Mateus 9

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré mbàzo bwátù na gòle zyàle tä́pä́ríandre nɨ taꞌá na, tsàle áyɨ tàndɨ nɨ bhàandre na.
1 Jesu wa afe’en yen naatu matabir maiye rabon na ana bar ana meraramaim tit.
2 Kònàle dhɨ, móndɨ́ àruka ɨ̀ dré agó àlo pá be àbvò ro dhɨ nɨ adózó kíndri dri alɨ̀zo ába akódhɨ vélé. Yésu kònò àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì dre dhɨ, dré tàzoá agó pá be àbvò ro nda dré dhɨ: «Áma mvá, mɨ́ tsɨ togó! À trì ámɨ tàkonzɨ̀ ɨ dre!»
2 Nati’imaim sabuw afa orot ta an uman murubin emo’emomaim hiwan hi’abar hina Jesu biyan hitit, naatu Jesu sabuw hai baitumatum itin, basit orot an uman murubin isan eo, “Natu men iniyababan, o a bowabow kakafih i anotanotawiyen.”
3 Dɨ, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá àruka ɨ̀ dré dhèzo adrélé kisùá àyɨ léna dhɨ: «Dhya kòndɨ adré ɨ́na Gìká nɨ dha kúlí kòdhɨ sè!»
3 Naatu Ofafar Bai’obaiyenayah afa taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti orot i tur kakafin maiyow eo God ebi’ib.”
4 Yésu dré tà ɨ̀ dré tá adrélé kisùle nda nɨ nìzo kyá gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ adré àmɨkya tà kònzɨ kisù àmɨ léna àdho tà sè?
4 Jesu abisa hinotanot itin naatu eo, “Kwa aisim dogor wanawanan not kakafih kwanotanot?
5 Tà kɨtswálé tàle mbèlè agó pá be àbvò ro kònɨ̀dhɨ dré dhɨ, ángùdhi ꞌɨ: ‹À trì ámɨ tàkonzɨ̀ ɨ dre› dhɨ, kó ngalè, ‹Mɨ́ nga, mɨ́ kɨdhó atsí to› dhɨ?
5 Ef menatan i hamehamen, orot ana kakafih notawiyen isan anao i hamehamen ai anau namisir nabat nareremor i hamehamen?
6 Má adré lèá mɨ̀ kònì dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá rìnyí ɨ́be adrézó tàkonzɨ̀ tri bvò dri.» Dɨ dré tàzoá agó pá be àbvò ro nda dré dhɨ: «Mɨ́ nga, mɨ́ do ámɨ kíndri, ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ nzɨ mɨ́ bhàna!»
6 Baise kwakakasiy, imih ani’obaiyi kwana’itin, orot Natun i tafaramamaim fair bai bowabow kakafih notawiyen isan.” Naatu orot an uman murubin isan eo, “Kumisir a ir kunuw kubai a ubar kwen.”
7 Dɨ agó nda dré ngàzo nzɨ̀le ɨ́ bhàna.
7 Orot misir ana ir nuw bai ana ubar in.
8 Móndyá zyandre ɨ̀ kònò tà nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré gàzo tirì dré. Gò ɨ̀ dré ngàzo adrélé Gìká nɨ rú bha kùle, dré rìnyí múrúngú afèle móndɨ́ ɨ dré kònɨ̀nɨ dhɨ sè.
8 Sabuw iti na’atube matar hi’i’itin ana mar hai hibir ra’at naatu God wabin hibora’ara’ah fair iti na’atube orot bitih isan.
9 Yésu kàpfò kònalésè gò adrélé lɨ̀le dre dhɨ, dré agó àlo rú be Màtáyò dhɨ nɨ no adréràꞌa lɨrɨ́lé mèdáyɨ̀ lagɨ́rà na. Dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ lebè ma!» Dɨ Màtáyò nda dré ngàzo adrélé Yésu nɨ lebè.
9 Jesu efan nati ihamiy remor inan auman, kabay o’onayan wabin Matthew ana bowabow efanamaim ma’am itin naatu iu, “Kumisir kwi’ufnunu.” Matthew ma’am misir Jesu iufunun hairi hin.
10 Bvóá dhɨ, Yésu ɨ̀ dré lɨ̀zo lebèbhá nɨ ɨ́be Màtáyò nɨ dzó na gò, ɨ̀ dré lɨrɨ́zó mɨ́sá làgásè adrélé ngá nya. Dɨ mèdáyɨ̀ lagɨ́bhá bǐ dhɨ ɨ, ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ bǐ adrélé nòle tàkonzɨ̀bhá ro dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ alɨ̀ tá kpà lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè túmä́ní àyɨ ɨ́be.
10 Jesu Matthew ana baremaim ma bay hi’au, ana maramaim kabay o’onayah naatu bowabow kakafih sinafuyah moumurih maiyow hina Jesu ana bai’ufununayah bairi hikofanih bay aa ana efanamaim himare.
11 Dɨ Fàrìsáyò ɨ̀ kònò tà nda dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo lizíá Yésu nɨ lebèbhá ɨ tí dhɨ: «Àmɨ kɨ tadhálépi adré ngá nya túmä́ní mèdáyɨ̀ lagɨ́bhá ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ tàkonzɨ̀bhá ɨ́be àdho tà sè?»
11 Naatu Ofafar Bai’obaiyenayah hi’itih ana maramaim, Jesu ana bai’ufununayah hibatiyih, “Aisim kwa a bai’obaiyenayan kabay o’onayah naatu sabuw kakafih bairi hima bay te’aa?”
12 Yésu kòyi tà lizílé nda dre dhɨ, dré tàzoá dhɨ: «Móndyá rúbhá be dóro dhɨ ɨ̀ ndà gà kódzó ko na. Be ró dhɨ, móndyá drà ro dhɨ ɨ̀ adré àyɨkya ndàá àyɨ.
12 Jesu hio nowar naatu iyafutih eo, “Sabuw aurih sawow en adanafur orot boro men hinakok, baise sabuw iyab sawusawuwih boro adanafur orot hinakok.
13 Dɨ, mɨ̀ kòlɨ̀ àmɨkya tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ nɨ àndu nda nìle: ‹Má adré móndyá adrébhá àyɨ kɨ àzya kɨ kɨzà bha dhɨ kɨ nda kòdhya. Má adré mána mòbòmà adrélé fèle má dré dhɨ kɨ nda kòdhya ko.› Tàko ko, má alɨ̀ móndyá adrébhá àyɨ kɨ no gyǎgya dhɨ kɨ azí kòdhya ko. Be ró dhɨ, má alɨ̀ mána tàkonzɨ̀bhá kɨ azí kòdhya.» Yésu nya ngá Màtáyò bhàna|src="CN01694B.TIF" size="span" loc="MAT 9:10-13 "
13 Kwa Buk Atamaninamaim kwabiyab tur yabin kwa’itin? ‘Ayu i akokok kabeber, men sibor.’”
14 Àmvolásà dhɨ, Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi nɨ lebèbhá ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé lizíá tíá dhɨ: «Àma Fàrìsáyò ɨ́be dhɨ ɨ, mà adré kó tàbirí mvo rä, adrézó tà zi Gìká tí dhɨ, ámɨ lebèbhá ɨ̀ adré dɨ àyɨkya tàbirí mvo ko àdho tà sè?»
14 Naatu John Baptist ana bai’ufununayah hina Jesu hibatiy hio, “Aisim aki naatu ofafar bai’ufununayah bairi mar etei ayoyohar naatu o a bai’ufununayah i en?”
15 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Móndyá azílé gwányá làmó àdhya lé dhɨ kɨ kɨtswá tsì adrélé kɨzà ro, ɨ̀ dré adréràꞌa túmä́ní tòkó líyí be dhɨ ꞌá? Tàdzí ko! Dɨ, lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè dhɨ, à nɨ tòkó líyí nda nɨ tɨngá àyɨ kòfalésè gò, ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé tàbirí mvo lókyá nda sè.
15 Jesu iyafutih eo, “Men karam sabuw orot boubun tatatabin ana yasisir isan hitaruru’ay, hitama orot yawasin hitabotouw, baise mar boro nanan orot boro hinabosair naatu nati ana veya’amaim imaibo hinifoufur hinirowarow.
16 Dhya àlo kàdré kɨ́tá àku ró lasɨ́lépi dhɨ ɨ́be dhɨ, dhɨ kɨ́tá tɨ́dhɨ́ ro dhɨ kɨ́tá àku nda dri ko na. Tàko ko, kòꞌo kònɨ̀nɨ dhɨ, kɨ́tá tɨ́dhɨ́ nda nɨ kɨ́tá àku nda nɨ asé gò, kɨ́tá àku nda dré gòzo vélé lasɨ́lé lɨ̀le drìdrì.
16 Na’atube faifuw atamanin boro men karam hinab faifuw boubun hinafitimih, anayabin faifuw boubun hinasasauw ana veya boro nakaro’om natakweb mahar nara’at.
17 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, dhya àlo dà vínò tɨ́dhɨ́ ro dhɨ kɨ́nɨ́ dhɨ̀le adrézó vínò lɨkɨ́, akùbhá dre dhɨ ɨ léna ko na. Tàko ko, kòꞌo kònɨ̀nɨ dhɨ, vínò tɨ́dhɨ́ nda nɨ abhò kɨ́nɨ́ àku nda kɨ lasɨ́ gò, vínò dré kutúzó gò, kɨ́nɨ́ nda ɨ̀ dré abɨ́zó títí. Ásà dhɨ, à adré vínò tɨ́dhɨ́ ro dhɨ nɨ da kɨ́nɨ́ tɨ́dhɨ́ ro dhɨ ɨ léna, adrézó ngá rì nda kɨ lɨkɨ́ dóro.»
17 Na’atube men yait ta wine boubun ebai wine ana kibub atamaninamaim eriririmih, anayabin wine boubun boro nara’at naatu kibub natafofor wine nasuwa na re, imih wine boubun i boro wine ana kibub boubunamaim hinarir, saise hairi boro gewasih hinabat.”
18 Yésu dré tá adréràꞌa tà nda kɨ ta dhɨ ꞌá dhɨ, Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ kɨ àlo dré alɨ̀zo adhélé áyɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, tàzoá drá dhɨ: «Áma zapi drà nyànomvá kòndɨ. Dɨ, mɨ́ alɨ̀ ámɨ drɨ́gá bha akódhɨ dri wà, kàdrɨ́ró be dhɨ bvó!»
18 Iti na’atube eo auman Tafaror Bar kaifenayan orot ta na Jesu biyan tit nanamaim sun yowen eo, “Ayu natu babitai i veya boun morob, baise akokok inan umawat inabutubun nayawas.”
19 Dɨ Yésu ɨ̀ dré ngàzo lebèbhá nɨ ɨ́be adrélé lɨ̀le agó nda vésè.
19 Basit Jesu misir ana bai’ufununayah bairi orot hi’ufunun hin.
20 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, tòkó àlo kàrɨ́ dré adrézó ràle rúásà kóná be mudrí-drì-rì dhɨ dré áyɨ kisízó ànyɨ Yésu àmvolésè gò, akódhɨ nɨ kɨ́tá ti tabè.
20 Naatu babin ta ana faifuwamaim rara bota’ar ma’am kwamur etei 12 sasawar, na Jesu ufunane tit,
21 Àngyá ko, adré tá ɨ́na kisùá dhɨ: «Má kòtabè ngbà ꞌí akódhɨ nɨ kɨ́tá ti kòdhya dhɨ, má nɨ adrɨ́.»
21 ana notamaim eo, “Jesu ana faifuw tainin ana butubun boro ana yawas.” Naatu ana faifuw tainin butubun.
22 Dɨ Yésu dré áyɨ alázó tòkó nda nɨ no gò, tàzoá dhɨ: «Áma zapi, mɨ́ tsɨ togó! Ámɨ tà kaꞌìkaꞌì tɨdrɨ́ mɨ dre.» Dɨ akódhɨ nda dré adrɨ́zó gbǎ lókyá nda sè.
22 Jesu tatabir babin itin eo, “Natu men iniyababan, abai tumatumamaim kubigewasin.” Iti na’at eo ana veya’amaim, mar ta’imonamo babin igewasin.
23 Dɨ Yésu kòlɨ̀ tsàle Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ nda bhàna dre dhɨ, dré lärí tswabhá kɨ nòzo túmä́ní móndɨ́ zyandre adrébhá tongólé dhɨ ɨ́be.
23 Imaibo Jesu na Kou’ay Bar kaifenayan orot ana bar wanawanan run. Sabuw hiru’ay hima hirerey itih, naatu rerey ana fik hibababin nowar.
24 Dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nga kònwásè. Tàko ko, mvátòkó kòdhɨ drà ko. Adré ɨ́na ayí ko.» Gò ɨ̀ dré dhèzo adrélé akódhɨ nɨ gu.
24 Jesu eo, “Iti kek babitai i matan fot inu’in, men morobomih, kwamisir ufun kwatit.” Baise sabuw isan himarib, anayabin i hiso’ob kek i morob.
25 À kòdro móndyá zyandre nda ɨ topfòle kɨvɨ̀ na dre dhɨ, Yésu dré fɨ̀zo dzó nda na, mvátòkó nda nɨ drɨ́gá ru gò, akódhɨ dré ngàzo kuru.
25 Basit sabuw etei himisir ufun hitit sawar, imaibo Jesu run in kek inu’in ana efanamaim tit, naatu babitai uman bai imisiruw yawas misir.
26 Gò tà nda nɨ rúbí dré laꞌúzó bvò nda ꞌásè títí.
26 Iti sisinaf ana tur ra’at tasasar in nati tafaram hima’am ana fofonin etei hinowar.
27 Yésu kàpfò dzó nda lésè adrélé lɨ̀le dre dhɨ, àgo rì mì kùdúkùdu ró dhɨ ɨ̀ dré ngàzo adrélé akódhɨ nɨ lebè loyóába dhɨ: «Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà àma kɨ kɨzà wà!»
27 Jesu efan nati itumar tit remor inan, orot rou’ab matah fim hitit hi’ufunun hin hi’af hio, “David uwan, kwiwanbabani.”
28 Yésu kòtsa bhàna fɨ̀le dzó na dre dhɨ, àyɨ nda ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga. Dɨ akódhɨ dré àyɨ kɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ adré kaꞌìá dhɨ, má nɨ kɨtswá àmɨ kɨ tɨdrɨ́ bwà?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Àyíya, Mírì.»
28 Jesu na bar wanawanan run naatu orot rou’ab hina biyan hitit, Jesu ibatiyih eo, “Kwabitumatum ayu boro aniyawasi?” Hairi hiya’afut hio, “Regah abitumitum.”
29 Gò Yésu dré àyɨ kɨ mì tabèzo, tàzoá dhɨ: «Tà nda kòꞌo ru àmɨ dré ngóró mɨ̀ dré adrélé kaꞌìle dhɨ tɨ́nɨ!»
29 Basit Jesu hairi matah botobonen eo, “Kwabitumatum na’atube isa namatar.”
30 Dɨ àyɨ kɨ mì dré ru nzìzo adrélé ngá no. Gò Yésu dré àyɨ kɨ bí sèzo tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ kònò dóro, mɨ̀ kòlongóró tà kòdhɨ dhya àlo dré ko.»
30 Hairi matah higewasin hinuw naatu Jesu eofafarih eo, “Men yait ta ana tur kwana’owen.”
31 Dɨ, ɨ̀ kòpfò dzó nda ꞌásè dre dhɨ, ɨ̀ dré àyɨkya lɨ̀zo Yésu nɨ rúbí longóbe laꞌúlé bvò nda ꞌásè títí.
31 Baise hairi hitit hin Jesu ana tur hibosemor ra’at, nati tafaram hima’am ana fofonin etei hinowar.
32 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa apfòle dzó nda lésè dhɨ ꞌá dhɨ, à dré agó àlo tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be ɨ́ léna, adrélépi kpà ábhä́bhä́ ro dhɨ nɨ adzízó Yésu vélé.
32 Orot rou’ab hinan ufut sabuw afa orot ta yoyom hirab awan igug ma’am hibai hina Jesu biyan hitit.
33 Dɨ Yésu dré tɨrɨ́ kònzɨ nda nɨ dròzo pfòle ábhä́bhä́ nda lésè dhɨ, dré kɨdhózó adrélé kúlí ta. Móndyá zyandre kònàle dhɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo bhwǎbhwa gò, ɨ̀ dré adrézó tàá dhɨ: «À nò rè tàdzí tà ꞌòle làsú be kònɨ̀nɨ dhɨ Ɨ̀sèrélè ꞌa ko!»
33 Naatu Jesu yoyom mowan nun tit orot busuruf tur eo sabuw etei hifofor hio, “Sawar iti na’atube Israel wanawananamaim men ta i’itin bounabo ta’i’itin.”
34 Dɨ, Fàrìsáyò ɨ̀ adré tá àyɨkya tàá dhɨ: «Dhya kòdhɨ adré tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro topfòle móndɨ́ ɨ lésè, tɨrɨ́ kònzɨ kɨ kàdrɨ̀ nɨ rìnyí sè.»
34 Baise Ofafar Bai’obaiyenayah hio, “Iti i Demon Hai Ukwarin fair itin imih demon nunih titit.”
35 Gò Yésu dré ngàzo adrélé tatsílé bhàandre títí ɨ ꞌásè ɨ̀ndɨ̀ bhà títí ɨ ꞌásè, tà tadhábe Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè, Rúbí Tanɨ Gìká nɨ Òpɨ̀ àdhya nɨ longóbe, ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ kɨ tɨdrɨ́be àyɨ kɨ drà títí ɨ lésè.
35 Jesu bar awan awan run tit sabuw inanawanih bar merar hai Kou’ay Baremaim sabuw i’obaibiyih, mar ana aiwob isan Tur Gewasin eo hinowar naatu sabuw hai sawow yumatah ta ta hibow hinan etei iyayawasih.
36 Dɨ dré tá adréràꞌa móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ no dhɨ ꞌá dhɨ, adré tá kɨzà do áyɨ togó na àyɨ kɨ tà sè. Tàko ko, ɨ̀ adré tá landèle tò, ɨ̀ndɨ̀ tà adré tá àyɨ kɨ lavú. Àyɨ tá ngóró kábilígyà adrébhá àyɨ kɨ lɨkɨ́lépi àko dhɨ ɨ tɨ́nɨ.
36 Jesu iti rou’ay gagamin maiyow hinan itih yan baban, anayabin hai not kwaris naatu aurih baibais en, ana itinin i sheep na’atube aurih nabatanenayan orot en.
37 Dɨ dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ: «Lànyá ka amvú na lavúlé dre. Dɨ, àzibhá adrébhá lànyá nda nɨ lokó dhɨ kɨ àbvò yókódhó.
37 Basit ana bai’ufununayah isah eo, “Masaw i gagamin na’in baise ana fourayah i men moumurih.
38 Mɨ̀ kàdré dɨ lànyá nda nɨ líyí nɨ ti lizí, kòmùró àzibhá ɨ lɨ̀le áyɨ lànyá lokó be dhɨ bvó.»
38 Imih masaw matuwan isan kwanayoyoban saise bowayah afa niyafarih hinan bay hinafour, anayabin bay i hiyamur.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.