Mateus 14
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs BKJ
1 Lókyá nda sè dhɨ, Èródè adrélépi tá ópɨ́ ro bvò Gàlìláyà àdhya drìle dhɨ dré Yésu nɨ rúbí yìzo.
1 Nesse tempo Herodes, o tetrarca, ouvindo a fama de Jesus,
2 Dré tàzoá áyɨ màrábà ɨ dré dhɨ: «Dhya kòdhɨ Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi ꞌɨ! Angá ɨ́na dràdrà lésè nɨ̀. Ásà dhɨ, akódhɨ rìnyí ɨ́be adrézó tà lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ ꞌo.»
2 disse aos seus servos: Este é João, o Batista; ele está ressuscitado dos mortos, e por isso obras poderosas atuam nele.
3 Tàko ko, Èródè nda ꞌo tá Yòwánɨ̀ rùle adròle, bhèle bǎdzó na dhɨ nɨ̀. ꞌO tá kònɨ̀nɨ áyɨ adrúpi Fìlípò nɨ tòkó, Èròdɨ́yà nɨ tà sè.
3 Pois Herodes, havendo prendido a João, o amarrou, e o colocou na prisão, por causa de Herodias, esposa de seu irmão Filipe.
4 Àngyá ko, Yòwánɨ̀ adré tá tàá Èródè dré dhɨ: «Kɨtswá mɨ́ dré adrézó ámɨ adrúpi nɨ tòkó ɨ́be dhɨ ko.»
4 Porque João lhe dizia: Não te é lícito possuí-la.
5 Ásà dhɨ, Èródè adré tá Yòwánɨ̀ nɨ le pfùle dràle. Dɨ, adré tá ɨ́na móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ ro, ɨ̀ dré adrélé Yòwánɨ̀ nɨ no pròfétà ro dhɨ sè.
5 E querendo matá-lo, temia o povo; porque eles o consideravam um profeta.
6 Dɨ, kìtú Èródè nɨ tìzo ásà dhɨ sè dhɨ, Èròdɨ́yà nɨ zapi dré apfòzo ngá to Èródè ɨ kandrá móndyá dré azílé gwányá lé dhɨ ɨ́be gò, tà nda dré Èródè nɨ togó ꞌòzo kɨnɨ́lé tò.
6 Celebrando-se, porém, o aniversário de Herodes, a filha de Herodias dançou diante deles, e agradou a Herodes.
7 Dɨ akódhɨ dré mòndrà sɨ̀zo tàzoá dhɨ, ɨ́ nɨ ngá ángùdhi mvátòkó nda dré lèle zìle ɨ́ tí dhɨ nɨ fe drá.
7 Perante isso prometeu, com juramento, dar-lhe tudo o que pedisse.
8 Dɨ andre nɨ kòtà akódhɨ nɨ drì dre dhɨ, akódhɨ dré tàzoá Èródè dré dhɨ: «Mɨ́ kàfè má dré Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi nɨ drì kònwa sǎnɨ̀ na.»
8 E ela, tendo sido anteriormente instruída por sua mãe, disse: Dá-me aqui, em um prato, a cabeça de João, o Batista.
9 Gò ópɨ́ nda nɨ togó dré kɨzà nyàzo tà nda sè. Dɨ, mòndrà dré tá sɨ̀le móndyá azílé nda ɨ kandrá dhɨ ɨ sè dhɨ, dré ɨ́na tòlɨ́ fèzo tà zìle nda nɨ ꞌòzo gò,
9 E o rei se arrependeu; contudo, por causa do juramento, e dos que estavam à mesa com ele, ordenou que se lhe desse.
10 móndɨ́ mùzo lɨ̀le Yòwánɨ̀ nɨ drì li bǎdzó na.
10 E ele mandou decapitar João na prisão.
11 Gò akódhɨ nɨ drì nda nɨ adózó sǎnɨ̀ na alɨ̀zo fèá mvátòkó nda dré. Dɨ akódhɨ nda dré fèzoá áyɨ andre dré.
11 E a sua cabeça foi trazida em um prato, e dada à moça, e ela a levou para a sua mãe.
12 Bvóá dhɨ, Yòwánɨ̀ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré tsàzo akódhɨ nɨ àbvò do sìle. Gò ɨ̀ dré lɨ̀zo tà nda nɨ longó Yésu dré.
12 E vieram os seus discípulos, levaram e enterraram o corpo, e foram dizer a Jesus.
13 Yésu kòyi rúbí nda dre dhɨ, dré mbàzo bwátù na kɨtswálé lɨ̀le kalóma àrà móndɨ́ àko dhɨ na dhɨ bvó. Dɨ, móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ kòyi tà nda dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo bhàandre bǐ dhɨ ɨ lésè lɨ̀le akódhɨ vésè pá sè, tä́pä́ríandre mìlésè.
13 Ouvindo Jesus isso, partiu dali em um barco, para um lugar deserto, à parte; e, ouvindo isto as multidões, seguiram-no a pé desde as cidades.
14 Dɨ Yésu kàsí bwátù lésè dre dhɨ, dré móndyá zyandre lavúlé nda kɨ nòzo, kɨzà dòzo áyɨ togó na àyɨ kɨ tà sè gò, dré àyɨ kɨ dràbhá kɨ tɨdrɨ́zó.
14 E, Jesus, saindo, viu uma grande multidão, e movido de compaixão por eles, curou os seus enfermos.
15 Ɨ̀ndró kàndrɨ̀ dre dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, tàá drá dhɨ: «Kònɨ̀dhɨ àrà bhà àko dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ lókyá lavú dre. Mɨ́ kòfè dɨ láti móndyá zyandre kònɨ ɨ dré lɨ̀zo mányàngá gɨ nyàle bhà àma làgásè dhɨ ɨ ꞌásè wà.»
15 E, chegada a tarde, os seus discípulos aproximaram-se dele, dizendo: O lugar é deserto, e a hora já é passada; despede a multidão, para que indo às aldeias, comprem mantimentos.
16 Dɨ, Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Kɨtswá ɨ̀ dré lɨ̀zo dhɨ ko. Àmɨ kɨ tàndɨ, mɨ̀ kòfè ngá àyɨ dré nyàle dhɨ àmɨ.»
16 Mas Jesus lhes disse: Eles não precisam partir; dai-lhes vós de comer.
17 Dɨ, ɨ̀ logó drá dhɨ: «Àma ngbà ꞌí kònwa dhɨ mápà ɨ́be nzi, ɨ̀ndɨ̀ kosyá ɨ́be rì.»
17 E eles lhe disseram: Nós não temos aqui senão cinco pães e dois peixes.
18 Yésu gò tàá dhɨ: «Mɨ̀ alɨ̀ ngá nda ɨ́be má vélé.»
18 Ele disse: Traga-os aqui para mim.
19 Gò dré tàzoá móndyá zyandre nda ɨ dré dhɨ, ɨ̀ kòlɨrɨ́ mbɨ̀ dri. Dɨ kàdó mápà nzi nda ɨ kosyá rì nda ɨ́be dre dhɨ, dré mì tɨngázó kurú na bhù na, tà tanɨ zìzo Gìká tí ngá nda ɨ dri. Dré mápà nda kɨ toŋòzo lanzɨ́lé áyɨ lebèbhá ɨ dré gò, ɨ̀ dré lanzɨ́zóá móndyá zyandre ɨ dré.
19 E, ordenando a multidão para que se assentasse sobre a relva, tomou os cinco pães e os dois peixes, e, erguendo os olhos ao céu, ele os abençoou, e partindo os pães, deu-os aos seus discípulos, e os discípulos à multidão.
20 Dɨ àyɨ títí nda ɨ̀ dré nyàzoá pìzo. Gò akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àmbí nɨ kɨ lokózó gàle kánzɨ̀ mudrí-drì-rì dhɨ ɨ sè bǐbi.
20 E todos comeram e se fartaram; e dos pedaços que sobraram tomaram doze cestos cheios.
21 Àgo ngá nda kɨ nyabhá dhɨ ɨ tá ànyɨ́ànyɨ ngùlù-nzi. (À nà tá tòkó ɨ ànzɨmvá ɨ́be ko.)
21 E os que haviam comido eram cerca de cinco mil homens, além de mulheres e crianças.
22 Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, Yésu dré áyɨ lebèbhá kɨ ꞌòzo lɨ̀le mbàle bwátù na, ɨ̀ kòzyaró drìdrì ɨ́ kandrána tä́pä́ríandre nɨ taꞌá na. Tàko ko, lè tá rè zyà láti fèle móndyá zyandre nda ɨ dré lɨ̀zo ꞌíká.
22 E logo Jesus compeliu os seus discípulos a entrar no barco, e passar adiante dele para o outro lado, enquanto ele despedia a multidão.
23 Kòfè láti àyɨ dré dre dhɨ, dré mbàzo kalóma kòngó àlo drìna kɨtswálé tà ta Gìká be. Gò ngá dré anízó akódhɨ nɨ kɨ kònàle kalóma.
23 E, despedida a multidão, ele subiu para o monte, para orar à parte. E vindo a noite, ele estava ali sozinho.
24 Dɨ, bwátù nda lɨ̀ tá ɨ́na vwàle kìní rúsè vwàvwà ro. Lyǎandre adré tá vìle sɨ́nyà dri rúá gò, yǐ adrélépi longálé dhɨ dré adrézó ru tswa rúá.
24 O barco, porém, estava já no meio do mar, agitado pelas ondas; porque o vento era contrário.
25 Dɨ ngátsi kɨ́tógá àmvolésè dhɨ, Yésu dré ngàzo adrélé atsí to tä́pä́ríandre drǐsè, adrézó lɨ̀le áyɨ lebèbhá nda ɨ véna.
25 Mas, à quarta vigília da noite, Jesus foi até eles, andando sobre o mar.
26 Ɨ̀ kònò akódhɨ adréràꞌa atsí to tä́pä́ríandre drǐsè dre dhɨ, tirì dré gàzo àyɨ léna bǐ gò, ɨ̀ dré tàzoá dhɨ: «Kòdhɨ móndɨ́ lɨ́ndrɨ́ ꞌɨ!» Gò ɨ̀ dré ngàzo adrélé tetrélé tirì dré.
26 E quando os discípulos o viram andando sobre o mar, eles perturbaram-se, dizendo: É um espírito; e gritaram de medo.
27 Dɨ, gbǎ kòdhwa, Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ tsɨ togó! Ma ꞌɨ. Mɨ̀ ro ngá ko.»
27 Mas imediatamente Jesus falou com eles, dizendo: Tende bom ânimo, sou eu, não temais.
28 Pétèró logó drá dhɨ: «Mírì, kàdré mɨ ꞌɨ bàti dhɨ, mɨ́ tà má dré má kòlɨ̀ró mɨ́ véna yǐ drǐsè wà.»
28 E Pedro respondeu, e disse: Senhor, se és tu, manda-me ir ter contigo sobre as águas.
29 Yésu gò tàá drá dhɨ: «Mɨ́ alɨ̀!»
29 E ele disse: Vem. E Pedro, descendo do barco, andou sobre as águas para ir até Jesus.
30 Dɨ, kònò lyǎandre nda dre dhɨ, tirì dré akódhɨ nɨ ꞌòzo gò, dré kɨdhózó adrélé tandrùle. Dɨ dré loyózóá dhɨ: «Mírì, mɨ́ tɨdrɨ́ ma wà!»
30 Mas ele vendo que o vento era forte, teve medo; e, começando a submergir, clamou, dizendo: Senhor, salva-me!
31 Gbǎ kòdhwa, Yésu dré áyɨ drɨ́gá kɨdzɨ̀zo akódhɨ nɨ ru gò, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be tsà nɨ, mɨ́ kayí tà mɨ́ léna àdho tà sè?»
31 E imediatamente Jesus, estendendo a sua mão, segurou-o, e disse-lhe: Oh pequena fé, por que tu duvidaste?
32 Ɨ̀ kòmbà fɨ̀le bwátù na dre dhɨ, lyǎandre nda dré rɨ̀zo adrélé kɨ́rɨ.
32 E quando eles entraram no barco, o vento cessou.
33 Dɨ Yésu nɨ lebèbhá bwátù na nda ɨ̀ dré ledhézó àyɨ kɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, tàzoá dhɨ: «Mɨ Gìká nɨ Mváagó ꞌɨ bàti!» Yésu tɨngá Pétèró bhàle yǐ dri|src="CN01722B.TIF" size="span" loc="MAT 14:28-33 "
33 Então os que estavam no barco, vindo, o adoraram, dizendo: Verdadeiramente tu és o Filho de Deus.
34 Ɨ̀ kòzya tä́pä́ríandre nda nɨ taꞌá na dre dhɨ, ɨ̀ dré tsàzo bvò Gènèsàrétè àdhya na.
34 Ora, terminada a travessia, eles chegaram à terra de Genesaré.
35 Móndyá kònàle dhɨ ɨ̀ kònò Yésu nìle kyá dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ rúbí ꞌo ayɨ́lé bvò wä́yi nda ꞌásè. Dɨ móndɨ́ ɨ̀ dré àyɨ kɨ dràbhá títí dhɨ kɨ adzízó akódhɨ vélé gò,
35 E, quando os homens daquele lugar o reconheceram, eles enviaram por toda aquela região em redor, e trouxeram-lhe todos os que estavam enfermos;
36 akódhɨ nɨ ti lizízó, kòtayɨ́ró dràbhá nda ɨ adrélé ngbà ꞌí áyɨ kɨ́tá ti tabè kòdhya. Dɨ àyɨ títí akódhɨ nɨ kɨ́tá nda nɨ tabèbhá dhɨ ɨ̀ dré adrɨ́zó.
36 e pediram-lhe que ao menos eles pudessem tocar a orla da sua veste, e todos quantos a tocavam ficavam perfeitamente sãos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.