Mateus 10
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NAA
1 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré áyɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ azízó gò, rìnyí fèzo àyɨ dré kɨtswázó tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro móndɨ́ ɨ lésè, ɨ̀ndɨ̀ kɨtswázó móndɨ́ kɨ tɨdrɨ́ àyɨ kɨ drà títí ɨ lésè.
1 Tendo Jesus chamado os seus doze discípulos, deu-lhes autoridade sobre espíritos imundos para os expulsar e para curar todo tipo de doenças e enfermidades.
2 Àpóstolò mudrí-drì-rì nda kɨ rú ɨ tá: Sìmónà (adrélé kpà rú zìle Pétèró dhɨ), adrúpi nɨ Àndréyà, Yàkóbhò Zèbèdáyò nɨ mvá, adrúpi nɨ Yòwánɨ̀,
2 Ora, os nomes dos doze apóstolos são estes: primeiro, Simão, chamado Pedro, e André, seu irmão; Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão;
3 Fìlípò, Bàràtòlòmáyò, Tòmá, Màtáyò (mèdáyɨ̀ lagɨ́lépi dhɨ), Yàkóbhò Àlàfáyò nɨ mvá, Tàdáyò,
3 Filipe e Bartolomeu; Tomé e Mateus, o publicano; Tiago, filho de Alfeu, e Tadeu;
4 Sìmónà (adrélépi àtsɨ ró áyɨ súrú nɨ tà sè dhɨ), ɨ̀ndɨ̀ Yùdásɨ̀ Ɨ̀sɨ̀kàrɨ̀yótà (dra Yésu nɨ lefèlepi kàrɨbhá ɨ drɨ́gá dhɨ).
4 Simão, o Zelote, e Judas Iscariotes, que foi quem o traiu.
5 Dɨ Yésu dré dhya mudrí-drì-rì nda kɨ tibhùzo, tà lazízó àyɨ dri kònɨ̀nɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ véna ko. Mɨ̀ fɨ kpà bhàandre àlo Sàmàrɨ́yà kya na ko.
5 Jesus enviou esses doze, dando-lhes as seguintes instruções:
6 Be ró dhɨ, mɨ̀ lɨ̀ àmɨkya Ɨ̀sèrélè ànzɨ avɨ̀bhá kábilígyà ɨ tɨ́nɨ dhɨ ɨ véna.
6 mas, de preferência, procurem as ovelhas perdidas da casa de Israel.
7 Mɨ̀ dré adréràꞌa lɨ̀le dhɨ ꞌá dhɨ, mɨ̀ kàdré longóá móndɨ́ ɨ dré dhɨ: ‹Òpɨ̀ bhù àdhya atsá ànyɨ dre!›
7 Pelo caminho, preguem que está próximo o Reino dos Céus.
8 Mɨ̀ kàdré dràbhá kɨ tɨdrɨ́, adrézó móndɨ́ dràbhá dre dhɨ kɨ tɨngá dràdrà lésè, adrézó móndɨ́ kàrɨ́ dré rùle dhɨ kɨ tɨdrɨ́, adrézó tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro topfòle móndɨ́ ɨ lésè. Mɨ̀ kàdré tà ꞌo móndɨ́ ɨ dré àngyá, ngóró mɨ̀ dré kisúlé àngyá dhɨ tɨ́nɨ.
8 Curem enfermos, ressuscitem mortos, purifiquem leprosos, expulsem demônios. Vocês receberam de graça; portanto, deem de graça.
9 Mɨ̀ do órò ꞌɨ yà, àrezá ꞌɨ yà, kó ngalè làfa lòꞌwa mvá ꞌɨ yà dhɨ àmɨ rú ko.
9 Não levem ouro, nem prata, nem cobre em seus cintos;
10 Mɨ̀ kòdo kòmvò atsí sè dhɨ ꞌɨ yà, kɨ́tá agá lésè dhɨ nɨ àzya ꞌɨ yà, kámókà àzya ꞌɨ yà, kó ngalè kùtù fa ꞌɨ yà dhɨ ko. Tàko ko, adré lèá dhɨ, dhya àzí ꞌòlepi dhɨ kònya áyɨ landè. Yésu lazí tà áyɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ ɨ dri|src="CN01714B.TIF" size="span" loc="MAT 10:1-10 "
10 nem sacola para o caminho, nem duas túnicas, nem sandálias, nem bordão; porque o trabalhador é digno do seu alimento.
11 Bhàandre ángùdhi yà, ngalè bhà tsà ángùdhi yà mɨ̀ dré dra fɨ̀zo lána dhɨ na dhɨ, mɨ̀ kòndà rè zyà móndɨ́ kɨtswálépi àmɨ kɨ kaꞌì dòle dóro dhɨ ꞌíká gò, mɨ̀ kàdréró ayílé akódhɨ nda bhàna tsàle kìtú mɨ̀ dré dra ngàzo àrà nda ꞌásè dhɨ tú.
11 — E, em qualquer cidade ou aldeia em que vocês entrarem, perguntem quem nelas é digno; e fiquem ali até saírem daquele lugar.
12 Mɨ̀ kàdré fɨ̀le dzó àlo dhɨ na dhɨ, mɨ̀ kòtà dhɨ: ‹Tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ kàdré dzó kònɨ̀dhɨ ꞌá.›
12 Ao entrarem na casa, saúdem-na.
13 Móndyá dzó nda lé dhɨ ɨ̀ kàdré àmɨ kɨ kaꞌì dòle dóro dhɨ, tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ àmɨkya nda kàdré àyɨ dri. Dɨ, ɨ̀ kàdré àmɨ kɨ kaꞌì dòle dóro ko dhɨ, mɨ̀ kòꞌo tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ àmɨkya nda agòle àmɨ vélé.
13 Se a casa for digna, que a paz de vocês venha sobre ela; se, porém, não for digna, a paz voltará para vocês.
14 Dzó ángùdhi yà, ngalè bhàandre ángùdhi yà dra àmɨ kɨ kaꞌìzo dòle lána dóro ko yà, kó ngalè àmɨ kɨ kúlí yìzo ko yà dhɨ na dhɨ, mɨ̀ kòpfò ꞌásà, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ kòtowá tàpfulɨ́ndrɨ́ àmɨ pásè tadházóá dhɨ, mɨ̀ tayɨ́ àyɨ kɨ tà títí dre.
14 Se alguém não quiser recebê-los nem ouvir as palavras de vocês, ao saírem daquela casa ou daquela cidade, sacudam o pó dos pés.
15 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Kìtú Gìká dré dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, a nɨ tà ŋo móndyá bhàandre nda lésè dhɨ ɨ dri, móndyá Sòdómà ɨ lésè Gòmórà be dhɨ kya kɨ lavú.»
15 Em verdade lhes digo que haverá menos rigor para Sodoma e Gomorra, no Dia do Juízo, do que para aquela cidade.
16 «Mɨ̀ yi rè ká! Má adré àmɨ kɨ mu ngóró kábilígyà ɨ tɨ́nɨ trú kàlagɨ́ ɨ kòfalé. Ásà dhɨ, lè mɨ̀ kàdré tògya ró ngóró nì ɨ tɨ́nɨ, adrélé kpà tà àko àmɨ rú ngóró kòbhòlà ɨ tɨ́nɨ.
16 — Eis que eu os envio como ovelhas para o meio de lobos. Portanto, sejam prudentes como as serpentes e simples como as pombas.
17 Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ móndɨ́ kɨ tà sè. Tàko ko, ɨ̀ nɨ àmɨ kɨ ꞌo topfòle tàbvó tǎrà ɨ ꞌásè, adrézó àmɨ kɨ bhwa àyɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè.
17 Tenham cuidado com os homens, porque eles os entregarão aos tribunais e os açoitarão nas suas sinagogas.
18 Áma tà sè dhɨ, à nɨ àmɨ kɨ tidrì topfòzo àmɨ ɨ́be gùvèrènérè ɨ kandrásè ɨ̀ndɨ̀ ópɨ́ kàdrɨ̀ ɨ kandrásè, mɨ̀ kòkɨtswáró áma tà mɨ̀ dré nòle ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré yìle dhɨ kɨ longó àyɨ dré, ɨ̀ndɨ̀ móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ dré.
18 Por minha causa vocês serão levados à presença de governadores e de reis, para lhes servir de testemunho, a eles e aos gentios.
19 Dɨ, à kàdré àmɨ kɨ dri tàbvó tàle dhɨ, mɨ̀ kòbhà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle tà mɨ̀ dré dra tàle àmɨ rúsè yà, kó ngalè mɨ̀ nɨ tà nda nɨ ta ngɨ́nɨ ya dhɨ dri dhɨ ko. Gìká nɨ tà mɨ̀ dré kɨtswálé tàle dhɨ nɨ fe àmɨ dré gbǎ lókyá nda sè.
19 E, quando entregarem vocês, não se preocupem quanto a como ou o que irão falar, porque, naquela hora, lhes será concedido o que vocês dirão.
20 Àngyá ko, mɨ̀ nɨ adré tà nda nɨ ta àmɨ ko. Be ró dhɨ, àmɨ kɨ Atá nɨ Tɨrɨ́ nɨ adré tàá àmɨ tí dhɨ nɨ̀.
20 Afinal, não são vocês que estão falando, mas o Espírito do Pai de vocês é quem fala por meio de vocês.
21 Móndɨ́ kɨ àyɨ kɨ adrúpi kɨ lefè todràle kàrɨbhá ɨ drɨ́gá. Ànzɨ kɨ atá kɨ kpà àyɨ kɨ ànzɨ kɨ lefè todràle. Ànzɨmvá kɨ lɨgɨ́ àyɨ kɨ tibhá ɨ rú, adrézó àyɨ kɨ ꞌo todràle.
21 — Um irmão entregará à morte outro irmão, e o pai entregará o filho. Haverá filhos que se levantarão contra os seus pais e os matarão.
22 Móndyá títí dhɨ kɨ togó kònzɨ bha àmɨ rú áma tà sè. Dɨ, dhya adrélépi ɨ́na togó tsɨ, adrézó áyɨ totó tätä tsàle kùdù na dhɨ nɨ adrɨ́.
22 Todos odiarão vocês por causa do meu nome; aquele, porém, que ficar firme até o fim, esse será salvo.
23 À kàdré àmɨ kɨ mɨ̀ pfo bhàandre àlo dhɨ na dhɨ, mɨ̀ kòlapá lɨ̀le àzya nɨ léna. Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Mɨ̀ kɨtswá tàdzí tatsílé bhàandre títí Ɨ̀sèrélè ànzɨ kya ɨ ꞌásè drìdrì Móndɨ́ nɨ Mvá dré dra agòzo dhɨ kandrá ko.
23 Quando, porém, perseguirem vocês numa cidade, fujam para outra. Porque em verdade lhes digo que não terão percorrido as cidades de Israel, até que venha o Filho do Homem.
24 Dhya adrélé tadhálé dhɨ lavú ɨ́na dhya adrélépi áyɨ tadhá dhɨ ko. Dhya adrélépi màrábà ro dhɨ lavú kpà áyɨ mírì ko.
24 — O discípulo não está acima do seu mestre, nem o servo está acima do seu senhor.
25 Adré lèá dhɨ, dhya adrélé tadhálé dhɨ kàtsá dhya adrélépi áyɨ tadhá dhɨ tɨ́nɨ. Adré kpà lèá dhɨ, màrábà kàtsá áyɨ mírì tɨ́nɨ. À kàdré dzó líyí zi Bèlèzèbúlè ro be dhɨ, à nɨ dɨ vélé móndyá akódhɨ nɨ dzó lé dhɨ kɨ lodhá ngɨ́nɨ?»
25 Basta ao discípulo ser como o seu mestre, e ao servo ser como o seu senhor. Se chamaram o dono da casa de Belzebu, quanto mais os membros da sua casa!
26 «Dɨ mɨ̀ kòro móndɨ́ àlomvá ko. Tàko ko, à nɨ tà títí lùzu ró dhɨ kɨ tadhá ngádra ꞌá. À nɨ kpà tà títí zùle zùzù dhɨ kɨ ꞌo apfòle móndɨ́ ɨ̀ dré nìle dóro.
26 — Portanto, não tenham medo deles. Pois não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
27 Dɨ tà má dré adrélé tàle àmɨ dré tínímvá na dhɨ ɨ, mɨ̀ kàdré tàá ngádra ꞌá. Tà adrélé tàle àmɨ bína kòyàyà sè dhɨ, mɨ̀ kàdré longóá dzódrì ɨ lésè.
27 O que lhes digo às escuras, repitam a plena luz; e o que é dito para vocês ao pé do ouvido, proclamem dos telhados.
28 Mɨ̀ kòro dhya adrébhá móndɨ́ kɨ rúbhá kɨ tupfú todràle gò, ɨ̀ dré kɨtswázó àyɨ kɨ lɨ́drɨ̀ pfu bwà ko dhɨ ɨ ko. Be ró dhɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya Gìká kɨtswálépi móndɨ́ kɨ lɨ́drɨ̀ kɨ tupfú todràle àyɨ kɨ rúbhá ɨ́be líferò na dhɨ nɨ ro kòdhya.
28 Não temam os que matam o corpo, mas não podem matar a alma; pelo contrário, temam aquele que pode fazer perecer no inferno tanto a alma como o corpo.
29 À adré zakó tsì kɨ̀tsɨ̀kɨ́rɨ́nyà rì dhɨ kɨ lagɨ́ làfa lòꞌwa mvá àlo dhɨ sè? Dɨ tágba dré adrézó kònɨ̀nɨ dhɨ, àyɨ nda kɨ àlo kɨtswá dhèle kìní mi, Gìká àmɨ kɨ Atá dré tà nda nɨ ni àko ró ko.
29 — Não se vendem dois pardais por uma moedinha? Entretanto, nenhum deles cairá no chão sem o consentimento do Pai de vocês.
30 Kàdré dɨ àmɨ kɨ tà sè dhɨ, akódhɨ nà ndɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ drìbhɨ́ ɨ títí nànà.
30 E, quanto a vocês, até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados.
31 Mɨ̀ kàdré dɨ ngá ro ko. Àmɨ kɨ tà lavú kɨ̀tsɨ̀kɨ́rɨ́nyà zyandre dhɨ kya byá!
31 Portanto, não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
32 Dhya ángùdhi adrélépi tàá móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ ɨ́ kaꞌì ma dre dhɨ, má nɨ kókpà tàá áma Atá bhù na dhɨ kandrá dhɨ, má kaꞌì akódhɨ nda dre.
32 — Portanto, todo aquele que me confessar diante dos outros, também eu o confessarei diante de meu Pai, que está nos céus;
33 Dɨ, dhya ángùdhi adrélépi ɨ́na áma ga móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ, má nɨ kókpà akódhɨ nda nɨ ga áma Atá bhù na dhɨ kandrá.»
33 mas aquele que me negar diante das pessoas, também eu o negarei diante de meu Pai, que está nos céus.
34 «Lè mɨ̀ kòkisù ko tàle dhɨ, má alɨ̀ kɨtswálé tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ fe bvò dri dhɨ. Má alɨ̀ kɨtswálé tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ fe ko. Be ró dhɨ, má alɨ̀ mána kɨtswálé àdzú so móndɨ́ ɨ kòfalé.
34 — Não pensem que eu vim trazer paz à terra; não vim trazer paz, mas espada.
35 Tàko ko, má alɨ̀ mváagó kɨ kòfalé lanzɨ́ atá nɨ be. Má alɨ̀ mvátòkó kɨ kòfalé lanzɨ́ andre nɨ be, adrézó kpà àdramvá kɨ kòfalé lanzɨ́ àdrá nɨ be.
35 Pois vim causar divisão entre o homem e o seu pai; entre a filha e a sua mãe e entre a nora e a sua sogra.
36 Dhyá kɨ kàrɨbhá kɨ adré móndɨ́ dhyá kɨ tàndɨ nɨ dzó na dhɨ ꞌɨ.
36 Assim, os inimigos de uma pessoa serão os da sua própria casa.
37 Dhya ángùdhi adrélépi áyɨ atá ꞌɨ yà, kó ngalè áyɨ andre ꞌɨ yà dhɨ nɨ le áma lavú dhɨ, kɨtswá má sè ko. Dhya adrélépi áyɨ mváagó ꞌɨ yà, kó ngalè áyɨ mvátòkó ꞌɨ yà dhɨ nɨ le áma lavú dhɨ, kɨtswá má sè ko.
37 — Quem ama o seu pai ou a sua mãe mais do que a mim não é digno de mim; quem ama o seu filho ou a sua filha mais do que a mim não é digno de mim;
38 Dhya ángùdhi adrélépi áyɨ fa kɨpakɨpa do, adrézó áma lebè dhɨ ko dhɨ, kɨtswá kpà má sè ko.
38 e quem não toma a sua cruz e vem após mim não é digno de mim.
39 Dhya ángùdhi adrélépi áyɨ lɨ́drɨ̀ lɨkɨ́ áyɨ tàndɨ dré dhɨ, nɨ áyɨ lɨ́drɨ̀ nda nɨ ꞌo avɨ̀le. Dɨ, dhya adrélépi áyɨ lɨ́drɨ̀ fe áma tà sè dhɨ nɨ áyɨ lɨ́drɨ̀ nda nɨ kisú.»
39 Quem acha a sua vida a perderá; e quem perde a vida por minha causa, esse a achará.
40 «Dhya ángùdhi adrélépi àmɨ kɨ kaꞌì dòle dóro dhɨ, adré áma tàndɨ nɨ kaꞌì kòdhya. Dhya adrélépi áma kaꞌì dòle dóro dhɨ, adré dhya áma amùlepi dhɨ nɨ kaꞌì kòdhya.
40 — Quem recebe vocês é a mim que recebe; e quem recebe a mim recebe aquele que me enviou.
41 Dhya ángùdhi adrélépi pròfétà àlo dhɨ nɨ kaꞌì dòle dóro, dré adrélé pròfétà ꞌɨ dhɨ sè dhɨ, akódhɨ nda nɨ làgɨ́ adrélé fèle pròfétà ɨ dré dhɨ nɨ kisú. Dhya adrélépi móndɨ́ àlo gyǎgya dhɨ nɨ kaꞌì dòle dóro, dré adrélé móndɨ́ gyǎgya ꞌɨ dhɨ sè dhɨ, akódhɨ nda nɨ làgɨ́ adrélé fèle móndɨ́ gyǎgya ɨ dré dhɨ nɨ kisú.
41 Quem recebe um profeta, no caráter de profeta, receberá a recompensa de profeta; quem recebe um justo, no caráter de justo, receberá a recompensa de justo.
42 Dɨ má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi adrélépi ndɨ̀ndɨ̀ kópò àlo yǐ kɨ̀drɨ́ àdhya nɨ fe áma ànzɨmvá kɨ àlo dré mvùle, dré adrélé áma lebèlepi ꞌɨ dhɨ sè dhɨ, akódhɨ nda nɨ làgɨ́ ɨ́na nɨ kisú bàti.»
42 E quem der de beber, ainda que seja um copo de água fria, a um destes pequeninos, por ser este meu discípulo, em verdade lhes digo que de modo nenhum perderá a sua recompensa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.