Marcos 4
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVI
1 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré gòzo tódhyá adrélé tà tadhá tä́pä́ríandre Gàlìláyà àdhya làga. Móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ dré ru kɨmólé akódhɨ làgásè kúrú dhɨ sè dhɨ, dré mbàzo lɨrɨ́lé bwátù adrélépi yǐ mìle dhɨ na, móndyá zyandre títí nda ɨ̀ dré adréràꞌa tä́pä́ríandre mìle dhɨ ꞌá.
1 Novamente Jesus começou a ensinar à beira-mar. Reuniu-se ao seu redor uma multidão tão grande que ele teve que entrar num barco e assentar-se nele. O barco estava no mar, enquanto todo o povo ficava na beira da praia.
2 Dɨ dré kɨdhózó tà bǐ dhɨ kɨ tadhá àyɨ dré pɨ́dhɨ́gó sè, adrézó tàá dhɨ: Yésu lɨrɨ́ bwátù na adrélé tà tadhá móndɨ́ ɨ dré|src="CN01705B.TIF" size="span" loc="MRK 4:1-2 "
2 Ele lhes ensinava muitas coisas por parábolas, dizendo em seu ensino:
3 «Mɨ̀ yi rè ká! Kìtú àlo dhɨ, agó àlo dhɨ pfò tá lɨ̀le kórɨ̀ rɨ áyɨ amvú na.
3 "Ouçam! O semeador saiu a semear.
4 Dré tá adréràꞌa kórɨ̀ rɨ dhɨ ꞌá dhɨ, kórɨ̀ àruka ɨ̀ ledhé tá láti mìle gò, àrɨ́ ɨ̀ dré adàzo tetéá títí.
4 Enquanto lançava a semente, parte dela caiu à beira do caminho, e as aves vieram e a comeram.
5 Kórɨ̀ àruka ɨ̀ ledhé tá bvò kɨ́rà ro adrélépi kìní ɨ́be tsà dhɨ dri. Ɨ̀ dré apfòzo mbèlè, kìní dré nzìle ko dhɨ sè.
5 Parte dela caiu em terreno pedregoso, onde não havia muita terra; e logo brotou, porque a terra não era profunda.
6 Dɨ, kìtú kòka dre dhɨ, dré àyɨ kɨ zàzo ꞌyòle, àyɨ kɨ kɨ́drɨ dré fɨ̀le kìní na dóro ko dhɨ sè.
6 Mas quando saiu o sol, as plantas se queimaram e secaram, porque não tinham raiz.
7 Kórɨ̀ àruka ɨ̀ ledhé tá kùtsí kòfalé. Kùtsí nda dré mbàzo àyɨ kɨ amó gò, ɨ̀ dré lòꞌwa ꞌàzo ko.
7 Outra parte caiu entre espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas, de forma que ela não deu fruto.
8 Dɨ, kórɨ̀ àruka ɨ̀ ledhé tá àyɨkya kìní dóro dri gò, ɨ̀ dré apfòzo mbàle lòꞌwa ꞌa dóro. Àlo nɨ ꞌa lòꞌwa nyadhɨ-àlo-drì-mudrí, àzya nɨ nyadhɨ-na, àzya nɨ nyadhɨ-nzi.»
8 Outra ainda caiu em boa terra, germinou, cresceu e deu boa colheita, a trinta, sessenta e até cem por um".
9 Yésu gò tàá dhɨ: «Dhya ángùdhi adrélépi bíbhálé ɨ́be tà yìzo dhɨ kòyi!»
9 A seguir Jesus acrescentou: "Aquele que tem ouvidos para ouvir, ouça! "
10 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré tá adréràꞌa kalóma dhɨ ꞌá dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ ɨ túmä́ní móndyá adrébhá tá àyɨ kɨ kɨmó akódhɨ làga dhɨ ɨ́be dhɨ, ɨ̀ dré alɨ̀zo akódhɨ nɨ lizí pɨ́dhɨ́gó dré adrélé pɨ̀le dhɨ kɨ tà sè.
10 Quando ele ficou sozinho, os Doze e os outros que estavam ao seu redor lhe fizeram perguntas acerca das parábolas.
11 Dɨ dré logózóá àyɨ dré dhɨ: «Gìká fè àmɨ dré tògyá áyɨ Òpɨ̀ nɨ tà lùzu ró dhɨ nɨ nìzo. Dɨ, móndyá kɨvɨ̀ na dhɨ ɨ dré dhɨ, má adré tà títí dhɨ kɨ ta pɨ́dhɨ́gó sè,
11 Ele lhes disse: "A vocês foi dado o mistério do Reino de Deus, mas aos que estão fora tudo é dito por parábolas,
12 kɨtswálé:
12 a fim de que, ‘ainda que vejam, não percebam, ainda que ouçam, não entendam; de outro modo, poderiam converter-se e ser perdoados! ’"
13 Dɨ Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tsì pɨ́dhɨ́gó kòdhɨ nɨ àndu ko? Mɨ̀ nɨ dɨ pɨ́dhɨ́gó àruka títí dhɨ kɨ àndu ni ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?
13 Então Jesus lhes perguntou: "Vocês não entendem esta parábola? Como, então, compreenderão todas as outras parábolas?
14 Agó adrélépi kórɨ̀ rɨ nda adré Gìká nɨ kúlí rɨ kòdhya.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Móndɨ́ àruka ɨ̀ adré kúlí nda nɨ kaꞌì ngóró kórɨ̀ rɨ̀le ledhélé láti mìle nda ɨ tɨ́nɨ. Ɨ̀ kòyi kúlí nda dre dhɨ, Sàtánà adré ndɨrɨ atsálé kúlí rɨ̀le nda nɨ tɨngá àyɨ kɨ togó lésè.
15 Algumas pessoas são como a semente à beira do caminho, onde a palavra é semeada. Logo que a ouvem, Satanás vem e retira a palavra nelas semeada.
16 Móndɨ́ àruka ɨ̀ adré Gìká nɨ kúlí kaꞌì ngóró kórɨ̀ rɨ̀le ledhélé bvò kɨ́rà ro dhɨ dri nda ɨ tɨ́nɨ. Ɨ̀ kòyi kúlí nda dre dhɨ, ɨ̀ adré ndɨrɨ kaꞌìá arɨ́ sè.
16 Outras, como a semente lançada em terreno pedregoso, ouvem a palavra e logo a recebem com alegria.
17 Dɨ, ɨ̀ dré adrélé kúlí nda nɨ tayɨ́ adrélé tɨ̀le àyɨ kɨ togó na ko dhɨ sè dhɨ, ɨ̀ adré ngbà ꞌí tròle rúá lókyá tsà sè. Dɨ kàdré tà ɨ̀ dré adrézó kɨzà nya ásà dhɨ ꞌɨ yà, ngalè tà adrézó àyɨ kɨ mì pfo kúlí nda nɨ tà sè dhɨ ꞌɨ yà dhɨ, ɨ̀ adré àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì nda nɨ tayɨ́ mbèlè.
17 Todavia, visto que não têm raiz em si mesmas, permanecem por pouco tempo. Quando surge alguma tribulação ou perseguição por causa da palavra, logo a abandonam.
18 Móndɨ́ àruka ɨ̀ adré Gìká nɨ kúlí kaꞌì ngóró kórɨ̀ rɨ̀le ledhélé kùtsí kòfalé nda ɨ tɨ́nɨ. Ɨ̀ kòyi kúlí nda dre dhɨ,
18 Outras ainda, como a semente lançada entre espinhos, ouvem a palavra;
19 tà bvò kòndɨ àdhya adrébhá àyɨ kɨ togó ꞌo lanzìle dhɨ ɨ, ngá lovó adrélépi àyɨ kɨ lɨtɨ́ dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ lovó kònzɨ twátwa dhɨ ɨ̀ adré fɨ̀le àyɨ kɨ togó na kúlí nda nɨ amó gò, dré adrézó lòꞌwa ꞌa ko.
19 mas quando chegam as preocupações desta vida, o engano das riquezas e os anseios por outras coisas, sufocam a palavra, tornando-a infrutífera.
20 Dɨ, móndɨ́ àruka ɨ̀ adré àyɨkya Gìká nɨ kúlí kaꞌì ngóró kórɨ̀ rɨ̀le ledhélé kìní dóro dri nda ɨ tɨ́nɨ. Àyɨ nda ɨ̀ kòyi kúlí nda dre dhɨ, ɨ̀ adré kaꞌìá gò, ɨ̀ dré adrézó lòꞌwa ꞌa dóro. Àlo nɨ adré lòꞌwa ꞌa nyadhɨ-àlo-drì-mudrí, àzya nɨ nyadhɨ-na, àzya nɨ kó nyadhɨ-nzi.»
20 Outras pessoas são como a semente lançada em boa terra: ouvem a palavra, aceitam-na e dão uma colheita de trinta, sessenta e até cem por um".
21 Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «À adré gà tsì tálà dhɨ bhàle lɨ̀drɨ́ zàna yà, kó ngalè lángá zàna yà dhɨ be? Tàdzí ko! À adré zakó dhɨ̀á bhàle zá kuru mɨ́sá drìna.
21 Ele lhes disse: "Quem traz uma candeia para ser colocada debaixo de uma vasilha ou de uma cama? Acaso não a coloca num lugar apropriado?
22 Tàko ko, à nɨ tà títí zùle zùzù dhɨ kɨ tadhá ngádra ꞌá. À nɨ kpà tà títí lùzu ró dhɨ kɨ ꞌo apfòle ngádra ꞌá.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser revelado, e nada escondido senão para ser trazido à luz.
23 Dhya ángùdhi adrélépi bíbhálé ɨ́be tà yìzo dhɨ kòyi!»
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça!
24 Gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Lè mɨ̀ kàdré tà mɨ̀ dré adrélé yìle dhɨ kɨ kisù dóro! Mɨ̀ kàdré tà yi dóro dhɨ, Gìká nɨ àmɨ kɨ fe adrélé tà nda kɨ àndu ni dóro lavúlé. A nɨ ndɨ̀ndɨ̀ tà mɨ̀ dré nìle nda kɨ drì tɨmbà.
24 "Considerem atentamente o que vocês estão ouvindo", continuou ele. "Com a medida com que medirem, vocês serão medidos; e ainda mais lhes acrescentarão.
25 Tàko ko, dhya ángùdhi tà nìlepi bǐ dhɨ dré dhɨ, à nɨ tà dré nìle nda kɨ drì tɨmbà. Dɨ, dhya ángùdhi tà nìlepi ko dhɨ dré dhɨ, à nɨ ndɨ̀ndɨ̀ tà tsà dré nìle dhɨ nɨ tɨngá.»
25 A quem tiver, mais lhe será dado; de quem não tiver, até o que tem lhe será tirado".
26 Yésu gò tàá dhɨ: «Gìká nɨ Òpɨ̀ sù ngóró kórɨ̀ dhya àlo dré rɨ̀le bvò dri dhɨ tɨ́nɨ.
26 Ele prosseguiu dizendo: "O Reino de Deus é semelhante a um homem que lança a semente sobre a terra.
27 Dhya nda kàdré ayílé ngátsi sè yà, kó ngalè kàdré ngàle kìtú sè yà dhɨ, kórɨ̀ nda adré apfòle mbàle, tágba dhya nda dré nìzoá ngalè tà nda adré ru ꞌo ngɨ́nɨ ya dhɨ ko dhɨ.
27 Noite e dia, quer ele durma quer se levante, a semente germina e cresce, embora ele não saiba como.
28 Bvò nda nɨ tàndɨ adré kórɨ̀ nda nɨ ꞌo adrélé lòꞌwa ꞌa dhɨ nɨ̀. Kórɨ̀ nda adré rè zyà apfòle mbɨ̀ ro gò, drì nɨ dré adrézó pfòle gò, dré adrézó lòꞌwa ꞌa.
28 A terra por si própria produz o grão: primeiro o talo, depois a espiga e, então, o grão cheio na espiga.
29 Lòꞌwa nda ɨ̀ kòka dre dhɨ, dhya nda adré méngerè adó adrézó lwàá. Tàko ko, lókyá adrézó lòꞌwa nda kɨ akónà dhɨ kɨtswá dre.»
29 Logo que o grão fica maduro, o homem lhe passa a foice, porque chegou a colheita".
30 Yésu gò tàá dhɨ: «Má nɨ kɨtswá Gìká nɨ Òpɨ̀ nɨ tà tadhá àdho ngá rú? Kó ngalè, má nɨ tà nɨ nɨ tadhá kúlí alaala ángùdhi sè?
30 Novamente ele disse: "Com que compararemos o Reino de Deus? Que parábola usaremos para descrevê-lo?
31 Òpɨ̀ nda sù ngóró mùtádì lòꞌwa tɨ́nɨ. Lòꞌwa nda konyókonyó mvá lavúlé lòꞌwa àruka títí adrélé rɨ̀le bvò dri dhɨ ɨ rúsè.
31 É como um grão de mostarda, que, quando plantada, é a menor semente de todas.
32 Dɨ, à kàdré lòꞌwa nda nɨ rɨ dhɨ, adré ɨ́na apfòle mbàle atsálé kàdrɨ̀ ngá àruka títí adrélé kidhílé amvú ꞌá dhɨ kɨ lavú. Adré mbàle áyɨ kólá kɨ lebhé ɨ́ rúsè kàdrɨ̀kàdrɨ̀ gò, àrɨ́ ɨ̀ dré adrézó bhà si drìlána lɨ́ndrɨ́ nɨ nɨ tà sè.»
32 No entanto, plantada, ela cresce e se torna a maior de todas as hortaliças, com ramos tão grandes que as aves do céu podem abrigar-se à sua sombra".
33 Dɨ Yésu adré tá Gìká nɨ kúlí tadhá àyɨ dré kúlí alaala bǐ làsú be kònɨ̀nɨ dhɨ ɨ sè, tsàle ɨ̀ dré kɨtswázó tà nda kɨ àndu ni bwà ko dhɨ na.
33 Com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes anunciava a palavra, tanto quanto podiam receber.
34 Adré tá tà àlo tadhá àyɨ dré kúlí alaala àko dhɨ ko. Dɨ, ɨ̀ dré adréràꞌa lebèbhá nɨ ɨ́be àyɨ pátí dhɨ ꞌá dhɨ, adré tá ɨ́na tà títí nda kɨ àndu ngɨ àyɨ dré.
34 Não lhes dizia nada sem usar alguma parábola. Quando, porém, estava a sós com os seus discípulos, explicava-lhes tudo.
35 Kìtú nda nɨ ɨ̀ndró sè dhɨ, Yésu dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ: «Mà kòzya tä́pä́ríandre nɨ taꞌá na.»
35 Naquele dia, ao anoitecer, disse ele aos seus discípulos: "Vamos atravessar para o outro lado".
36 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá nda ɨ̀ kòtombà bwátù dré tá adrézó lána dhɨ na dre dhɨ, ɨ̀ dré móndyá zyandre nda kɨ tayɨ́zó gò, kɨdhózó adrélé zyàle taꞌá na. Bwátù àruka ɨ̀ adré tá kpà zyàle túmä́ní àyɨ ɨ́be.
36 Deixando a multidão, eles o levaram no barco, assim como estava. Outros barcos também o acompanhavam.
37 Gbǎ kòdhwa, lyǎandre gú dhɨ dré ngàzo adrélé vìle tä́pä́ríandre nda mi. Yǐ adrélépi longálé dhɨ dré adrézó lodàle bwátù na gò, bwátù nda dré adrézó ꞌòle arɨ́lé.
37 Levantou-se um forte vendaval, e as ondas se lançavam sobre o barco, de forma que este foi se enchendo de água.
38 Dɨ, Yésu adré tá ɨ́na ayí ko àmvòràmvò kùsé dri. Gò akódhɨ nɨ lebèbhá nda ɨ̀ dré akódhɨ nɨ torózó, tàzoá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà adré dràle! Tà nda tsì tà tàko ꞌɨ mɨ́ dré?»
38 Jesus estava na popa, dormindo com a cabeça sobre um travesseiro. Os discípulos o acordaram e clamaram: "Mestre, não te importas que morramos? "
39 Dɨ Yésu dré ngàzo lɨgɨ́lé lyǎandre nda dri, tàzoá tä́pä́ríandre nda dré dhɨ: «Mɨ́ kɨkɨ́ mɨ adrélé kɨ́rɨ!» Lyǎandre nda dré rɨ̀zo adrélé kɨ́rɨ gò, ngá dré gòzo bhùle ndiii.
39 Ele se levantou, repreendeu o vento e disse ao mar: "Aquiete-se! Acalme-se! " O vento se aquietou, e fez-se completa bonança.
40 Dɨ Yésu dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré ngá ro àdho tà sè? Àmɨ dhu rè tà kaꞌìkaꞌì àko?»
40 Então perguntou aos seus discípulos: "Por que vocês estão com tanto medo? Ainda não têm fé? "
41 Tirì dré gàzo àyɨ léna bǐ gò, ɨ̀ dré adrézó lizíá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Dhya kòndɨ tá ɨ́na àdhi ꞌɨ, ndɨ̀ndɨ̀ lyǎandre ɨ tä́pä́ríandre be dhɨ ɨ̀ dré adrézó akódhɨ nɨ kúlí kaꞌì ꞌòle nɨ?»
41 Eles estavam apavorados e perguntavam uns aos outros: "Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem? "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.