Lucas 13

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Lókyá nda sè dhɨ, móndɨ́ àruka ɨ̀ dré alɨ̀zo Yésu vélé, móndɨ́ àruka Gàlìláyà lésè dhɨ kɨ tupfuma nɨ tà longó drá. Pìlátò ꞌo tá àyɨ nda ɨ tupfúlé todràle, ɨ̀ dré tá adréràꞌa mòbòmà fe Gìká dré dhɨ ꞌá.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Dɨ Yésu dré logózóá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré kisùá dhɨ, dhya Gàlìláyà lésè nda ɨ̀ ꞌo tá tàkonzɨ̀ móndyá àruka títí Gàlìláyà na dhɨ kya kɨ lavú, ɨ̀ dré kɨzà nyàle todràzo làsú be kònɨ̀nɨ dhɨ sè?
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Kóko! Dɨ, má adré mána tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kòladzá àmɨ kɨ togó ko dhɨ, mɨ̀ nɨ kókpà todrà akɨ́lé títí àyɨ nda ɨ tɨ́nɨ.
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 Kàdré ngalè dhya mudrí-drì-nzi-drì-na dzó mvumvù Sìlòwámà àdhya dré tá arɨ́zó àyɨ dri àyɨ kɨ tupfú dhɨ kɨ tà sè dhɨ, mɨ̀ adré kisùá dhɨ, àyɨ nda ɨ̀ ꞌo tá tàkonzɨ̀ móndyá àruka títí adrébhá Yèrúsalémà na dhɨ kya kɨ lavú?
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Kóko! Dɨ, má adré mána tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kòladzá àmɨ kɨ togó ko dhɨ, mɨ̀ nɨ kókpà todrà akɨ́lé títí àyɨ nda ɨ tɨ́nɨ.»
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Yésu gò pɨ́dhɨ́gó kònɨ̀dhɨ nɨ pɨ àyɨ dré, tàzoá dhɨ: «Agó àlo dhɨ bhe tá fígì fa áyɨ amvú vínò àdhya na. Bvóá dhɨ, dré lɨ̀zo lòꞌwa nda sílá ká, dɨ, dré kisúzóá ko.
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 Gò dré tàzoá amvú nda nɨ lɨkɨ́lépi dré dhɨ: ‹Mɨ́ nò rè ká! Kóná na, má landú lòꞌwa nda kɨ̀le fígì fa kònɨ̀dhɨ sílé ká, dɨ, má dré kisúzóá ko. Mɨ́ ga dɨ akódhɨ. Adré bvò kɨkɨ́ àngyá àdho tà sè?›
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Dɨ, amvú lɨkɨ́lépi nda gò logóá drá dhɨ: ‹Mírì, mɨ́ gò rè tayɨ́á kóná kònɨ̀dhɨ sè ká. Má nɨ kìní zàlá dhɨ nɨ agá kúrú gò, mbɨ̀ àŋwá dàzo drìá.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Àruka nɨ, a nɨ go lòꞌwa ꞌa kóná adrélépi alɨ̀le dhɨ sè. Dɨ, kòꞌa ko dhɨ, mɨ́ nɨ kɨtswá ꞌòá gàle.›»
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Sàbátù àlo dhɨ, Yésu adré tá tà tadhá Yúdà ànzɨ kɨ lɨ̀sámbò dzó kɨ àlo na.
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 Dɨ tòkó àlo tɨrɨ́ kònzɨ dré rúbhá nɨ nɨ ꞌòzo adrélé drà ro dhɨ tá kpà kònàle. Tɨrɨ́ nda ꞌo tá akódhɨ nɨ àmvò atrúlé vwàle kóná be mudrí-drì-nzi-drì-na gò, akódhɨ dré kɨtswázó áyɨ kɨdzɨ̀ bwà ko.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Dɨ Yésu kònò tòkó nda dre dhɨ, dré akódhɨ nɨ azízó, tàzoá drá dhɨ: «Tòkó, à atrɨ̀ mɨ ámɨ drà lésè dre!»
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Dré drɨ́gá bhàzo akódhɨ dri gò, gbǎ kòdhwa, akódhɨ dré áyɨ kɨdzɨ̀zo gò kɨdhólé adrélé Gìká nɨ rú bha kùle.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Dɨ, lɨ̀sámbò dzó nda nɨ kàdrɨ̀ nɨ togó dré aswázó Yésu rú, dré móndɨ́ tɨdrɨ́lé sàbátù tú dhɨ sè. Gò dré tàzoá móndyá zyandre kònàle dhɨ ɨ dré dhɨ: «Kìtú adrézó àzí ꞌo ásà dhɨ ɨ nzi-drì-àlo. Lè mɨ̀ kàdré dɨ alɨ̀le àmɨ kɨ ꞌo tɨdrɨ́lé kìtú nda ɨ sè, kìtú sàbátù àdhya sè ko.»
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Dɨ, Mírì logó drá dhɨ: «Àmɨ túrúpfúbhá ꞌɨ! Sàbátù tú dhɨ, àmɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ, mɨ̀ adré àmɨ kɨ tí ꞌɨ yà, kó ngalè àmɨ kɨ púndà ꞌɨ yà dhɨ kɨ atrɨ̀ àrà ɨ̀ dré adrézó ngá nya dhɨ lésè, adrézó àyɨ kɨ se lɨ̀le yǐ mvu dhɨ ko?
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Adré dɨ tá lèá ko, à kàtrɨ̀ tòkó Àbàrámà nɨ zapi ró Sàtánà dré tá ꞌɨ̀le vwàle kóná be mudrí-drì-nzi-drì-na kònɨ̀dhɨ sàbátù tú dhɨ?»
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Yésu kòtà tà nda dre dhɨ, akódhɨ nɨ kàrɨbhá títí dhɨ ɨ̀ adré tá vélé kanyò ro. Dɨ, móndyá zyandre títí dhɨ ɨ̀ adré tá àyɨkya lenzélé, tà títí lɨ́ndrɨ́ga ró dré tá adrélé ꞌòle dhɨ kɨ tà sè.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Gò Yésu dré tàzoá dhɨ: «Gìká nɨ Òpɨ̀ sù ngóró àdho tɨ́nɨ? Má nɨ tà nɨ nɨ tadhá àdho ngá rú?
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Òpɨ̀ nda sù ngóró mùtádì lòꞌwa dhya àlo dré dòle rɨ̀le áyɨ amvú na dhɨ tɨ́nɨ. Lòꞌwa nda dré apfòzo mbàle atsálé fa tɨ́nɨ gò, àrɨ́ ɨ̀ dré bhà sìzo kólá nɨ ɨ drìna.»
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Yésu gò tàá dhɨ: «Má nɨ kɨtswá Gìká nɨ Òpɨ̀ nɨ tà tadhá àdho ngá rú?
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Òpɨ̀ nda sù ngóró tàkú mvá tsà tòkó àlo dré adólé amúlé fóndro kàdrɨ̀ dhɨ be gò, tàkú nda dré fóndro nda nɨ ꞌòzo avólé títí dhɨ tɨ́nɨ.»
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Yésu dré tá adréràꞌa lɨ̀le Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, adré tá lavúlé tà tadhábe bhàandre ɨ ꞌásè ɨ̀ndɨ̀ bhà tsàtsà ɨ ꞌásè.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Gò móndɨ́ àruka ɨ̀ dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mírì, móndyá dra lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisúbhá dhɨ kɨ ngbà ꞌí adré tsà?» Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ:
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 «Mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ rìnyí fe títí fɨ̀zo Gìká nɨ Òpɨ̀ na dzóti wàlepi ko dhɨ ꞌásè. Tàko ko, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ láti nda kɨtswázó tá fɨ̀le lána ká. Dɨ, ɨ̀ kɨtswá àyɨkya fɨ̀le bwà ko.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Lókyá dzó líyí dré dra ngàzo dzóti asé dhɨ tú dhɨ, a nɨ àmɨ kɨ kɨ kɨvɨ̀ na. Gò mɨ̀ dré kɨdhózó adrélé dzóti ga, adrézó tàá dhɨ: ‹Mírì, mɨ́ nzì àma dré dzóti wà!› Dɨ, a nɨ logóá àmɨ dré dhɨ: ‹Má nì àmɨ ko. Má nì ngalè mɨ̀ angá ángolésè ya dhɨ ko.›
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Dɨ mɨ̀ nɨ tàá dhɨ: ‹Mà nya tá ngá, ɨ̀ndɨ̀ mà mvu tá ngá túmä́ní mɨ́ be. Mɨ́ tadhá tá kpà tà àma kɨ láti andre ɨ ꞌásè.›
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Dɨ, dzó líyí nda nɨ go logóá àmɨ dré dhɨ: ‹Má nì àmɨ ko. Má nì ngalè mɨ̀ angá ángolésè ya dhɨ ko. Àmɨ tà kònzɨ ꞌobhá títí nɨ ɨ, mɨ̀ nga má mìlésè!›
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Dɨ mɨ̀ nɨ Àbàrámà kɨ no, Ɨ̀sákà ɨ́be, Yàkóbhò be, ɨ̀ndɨ̀ pròfétà títí dhɨ ɨ́be Gìká nɨ Òpɨ̀ na gò, àmɨ kɨ bhèzo kɨvɨ̀ na. Kònàle dhɨ, à nɨ adré tongólé, adrézó kpà síkálándrá tsɨ.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Móndɨ́ kɨ alɨ̀ kìtú dré apfǒrà lésè, kìtú dré ndǐrà lésè, kurú lésè, ɨ̀ndɨ̀ tàbhu lésè gò, lɨrɨ́lé mɨ́sá làgásè Gìká nɨ Òpɨ̀ na.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Dɨ, mɨ̀ yi rè ká! Móndɨ́ àruka adrébhá bvólé ro nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé drìdrì. Móndɨ́ àruka adrébhá drìdrì nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé bvólé ró.»
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Lókyá nda sè dhɨ, Fàrìsáyò àruka ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, tàá drá dhɨ: «Mɨ́ nga kònwásè lɨ̀le àrà àzya na! Tàko ko, Èródè adré ɨ́na ámɨ le pfùle dràle.»
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ tàá kɨ̀lɨ̀wá kòdhɨ dré dhɨ: ‹Ándrò tsàle kìdru dhɨ, má nɨ tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro topfòle móndɨ́ ɨ lésè, adrézó móndɨ́ kɨ tɨdrɨ́ àyɨ kɨ drà ɨ lésè. Kìtú nɨ na sè dhɨ, má nɨ áma àzí ꞌo akɨ́lé títí.›
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 Dɨ, ándrò, kìdru, tsàle kìtú bvóá dhɨ tú dhɨ, adré lèá dhɨ, má kògò adrélé lɨ̀le drìdrì. Tàko ko, kɨtswá à kòpfu pròfétà àlo dràle àrà twá Yèrúsalémà rúsè dhɨ na dhɨ ko.
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 Á! Yèrúsalémà, Yèrúsalémà, mɨ adrélépi pròfétà kɨ tupfú todràle, adrézó kpà dhya Gìká dré adrélé amùle mɨ́ vélé dhɨ kɨ lebhé todràle kɨ́rà sè nɨ! Tsàle vésè be ángopɨ́, má lè tá ámɨ ànzɨ kɨ kɨmólé má zàle, ngóró tàꞌú dré adrélé áyɨ ànzɨmvá kɨ kɨmó áyɨ kupfú zàle dhɨ tɨ́nɨ dhɨ? Dɨ, mɨ̀ lè tá àmɨkya ko.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Dɨ mɨ̀ yi rè ká! À tayɨ́ àmɨ kɨ dzó ngbo dre. Má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ gò vélé áma no ko, tsàle lókyá mɨ̀ dré dra tàzoá dhɨ ‹Tà tanɨ kàdré dhya adrélépi alɨ̀le Mírì nɨ rú sè dhɨ dri!› dhɨ ꞌá.»
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.