Romanos 15

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Lè àma adrébhá rìnyi ró àma kɨ tà kaꞌìkaꞌì na dhɨ ɨ, mà kàdré móndyá tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be yàyà dhɨ kɨ tà yàyà do àma kɨ togó na. Mà kàdré tà adrébhá àma kɨ togó ꞌo kɨnɨ́lé dhɨ kɨ ꞌo kòdhya ko.
1 It iyab ata baitumatum fairih karam ata ofonah hai baitumatum ririmin tanibaisih hai bit turin tanab. Men akisit isat tananot taniyasisiramih.
2 Be ró dhɨ, àma àlo àlo títí dhɨ ɨ, mà kàdré tà adrébhá àma kɨ adrúpi kɨ togó ꞌo kɨnɨ́lé dhɨ kɨ ꞌo kòdhya, mà kàdréró àyɨ kɨ ꞌo dóro, adrézó àyɨ kɨ tɨmbà àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na be dhɨ bvó.
2 Naatu tanabow ata ofonah hiniyasisir, naatu tanibaisih hai baitumatum nawowab nayen.
3 Àngyá ko, Krísto nɨ tàndɨ ꞌo tá ɨ́na tà adrébhá tá áyɨ togó ꞌo kɨnɨ́lé dhɨ ɨ ko. Ngóró Gìká nɨ Kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ: «Làdhá móndɨ́ ɨ̀ dré adrélé dhàle mɨ́ rú dhɨ ɨ̀ adhé má dri dre.»
3 Keriso i men taiyuwin ana yasisir isan bowamih. Baise nati efanin, Buk Atamaninamaim iti na’atube eo na’atube sinaf. “Sabuw iyab tur kakafih hi’u hibi’a’akir ana bit etei ayu tafau yan re.”
4 Tàko ko, tà títí atú tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ ɨ, à tɨsɨ̀ kɨtswázó àma kɨ tadhá, ɨ̀ndɨ̀ àma kɨ tɨmbà àma kɨ tà kaꞌìkaꞌì na, mà kàdréró togó tsɨ, adrézó mì bha Gìká véna be dhɨ bvó.
4 Anayabin tur abisa marasika hikikirum i bai’obaiyit isan, saise nawawainabit ana veya, nati Buk Atamanin ana turamaim koufair tanab nuhit nafot tanama.
5 Gìká nda adré àma kɨ ꞌo togó tsɨ, adrézó àma kɨ tɨmbà àma kɨ tà kaꞌìkaꞌì na dhɨ nɨ̀. Dɨ akódhɨ kòfè kpà àmɨ adrélé ngá àlo ró àmɨ kòfalésè, ngóró Yésu Krísto dré tadhálé àmɨ dré dhɨ tɨ́nɨ,
5 God koufair naatu yatenub ana matuwan, isan ayoyoyoban i boro a kou’ay nita’imon, Jesu Keriso kwani’ufunun.
6 mɨ̀ kòkɨtswáró Gìká, àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ Atá nɨ rú bha kùle togó àlo sè ɨ̀ndɨ̀ kúlí àlo sè be dhɨ bvó.
6 Naatu dogor ta’imon namatar auta’imon fana kwanabora’ah God, ata Regah Jesu Keriso Tamah ana merar kwanay kwanabora’ara’ah.
7 Dɨ ásà dhɨ, mɨ̀ kàdré ru kaꞌì àmɨ kòfalésè, ngóró Krísto nɨ tàndɨ dré àmɨ kɨ kaꞌìle dhɨ tɨ́nɨ, kɨtswázó mìlanzìlanzì fe Gìká dré dhɨ bvó.
7 Taituwa hai merar kwanay kwanabuwih, Keriso a merar yi bubuwi na’atube. Saise bora’a’araten God kwanitin niyasisir.
8 Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Krísto atsá Yúdà ànzɨ kɨ màrábà ro Gìká nɨ tà bàti nɨ tà sè, kɨtswálé tà Gìká dré tá lazílé àyɨ kɨ tábhí ɨ dré dhɨ kɨ ꞌo títí,
8 A tur ao’owen, Keriso i na Jew sabuw hai bai’akirayan orot matar, God ana tur gewasin isan bow, ana omatanen uwatanah wabih gagamin itih hikirum inu’in sinaf na yabin matar.
9 móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ̀ kòkɨtswáró kpà Gìká nɨ rú bha kùle akódhɨ nɨ togó dóro sè be dhɨ bvó. Ngóró Gìká nɨ Kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ:
9 Saise Eteni Sabuw God hitabora’ara’ah i ana kabeber isan. Buk Atamaninamaim hikikirum na’atube
10 Kúlí nda adré kpà tàá dhɨ:
10 Ibanak eo maiye;
11 Adré kpà tàá dhɨ:
11 Naatu iban maiye eo,
12 Èsáyà adré kpà tàá dhɨ:
12 Naatu iban Isaiah eo maiye,
13 Gìká adrézó mì bha ásà dhɨ kòfè kólénzé ɨ gàle tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ be àmɨ léna bǐ, mɨ̀ dré adrélé akódhɨ nɨ kaꞌì dhɨ sè, mɨ̀ kàdréró vélé mì bha akódhɨ véna lavúlé Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè be dhɨ bvó!
13 Ayoyoyoban abaitumatumamaim God nuhifot bit i yasisir naatu tufuw nit, saise Anun Kakafiyin ana fairamaim yasisir ebit dogor wanawanan awan nakaratan nakarsuwai nare.
14 Áma adrúpi ɨ, áma tàndɨ má adré kaꞌìá tàle dhɨ, mɨ̀ ga àmɨkya tà dóro sè bǐ, tà nìnì sè bǐ, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ kɨtswá ru kodzó àmɨ kòfalésè bwà.
14 Taitu ayu aso’ob, kwa a gewasin i ra’at, naatu so’ob tutufin etei kwabai karam, imih karam taituwa boro kwani’obaiyih.
15 Dɨ, tágba kònɨ̀nɨ dhɨ, má tɨsɨ̀ tà àruka kòdhɨ ɨ àmɨ dré tirì àko, kɨtswázó tà nda kɨ ꞌo agálé àmɨ léna dhɨ bvó. Tàko ko, Gìká nɨ togó tanɨ bhàle má rú dhɨ sè dhɨ,
15 Baise iti fef wanawanan i sawar gagamih afa bebeyan a tur ao’owen saise nuhi anakusib. Anayabin God ana gewasin ayu wanawana’umaim yari’iy
16 bhà ma adrélé Yésu Krísto nɨ àzí ꞌòlepi ró móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ véna. Má adré dɨ tà ꞌo kòwánà àdhya tɨ́nɨ, adrézó Gìká nɨ Rúbí Tanɨ longó, móndyá súrú twá ro nda ɨ̀ kàdréró ngá fèle mòbòmà ro kɨtswálépi Gìká mìlésè, Tɨrɨ́ Lólo dré bhàle adrélé lólo akódhɨ dré dhɨ ɨ tɨ́nɨ.
16 Keriso ana akir orot amatar Ufun Sabuw isah anabowamih. Naatu firis na’atube anabow God ana Tur Gewasin anao’orerereb. Saise Ufun Sabuw hinan siwar na’atube hinamatar God hai merar nay nabuwih, naatu Anun Kakafiyin nakusouwih kakafiyih hinamatar.
17 Dɨ ásà dhɨ, má adré áma drì bha kuru Yésu Krísto na, àzí má dré adrélé ꞌòle Gìká dré nda nɨ tà sè.
17 Isan imih au bowabow God isan, Jesu Keriso wanawananamaim abowabow i abiyasisir gagamin maiyow.
18 Dɨ, má kɨtswá mána tà àzya ta ko, kàdré ngbà ꞌí tà Krísto dré ꞌòle má sè móndyá súrú twá ro dhɨ kɨ adrìzo Gìká nɨ kúlí kaꞌì ꞌòle dhɨ ꞌɨ ko dhɨ. ꞌO tà nda kònɨ̀nɨ kúlí ɨ́ dré afèle má dré tàle dhɨ ɨ sè, tà ɨ́ dré afèle má dré ꞌòle dhɨ ɨ sè,
18 Anayabin iti isan ayu boro men kafa’imo sawar afa isah anao’omih. Baise abisa Keriso iyunu ao naatu abow Ufun Sabuw abonawiyih hina God tebobosiyasiyar akisinamo boro anao.
19 tà twátwa lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ rìnyí sè, ɨ̀ndɨ̀ Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè. Dɨ má longó Krísto nɨ Rúbí Tanɨ nda kɨdhólé Yèrúsalémà na tsàle byá bvò Ìlìríkò àdhya na.
19 Anun Kakafiyin ana fairamaim, ina’inan naatu baifofofor fokarih himatar. Jerusalem imaim au nanawan abusuruf God ana tur abinan aremor ana tafaram wabin Ikonium atit.
20 Àngyá ko, ma tá ngbú lovó ɨ́be tò lɨ̀zo Rúbí Tanɨ nda nɨ longó àrà Krísto nɨ tà yìzo rè ko dhɨ ɨ ꞌásè, má kòtobhàró ngá dzópá dhya àzya dré bhàle dhɨ dri ko.
20 Akokok kwanekwan efan menamaim Keriso ana tur men hinonowar imaim anabinan hinanowar. Anayabin ayu men bar wowabayan orot boro orot ta ana bar bubu rarouw nonowatin tafanamaim anawowab.
21 Ngóró Gìká nɨ Kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ:
21 Bukamaim hikikirum na’atube,
22 Vésè be bǐ, àzí nda kɨkɨ́ tá láti má dré lɨ̀zo àmɨ kɨ no ko dhɨ nɨ̀.
22 Ana’an nati isan ayu kwa isa namih mar etei ayu hirorowenbibiru.
23 Dɨ, nyànomvá dhɨ, má ꞌo àzí mána bvò kònɨ ɨ ꞌásè dhɨ akɨ́lé títí dre. Kóná bǐ, ma tá lovó ɨ́be tò lɨ̀zo àmɨ kɨ no.
23 Baise boun efan iti wanawanan ayu au bowabow i sawar naatu kwamur manin maiyow akok kwanekwan atan ata’iti isan ama akakaibababan.
24 Dɨ má adré mì bha àmɨ kɨ nòzo má dré lavúràꞌa lɨ̀le bvò Èsèpányà àdhya na dhɨ ꞌá, mà kòkɨtswáró lenzélé túmä́ní àmɨ ɨ́be lókyá tsà sè. Àmvolásà dhɨ, mɨ̀ nɨ kɨtswá áma ledé má dré lɨ̀zo Èsèpányà na.
24 Imih bounabo anotanot boro anan ana’iti. Spain bainanawan isan ananan founamaim boro anarun ana’iti.
25 Dɨ, nyànomvá dhɨ, má adré mána lɨ̀le Yèrúsalémà na, kɨtswálé ngá adzí móndyá lólo Gìká àdhya ɨ dré.
25 Boun i ayu au Jerusalem anan God ana sabuw hai bowabow ta ta isan.
26 Tàko ko, móndyá kaꞌìbhá Màkèdònɨ́yà na ɨ̀ndɨ̀ Àkáyà na dhɨ ɨ̀ nò tá dóro nɨ, ɨ̀ dré ngá lokólé fèle lemerèbhá móndyá kaꞌìbhá Yèrúsalémà na dhɨ ɨ kòfalé dhɨ ɨ dré dhɨ.
26 Ekalesia sabuw nati Masedonia naatu Akaiya wanawanan Jerusalem sabuw yababan wairafih hai tur hinonowar i yasisir auman baibaisih isan hai siwar kaifai hiyai.
27 Àyɨ nda ɨ̀ kisù tá tà nda ꞌòle dhɨ àyɨ. Dɨ, tà bàti ró dhɨ, àyɨ tá móndyá nda kɨ màri ɨ́be. Tàko ko, móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ̀ kòkisú tà tanɨ Tɨrɨ́ Lólo dré fèle Yúdà ànzɨ ɨ dré dhɨ túmä́ní àyɨ ɨ́be dhɨ, àyɨ màri Yúdà ànzɨ nda kya ɨ́be. Adré dɨ lèá dhɨ, móndyá súrú twá ro nda ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ ngá lanzɨ́ Yúdà ànzɨ nda ɨ dré.
27 Iti sinaf isan i hiyasisir, naatu kabay hiyai hibiyafar ana itinin i wayow na’atube hisinaf. Anayabin Jew sabuw ayubih ana baigegewasin i wan Ufun Sabuw hifaramih bairi hibai.
28 Dɨ má kàdzí ngá fèle nda ɨ àyɨ dré gò, àzí nda nɨ ꞌòzo akɨ́lé títí dre dhɨ, má nɨ láti do lavúzó àmɨ tasè gò, lɨ̀le Èsèpányà na.
28 Imih ayu bowabow anisawar hai siwar kafai abai anan anitih. Imaibo au Spain ananan ef aumatan boro anarun ana’itibo anan.
29 Má nì tàle dhɨ, lókyá má dré dra tsàzo àmɨ véna dhɨ sè dhɨ, má nɨ tsa Krísto nɨ tà tanɨ ɨ́be bǐ dhɨ be.
29 Ayu kwa isa ananan, i aso’ob Keriso ana baigegewasin tutufin etei boro auman anan.
30 Áma adrúpi ɨ, má adré àmɨ kɨ kodzó àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ rú sè, ɨ̀ndɨ̀ lèle Tɨrɨ́ Lólo àdhya sè, mɨ̀ kàdréró tà zi Gìká tí má dré, adrézó àdzú bhu túmä́ní má be.
30 Taitu, abifefeyani ata Regah Jesu Keriso wabinamaim naatu Anun Kakafiyin ana yabowamaim au biyababanamaim kwanikofan naatu isou kwanayoyoban God nibaisu.
31 Mɨ̀ kàdré tà zi tíá, kàpáró ma móndyá kaꞌìbhá ko Yùdáyà na dhɨ ɨ drɨ́gásè be dhɨ bvó. Mɨ̀ kàdré kpà tà zi, móndyá kaꞌìbhá Yèrúsalémà na dhɨ ɨ̀ kòkaꞌìró tà má dré adrélé ꞌòle àyɨ dré dhɨ be dhɨ bvó.
31 Kwanayoyoban saise Eteni Sabuw Judea wanawanan tema’am umahine God natafafaru naatu God ana sabuw Jerusalemamaim tema’am au bowabow isan hiniyasisir au merar hinay.
32 Dɨ Gìká kòlè dhɨ, má nɨ tsa àmɨ véna arɨ́ be bǐ gò, mà dré kɨtswázó lovólé tsà túmä́ní àmɨ ɨ́be.
32 Saise God nakokok na’at ayu boro ereyasisir ana matabir maiye not boubun auman anan kwa aninanawani.
33 Gìká adrélépi tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ fe dhɨ kàdré túmä́ní àmɨ ɨ́be títí! Kàdré kònɨ̀nɨ.
33 Tufuw ana God kwa etei isa nama wanatowan. Amen.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.