João 11
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NTLH
1 Agó àlo rú be Làzárò dhɨ tá drà ro Bètànɨ́yà na. Bètànɨ́yà nda tá kpà bhà akódhɨ nɨ amvúpi ɨ, Màrɨ́yà ɨ Màrátà be dhɨ kya ꞌɨ.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 Màrɨ́yà nda kòdhɨ tá tòkó màlásɨ̀ dàlepi Mírì Yésu pá gò, pá nɨ kɨ atrìzo áyɨ drìbhɨ́ sè dhɨ ꞌɨ. Dɨ adrúpi nɨ, Làzárò nda tá drà ro.
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 Gò akódhɨ nɨ amvúpi rì nda ɨ̀ dré móndɨ́ mùzo lɨ̀le tàá Yésu dré dhɨ: «Mírì, ámɨ arúpi mɨ́ dré lèle tò dhɨ drà ro.»
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Yésu kòyi rúbí nda dre dhɨ, dré tàzoá dhɨ: «Làzárò nɨ drà kòdhɨ kɨtswá akódhɨ nɨ ꞌo dràle nyo ko. Be ró dhɨ, drà nda atsá ɨ́na akódhɨ rú Gìká kòkisúró mìlanzìlanzì ásà, ɨ̀ndɨ̀ kòbhàró kpà áyɨ Mváagó nɨ mì lanzìle ásà be dhɨ bvó.»
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Yésu lè tá Màrátà ɨ, amvúpi nɨ Màrɨ́yà be, ɨ̀ndɨ̀ Làzárò be tò.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Dɨ, kòyi tàle dhɨ, Làzárò nda tá drà ro dhɨ dre dhɨ, dré gòzo ɨ́na adrélé àrà ɨ́ dré tá adrézó dhɨ na kìtú rì.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Gò dré tàzoá áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ: «Mà kògò lɨ̀le Yùdáyà na.»
7 Então disse aos seus discípulos:
8 Dɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá nda ɨ̀ tà drá dhɨ: «Rábbì, gí dhu rè ko, Yúdà ànzɨ ɨ̀ dré tá adrézó láti nda kɨtswázó ámɨ lebhé dràle kɨ́rà sè dhɨ. Dɨ, mɨ́ adré mɨ́na ꞌòle gòle kònàle?»
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Kìtú adré kàle sáà mudrí-drì-rì ko? Dhya ángùdhi adrélépi atsílé kìtú sè dhɨ adré dhèle ko, dré adrélé ngádra bvò kòndɨ àdhya nɨ no dhɨ sè.
9 Jesus respondeu:
10 Dɨ, kàdré ɨ́na atsílé ngátsi sè dhɨ, adré dhèle, dré adrélé ngádra àko ɨ́ léna dhɨ sè.»
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Kòtà tà nda dre dhɨ, dré gòzo tàá àyɨ dré dhɨ: «Àma kɨ arúpi Làzárò ko ayí dre. Dɨ, má adré mána lɨ̀le akódhɨ nɨ toró.»
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Dɨ lebèbhá nɨ ɨ̀ tà drá dhɨ: «Mírì, akódhɨ kàdré ayí ko dhɨ, a nɨ adrɨ́.»
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Ɨ̀ adré tá àyɨkya kisùá dhɨ, Yésu adré tá Làzárò nɨ ayí kòma nɨ tà ta kòdhya. Tákò, Yésu adré tá ɨ́na akódhɨ nɨ dràma nɨ tà ta kòdhya.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Dɨ Yésu dré tàzoá àyɨ dré ngádra ꞌá dhɨ: «Làzárò drà dre.
14 Então Jesus disse claramente:
15 Dɨ àmɨ kɨ tà sè dhɨ, má adré lenzélé má dré tá adrélé kònàle yó dhɨ sè, mɨ̀ kòkɨtswáró áma kaꞌì bàti be dhɨ bvó. Mà kòlɨ̀ dɨ akódhɨ véna.»
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Dɨ Tòmá, adrélé kpà rú zìle Làtí dhɨ dré tàzoá Yésu nɨ lebèbhá àruka títí dhɨ ɨ dré dhɨ: «Mà kòlɨ̀ kókpà be, mà kòdràró túmä́ní akódhɨ be!»
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Yésu kòtsa Bètànɨ́yà na dre dhɨ, dré yìzoá tàle dhɨ, à bhà tá Làzárò ayílé mógó na kìtú su dre.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 Bètànɨ́yà nda tá ànyɨ Yèrúsalémà làga, ànyɨ́ànyɨ kìlòméterè na.
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 Dɨ Yúdà ànzɨ bǐ dhɨ ɨ̀ alɨ̀ tá Màrátà ɨ vélé Màrɨ́yà be, kɨtswálé àyɨ kɨ togó tɨndrɨ̀ àyɨ kɨ adrúpi nɨ dràdrà nɨ tà sè.
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Dɨ Màrátà kòyi tàle dhɨ, Yésu adré tá alɨ̀le dhɨ dre dhɨ, dré ngàzo lɨ̀le ru kisú ába. Dɨ, Màrɨ́yà lɨrɨ́ tá ɨ́na adrélé dzó na.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Màrátà dré tàzoá Yésu dré dhɨ: «Mírì, kònò mɨ́ kàdré tá kònwa be dhɨ, áma adrúpi kɨtswá tá dràle ko!
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 Dɨ, ndɨ̀ndɨ̀ nyànomvá dhɨ, má nì tàle dhɨ, Gìká nɨ tà ángùdhi mɨ́ dré dra zìle ɨ́ tí dhɨ nɨ fe mɨ́ dré dhɨ be.»
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Yésu tà drá dhɨ: «Ámɨ adrúpi nɨ angá dràdrà lésè.»
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Dɨ Màrátà logó drá dhɨ: «Má nì tàle dhɨ, a nɨ nga dràdrà ꞌásè kìtú kùdù móndɨ́ ɨ̀ dré dra ngàzo dràdrà ꞌásè dhɨ tú dhɨ be.»
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Dɨ Yésu tà drá dhɨ: «Ma dhya adrélépi móndɨ́ kɨ tɨngá dràdrà lésè dhɨ ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ dhya adrélépi lɨ́drɨ̀ fe àyɨ dré dhɨ ꞌɨ. Dhya ángùdhi adrélépi áma kaꞌì dhɨ, tágba kòdrà yà dhɨ, a nɨ adrɨ́.
25 Então Jesus afirmou:
26 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, dhya ángùdhi adrélépi lɨ́drɨ̀ ɨ́be ɨ̀ndɨ̀ adrélépi áma kaꞌì dhɨ, kɨtswá tàdzí dràle kóná vésè kólyá ko. Mɨ́ kaꞌì tà kòdhɨ vélé?»
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Dɨ Màrátà logó drá dhɨ: «Àyíya, Mírì, má adré kaꞌìá dhɨ, mɨ Mèsɨ́yà ꞌɨ, Gìká nɨ Mváagó ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ dhya adrélépi tá alɨ̀le bvò le dhɨ ꞌɨ.»
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Màrátà kòtà tà nda dre dhɨ, dré ngàzo lɨ̀le áyɨ amvúpi Màrɨ́yà nɨ azí gò, tàzoá drá kòyàyà sè dhɨ: «Dhya tà tadhálépi dhɨ kònwánò. Adré ámɨ zi.»
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Màrɨ́yà kòyi rúbí nda dre dhɨ, dré ngàzo mbèlè lɨ̀le Yésu véna.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 Yésu fɨ tá rè bhà nda na ko. Dɨ, adré tá dhu rè àrà ɨ̀ dré ru kisúzó Màrátà be dhɨ na.
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 Dɨ Yúdà ànzɨ adrébhá tá Màrɨ́yà làga dzó na adrélé akódhɨ nɨ togó tɨndrɨ̀ nda, ɨ̀ kònò akódhɨ ngaràꞌa pfòle mbèlè dre dhɨ, ɨ̀ dré kpà ngàzo akódhɨ nɨ lebè. Ɨ̀ adré tá àyɨkya kisùá dhɨ, adré lɨ̀le ngòle mógó drìna.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Màrɨ́yà kòtsa àrà Yésu dré tá adrézó dhɨ na akódhɨ nɨ no dre dhɨ, dré dhèzo akódhɨ pá gò, tàá drá dhɨ: «Mírì, kònò mɨ́ kàdré tá kònwa be dhɨ, áma adrúpi kɨtswá tá dràle ko!»
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Dɨ Yésu kònò Màrɨ́yà nda ɨ adréràꞌa ngòle túmä́ní Yúdà ànzɨ alɨ̀bhá ába dhɨ ɨ́be dre dhɨ, akódhɨ nɨ togó dré ŋòzo, adrélé lanzìle tò.
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 Dré lizízóá dhɨ: «Mɨ̀ bhà akódhɨ nɨ rúbhá ángwà?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mírì, mɨ́ alɨ̀ nòá.»
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Yésu dré ngòzo.
35 Jesus chorou.
36 Dɨ Yúdà ànzɨ nda ɨ̀ dré tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ nò rè dré akódhɨ nɨ lèle ngɨ́nɨ ya dhɨ ká!»
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 Dɨ, móndɨ́ àruka àyɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ dré tàzoá dhɨ: «Dhya kòdhɨ nzì tá kó agó mì kùdúkùdu ró dhɨ nɨ mì ꞌí dhɨ, kɨtswá tá tsì tà ꞌo Làzárò dré dràzo ko dhɨ bwà ko?»
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Yésu nɨ togó dré gòzo tódhyá ŋòle gò, dré lɨ̀zo tsàle mógó na. Mógó nda tá gǒ ꞌɨ. À alɨ́ tá kɨ́rà kàdrɨ̀ bhàle tíá.
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Dɨ Yésu dré tàzoá dhɨ: «Mɨ̀ zɨ kɨ́rà tíásà.» Dɨ, Màrátà, dhya dràlepi nda nɨ amvúpi tà drá dhɨ: «Mírì, kòndɨ tàdzí nɨ vélé tò. Àngyá ko, akódhɨ ayí mógó na kìtú su dre!»
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Yésu logó drá dhɨ: «Má tà tá mɨ́ dré dhɨ, mɨ́ kòkaꞌì dhɨ, mɨ́ nɨ Gìká nɨ mìlanzìlanzì no dhɨ ko?»
40 Jesus respondeu:
41 Dɨ ɨ̀ dré kɨ́rà nda nɨ zɨ̀zo. Gò Yésu dré mì tɨngázó kurú na, tàzoá dhɨ: «Tátá, má adré àwoyà ta mɨ́ dré, mɨ́ dré áma yìle dre dhɨ sè.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Má nì, mɨ́ adré ngbú adrélé áma yi dhɨ be. Dɨ, má tà mána tà kòdhɨ móndyá zyandre má làga kònɨ kɨ tà sè, ɨ̀ kòkɨtswáró kaꞌìá dhɨ, mɨ́ amù ma mɨ.»
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 Kòtà tà nda dre dhɨ, dré ngàzo kúlí yo tàzoá dhɨ: «Làzárò, mɨ́ apfò kònalésè!»
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Dɨ dhya tá dràlepi nda dré ngàzo apfòle. À lambé tá drɨ́gá nɨ ɨ, pá nɨ ɨ́be kɨ́tá kàtswákàtswa dhɨ ɨ sè, drì nɨ nɨ lambézó kɨ́tá àzya sè. Dɨ Yésu dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ trɨ akódhɨ, tayɨ́zóá lɨ̀le.» Yésu azí Làzárò apfòle mógó lésè|src="CN01768B.TIF" size="span" loc="JHN 11:43-44 "
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 Dɨ Yúdà ànzɨ alɨ̀bhá tá Màrɨ́yà vélé nda ɨ̀ kònò tà Yésu dré ꞌòle nda dre dhɨ, àyɨ kɨ àruka bǐ dhɨ ɨ̀ dré akódhɨ nɨ kaꞌìzo.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 Dɨ, àruka nɨ ɨ̀ dré àyɨkya lɨ̀zo Fàrìsáyò ɨ véna, tà Yésu dré ꞌòle nda nɨ tɨtɨ́ àyɨ dré.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Gò kòwánà kàdrɨ̀ ɨ Fàrìsáyò ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré bhàgo kàdrɨ̀ kɨ kɨmózó títí gò, ɨ̀ dré tàzoá dhɨ: «Mà nɨ̀ ꞌòá ngɨ́nɨ? Tàko ko, agó kòdhɨ adré vélé tà lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ kɨ ꞌo bǐ!
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Mà kòtayɨ́ akódhɨ adrélé tà ꞌo kònɨ̀nɨ dhɨ, móndyá wä́yi dhɨ kɨ akódhɨ nɨ kaꞌì. Dɨ Rómà kɨ kàdrɨ̀ kɨ àma kɨ tépelò ꞌo pfùle, túmä́ní àma kɨ súrú ɨ́be.»
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Dɨ, àyɨ kɨ àlo rú be Kàyáfà, adrélépi tá kòwánà kɨ kàdrɨ̀ ro kóná kònàdhɨ sè dhɨ, dré ngàzo tàá àyɨ dré dhɨ: «Àmɨ, mɨ̀ nì àmɨkya tà àlo ko!
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Mɨ̀ nì ko tàle dhɨ, dóro nɨ àmɨ dré dhɨ, dhya àlo dré dràle móndyá wä́yi ɨ dré dhɨ, àmɨ kɨ súrú wä́yi dhɨ kòdràró nyo ko dhɨ?»
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 Akódhɨ tà tá tà nda áyɨ drì sè ko. Dɨ, dré tá adrélé kòwánà kɨ kàdrɨ̀ ro kóná nda sè dhɨ sè dhɨ, longó tá ɨ́na tà nda pròfétà àdhya tɨ́nɨ tàzoá dhɨ, Yésu nɨ dra Yúdà ànzɨ kɨ súrú nɨ tà sè.
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 Dɨ, kɨtswá tá ngbà ꞌí dràle súrú nda nɨ tà sè ko, a nɨ kókpà dra kɨtswálé Gìká nɨ ànzɨ ayɨ́bhá àrà títí ɨ ꞌásè dhɨ kɨ kɨmó adrélé súrú àlo ró.
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Dɨ kɨdhólé kìtú nda sè dhɨ, Yúdà ànzɨ kɨ kàdrɨ̀ nda ɨ̀ dré ru yìzo kɨtswázó Yésu nɨ pfu dràle.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Dɨ ásà dhɨ, Yésu dré gòzo vélé adrélé atsílé Yúdà ànzɨ ɨ kòfalésè ngádra ꞌásè ko. Dɨ, dré ɨ́na lɨ̀zo àrà ànyɨ duku làga dhɨ na, bhàandre rú zìle Èfàràyɨ́mà dhɨ na gò, ɨ̀ dré adrézó kònàle túmä́ní lebèbhá nɨ ɨ́be.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Yúdà ànzɨ kɨ gwányá Pásɨkà àdhya kàtsá ànyɨ dre dhɨ, móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ dré ngàzo gbàbhú lésè lɨ̀le Yèrúsalémà na, kɨtswálé àyɨ kɨ temvé drìdrì gwányá nda kandrá.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Dɨ ɨ̀ adré tá Yésu nɨ nda, adrézó tàá àyɨ kòfalésè tépelò na dhɨ: «Mɨ̀ kisù ngɨ́nɨ? Akódhɨ kɨtswá tsì alɨ̀le gwányá lé ko?»
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 Dɨ, kòwánà kàdrɨ̀ ɨ Fàrìsáyò ɨ́be dhɨ ɨ̀ fè tá tòlɨ́ tàzoá dhɨ, dhya àlo kònì àrà Yésu dré tá adrézó lána dhɨ be dhɨ, kòtadhá àrà nda àyɨ dré, ɨ̀ kòkɨtswáró akódhɨ nɨ ru be dhɨ bvó.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.