Tiago 4
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVT
1 Tà adrézó ru pfu, adrézó lawàle àmɨ kòfalésè dhɨ adré angálé ángolésè? Tà nda ɨ̀ adré zakó tsì angálé àmɨ kɨ lovó kònzɨ adrébhá àdzú bhu àmɨ léna dhɨ ɨ lésè?
1 De onde vêm as discussões e brigas em seu meio? Acaso não procedem dos prazeres que guerreiam dentro de vocês?
2 Mɨ̀ adré ngá lovó bha gò, mɨ̀ dré adrézó ngá nda nɨ kisú ko. Dɨ mɨ̀ adré lovó kònzɨ bha móndɨ́ ɨ rú, adrézó àyɨ kɨ le tupfúlé ngá nda nɨ kisúzó. Mɨ̀ adré lawàle, adrézó ru pfu móndɨ́ ɨ́be ngá nda nɨ tà sè. Dɨ, mɨ̀ adré àmɨkya ngá mɨ̀ dré adrélé lèle nda nɨ kisú ko, mɨ̀ dré adrélé zìá Gìká tí ko dhɨ sè.
2 Querem o que não têm, e até matam para consegui-lo. Invejam o que outros possuem, lutam e fazem guerra para tomar deles. E, no entanto, não têm o que desejam porque não pedem.
3 Dɨ, tágba mɨ̀ kàdré ngá nda nɨ zi Gìká tí yà dhɨ, mɨ̀ adré kisúá ko. Tàko ko, mɨ̀ adré ngá nda nɨ zi togó kònzɨ sè, mɨ̀ kòꞌoró àmɨ kɨ tàndɨ kɨ lovó kònzɨ ásà be dhɨ bvó.
3 E, quando pedem, não recebem, pois seus motivos são errados; pedem apenas o que lhes dará prazer.
4 Àmɨ móndɨ́ zàràbhù ro nɨ ɨ, mɨ̀ nì ko tàle dhɨ, ru sùma tà bvò kòndɨ àdhya ɨ́be dhɨ adré dhyá kɨ ꞌo atsálé Gìká nɨ kàrɨbhá ro dhɨ? Dɨ dhya ángùdhi adrélépi lèá adrélé arúpi bvò kòndɨ àdhya ró dhɨ, adré áyɨ ꞌo atsálé Gìká nɨ kàrɨbhá ro.
4 Adúlteros! Não percebem que a amizade com o mundo os torna inimigos de Deus? Repito: se desejam ser amigos do mundo, tornam-se inimigos de Deus.
5 Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: «Gìká adré togó ɨ́ dré bhàle àma léna dhɨ nɨ lovó bha tò.» Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, Gìká nɨ Kúlí adré tà kòdhɨ nɨ ta àngyá?
5 O que vocês acham que as Escrituras querem dizer quando afirmam que o espírito colocado por Deus em nós tem ciúmes?
6 Dɨ, Gìká nɨ togó tanɨ bhàle àma rú dhɨ kàdrɨ̀ lavúlé. Tàko ko, akódhɨ nɨ Kúlí adré tàá dhɨ:
6 Contudo, ele generosamente nos concede graça. Como dizem as Escrituras: “Deus se opõe aos orgulhosos, mas concede graça aos humildes”.
7 Dɨ ásà dhɨ, mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ bha Gìká nɨ rìnyí zàle. Mɨ̀ kàdré lɨgɨ́lé Dzáborò be gò, kòlapáró àmɨ rúsè vwàvwà ro.
7 Portanto, submetam-se a Deus. Resistam ao diabo, e ele fugirá de vocês.
8 Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ kisí ànyɨ Gìká làga gò, kòkisíró kpà ɨ ànyɨ àmɨ làga. Àmɨ tàkonzɨ̀bhá nɨ ɨ, mɨ̀ kòdzɨ̀ àmɨ kɨ drɨ́gá àmɨ kɨ tàkonzɨ̀ lésè! Àmɨ túrúpfúbhá nɨ ɨ, mɨ̀ kòtemvé àmɨ kɨ togó!
8 Aproximem-se de Deus, e ele se aproximará de vocês. Lavem as mãos, pecadores; purifiquem o coração, vocês que têm a mente dividida.
9 Mɨ̀ kàdré kɨzà ro, adrélé àwó ngo, adrézó tongólé! Àmɨ kɨ arɨ́ kòladzá ru atsálé àwo ró. Àmɨ kɨ kólénzé kòladzá ru atsálé kɨzà ro.
9 Que haja lágrimas, lamentação e profundo pesar. Que haja choro em vez de riso, e tristeza em vez de alegria.
10 Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ tà bha kìní mi Mírì kandrá gò, kòtɨngáró àmɨ kɨ tà kuru.
10 Humilhem-se diante do Senhor, e ele os exaltará.
11 Áma adrúpi ɨ, lè mɨ̀ kàdré tà ta kònzɨ àmɨ kɨ adrúpi ɨ rú ko. Dhya ángùdhi adrélépi tà ta kònzɨ áyɨ adrúpi rú yà, kó ngalè adrélépi akódhɨ nɨ tàbvó ta yà dhɨ, adré tà ta kònzɨ Gìká nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí rú, adrézó kpà tátrɨ́trɨ́ kúlí nda nɨ tàbvó ta. Mɨ́ kàdré tátrɨ́trɨ́ kúlí nɨ tàbvó ta dhɨ, kòdhɨ mɨ́ adré tátrɨ́trɨ́ kúlí nda nɨ ꞌo ko. Be ró dhɨ, mɨ́ atsá mɨ́na tátrɨ́trɨ́ kúlí nda nɨ tàbvó tàlepi ró.
11 Irmãos, não falem mal uns dos outros. Se criticam e julgam uns aos outros, criticam e julgam a lei. Cabe-lhes, porém, praticar a lei, e não julgá-la.
12 Tákò dhya tátrɨ́trɨ́ kúlí fèlepi ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ kɨ tàbvó tàlepi dhɨ ngbà ꞌí àlo kwákwá. Gìká ꞌɨ kalóma. Akódhɨ nda rìnyí ɨ́be kɨtswázó móndɨ́ tɨdrɨ́, kɨtswázó kpà móndɨ́ pfu dràle. Dɨ, mɨ tá mɨ́na àdhi ꞌɨ, adrélé ámɨ àzya nɨ tàbvó ta nɨ?
12 Somente aquele que deu a lei é Juiz, e somente ele tem poder de salvar ou destruir. Portanto, que direito vocês têm de julgar o próximo?
13 Mɨ̀ yi rè ma, àmɨ adrébhá tàá dhɨ «Ándrò yà, kó ngalè kìdru yà dhɨ, mà nɨ lɨ bhàandre àlo na, àzí ꞌo kóná àlo làfa kisúzó» nɨ ɨ.
13 Prestem atenção, vocês que dizem: “Hoje ou amanhã iremos a determinada cidade e ficaremos lá um ano. Negociaremos ali e teremos lucro”.
14 Àmɨ, mɨ̀ nì ngalè kìdru dhɨ, àmɨ kɨ lɨ́drɨ̀ nɨ adré ngɨ́nɨ ya dhɨ ko. Tàko ko, àmɨ kɨ lɨ́drɨ̀ nda sù ngóró sàsàlɨ́ adrélépi sàle lókyá tsà sè gò, dré adrézó akɨ́lé dhɨ tɨ́nɨ.
14 Como sabem o que será de sua vida amanhã? A vida é como a névoa ao amanhecer: aparece por um pouco e logo se dissipa.
15 Adré dɨ be lèá dhɨ, mɨ̀ kàdré tàá kònɨ̀nɨ: «Mírì kòlè dhɨ, mà nɨ adré lɨ́drɨ̀ ɨ́be gò, mà dré tà kònɨ kɨ ꞌòzo tà kòna ɨ́be.»
15 O que devem dizer é: “Se o Senhor quiser, viveremos e faremos isso ou aquilo”.
16 Dɨ, nyànomvá dhɨ, mɨ̀ adré àmɨ kɨ afà adrélé drìkàdrɨ̀ ꞌo. Dhyá kɨ afàma làsú be kònɨ̀nɨ nda kònzɨ.
16 Caso contrário, estarão se orgulhando de seus planos pretensiosos, e toda presunção como essa é maligna.
17 Dɨ ásà dhɨ, dhya ángùdhi adrélépi tà dóro ni ꞌòle gò, adrézó tà nda kɨ ꞌo ko dhɨ, adré ɨ́na tàkonzɨ̀ ꞌo.
17 Lembrem-se de que é pecado saber o que devem fazer e não fazê-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.