bɔ̀ huaán bɔɔ̀n nde né faá ŋunà bɔ̀ Càŋ-kɔ̂ nɔ den. Á sâ, bɔ́ né gi bɔ̀ ŋunà Càŋ ndɔ.
14 Porque o marido que não tem a fé é santificado por sua mulher; assim como a mulher que não tem a fé é santificada pelo marido que recebeu a fé. Do contrário, os vossos filhos seriam impuros quando, na realidade, são santos.
15 Mɔ kènê dé mé Càŋ dùà bèh ŋgɔn mbeí, ye nyí nde aá, sâ bɔ́ kwá lɔ́ bú, à nde. Mɔ à yuo aá, dé mé né yeé Càŋ dua doô, la né mene si, né mene veèh, sâ à baá mé feh seèn. Dé Càŋ, à gwaán lom né dɔlê, à bí yilá bilí naâ dé cî.
15 Mas, se o pagão quer separar-se, que se separe; em tal caso, nem o irmão nem a irmã estão ligados. Deus vos chamou a viver em paz.
16 Wò ma dùà-Càŋ, wò né ka jéjég kɔɔ́ nyegé, ye nyí nde né si nyî yili sɔm wa? Wò si mé né Càŋ dua, wò kɔ nyegé nde né jéjég mé ŋgei, ye nyí nde né veèh nyî yili sɔm ndɔ wa?
16 Aliás, como sabes tu, ó mulher, se salvarás o teu marido? Ou como sabes tu, ó marido, se salvarás a tua mulher?
17 Mé njéh mene, nùà kàn a, njébá táré lòm te dene seèn nùà njèh mé Càŋ lé haá naâ bú tég. Càŋ lé bú yilá naâ, sâ à baá gi teèn. Hên né njií mé mè né te bɔ̀ŋ bɔ̀ Yeésò bɔ̀ dɔɔ́ŋ tagá bele.
17 Quanto ao mais, que cada um viva na condição na qual o Senhor o colocou ou em que o Senhor o chamou. É o que recomendo a todas as igrejas.
18 Mɔ Càŋ lé yilá naâ nuaré déì, sâ bɔ́ ŋɔb gi aá bú ŋgór, bú a, té mbaá lèr kú cú. Mɔ Càŋ lé yilá naâ nuaré déì, sâ bɔ́ née bú *ŋgór ŋɔ́b ŋgwéeh ye, bú a, té ŋgór mbaá ŋɔ́b kú cú ndɔ.
18 O que era circunciso quando foi chamado {à fé}, não dissimule sua circuncisão. Quem era incircunciso, não se faça circuncidar.
19 Bɔ́ ŋɔb mene wò ŋgór, bɔ́ mene ŋɔ́b ŋgwéh, fà dɔɔ́ŋ njeré déì gàm ŋgwéh; njèh gàm né cegé *sóú Càŋ joloò.
19 A circuncisão de nada vale, e a incircuncisão de nada vale, o que importa é a observância dos mandamentos de Deus.
20 Nùà kàn a, dèn lè ká te dene seèn mé à lé naâ teèn te Càŋ yilá ye bú doô.
20 Cada um permaneça na profissão em que foi chamado por Deus.
21 Càŋ lé yilá naâ wò, sâ wò né kwer wa? Té nyàmè. Mé njéh mene, mɔ ceér déì né toò yeè teèn ŋené te wò den mé feh yeè, sâ léí be fà!
21 Eras escravo, quando Deus te chamou? Não te preocupes disto. Mesmo que possas tornar-te livre, antes cuida de aproveitar melhor o teu chamamento.
22 Mɔ wò né mene kwer, kɔ́ɔ ye kwer dé mé Fehtoò beèh Yeésò *Kristò né bú yilá, baá dé seèn mé feh seèn beè Fehtoò beèh. Dé nuaá mé Yeésò Kristò lé yilá naâ bú, sâ à né mé feh seèn, baá dé seèn kwer Kristò.
22 Pois o escravo, que foi chamado pelo Senhor, conquistou a liberdade do Senhor. Da mesma forma, quem era livre por ocasião do chamado, fez-se escravo de Cristo.
23 Càŋ ŋge weh gi aá bí mé keh tarê kèn, bí té kwer nuaré déì mbaá ŋá kú.
23 Por alto preço fostes comprados, não vos torneis escravos de homens.
24 Bɔ̀ nùàr mò: nùà kàn a, dèn lè ká toò Càŋ te gèh denè seèn mé à lé naá kaà teèn, te Càŋ yilá ye bú doô.
24 Irmãos, cada um permaneça diante de Deus na condição em que estava quando Deus o chamou.
25 Kènê mè tueé nde aá bí felè bɔ̀ kòù bɔ̀. Dé sâ ndéb Fehtoò beèh sam, mè tueé né kɔɔ́; mè né nùà gècên, mè nùà gècên ŋa né mé njua Fehtoò beèh.
25 A respeito das pessoas virgens, não tenho mandamento do Senhor; porém, dou o meu conselho, como homem que recebeu da misericórdia do Senhor a graça de ser digno de confiança.
26 Mè tétég jue né felè cu mé baá kènê taré hên, ye bí a: huɔm kela né mé nùàr den le te dene seèn.
26 Julgo, pois, em razão das dificuldades presentes, ser conveniente ao homem ficar assim como é.
27 Wò né mé véh wa? Sâ té ceér mé bí bú geé nde né teèn fɔ́n. Wò née véh jɔ́gɔ́ ŋgwéeh ye wa? Sâ té véh fɔ́n.
27 Estás casado? Não procures desligar-te. Não estás casado? Não procures mulher.
28 Mè né mene mân tueé dɔɔ́ŋ, mɔ wò jɔgɔ véh, wò veên bɔ́ ŋgwéh; mɔ mbò yàgà déì jɔgɔ siíb, à veên bɔ́ ŋgwéh ndɔ. Njèh cén, mɔ bí né jɔgɔ́ kuú, bí kékɔɔ̀ ye, bí nde né mé gèr lè dene biì cafanê kwaré. Mè bí hên tueé kuú né dé cî, te gam bí.
28 Mas, se queres casar-te, não pecas; assim como a jovem que se casa não peca. Todavia, padecerão a tribulação da carne; e eu quisera poupar-vos.
29 Bɔ̀ nùàr mò, mè ye bí a, cu nde aá wulú. Kènê bɔ̀ véh bɔ̀ a, dèn lòm faá bɔ́ mé véh sam nɔ;
29 Mas eis o que vos digo, irmãos: o tempo é breve. O que importa é que os que têm mulher vivam como se a não tivessem;
30 bɔ̀ɔ́ mé né yueé a, dèn lòm faá temé bɔ́ yúlá ŋgwéh nɔ; bɔ̀ɔ́ mé né ja wa, faá temé bɔ́ lè vɔ́gɔ́ ŋgwéh ndɔ; bɔ̀ɔ́ mé né njèh ŋge, faá bɔ́ mé njéh beè sam nɔ;
30 os que choram, como se não chorassem; os que se alegram, como se não se alegrassem; os que compram, como se não possuíssem;
31 bɔ̀ɔ́ mé bɔ̀ njèh wɔ̂ŋ né bɔ́ gam, faá bɔ̀ njií sâ bɔ́ njeré déì gàm ŋgwéh nɔ. Lòù sam, gèh *wɔ́ŋ bú hên ŋgágá ndé cú.
31 os que usam deste mundo, como se dele não usassem. Porque a figura deste mundo passa.
32 Mè gwaán né ye te bí njeré déì mùnò gɔ̀ cú. Nuaá mé née véh jɔ́gɔ́ ŋgwéeh ye dé seèn faga lom né feh mé seé Fehtoò beèh tég, ye te huɔm Fehtoò beèh yoòr.
32 Quisera ver-vos livres de toda preocupação. O solteiro cuida das coisas que são do Senhor, de como agradar ao Senhor.
33 Nuaá mé jɔgɔ aá véh, dé seèn faga seér né feh mé bɔ̀ njèh wɔ̂ŋ, te huɔm veèh yoòr.
33 O casado preocupa-se com as coisas do mundo, procurando agradar à sua esposa.
34 Yeé baá môn, geé yií baá-re bú seé bèh fà. Mé bɔ̀ véh né gi ménâ ndɔ; né mene ma kòù, né mene huaán vêh, à nde né feh te seé Fehtoò beèh fagá nyegé, ye te nyí den nde lom yí ka seèn mé gùm mene. Dé mé jɔgɔ baá dé seèn siíb, faga seér nde né feh mé bɔ̀ njèh wɔ̂ŋ, te huɔm si yoòr ndɔ.
34 A mesma diferença existe com a mulher solteira ou a virgem. Aquela que não é casada cuida das coisas do Senhor, para ser santa no corpo e no espírito; mas a casada cuida das coisas do mundo, procurando agradar ao marido.
35 Mè hên tueé kuú né ye te gam seér bí lòù, mè bí dé baâ bá ŋgwéh, mè gwaán né ye te bí gɔ dilí nyegé, bí den mban nde yoòr Fehtoò beèh Yeésò mé seé seèn beè tég.
35 Digo isto para vosso proveito, não para vos estender um laço, mas para vos ensinar o que melhor convém, o que vos poderá unir ao Senhor sem partilha.
36 Kènê baá dé bɔ̀ ndà mé baá véh gɔ: mɔ huaán ndà bɔ̂ gwɔ̀m seèn kaga ndòn, ye bɔ́ jɔ́gɔ́ ndé cú, nde nde si munó cu, ye mɔ né môn, sâ nyí bɔɔ́ né gwɔ̀m doô veên, temé bú lè dìè cú, à yóló kɔ́ cú ndɔ, mɔ à munó cu aá ye nyí nde cu né bú jɔgɔ́, sâ bú a, jɔ́gɔ́ bú jɔgɔ̀; dé sâ veên sam.
36 Se alguém julga que é inconveniente para a sua filha ultrapassar a idade de casar-se e que é seu dever casá-la, faça-o como quiser: não há falta alguma em fazê-la casar-se.
37 Á, mɔ huaán ndà doô kaga lom né kàgà-ndòn seèn, nuaré déì sòn teèn kɔɔ́ yí ŋgwéh, ye nyí ka huaán vêh doô jɔ́gɔ́ cú, à né ka ménâ yoló ndɔ, sâ à bɔɔ́ né bagaà mé à huaán vêh doô jɔ́gɔ́ ŋgwéh.
37 Mas aquele que, sem nenhum constrangimento e com perfeita liberdade de escolha, tiver tomado no seu coração a decisão de guardar a sua filha virgem, procede bem.
38 Sâ mɔ né ménâ, nuaá mé sua kwaá né huaán vêh gwò, bɔɔ́ né bagaà; nuaá mé véh jɔ́gɔ́ ŋgwéh bɔɔ́ huɔm kela né kɔɔ́ ndɔ.
38 Em suma, aquele que casa a sua filha faz bem; e aquele que não a casa, faz ainda melhor.
39 Ma vêh mé bɔ́ jɔgɔ kwaá baá gwò, mɔ si née mé njolo ye, à mé feh seèn sam. Kɔ si kuú né lòù, sâ ma sâ baá ye mé feh seèn, à gwaán né mene siíb dé kàn, à jɔgɔ mé be seèn. Njèh cén, kɔ né siíb mé né ceér Yeésò *Kristò bele ndɔ.
39 A mulher está ligada ao marido enquanto ele viver. Mas, se morrer o marido, ela fica livre e poderá casar-se com quem quiser, contanto que seja no Senhor.
40 Dé mò, mɔ ma sâ ye nyí nde né mé huún den, yoòr huɔm kela nde né bú cí. Mè lòù túé ŋgwéh; mè ká yoòr né mé Cúcuí Càŋ.
40 Contudo, na minha opinião, ela será mais feliz se permanecer como está. E creio que também eu tenho o Espírito de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.