João 5
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NAA
1 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré gòzo lɨ̀le Yèrúsalémà na, Yúdà ànzɨ kɨ gwányá kɨ àlo nɨ tà sè.
1 Passadas essas coisas, havia uma festa dos judeus, e Jesus foi para Jerusalém.
2 Bhàandre nda ꞌá, ànyɨ zèríbàti adrélé zìle Kábilígyà kya ró dhɨ làga dhɨ, yǐ àlo ledélé bómà tɨ́nɨ, adrélé rú zìle Èbérè ti sè Bètèzátà dhɨ be. Yǐ nda làgásè kúrú dhɨ, à ledé tá àrà dzó kògbo tɨ́nɨ dhɨ ɨ nzi.
2 Existe ali, junto ao Portão das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, o qual tem cinco pórticos.
3 Kònàle dhɨ, dràbhá zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ adré tá ayílé. Àyɨ kòfalé dhɨ tá mì kùdúkùdu ɨ, mèrèkpè ɨ, tsàle móndɨ́ pá be àbvò ro dhɨ ɨ́be.
3 Nestes jazia uma multidão de enfermos, cegos, coxos, paralíticos
4 — ausente —
4 [esperando que a água se movesse. Porque um anjo descia de tempos em tempos, agitando-a; e o primeiro a entrar no tanque, uma vez agitada a água, sarava de qualquer doença que tivesse].
5 Àyɨ nda ɨ kòfalé dhɨ, agó àlo ayílépi drà be kóná nyadhɨ-alo-drì-mudrí-drì-nzi-drì-na dhɨ tá be.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Yésu kònò akódhɨ nda adréràꞌa ayílé kònàle dre dhɨ, dré nìzoá tàle dhɨ, akódhɨ ayí tá drà be vwàvwà ro dhɨ be. Dɨ dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ lè adrɨ́lé?»
6 Jesus, vendo-o deitado e sabendo que estava assim havia muito tempo, perguntou:
7 Dɨ dràbhá nda logó drá dhɨ: «Mírì, dhya àlo kɨtswálépi áma ledé bwà dhɨ yókódhó. Àngyá ko, lókyá yǐ dré adréràꞌa ru kägbä́ dhɨ ꞌá dhɨ, dhya àlo kɨtswálépi áma do bhèle yǐ na má kàdrɨ́ró ásà dhɨ yó. Má kàdré ꞌòle sìle dhɨ, dhya àzya adré lavúlé sìle má kandrána.»
7 O enfermo respondeu: — Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada. Quando tento entrar, outro enfermo chega antes de mim.
8 Dɨ Yésu tà drá dhɨ: «Mɨ́ nga, mɨ́ do ámɨ kíndri, ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ kɨdhó atsí to!»
8 Então Jesus lhe disse:
9 Gbǎ kòdhwa, agó nda dré adrɨ́zó. Dré áyɨ kíndri dòzo gò kɨdhózó adrélé atsí to.
9 Imediatamente o homem se viu curado e, pegando o leito, começou a andar. E aquele dia era sábado.
10 Dɨ Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ ɨ̀ dré agó adrɨ́lépi nda nɨ nòzo gò, ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Ándrò kònɨ̀dhɨ, sàbátù ꞌɨ. Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí adré ámɨ kíndri dòma sàbátù tú dhɨ nɨ logá.»
10 Por isso, os judeus disseram ao que tinha sido curado: — É sábado, e neste dia você não tem permissão para carregar o seu leito.
11 Dɨ, akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Dhya áma tɨdrɨ́lépi dhɨ tà má dré dhɨ: ‹Mɨ́ do ámɨ kíndri, ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ to atsí.›»
11 Ao que ele lhes respondeu: — O mesmo que me curou me disse: “Pegue o seu leito e ande.”
12 Ɨ̀ gò lizíá tíá dhɨ: «Àdhi tà mɨ́ dré dhɨ, mɨ́ kòdo ámɨ kíndri, ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ kòto atsí dhɨ nɨ̀?»
12 Perguntaram-lhe: — Quem é o homem que disse a você: “Pegue o seu leito e ande”?
13 Dɨ, agó adrɨ́lépi nda nì ɨ́na ngalè dhya áyɨ tɨdrɨ́lépi nda àdhi ꞌɨ ya dhɨ ko. Tàko ko, Yésu lavú tá móndɨ́ zyandre kònàle dhɨ ɨ kòfalésè lyà.
13 Aquele que tinha sido curado não soube responder, porque Jesus tinha se retirado, por haver muita gente naquele lugar.
14 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré agó nda nɨ kisúzó tépelò na gò, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ nò rè ká! Mɨ́ adrɨ́ nyànomvá dre. Adré dɨ lèá dhɨ, mɨ́ kòtayɨ́ tàkonzɨ̀ ꞌòma, tà kòkóròko lavúlé dhɨ kàtsáró mɨ́ rú ko dhɨ bvó.»
14 Mais tarde, Jesus o encontrou no templo e lhe disse:
15 Gò agó nda dré ngàzo lɨ̀le longóá Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ ɨ dré dhɨ, Yésu tɨdrɨ́ tá ɨ nɨ̀.
15 O homem se retirou e disse aos judeus que tinha sido Jesus quem o havia curado.
16 Dɨ Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ nda ɨ̀ dré dhèzo adrélé Yésu nɨ mì pfo, dré tá adrélé tà nda kɨ ꞌo sàbátù tú dhɨ sè.
16 E por isso os judeus perseguiam Jesus, porque fazia essas coisas no sábado.
17 Dɨ, Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Áma Atá adré ngbú adrélé àzí ꞌo atsálé ándrò kònɨ̀dhɨ. Dɨ ma ró dhɨ, má adré kpà àzí ꞌo.»
17 Mas Jesus lhes disse:
18 Dɨ kúlí nda sè dhɨ, Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ nda ɨ̀ dré gòzo vélé adrélé láti nda, kɨtswázó akódhɨ nɨ pfu dràle dhɨ bvó. Tàko ko, akódhɨ adré tá ngbà ꞌí tòlɨ́ sàbátù àdhya nɨ ŋo kòdhya ko. Adré tá kpà Gìká nɨ zi áyɨ tàndɨ nɨ Atá ro, adrézó áyɨ bha adrélé díri Gìká be.
18 Por isso, os judeus cada vez mais queriam matá-lo, porque além de desrespeitar o sábado, também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Dɨ Yésu dré logózóá àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Gìká nɨ Mváagó kɨtswá tà àlo ꞌo áyɨ drì sè bwà ko. Adré ngbà ꞌí tà áyɨ Atá dré adrélé ꞌòle gò ɨ́ dré adrézó nòá dhɨ kɨ ꞌo kòdhya. Tà ángùdhi Gìká Atá dré adrélé ꞌòle dhɨ, akódhɨ nɨ Mváagó adré kókpà ꞌòá kònɨ̀nɨ.
19 Então Jesus lhes disse:
20 Tàko ko, Gìká Atá adré áyɨ Mváagó nɨ le gò, adrézó tà títí ɨ́ dré adrélé ꞌòle dhɨ kɨ tadhá drá. Tà bàti ró dhɨ, a nɨ tà kàdrɨ̀ dra tà kòdhɨ kɨ lavúbhá dhɨ kɨ tadhá áyɨ Mváagó nda dré ꞌòle gò, àmɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo ásà bhwǎbhwa.
20 Porque o Pai ama o Filho e lhe mostra tudo o que faz; e maiores obras do que estas lhe mostrará, para que vocês fiquem maravilhados.
21 Àngyá ko, ngóró Gìká Atá dré adrélé móndɨ́ dràbhá dre dhɨ kɨ tɨngá dràdrà lésè adrézó lɨ́drɨ̀ fe àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, akódhɨ nɨ Mváagó adré kókpà lɨ́drɨ̀ fe dhya ángùdhi ɨ́ dré adrézó lèá fèle drá dhɨ dré.
21 Pois assim como o Pai ressuscita e vivifica os mortos, assim também o Filho vivifica aqueles a quem quer.
22 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, Gìká Atá adré dhya àlo nɨ tàbvó ta ko. Be ró dhɨ, tayɨ́ ɨ́na rìnyí wä́yi adrézó móndɨ́ kɨ tàbvó ta dhɨ áyɨ Mváagó drɨ́gá.
22 E o Pai não julga ninguém, mas confiou todo julgamento ao Filho,
23 ꞌO kònɨ̀nɨ kɨtswálé móndyá wä́yi dhɨ ɨ̀ kàdréró áyɨ Mváagó nda nɨ lɨndrɨ̀ bha, ngóró ɨ̀ dré adrélé áyɨ tàndɨ nɨ lɨndrɨ̀ bha dhɨ tɨ́nɨ. Dhya ángùdhi adrélépi Gìká nɨ Mváagó nɨ lɨndrɨ̀ bha ko dhɨ, adré kókpà Gìká Atá akódhɨ nɨ amùlepi dhɨ nɨ lɨndrɨ̀ bha ko.
23 para que todos honrem o Filho assim como honram o Pai. Quem não honra o Filho não honra o Pai que o enviou.
24 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi adrélépi áma kúlí yi gò adrézó dhya áma amùlepi dhɨ nɨ kaꞌì dhɨ, akódhɨ nda lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ ɨ́be. Gìká kɨtswá tà bha akódhɨ nda dri ko. Be ró dhɨ, akódhɨ nda apfò dràdrà lésè afɨ́lé lɨ́drɨ̀ le dre.
24 — Em verdade, em verdade lhes digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna, não entra em juízo, mas passou da morte para a vida.
25 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Lókyá adré alɨ̀le, atsá kpà dre, móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ Gìká nɨ Mváagó nɨ kúlí yi. Dɨ àyɨ dra akódhɨ nda nɨ kúlí yibhá dhɨ kɨ adrɨ́.
25 Em verdade, em verdade lhes digo que vem a hora — e já chegou — em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Tàko ko, ngóró Gìká Atá dré adrélé rìnyí adrézó lɨ́drɨ̀ fe dhɨ ɨ́be áyɨ tàndɨ léna dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, fè kpà rìnyí adrézó lɨ́drɨ̀ fe nda áyɨ Mváagó dré adrézó ába ɨ́ léna.
26 Porque assim como o Pai tem vida em si mesmo, também concedeu ao Filho ter vida em si mesmo.
27 Fè kókpà rìnyí adrézó móndɨ́ kɨ tàbvó ta dhɨ áyɨ Mváagó nda dré, akódhɨ dré adrélé Móndɨ́ nɨ Mvá ꞌɨ dhɨ sè.
27 E lhe deu autoridade para julgar, porque é o Filho do Homem.
28 Lè àmɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ kàdré gàle tà kòdhɨ sè ko. Àngyá ko, lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè dhɨ, móndyá wä́yi dràbhá dre gò ɨ̀ dré adrézó ayílé mógó ɨ ꞌásè dhɨ kɨ Gìká nɨ Mváagó nɨ kúlí yi gò,
28 Não fiquem maravilhados com isso, porque vem a hora em que todos os que se acham nos túmulos ouvirão a voz dele e sairão:
29 ɨ̀ dré topfòzo mógó nda ɨ lésè. Àyɨ tà dóro ꞌobhá dhɨ kɨ nga dràdrà ꞌásè adrɨ́lé. Dɨ, àyɨ tà kònzɨ ꞌobhá dhɨ kɨ àyɨkya nga dràdrà ꞌásè, Gìká kòbhàró tà àyɨ dri be dhɨ bvó.
29 os que tiverem feito o bem, para a ressurreição da vida; e os que tiverem praticado o mal, para a ressurreição do juízo.
30 Má kɨtswá mána tà àlo ꞌo áma drì sè ko. Má adré ngbà ꞌí tàbvó ta ngóró má dré adrélé yìle Gìká vélésè dhɨ tɨ́nɨ. Dɨ tàbvó má dré adrélé tàle nda gyǎgya. Tàko ko, má adré tà má dré adrélé lèle dhɨ kɨ nda ꞌòle kòdhya ko. Be ró dhɨ, má adré mána tà dhya áma amùlepi dhɨ dré adrélé lèle dhɨ kɨ nda ꞌòle kòdhya.»
30 — Eu nada posso fazer por mim mesmo; assim como ouço, julgo. O meu juízo é justo, porque não procuro a minha própria vontade, e sim a daquele que me enviou.
31 «Kònò má kàdré tá áma tàndɨ nɨ tà longó ma dhɨ, áma kúlí kɨtswá tá adré lanzìlanzì ko.
31 Se eu dou testemunho a respeito de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 Dɨ, dhya àzya adré áma tà longó nɨ̀. Má nì tàle dhɨ, tà dré adrélé longólé áma tà dri dhɨ, tà bàti ꞌɨ dhɨ be.
32 Outro é o que dá testemunho a respeito de mim, e sei que o testemunho que ele dá a respeito de mim é verdadeiro.
33 Mɨ̀ mù tá móndɨ́ ɨ lɨ̀le Yòwánɨ̀ véna àmɨ, dɨ tà dré longólé áma tà dri dhɨ tá tà bàti ꞌɨ.
33 Vocês mandaram mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Má adré mána áma totó tà móndɨ́ ɨ̀ dré adrélé longólé áma tà dri dhɨ dri ko. Dɨ, má adré tà kòdhɨ nɨ ta, mɨ̀ kòkɨtswáró adrɨ́lé ásà be dhɨ bvó.
34 Eu, porém, não recebo testemunho humano, mas digo essas coisas para que vocês sejam salvos.
35 Yòwánɨ̀ nda tá tálà adrélépi kòle, adrélépi ngá kazá móndɨ́ ɨ dré dhɨ ꞌɨ. Dɨ mɨ̀ kaꞌì tá lenzélé akódhɨ nɨ ngádra nda ꞌá lókyá tsà sè.
35 — João era a lâmpada que estava acesa e iluminava, e, por algum tempo, vocês quiseram se alegrar com a sua luz.
36 Dɨ, ma mána tà kàdrɨ̀ àruka adrébhá áma tà longó dóro lavúlé Yòwánɨ̀ àdhya rúsè dhɨ ɨ́be. Tà nda ɨ, tà áma Atá dré afèle má dré ꞌòle akɨ́lé títí dhɨ ꞌɨ. Tà má dré adrélé ꞌòle nda ɨ̀ adré áma tà longó, adrézó tadhá dhɨ, Gìká Atá amù ma nɨ̀.
36 Mas eu tenho maior testemunho que o de João; porque as obras que o Pai me confiou para que eu as realizasse, essas que eu faço testemunham a meu respeito de que o Pai me enviou.
37 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, Gìká Atá áma amùlepi nda adré kpà ɨ́na áma tà longó. Mɨ̀ yi tàdzí akódhɨ nɨ kúlí ko. Mɨ̀ nò kpà tàdzí akódhɨ nɨ mìbhalé ko.
37 O Pai, que me enviou, esse mesmo é que tem dado testemunho de mim. Vocês nunca ouviram a voz dele, nem viram a sua forma.
38 Mɨ̀ adré kpà akódhɨ nɨ kúlí lɨkɨ́ àmɨ léna ko. Tàko ko, mɨ̀ adré àmɨkya dhya dré amùle dhɨ nɨ kaꞌì ko.
38 Também não têm a palavra dele permanente em vocês, porque não creem naquele a quem ele enviou.
39 Mɨ̀ adré tà títí tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ kɨ àndu nda nìle kòdhya. Àngyá ko, mɨ̀ adré kisùá dhɨ, mɨ̀ nɨ lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú Kúlí nda sè. Dɨ Kúlí nda kòdhɨ adré áma tà longó nɨ̀.
39 Vocês examinam as Escrituras, porque julgam ter nelas a vida eterna, e são elas mesmas que testificam de mim.
40 Tágba kònɨ̀nɨ dhɨ, mɨ̀ lè àmɨkya alɨ̀le má vélé lɨ́drɨ̀ kisú ko!
40 Contudo, vocês não querem vir a mim para ter vida.
41 Má adré mána rúku nda kisúlé móndɨ́ ɨ vélésè ko.
41 Eu não aceito glória que vem de pessoas;
42 Dɨ, má nì àmɨ be. Má nì, àmɨ Gìká nɨ lèle àko àmɨ kɨ togó na dhɨ be.
42 sei, entretanto, que vocês não têm o amor de Deus em vocês.
43 Má alɨ̀ mána áma Atá nɨ rú sè gò, mɨ̀ dré áma kaꞌìzo dòle àmɨ kòfalé ko. Dɨ, dhya àzya kàdré alɨ̀le áyɨ tàndɨ nɨ rú sè dhɨ, mɨ̀ adré àmɨkya akódhɨ nda nɨ kaꞌì dòle dóro.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e vocês não me recebem; se outro vier em seu próprio nome, vocês certamente o receberão.
44 Mɨ̀ adré rúku nda kisúlé àmɨ kòfalésè. Dɨ, mɨ̀ adré àmɨkya rúku adrélépi angálé Gìká àlo kwákwá dhɨ vélésè dhɨ nɨ nda kisúlé kòdhya ko. Mɨ̀ nɨ dɨ àmɨkya áma kaꞌì ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?
44 Como podem crer, vocês que aceitam glória uns dos outros e não procuram a glória que vem do Deus único?
45 Lè mɨ̀ kòkisù ko tàle dhɨ, má nɨ àmɨ kɨ asíkì áma Atá tí ma dhɨ. Dhya dra àmɨ kɨ asíkìlepi dhɨ, Mósè mɨ̀ dré adrézó mì bha vélána dhɨ ꞌɨ.
45 Não pensem que eu os acusarei diante do Pai; quem acusa vocês é Moisés, em quem puseram a sua esperança.
46 Kònò mɨ̀ kàdré tá Mósè nɨ kaꞌì bàti dhɨ, mɨ̀ nɨ tá kpà adré áma kaꞌì. Àngyá ko, akódhɨ tɨsɨ̀ tá áma tà kòdhya.
46 Porque, se vocês, de fato, cressem em Moisés, também creriam em mim; pois ele escreveu a meu respeito.
47 Dɨ mɨ̀ adré kó tà dré tɨsɨ̀le nda kɨ kaꞌì ko dhɨ, mɨ̀ nɨ dɨ àmɨkya áma kúlí kaꞌì ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
47 Se, porém, não creem nos escritos dele, como crerão nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.