Mateus 26

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Yésu kòtà tà nda ɨ akɨ́lé títí dre dhɨ, dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ:
1 Jesu bi’obaibiyih ufunamaim, ana bai’ufununayah isah eo,
2 «Ngóró mɨ̀ dré nìle be dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, tayɨ́ kìtú rì gwányá Pásɨkà àdhya dré atsázó. Dɨ à adré ꞌòle Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá, ɨ̀ kòtidíró akódhɨ dràle fa kɨpakɨpa dri be dhɨ bvó.»
2 “Kwanaso’ob veya rou’ab ufunamaim Tar Nowaten ana hiyuw enan. Nati ana veya’amaim Orot Natun boro hinab rakit sabuw umahimaim hinayai hina’onaf.”
3 Lókyá nda sè dhɨ, Yúdà ànzɨ kɨ kòwánà kàdrɨ̀ ɨ àyɨ kɨ bhàgo ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré ru kɨmózó kòwánà kɨ kàdrɨ̀ rú be Kàyáfà dhɨ nɨ dzó kàdrɨ̀ na.
3 Imaibo Firis ukwarih naatu regaregah ai’in etei firis gagamin Kaiafas ana baremaim hiru’ay.
4 Gò ɨ̀ dré ru yìzo kɨtswázó Yésu nɨ ru túrúpfú sè, pfùle dràle.
4 Naatu Jesu wa’iwa’iramaim fatumin bain asabunin isan hiyakitifuw.
5 Dɨ, ɨ̀ adré tá tàá dhɨ, ɨ̀ kòꞌo tà nda gwányá Pásɨkà àdhya tú ko, móndyá zyandre dhɨ ɨ̀ kòlɨgɨ́ró àyɨ ɨ́be ko sè.
5 Baise hio, “Men hiyuw tanabowabow wanawananamaim, anayabin rakit boro tanaku’ub was hinagiy.”
6 Àmvolásà dhɨ, Yésu lɨ̀ tá Bètànɨ́yà na, fɨ̀le Sìmónà atú kàrɨ́ dré tá rùle dhɨ nɨ dzó na gò, dré lɨrɨ́zó mɨ́sá làga kɨtswálé ngá nya.
6 Jesu na Bethany orot Simon biyan kokom ani’anin ana baremaim tit,
7 Gò tòkó àlo dhɨ dré afɨ́zó mòlàngɨ̀ mvá ledélé àlàbásterè sè, gàlepi màlásɨ̀ làgɨ́ kyàkyà dhɨ sè bǐ dhɨ be. Dré áyɨ kisízó mòlàngɨ̀ nda be ànyɨ Yésu làga gò, màlásɨ̀ nda nɨ da akódhɨ dri.
7 mare ma bay eaa auman babin ta kibub kikimin kabay wabin alabaster imaim hikwak raiy ana baiyan gagamin hisuwai batabat bai na run Jesu aribun yan isuwai re.
8 Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ kònò tà nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré aswázó gò, ɨ̀ dré adrézó tàá àyɨ kòfalésè dhɨ: «À kɨzá tsì màlásɨ̀ kòdhɨ àdho tà sè?
8 Ana bai’ufununayah hi’itin yah so’ar hio, “Iti sawar i yabin en asir esisinaf.
9 Kònò à nɨ tá kɨtswá lagɨ́á làgɨ́ be kàdrɨ̀ gò, làfa nɨ nɨ fèzo lemerèbhá ɨ dré!»
9 Igewasin iti raiy ana baiyan tatayara’ah hitatubun kabay tatab, sabuw yababan wairafih tatitih.”
10 Yésu dré tà ɨ̀ dré adrélé tàle nda nɨ nìzo kyá gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré tòkó kònɨ̀dhɨ nɨ drì kɨzá àdho tà sè? Tà dré ꞌòle má dré kòdhɨ, tà avélépi tò dhɨ ꞌɨ.
10 Baise Jesu so’ob abisa hio, imih iuwih eo, “Babin men yumatanamaim kwana’umih. Anayabin sawar gewasin maiyow ayu isau esisinaf.
11 Àngyá ko, mɨ̀ adré ngbú adrélé lemerèbhá ɨ́be àmɨ kòfalé. Dɨ, mɨ̀ kɨtswá ngbú adrélé túmä́ní má be ko.
11 Sabuw yababan wairafih boro mar etei bairi kwanama kwanibaisih, baise ayu i boro men mar etei bairi tanama’amih.
12 Akódhɨ dà màlásɨ̀ kònɨ̀dhɨ má rú drìdrì, kɨtswázó áma rúbhá ledé bhàle mógó na dhɨ bvó.
12 Iti babin ayu biyau raiy erabirab i ayu au morob isan eyayabuna.
13 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Àrà títí bvò wä́yi ꞌásè à dré dra Rúbí Tanɨ kòdhɨ nɨ longózó dhɨ ɨ ꞌásè dhɨ, à nɨ kókpà tà tòkó kònɨ̀dhɨ dré ꞌòle kòdhɨ nɨ tɨtɨ́, akódhɨ nɨ tà kisùzo.»
13 Anababatun a tur ao’owen, tafaram wanawananamaim iti Tur Gewasin hinabibinan ana maramaim abisa gewasin iti babin sisinaf boro kik owe’owen na’atube auman hinabinan.”
14 Àmvolásà dhɨ, Yésu nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo, rú be Yùdásɨ̀ Ɨ̀sɨ̀kàrɨ̀yótà dhɨ dré ngàzo lɨ̀le kòwánà kàdrɨ̀ ɨ véna,
14 Imaibo bai’ufununayah nah 12 wanawanahimaim orot wabin Judas Iscariot tit in firis ukwarih biyah tit,
15 àyɨ kɨ lizí tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ nɨ àdho ngá afè má dré, má kòlefèró Yésu àmɨ drɨ́gá be dhɨ bvó dhɨ?» Dɨ ɨ̀ dré làfa lòꞌwa ledélé àrezá sè dhɨ kɨ nàzo nyadhɨ-àlo-drì-mudrí, fèle drá.
15 naatu ibatiyih, “Ayu Jesu anab kwa anabit boro abisa ayu kwanitu?” Naatu matanamaim kabay hibotait hiyab in 30 na’atube hiya’asair.
16 Dɨ kɨdhólé lókyá nda sè dhɨ, Yùdásɨ̀ dré kɨdhózó adrélé lókyá dóro Yésu nɨ lefèzo àyɨ drɨ́gá dhɨ nɨ nda.
16 Nati ana veya’amaim Judas ef ana gewasin nuwet Jesu batih isan.
17 Gwányá Mápà tàkú àko dhɨ àdhya nɨ kìtú nɨ àlo sè dhɨ, Yésu nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, akódhɨ nɨ lizí tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré lèá dhɨ, mà kòladhɨ́ ngá mɨ́ dré gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nyàzo dhɨ ángwà?»
17 Faraw Wanawanan Yeast En ana hiyuw veya wantoro’ot bubusuruf, Jesu ana bai’ufununayah hina hio, “Menamaim kukokok Tar Nowaten ana bay anabogaigiwas?”
18 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ bhàandre na agó dra tadhálé àmɨ dré dhɨ véna. Mɨ̀ kòtà drá dhɨ: ‹Dhya tà tadhálépi dhɨ adré tàá dhɨ: Lókyá mána atsá ànyɨ. Mà nɨ Pásɨkà nya áma lebèbhá ɨ́be ámɨ dzó na.›»
18 Jesu iyafutih eo, “Kwanan Jerusalem bar merar kwanatit orot iti ana tur kwana’owen kwanao, ‘Bai’obaiyenayan eo, ayu au veya i natit, akokok au bai’ufununayah bairi boro o abaremaim Tar nowaten ana hiyuw anaa aniyasisir.’”
19 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá nda ɨ̀ dré ꞌòzoá ngóró dré tá lazílé àyɨ dri dhɨ tɨ́nɨ. Gò ɨ̀ dré ngá ladhɨ́zó kɨtswázó gwányá Pásɨkà àdhya nɨ nya.
19 Bai’ufununayah Jesu eobaimanih na’atube hisinaf, Tar Nowaten ana hiyuw hibogaigiwas.
20 Ɨ̀ndró kàndrɨ̀ dre dhɨ, Yésu ɨ̀ dré tsàzo lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè túmä́ní akódhɨ nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ ɨ́be.
20 Naatu nati rabirab bai’ufununayah etei 12 Jesu bairi himare hibusuruf bay hiaa.
21 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa ngá nya dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu dré tàzoá dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Àmɨ kɨ àlo nɨ áma lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá.»
21 Bay hiaa wanawananamaim Jesu eo, “Turobe a tur ao’owen, kwa wanawanamaim orot ta boro babau inao anamorob.”
22 Dɨ kɨzà dré àyɨ kɨ ꞌòzo lavúlé gò, àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé tàá drá dhɨ: «Mírì, zakó ɨ́na ma ꞌɨ ko?»
22 Ana bai’ufununayah hai yababan ra’at, naatu ta’ita’imon hibusuruf Jesu hibabatiy hio, “Regah, nati i men ayu’umih?”
23 Akódhɨ logó dhɨ: «Dhya drɨ́gá sòlepi má be sǎnɨ̀ àlo na dhɨ nɨ áma lefè nɨ̀.
23 Jesu iyafutih eo, “Orot menatan ayu airi tew wanawanan ai rafiy anabubutu’ub, nati orot i boro ayu babau nao.
24 Tà bàti ró dhɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lɨ dràle ngóró tɨsɨ̀le akódhɨ nɨ tà dri Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ. Dɨ, kɨzà nɨ ɨ́na adré kàdrɨ̀ dhya dra Móndɨ́ nɨ Mvá nda nɨ lefèlepi dhɨ dré! Dóro nɨ tá dhya nda nɨ tìle ko dhɨ.»
24 Orot Natun i boro namorob Bukamaim hikirum hio na’atube. Baise orot yait ayu babau nao, nati orot i boro yababan gagamin na’in nab. Gewasin nati orot tafaramamaim men tatufuwamih!”
25 Gò Yùdásɨ̀ adrélépi tá ꞌòle akódhɨ nɨ lefè nda dré tàzoá dhɨ: «Rábbì, zakó tsì ma ꞌɨ ko?» Yésu logó drá dhɨ: «Ámɨ tàndɨ mɨ́ tà dre.»
25 Judas yanuwayan Jesu ibatiy eo, “Regah, o kunotanot i men ayu’umih?” Jesu iya’afut eo, “O wai.”
26 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa ngá nya dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu dré mápà adózó, tà tanɨ zìzo drìá Gìká tí gò, ŋòzoá fèle áyɨ lebèbhá ɨ dré gò, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ do nyàle. Kònɨ̀dhɨ áma rúbhá ꞌɨ.»
26 Bay hia wanawanan Jesu rafiy bai, i gegewasin sawar, imasib, ana bai’ufununayah itih eo, “Iti i ayu biyau kwabai naatu kwa’aan.”
27 Dré kpà kópò adózó, àwoyà tàzo Gìká dré gò, fèzoá àyɨ dré gò, tàzoá dhɨ: «Àmɨ títí, mɨ̀ mvu.
27 Imaibo wine kerowasamaim hisuwai batabat bai God ana merar yi sawar, itih eo, “Kwa etei’imak iti kwanatom.
28 Kònɨ̀dhɨ áma kàrɨ́ adrélépi tà Gìká dré bhàle ru yìzo móndɨ́ ɨ́be dhɨ nɨ ꞌo kɨtswálé títí dhɨ ꞌɨ. Kàrɨ́ nda nɨ kutú móndɨ́ zyandre ɨ dré, Gìká kòtrìró àyɨ kɨ tàkonzɨ̀ ásà be dhɨ bvó.
28 Iti i ayu au rara, au Obaibasit Boubun abisuwai sabuw moumurih hai bowabow kakafih notawiyen isan.
29 Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Má gò vélé vínò kòdhɨ tɨ́nɨ dhɨ nɨ mvu ko, tsàle kìtú mà dré dra vínò tɨ́dhɨ́ ro dhɨ nɨ mvùzo àmɨ ɨ́be áma Atá nɨ Òpɨ̀ na dhɨ tú.»
29 A tur ao’owen, ayu iti wine boro men anatom, anama’am nati ana veya’amaim wine boubun kwa bairit Tamai ana aiwobomaim tanatom.”
30 Dɨ ɨ̀ dré longó ngòzo lenzézó Gìká nɨ rú sè gò, ɨ̀ dré pfòzo lɨ̀le mbàle kòngó Òlívè fa kya drìna.
30 Naatu himisir ew ta hitabor hitit hin Olive Oyawamaim hitit.
31 Gò Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Ngátsi kònɨ̀dhɨ sè dhɨ, àmɨ títí mɨ̀ nɨ áma tayɨ́ adrélé kalóma. Tàko ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ:
31 Imaibo Jesu hai tur eowen eo, “Iti boun gugumin kwa etei boro kwanabihir ayu kwanihamiyu, Buk Atamaninamaim eo na’atube,
32 Dɨ, má kònga mána dràdrà ꞌásè dre dhɨ, má nɨ lɨ drìdrì àmɨ kandrána Gàlìláyà na.»
32 Baise ayu morobone anamimisir ufunamaim boro au na ani’iyon wan anan Galilee anatit.”
33 Dɨ Pétèró tà drá dhɨ: «Tágba móndyá títí dhɨ ɨ̀ kòtayɨ́ mɨ yà dhɨ, má kɨtswá mána ámɨ tayɨ́ tàdzí ko!»
33 Peter iya’afut eo, “Turau’unah boro hinabihir, baise ayu boro men anabihir o anihamiyimih.”
34 Yésu logó drá dhɨ: «Má adré tà bàti ta mɨ́ dré: Ndɨ̀ndɨ̀ ngátsi ándrò kònɨ̀dhɨ sè, drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ áma ga vésè be na.»
34 Jesu Peter iu, “Anababatun a tur ao’owen, boun gugumin o boro ayu inayaubu mar tounu, naatu i ufunamaim kokorere boro nao’o inanowar.”
35 Dɨ, Pétèró logó drá dhɨ: «Tágba kòkɨtswá mà dré dràzo túmä́ní mɨ́ be yà dhɨ, má kɨtswá tàdzí ámɨ ga ko.» Gò Yésu nɨ lebèbhá àruka títí dhɨ ɨ̀ dré kókpà tàzoá kònɨ̀nɨ.
35 Peter raro’on rab eo, “Ayu boro men kafa’imo tur nati ana’omih, morobomih na’at airit tanamorob.” Naatu bai’ufununayah etei tur ta’imon hio.
36 Àmvolásà dhɨ, Yésu ɨ̀ dré lɨ̀zo lebèbhá nɨ ɨ́be tsàle àrà rú zìle Gètèsèmánì dhɨ na. Gò dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨrɨ́ kònwa, má kòlɨ̀ró adrélé tà zi Gìká tí kònàle.»
36 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah bairi hitit hin Gethsemane hitit naatu iuwih eo, “Iti imaim kwamare kwama, ayu anan auweyane anayoyoban.”
37 Dré Pétèró kɨ drìzo Zèbèdáyò nɨ ànzɨ rì dhɨ ɨ́be ɨ́ vésè. Gò akódhɨ nɨ togó dré kɨdhózó adrélé kɨzà nya, adrézó lanzìle lavúlé.
37 Peter naatu Zebedee natunatun rou’ab buwih bairi hin, ana not kwaris naatu dogoron wanawanan ana yababan ra’at
38 Dɨ dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Áma togó adré ŋòle kɨzà dré, tsàle ndɨ̀ndɨ̀ dràdrà mìle. Mɨ̀ kàdré kònwa, adrélé tàmìga dri má be.»
38 iuwih eo, “Dogorou wanawanan au yababan i ra’at kwanekwan dogorou emama’afut. Imih iti’imaim kwamare mata nanuw bairit tanama.”
39 Kòlɨ̀ vwàle àyɨ rúsè tsà dre dhɨ, dré dhèzo áyɨ mìbhalé bha kìní mi gò, tà zìzo Gìká tí kònɨ̀nɨ: «Áma Atá, kòkɨtswá mɨ́ mìlésè dhɨ, mɨ́ kòdo kópò kɨzà àdhya kòdhɨ má vélésè wà. Dɨ, mɨ́ kòꞌo ngóró má dré adrélé lèle dhɨ tɨ́nɨ ko. Be ró dhɨ, mɨ́ kòꞌo ngóró mɨ́ dré adrélé lèle dhɨ tɨ́nɨ.»
39 Jesu akisinamo nabinamaim in yumatan au babe ra’iy yoyoban eo, “Tamai, karam iti biyababan ana kerowas ayu biyau’umaim itabosair, baise men ayu au kok, o a kok.” Bai’ufununayah bay hibow tefafaram|alt="Jesus praying in garden" src="cn01810B.tif" size="col" loc="Mat 26.39" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="26.39"
40 Gò dré gòzo áyɨ lebèbhá nda ɨ véna, àyɨ kɨ kisú ayí na. Dré tàzoá Pétèró dré dhɨ: «Mɨ̀ kɨtswá tá tsì adrélé tàmìga dri má be ngbà ꞌí sáà àlo bwà ko?
40 Naatu matabir maiye na ana bai’ufununayah nah tounu hi’inu’in itih, Peter isan eo, “Anayabin aisim nataunu’uka mata hifot kwa’inu’in, karam one hour na’atube mata tanuw bairit tatama?
41 Lè mɨ̀ kàdré tàmìga dri, adrélé kpà tà zi Gìká tí, kòtayɨ́ró àmɨ tà dré tabhìle, àmɨ kɨ ꞌòzo dhèle tàkonzɨ̀ na dhɨ ko. Bàti, dhyá kɨ togó àtsɨ ró adrézó tà dóro ꞌo. Dɨ, dhyá kɨ rúbhá ɨ́na yàyà.»
41 Mata to iwa’an kwayoyoban, saise men routobon kwanabaimih. Anun i ekokok yoyoban, baise biya i himorob.”
42 Gò dré gòzo lɨ̀le vésè nɨ rì sè, tà zi Gìká tí kònɨ̀nɨ: «Áma Atá, kòkɨtswá mɨ́ dré kópò kòdhɨ nɨ dòzo má vélésè má dré mvùá àko ró dhɨ ko dhɨ, mɨ́ kòꞌo tà mɨ́ dré adrélé lèle ꞌòle dhɨ kòdhya.»
42 Mar bairou’abin Jesu in maiye yoyoban eo, “Tamai, iti biyababan ana kerowas bosairin isan ana ef men nama’am na’at, basit anatom, saise a kokok anasinaf namatar.”
43 Gò dré gòzo tódhyá gòle àyɨ kɨ kisú ayí na, àyɨ kɨ mì dré tá adrélé ayí ro dhɨ sè.
43 Matabir maiye nan matah kou bit hi’in yugaranih inan itih.
44 Dɨ dré àyɨ kɨ tayɨ́zó gò, gòzo lɨ̀le vésè nɨ na sè tà zi Gìká tí ngóró dré tá zìle drìdrì dhɨ tɨ́nɨ.
44 Naatu ihamiyih hi’in i mar baitonin matabir in tur ta’imon eo yoyoban maiye.
45 Gò dré gòzo gòle áyɨ lebèbhá nda ɨ véna, tàá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré dhu rè ayí ko, adrézó lovólé? Mɨ̀ nò rè ká! Lókyá kɨtswá dre. À adré ꞌòle Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè tàkonzɨ̀bhá ɨ drɨ́gá.
45 Imaibo matabir na ana bai’ufununayah biyah tit eo, “Kwa boro’ika kwa’in kwabiyarir? Mata tinuw, kwamisir, Orot Natun ana veya i natit, sabuw kakafih umahimaim eyey.
46 Mɨ̀ nga, mà kòlɨ̀ró! Dhya adrélépi áma lefè dhɨ atsá dre!»
46 Kwamisir tan! Orot yanuwayanaban iti enan kwa’i’itin.”
47 Gbǎ kòdhwa, Yésu dré rè dhu adréràꞌa tà ta dhɨ ꞌá dhɨ, Yùdásɨ̀, akódhɨ nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ àlo dré atsázó. Adrì tá ɨ́ vésè móndɨ́ zyandre angábhá kòwánà kàdrɨ̀ ɨ vélésè ɨ̀ndɨ̀ bhàgo ɨ vélésè dhɨ ɨ be. Àyɨ nda ɨ̀ ru tá sápɨ́ ɨ fa ɨ́be àyɨ drɨ́gá.
47 Jesu eo ana tur sawara’e, bai’ufununayah 12 wanawanahimaim orot ta, wabin Judas, sabuw kou’ay gagamin na’in, firis ukwarih naatu regaregah ai’in hibiyafarih nawiyih kaiy, kefat, mis hiteten auman bairi hina hitit.
48 Yùdásɨ̀ adrélépi ꞌòle Yésu nɨ lefè nda tà tá àyɨ dré dhɨ, ɨ́ nɨ akódhɨ àdhi ꞌɨ yà dhɨ nɨ tadhá àyɨ dré dhɨ kònɨ̀nɨ: «Dhya má dré dra kamúlé dhɨ, akódhɨ ꞌɨ. Mɨ̀ kòru dɨ akódhɨ, lɨ̀zo ába.»
48 Orot yanuwayan sabuw eobaimanih eo, “Orot menatan anamamamay orotoban nati kwanab kwanafatum.”
49 Dɨ Yùdásɨ̀ nda dré ndɨrɨ áyɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, tàá drá dhɨ: «Rábbì, mòdo mɨ́ dré!» Dré akódhɨ nɨ kamúzó.
49 Judas mutufor in Jesu biyan tit eo, “Tufuw isa nama Bai’obaiyenayan!” naatu mamay.
50 Dɨ Yésu dré logózóá drá dhɨ: «Áma arúpi, mɨ́ ꞌo tà mɨ́ dré alɨ̀zo ꞌòá dhɨ.» Gò móndyá nda ɨ̀ dré dhèzo Yésu dri, akódhɨ nɨ ru.
50 Jesu iya’afut eo, “Au begon, abisa isan inot inan saife kusinaf.” Imaibo sabuw hibatabat hitit Jesu uman hibai hibukikin.
51 Gbǎ kòdhwa, dhya adrébhá tá túmä́ní Yésu be dhɨ kɨ àlo dré ngàzo áyɨ sápɨ́ asé gò, kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ màrábà nɨ bí bvwàzo kɨ̀le.
51 Bai’ufununayan orot ta ana kaiy bora’ah, firis gagamin ana akir wairafin tainin roun eafuw.
52 Dɨ, Yésu dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ logó sápɨ́ mɨ́na àrà nɨ na. Àngyá ko, móndyá títí adrébhá sápɨ́ ru àyɨ drɨ́gá dhɨ kɨ todrà sápɨ́ sè.
52 Naatu Jesu iu, “A kaiy ana efanamaim kwiwan maiye, anayabin sabuw iyab umahimaim kaiy tema’am boro kaiyomaim hinamorob.
53 Mɨ́ nì ko tàle dhɨ, má nɨ tá kɨtswá áma Atá nɨ ti lizí gò, akódhɨ dré ángéló zyandre lavúlé dhɨ kɨ amùzo àma kɨ lɨkɨ́ dhɨ?
53 O men iso’obamih, ayu Tamai isan atabifefeyan boro mar ta’imon tounamatar sibisib na’atube tiyafarih ayu hitawasfafaru.
54 Dɨ, má kòꞌo tá kònɨ̀nɨ dhɨ, tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na adrébhá tàá dhɨ, tà kòdhɨ kɨ ru ꞌo kònɨ̀nɨ dhɨ kɨ tá dɨ ru ꞌo ngɨ́nɨ?»
54 Baise nati na’atube anasinaf, Buk Atamaninamaim mataramih hi’o hikikirum boro men niturobe’emih.”
55 Gò Yésu dré tàzoá móndyá zyandre nda ɨ dré dhɨ: «Ma vo kùgú ꞌɨ gò, mɨ̀ dré adrézó alɨ̀le sápɨ́ ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ fa ɨ́be kɨtswálé áma ru nɨ? Kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ, má adré tá lɨrɨ́lé tà tadhá tépelò na dhɨ, mɨ̀ ru tá ma ko.
55 Naatu tatabir sabuw isah eo, “Ana itinin ayu bainowan mowan na’atube, imih kaiy kefat kwaiteten ayu yuwu rabu’umih kwanan. Mar etei Tafaror Bar wanawananamaim ama sabuw abi’obaiyih aisim men imaim kwatafatumu?
56 Dɨ, tà kòdhɨ ɨ̀ atsá títí kònɨ̀nɨ, kɨtswálé tà pròfétà ɨ̀ dré tɨsɨ̀le dhɨ ɨ̀ kòꞌoró ru be dhɨ bvó.» Gò akódhɨ nɨ lebèbhá títí dhɨ ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó lapázó.
56 Baise abisa God ana dinab oro’orot Buk Atamaninamaim hio hikikirum emamatar saife nan niturobe.” Nati’imaim ana bai’ufununayah etei hihamiy hibihir.
57 Dhya Yésu nɨ rubhá nda ɨ̀ dré akódhɨ nɨ drìzo lɨ̀zo ába Kàyáfà, kòwánà kɨ kàdrɨ̀ bhàna. Kònàle dhɨ, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ bhàgo ɨ́be dhɨ ɨ̀ kɨmó tá ru.
57 Sabuw Jesu hibai hifatum hibai hin firis gagamin wabin Kaiafas ana baremaim hitit, nati’imaim Ofafar Bai’obaiyenayah naatu regaregah ai’in hiru’ay hima’am.
58 Dɨ Pétèró ro dhɨ, lebè tá ɨ́na Yésu lárá ro, tsàle byá kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda nɨ bhàꞌálé na. Dré fɨ̀zo lɨrɨ́lé tépelò lɨkɨ́bhá ɨ kòfalé, kɨtswálé nòá ngalè tà nda nɨ kùdù nɨ adré ngɨ́nɨ ya dhɨ.
58 Baise Peter yokaika Jesu i’ufunun bairi hina, firis gagamin ana bar sebosebomaim hitit naatu run ma’utenayan oro’orot bairi himare abisa tamamatar ta’itin isan.
59 Kòwánà kàdrɨ̀ ɨ bhàgo kàdrɨ̀ nda ɨ́be títí dhɨ ɨ̀ adré tá tà adrélé tàle Yésu rú kɨnzò sè dhɨ kɨ nda, kɨtswázó akódhɨ nɨ ꞌo dràle dhɨ bvó.
59 Firis gagamin naatu kaniser ana kau’ay etei hiru’ay nuhinot tur hitabow hitit hitifufuwen Jesu tamorob isan.
60 Dɨ, ɨ̀ kisú tá àyɨkya tà àlo ko, tágba móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ̀ dré apfòzo tà ta akódhɨ rú kɨnzò sè dhɨ. Kùdù ro dhɨ, móndɨ́ rì dhɨ ɨ̀ dré apfòzo
60 Baise nuhinot tur hinunuwet men ta hibai. Sabuw moumurih maiyow hitit Jesu morobomih hibifufuwen hai tur naniyan en.
61 tàá dhɨ: «Dhya kònɨ̀dhɨ tà dhɨ: ‹Má nɨ kɨtswá tépelò Gìká àdhya nɨ pfu gò, gòzo sìá kìtú na àmvolésè.›»
61 hiorereb hio “Iti orot eo, ‘Ayu i karam God ana Tafaror bar anagurus nare, naatu veya tounu wanawanan boro anawowab efanin namatar.’”
62 Gò kòwánà kɨ kàdrɨ̀ dré ngàzo áyɨ totó lizíá Yésu tí dhɨ: «Mɨ́ logó mɨ́na kúlí tà dhya kònɨ ɨ̀ dré adrélé tàle mɨ́ rú kòdhɨ ɨ sè ko?»
62 Imaibo Firis gagamin misir Jesu isan eo, “O boro men tur ta inao? Orot hairi o a tur isan hio’orereb inonowar boro tur ta inao ai en?”
63 Dɨ, Yésu adré tá ɨ́na kɨ́rɨ. Gò kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda dré tàzoá drá dhɨ: «Má adré ámɨ kodzó Gìká lɨ́drɨ̀ ro dhɨ nɨ rú sè, mɨ́ kòsɨ̀ró mòndrà tàzoá àma dré ngalè mɨ Mèsɨ́yà, Gìká nɨ Mváagó ꞌɨ yà dhɨ.»
63 Baise Jesu awanamaim men tur ta titamih.
64 Yésu logó drá dhɨ: «Ámɨ tàndɨ mɨ́ tà dre. Dɨ, má adré mána tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ nɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ no adréràꞌa lɨrɨ́lé Gìká rìnyí líyí nɨ drɨ́ágó lésè. Mɨ̀ nɨ kpà akódhɨ nɨ no adréràꞌa agòle ndùrùku bhù na dhɨ ɨ drǐsè.»
64 Jesu iya’afut eo, “Tur i nati kuo, baise kwa etei a tur ao’owen. Mar boro nanan orot Natun boro God uman ana asukwafune nabat mar ana rofom wanawanan nanan kwana’itin.”
65 Dɨ kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nda dré áyɨ kɨ́tá lasɨ́zó kɨzà dré gò, tàzoá dhɨ: «Akódhɨ dha Gìká dre! Mà nɨ dɨ go vélé móndɨ́ àruka kɨtswábhá tà ta akódhɨ rú dhɨ kɨ nda àdho tà sè? Mɨ̀ nò rè ká! Mɨ̀ yi làdhá dré dhàle Gìká rú kòdhɨ àmɨ kɨ bíbhálé sè dre.
65 Firis gagamin iti tur nonowar ana veya ana faifuw bai sib eo, “Iti orot i tur kakafin maiyow eo God ebi’ib! Aisim boro tanama sif rubonayah afa’abo tananuwet? Kwa taiyuw bai’ib tur eo kwanowar,
66 Mɨ̀ adré dɨ kisùá ngɨ́nɨ?» Dɨ ɨ̀ logó dhɨ: «Akódhɨ kɨtswá dràdrà sè!» Yésu kòwánà kɨ kàdrɨ̀ ɨ kandrá bhàgo kàdrɨ̀ ɨ́be|src="CN01815B.TIF" size="span" loc="MAT 26:57-66 "
66 kwa a not i mi’itube?” Etei hiya’afut hio, “I bowabow kakafin sinaf imih namorob!”
67 Gò ɨ̀ dré tùsú lufúzó akódhɨ mi, akódhɨ nɨ tisìzo. Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré akódhɨ nɨ mì tosázó,
67 Imaibo yumatan hikwaitututur, hiborabirab naatu sabuw afa hiboborabirab,
68 adrézó tàá dhɨ: «Mèsɨ́yà, mɨ́ tà rè àma dré pròfétà ro dhɨ, ngalè àdhi sa mɨ nɨ̀ ya dhɨ ká!»
68 hio, “Keriso, o God ana dinab orot na’at kuo anowar! Yait o rab?”
69 Lókyá nda sè dhɨ, Pétèró adré tá ɨ́na lɨrɨ́lé kɨvɨ̀ na, bhàꞌálé nda na. Gò mvátòkó àlo màrábà ro dhɨ dré áyɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, tàá drá dhɨ: «Mɨ tá kókpà túmä́ní Yésu Gàlìláyà lésè dhɨ be.»
69 Peter ufun bar ana seboseb wanawanan mare ma’am, Firis Gagamin ana bowayan babitai tit iu, “O auman i Galilee orot Jesu ana of ta.”
70 Dɨ, Pétèró dré ɨ́na tà nda nɨ gàzo rè móndyá títí ɨ kandrá, tàzoá dhɨ: «Má nì ngalè mɨ́ adré àdho tà ta ya dhɨ ko.»
70 Baise Peter sabuw etei nahimaim yaub eo, “Ayu o a tur kuo yabin men aso’ob.”
71 Gò dré ngàzo pfòle bhàꞌálé nda ꞌásè, áyɨ totó ànyɨ dzóti làga. Mvátòkó àzya dhɨ dré akódhɨ nɨ nòzo gò, tàzoá móndyá adrébhá tá akódhɨ làga dhɨ ɨ dré dhɨ: «Dhya kòndɨ tá túmä́ní Yésu Nàzàrétà lésè dhɨ be.»
71 Naatu misir tit in bar ana etawan awanamaim tit, nati’imaim bowayan babitai ta itin naatu oro’orot nati’imaim hibatabat hai tur eowen eo, “Iti orot i Jesu Nazareth mowan ana of ta.”
72 Dɨ Pétèró dré gòzo tódhyá tà nda nɨ ga gò, mòndrà sɨ̀zo tàzoá dhɨ: «Má nì agó kòdhɨ ko!»
72 Peter iban maiye yaub naatu ifaro eo, “Ayu nati orot men aso’ob.”
73 Gí ko, móndyá kònàle nda ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Pétèró làga, tàá drá dhɨ: «Mɨ àyɨ kɨ àlo ꞌɨ bàti! Ámɨ kúlí kómvó adré tadhá dhɨ, mɨ́ angá ángolésè ya dhɨ nɨ̀.»
73 Hima kafa’imo orot afa nati’imaim hibatabat hina Peter biyan hitit hio, “O i anababatun ni’i orot ana of ta, anayabin a tur kuo ana nowarin naatu a sawar io’osen ana itinin i ta’imon.”
74 Dɨ Pétèró dré ngàzo mòndrà sɨ, tàzoá dhɨ: «Tátrɨ́trɨ́ kàdré má dri, má kàdré kɨnzò ta dhɨ! Má nì agó kòdhɨ ko!» Gbǎ kòdhwa, àgólòwa dré tsírà bhèzo.
74 Imaibo Peter ifaro eo, “Ana bifufuwen na’at God ana orarafen anab, tur anababatun a tur ao’owen, ayu iti orot men aso’ob.” Mar ta’imon kokorere eo.
75 Gò kúlí Yésu dré tá tàle dhɨ dré agázó Pétèró léna. Tà tá dhɨ: «Drìdrì àgólòwa dré dra tsírà bhèzo dhɨ kandrá dhɨ, mɨ́ nɨ áma ga vésè be na.» Dɨ Pétèró dré pfòzo kɨvɨ̀ na gò, ngòle kaꞌílé kaꞌikaꞌi kɨzà dré.
75 Basit Peter nuhin taseb Jesu eo not, “O boro mar tounu ayu inayaubu, imaibo kokorere boro nao.” Naatu Peter tit in ufun rerey igagagamat.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.