Lucas 21
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI
1 Yésu dré tá adréràꞌa tépelò na dhɨ ꞌá dhɨ, dré mì tɨngázó ngábhá kɨ no adréràꞌa àyɨ kɨ làfa bhe kpúkúbhú adrézó làfa lɨkɨ́ dhɨ na.
1 Jesu Tafaror Bar wanawanan siwar ya’aya ana efamaim mare ma sabuw kabay wairafih hina hai siwar tew wanawanan hibiwanen itih.
2 Dré kpà tàyɨ́tòkó àlo lemerè ro dhɨ nɨ nòzo làfa lòꞌwa nzɨ̌ tsàtsà rì dhɨ kɨ bheràꞌa lána.
2 Naatu kwafur babin yababan wairafin auman na ana kabay gidigidih rou’ab tew wanawanan biwan itin.
3 Gò Yésu dré tàzoá dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Tàyɨ́tòkó lemerè ro kòdhɨ bhà ɨ́na làfa kàdrɨ̀, móndyá àruka títí dhɨ kya kɨ lavú.
3 Naatu sabuw iuwih eo, “Anababatun a tur ao’owen, iti kwafur babin, yababan wairafin ana siwar God bitin i sabuw etei natabirih.
4 Tàko ko, àyɨ títí nda ɨ̀ adó àyɨkya àyɨ kɨ ngá kɨ drì fèle kòdhya. Dɨ, tòkó lemerè ro nda adó ɨ́na ngá títí ɨ́ dré tá adrézó ába kɨtswázó adrɨ́lé ásà dhɨ ɨ fèle kòdhya.» Tàyɨ́tòkó lemerè ro dhɨ fè áyɨ ngá Gìká dré|src="CN01794B.TIF" size="col" loc="LUK 21:1-4 "
4 Anayabin sabuw afa i totobuyoy wairafih, imih hai siwar gagamin na’in hiyai, baise iti kwafur babin ana efanamaim abisa i isan yai inu’in i etei bai na ana siwar yai.”
5 Yésu nɨ lebèbhá àruka ɨ̀ adré tá tépelò nɨ tà ta, kɨ́rà aveave tépelò nda nɨ sìzo ásà dhɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ ngá fèle Gìká dré tépelò nda nɨ ꞌòzo avélé ásà tò dhɨ ɨ́be. Dɨ, Yésu dré ɨ́na tàzoá dhɨ:
5 Jesu ana bai’ufununayah afa Tafaror Bar hiwowowab ana gewasin hi’itin, naatu kabay hitar hikikirum isan, na’atube siwar ta ta God isan hiyasairen bar hibi’abur hi’itah isan hio hibifofofor. Baise Jesu eo,
6 «Kàdré ngá mɨ̀ dré adrélé nòle kònɨ kɨ tà sè dhɨ, lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè dhɨ, à gò vélé kɨ́rà kònɨ kɨ àlo kisú àzya nɨ dri ko. À nɨ kɨ́rà nda kɨ lebhé títí kìní mi.»
6 “Sawar iti etei kwa’itih kwa’o, mar boro kabay iti etei boro nihururuw nare narubar na’in, boro men ta iti hai efanamaim hina’inumih.”
7 Gò ɨ̀ dré Yésu nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Tadhálépi, tà kòdhɨ kɨ atsá ángutú? Àdho tà nɨ ru ꞌo drìdrì tadházóá dhɨ, tà nda ɨ̀ adré ꞌòle ru ꞌo káyà dhɨ nɨ̀?»
7 Sabuw Jesu hibatiy hio, “Bai’obaiyenayan, mar i boro biy iti sawar hinamatar, naatu ina’inan i boro abisa namatar saise aki ana’itin ana so’ob veya i na tit?”
8 Yésu logó dhɨ: «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ lɨkɨ́ dóro, à kòlɨtɨ́ró àmɨ ko. Tàko ko, móndɨ́ bǐ dhɨ kɨ alɨ̀ áma rú sè adrélé tàá dhɨ: ‹Ma Mèsɨ́yà ꞌɨ!› ɨ̀ndɨ̀ ‹Lókyá kɨtswá dre!› Dɨ, mɨ̀ kòlɨ̀ àmɨkya àyɨ vésè ko.
8 Jesu iuwih eo, “Mata toniwa’an, men koko’aw na’atube hinifufuwimih. Anayabin orot moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinao, ‘Ayu i Keriso, naatu Veya i na kabom.’ Men kwani’ufnunih.
9 Mɨ̀ nɨ àdzú kɨ rúbí yi, móndɨ́ kɨ lɨgɨma àyɨ kɨ ópɨ́ ɨ́be dhɨ kɨ rúbí be. Dɨ, mɨ̀ kòtayɨ́ àmɨ kɨ togó adrélé gàle tirì dré ko. Tàko ko, adré lèá dhɨ, tà nda kòdhɨ ɨ̀ kòꞌo rè zyà ru ꞌíká. Dɨ, lókyá kùdù kɨtswá ɨ́na atsálé mbèlè ko.»
9 Hinabiyow tur kwananonowar men kwanabir, naatu yababan nara’at ef hinafofokar auman men kwanabir, anayabin sawar nati na’atube boro wan hinamatar, baise men kwananot mar yomanin i na kabom.”
10 Gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Súrú kɨ àdzú bhu súrú àruka ɨ́be. Òpɨ̀ kɨ kpà àdzú bhu òpɨ̀ àruka ɨ́be.
10 Naatu iban iuwih maiye eo, “Tafaram ta ta boro taiyuwih hinagam hiniyow na’atube bar merar ta ta boro taiyuwih hinagam hiniyow.
11 Kàdíkàdi nɨ bvò kosé rìnyí sè, ɨ̀ndɨ̀ kàrábhò nɨ dhe drà kònzɨ ɨ́be àrà twátwa ɨ ꞌásè. Tà dra tirì febhá dhɨ kɨ ru ꞌo, ɨ̀ndɨ̀ tà kàdrɨ̀ lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ agá bhù mìbhalé ꞌá.
11 Iriyoy gagamih boro hinamatar, baimar kakafin, sawow yumatah ta ta tafaram wanawanan boro awan nakaratan, maramaim sawar itah birubir boro hinamatar.
12 Dɨ, tà títí nda ɨ kandrá dhɨ, à nɨ àmɨ kɨ turú adrélé mì pfòle. À nɨ àmɨ kɨ lefè tàbvó tàle lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè, adrézó àmɨ kɨ lebhé bǎdzó ɨ ꞌásè. Áma tà sè dhɨ, à nɨ àmɨ kɨ tidrì topfòzo àmɨ ɨ́be ópɨ́ kàdrɨ̀ ɨ kandrásè ɨ̀ndɨ̀ gùvèrènérè ɨ kandrásè.
12 Wabu’umaim kwabowabow isan, hinarab hini’a’akir, hinabuw hinafatumi kwanan Kou’ay Bar hai ukwarih umahimaim hinayai, naatu i boro hinabuw kwanan dibur hinayariyi, tafaram ana aiwob na’atube orot gagamih nahimaim kwanatit hinibabatiy.
13 Tà nda nɨ láti nzi àmɨ dré kɨtswázó áma tà mɨ̀ dré nòle ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré yìle dhɨ kɨ longó àyɨ dré.
13 Imih nati’imaim kwanatitit, veya keboroban i nati, ayu mi’itube kwaitutumu kwabowabow i hai tur kwana’owen.
14 Dɨ ásà dhɨ, mɨ̀ kòbhà àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle, adrézó mɨ̀ nɨ tà ta àmɨ rúsè ngɨ́nɨ ya dhɨ nɨ kisù drìdrì dhɨ ko.
14 Naatu baibatiyimih hinabuw kwananan men bogaigiwas taiyuw was fafari isan kwananot kwaniyababanamih.
15 Tàko ko, má nɨ mána kúlí fe àmɨ dré kɨtswálé logólé tògyá sè àmɨ kɨ kàrɨbhá ɨ tí, ɨ̀ kòkɨtswáró kayíá ko, ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ kòkɨtswáró tà ta rúásà twá ko dhɨ ma.
15 Anayabin ayu boro tur anit a not hinarerekab tur kwanao a kamabiy sabuw hinanonowar boro men karam a tur hinarukouw naatu bairi kwanibasamih.
16 Ndɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ tibhá ɨ, àmɨ kɨ adrúpi ɨ, àmɨ kɨ aró ɨ, tsàle àmɨ kɨ arúpi ɨ́be dhɨ kɨ àmɨ kɨ lefè kàrɨbhá ɨ drɨ́gá gò, àmɨ kɨ àruka kɨ tupfúzó todràle.
16 Hinat, tamat, taituwa, a ofonah boro baba hinao, hinabuw orot gagamih umahimaim hinaya’i, baimakiy hinit naatu kwa afa boro hina’asbuni kwanamorob.
17 Móndyá títí dhɨ kɨ togó kònzɨ bha àmɨ rú áma tà sè.
17 Sabuw etei boro hinifa’ifai, anayabin ayu kwabi’ufnunu isan.
18 Dɨ, tágba kònɨ̀nɨ dhɨ, àmɨ kɨ drìbhɨ́ kɨ àlo kɨtswá ɨ́na tavɨ̀le ko.
18 Baise ukwarimaim arib ta boro men nakasiyomih.
19 Mɨ̀ kàdré togó tsɨ, adrézó àmɨ kɨ totó tätä dhɨ, mɨ̀ nɨ lɨ́drɨ̀ kisú.»
19 Naatu kwa a batkikinamaim yawas boro kwanatita’ur kwanab kwanama gewas.
20 «Mɨ̀ kònò sòdá zyandre dhɨ ɨ adréràꞌa Yèrúsalémà nɨ gàrà kɨ kúrú dre dhɨ, mɨ̀ nɨ nìá tàle dhɨ, bhàandre nda nɨ pfùma atsá ànyɨ dre dhɨ be.
20 Baiyowayah sabuw Jerusalem hina’ar bebera’uh kwana’i’itin kwa i kwanaso’ob, Jerusalem rabin baitaiyin isan ana veya i kabom.
21 Lókyá nda sè dhɨ, lè móndyá dra adrébhá bvò Yùdáyà àdhya na dhɨ ɨ̀ kòlapá ràle kòngó ɨ drìna, àyɨ adrébhá Yèrúsalémà na dhɨ ɨ̀ kàpfò lásà, ɨ̀ndɨ̀ àyɨ adrébhá gbàbhú ꞌásè dhɨ ɨ̀ kòfɨ bhàandre nda na ko.
21 Sabuw iyab Judea wanawanan tema’am boro hinabihir hinan oyaw wan hinayen, sabuw iyab Jerusalem tema’am boro tafaram hinihamiy, sabuw iyab bar meraramaim tema’am boro men hinan Jerusalem hinatit.
22 Tàko ko, kìtú nda kòna kɨ adré kìtú tà ŋòzo móndɨ́ ɨ dri dhɨ ꞌɨ, kɨtswálé tà títí tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ ɨ̀ kòꞌoró ru be dhɨ bvó.
22 Anayabin nati i baimakiy ana veya, saise abisa bukamaim hikirum inu’in nan niturobe.
23 Kìtú nda ɨ tú dhɨ, kɨzà nɨ adré kàdrɨ̀ tòkó adrébhá ꞌa ɨ́be dhɨ ɨ dré, ɨ̀ndɨ̀ tòkó adrébhá bà fe ànzɨmvá ɨ dré dhɨ ɨ dré. Kɨzà nɨ adré kàdrɨ̀ lavúlé bvò nda na, ɨ̀ndɨ̀ Gìká nɨ kombà nɨ adré kàdrɨ̀ súrú nda rú.
23 Nati ana veya’amaim baibin iyab yah auman naatu hai kek sosof auman bihir isan boro nafokar, yababan gagamin na’in boro iti tafaramamaim namatar naatu sabuw boro baimakiy hinab.
24 À nɨ àyɨ kɨ àruka kɨ tupfú todràle sápɨ́ sè, àruka nɨ kɨ turúzó lɨ̀zo àyɨ ɨ́be bvò títí súrú twá ro dhɨ ɨ ꞌásè. Gò móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ̀ dré Yèrúsalémà nɨ atózó àyɨ pálé, tsàle móndyá súrú twá ro nda kɨ lókyá dré akɨ́ràꞌa títí dhɨ ꞌá.»
24 Sabuw afa boro ahay wan hinayen hina morob, afa boro hinabow hinan tafaram ta ta’amaim dibur hinaya. Naatu Eteni Sabuw Jerusalem boro hinarab nare tafan hinatet, naatu hinama hinakaif hai veya God bitih na’atube nan niturobe.
25 «Tà twátwa lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ agá kìtú mi, mbǎ mi, ɨ̀ndɨ̀ bhìbhínyà ɨ mi. Dɨ súrú títí bvò dri dhɨ kɨ togó kɨ adré kɨzà ro lavúlé, àyɨ kɨ drì dré adrézó abɨ́lé, yǐandre dré dra adrélé ru kägbä́ adrélé kpòrò ꞌo lavúlé dhɨ sè.
25 “Maramaim veya, sumar, daman boro ina’inan yumatah ta ta hinamatar. Tafaram tutufin wanawan etei boro ayay hinabosair abisa namamatar isan, yabat boro namisir, gis nayen ana’itin boro birubir kakafin.
26 Móndɨ́ kɨ dra tirì dré, ɨ̀ dré adréràꞌa tà adrébhá alɨ̀le bvò dri dhɨ kɨ letè dhɨ ꞌá. Àngyá ko, rìnyí bhù na dhɨ kɨ ru kɨzɨ́.
26 Sabuw boro hai bir nara’at hinimamayay hinao, ‘Abisa tafaram wanawan emamatar.’ Anayabin maramaim sawar etei ti’inu’in hai efan boro hinasa’iren nanabin hinan.
27 Dɨ lókyá nda sè dhɨ, móndyá títí dhɨ kɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ no adréràꞌa alɨ̀le ndùrùku ɨ ꞌásè, rìnyí kàdrɨ̀ be ɨ̀ndɨ̀ mìlanzìlanzì kàdrɨ̀ be.
27 Imaibo Orot Natun sakukuw wanawanan ana fair ana marakaw bonamanamarin auman natit nanan hina’itin.
28 Dɨ tà nda kòdhɨ ɨ̀ kòkɨdhó adrélé ru ꞌo dre dhɨ, mɨ̀ kòtotó àmɨ àmɨ kɨ drì tɨngá kuru, adrézó gànzi ró. Tàko ko, lókyá Gìká dré dra àmɨ kɨ apázó dhɨ atsá ànyɨ dre.»
28 Sawar iti hinabusuruf hinamamatar ana veya’amaim, kwanamisir kwananuw ra’at, anayabin God ana sabuw baiyawasih isan ana veya i na rukabom.”
29 Gò Yésu dré tà kònɨ̀dhɨ nɨ tàzo àyɨ dré kúlí alaala sè, tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ nò rè fígì fa túmä́ní fa àruka títí dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ ká!
29 Imaibo Jesu oroubon ta eo, “Ai fafou kwana’itin naatu ai afa auman kwana’itah.
30 Mɨ̀ kàdré àyɨ kɨ bí no adréràꞌa ròle dhɨ, mɨ̀ nì tàle dhɨ, yǐgú ànyɨ dhɨ be.
30 Hiw ana veya natitit kwa boro kwanao, ai abeb ana veya na, ai rourih hina’abebemih.
31 Kókpà kòdhɨ tɨ́nɨ, lókyá mɨ̀ dré dra tà nda kòdhɨ kɨ nòzo adréràꞌa ru ꞌo dhɨ tú dhɨ, lè mɨ̀ kònì tàle dhɨ, Gìká nɨ Òpɨ̀ ànyɨ káyà dhɨ.
31 Imih ef i boro nati ta’imon, ana veya’amaim sawar iti na’atube hinamatar kwana’i’itah, kwa boro kwanaso’ob, God ana aiwob namih ana veya i na kabom.
32 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Móndyá dra adrébhá lɨ́drɨ̀ ɨ́be lókyá nda sè dhɨ ɨ̀ kɨtswá dràle títí drìdrì tà títí nda ɨ̀ dré dra ru ꞌòzo dhɨ kandrá ko.
32 Anababatun a tur ao’owen sabuw iti tema’am boro moroboe hinama’am sawar iti hinamatar.
33 Bhù ɨ bvò be dhɨ kɨ akɨ́. Dɨ, áma kúlí ɨ̀ kɨtswá àyɨkya tàdzí akɨ́lé ko.
33 Mar tafaram boro nasawar, baise ayu au tur i boro men nasawaramih.
34 Mɨ̀ kònò dóro, mɨ̀ kòbhàró àmɨ kɨ togó adrélé lanzìle gwányá ꞌòma nɨ tà sè, wá tsìma nɨ tà sè, ɨ̀ndɨ̀ tà bvò kòndɨ àdhya kɨ kisùma nɨ tà sè ko, kìtú tàbvó tàzo nda kòkɨró àmɨ ngbǒ ró ko.
34 Mata toniwa’an, men aa tom namomon, naatu iti tafaram ana yawas isan a yababan nara’at, anayabin veya i boro naniyan meyemeye
35 Tàko ko, kìtú nda nɨ atsá móndyá títí bvò dri dhɨ ɨ dré.
35 warasa na’atube nabuw kwana’oror. Sabuw iti tafaram wanawanan boro etei isah namatar.
36 Lè mɨ̀ kàdré dɨ tàmìga dri, adrélé tà zi Gìká tí lókyá wä́yi sè, mɨ̀ kòkɨtswáró tà títí adrébhá alɨ̀le nda kɨ lavú, kɨtswázó àmɨ kɨ totó kanyò àko Móndɨ́ nɨ Mvá kandrá.»
36 Imih mata toniwa’an mar etei kwanayoyoban, saise fair kwanab sawar iti hinamamatar wanawanahimaim kwanahaiw kwan Orot Natun nanamaim kwanabat.”
37 Kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ, Yésu adré tá tà tadhá tépelò na gò, ngátsi sè dhɨ, dré adrézó pfòle mbàle ayílé kòngó Òlívè fa kya drìna.
37 Jesu veya etei Tafaror Baremaim na sabuw bi’obaibiyih, baise rabirab en Olive Oyawemaim inu’in.
38 Dɨ drùbhì kɨ́nó, móndyá títí dhɨ ɨ̀ adré tá lɨ̀le akódhɨ nɨ yi tépelò na.
38 Baise mar etei mar auman sabuw i tena Tafaror Baremaim eo tema tenonowar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.