Atos 23
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NVT
1 Dɨ Pólò dré ngàzo bhàgo kàdrɨ̀ nda kɨ no dɨ̀ɨɨ́ gò, tàzoá dhɨ: «Áma adrúpi ɨ, áma togó arókɨ̀ ma ko tà títí má dré ꞌòle Gìká kandrá atsálé ándrò kònɨ̀dhɨ dhɨ ɨ sè dhɨ.»
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Gbǎ kòdhwa, kòwánà kɨ kàdrɨ̀ rú be Ànànɨ́yà dhɨ dré móndyá adrébhá Pólò làga dhɨ kɨ ꞌòzo akódhɨ nɨ ti sa.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Dɨ Pólò dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ, àbè rúbhá tswàle mvèle kemve dhɨ ró nɨ, Gìká nɨ ámɨ tswa nɨ̀! Mɨ́ lɨrɨ́ mɨ́na kònàle kɨtswálé áma tàbvó ta àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí sè. Dɨ, mɨ́ ꞌo mɨ́na ma tswàle, adrézó tátrɨ́trɨ́ kúlí nda nɨ ŋo.»
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Gò àyɨ adrébhá Pólò làga nda ɨ̀ dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ ꞌo mɨ ngɨ́nɨ adrélé Gìká nɨ kòwánà kɨ kàdrɨ̀ nɨ lodhá kònɨ̀nɨ dhɨ?»
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Dɨ Pólò logó dhɨ: «Adrúpi ɨ, má nì tá ko tàle dhɨ, akódhɨ kòwánà kɨ kàdrɨ̀ ꞌɨ dhɨ. Àngyá ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: ‹Mɨ́ kòtà tà kònzɨ ámɨ móndyá kɨ kàdrɨ̀ rú ko.›»
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Dɨ Pólò nì tá tàle dhɨ, bhàgo kàdrɨ̀ ru kɨmóbhá nda ɨ kòfalé dhɨ, móndɨ́ àruka ɨ tá Sàdùkáyò ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ àruka nɨ ɨ tá Fàrìsáyò ꞌɨ dhɨ be. Dɨ dré kúlí yòzo tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Áma adrúpi ɨ, ma mána Fàrìsáyò ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ Fàrìsáyò mvá ꞌɨ. À adré áma tàbvó ta ándrò kònɨ̀nɨ, má dré adrélé mì bha Gìká véna adrézó kaꞌìá dhɨ, móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ nga dràdrà ꞌásè dhɨ sè!»
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Kòtà tà nda dre dhɨ, lawà dré kɨ̀zo Fàrìsáyò ɨ kòfalésè Sàdùkáyò ɨ́be gò, móndyá zyandre nda ɨ̀ dré ru lanzɨ́zó.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 (Tàko ko, Sàdùkáyò ɨ̀ adré àyɨkya tàá dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ yókódhó, ɨ̀ndɨ̀ ángéló ɨ tɨrɨ́ ɨ́be dhɨ ɨ yókódhó. Dɨ, Fàrìsáyò ɨ̀ adré àyɨkya tà nda kɨ kaꞌì títí.)
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Dɨ lawà nda dré vélé kɨ̀zo lavúlé gò, tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá àruka Fàrìsáyò ró dhɨ ɨ̀ dré ngàzo adrélé tà kayí rìnyí sè, adrézó tàá dhɨ: «Mà kisú àmakya tà kònzɨ àlo dhɨ agó kònɨ̀dhɨ véna ko. Àruka nɨ, tɨrɨ́ ꞌɨ yà, kó ngalè ángéló ꞌɨ yà dhɨ tà tà drá nɨ̀!»
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Dɨ lawà nda dré tá adrélé lɨ̀le drìdrì dhɨ sè dhɨ, sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda adré tá ngá ro, ɨ̀ nɨ dra Pólò nɨ ru pfùle dràle dhɨ sè. Dɨ dré lazízóá áyɨ sòdá ɨ dri dhɨ, ɨ̀ kòsi akódhɨ nɨ apá àyɨ drɨ́gásè, drìle lɨ̀zo ába àyɨ kɨ dzó kàdrɨ̀ na.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Kìtú nda nɨ ngátsi sè dhɨ, Mírì dré agázó Pólò kandrá tàá drá dhɨ: «Mɨ́ tsɨ togó! Ngóró mɨ́ dré áma tà longólé kònwa Yèrúsalémà ꞌa dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, adré kpà lèá dhɨ, mɨ́ kòlongó áma tà Rómà na.»
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Ngá kòwa dre dhɨ, Yúdà ànzɨ àruka ɨ̀ dré ru yìzo gò, mòndrà sɨ̀zo àyɨ kòfalésè tàzoá dhɨ, ɨ̀ kɨtswá ngá nya ko ɨ̀ndɨ̀ ngá mvu ko, tsàle ɨ̀ dré Pólò nɨ pfuràꞌa dràle dhɨ ꞌá.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Dhya ru yibhá tà nda dri dhɨ ɨ̀ lavú tá nyadhɨ-rì.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Dɨ ɨ̀ dré lɨ̀zo kòwánà kàdrɨ̀ ɨ véna bhàgo ɨ́be, tàá àyɨ dré dhɨ: «Mà sɨ̀ mòndrà àma kòfalésè tàzoá dhɨ, mà kɨtswá ngá nya ko ɨ̀ndɨ̀ ngá mvu ko, tsàle lókyá mà dré dra Pólò nɨ pfùzo dràle dhɨ ꞌá.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Dɨ nyànomvá dhɨ, àmɨ túmä́ní bhàgo kàdrɨ̀ ɨ́be dhɨ ɨ, mɨ̀ kòlizí sòdá kɨ kàdrɨ̀, kògòró Pólò nɨ ꞌo apfòle àmɨ kandrá, ngóró mɨ̀ lè tá akódhɨ nɨ tà ndàle nìle kyá na tɨ́nɨ. Dɨ àma ró dhɨ, mà nɨ adré rɨ̀le kɨtswálé akódhɨ nɨ pfu dràle drìdrì dré dra atsázó kònwa dhɨ kandrá.»
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Dɨ, tà ɨ̀ dré ru yìzo ꞌòá Pólò rú nda nɨ rúbí dré dhèzo akódhɨ nɨ kòdromvá bína gò, akódhɨ nda dré lɨ̀zo longóá Pólò dré sòdá kɨ dzó kàdrɨ̀ na.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Gò Pólò dré sòdá kɨ drì kobhá kɨ àlo azízó, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ drì kàdhúrà kònɨ̀dhɨ lɨ̀zo ába sòdá kɨ kàdrɨ̀ véna. Tàko ko, akódhɨ tà ɨ́be longólé drá.»
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Dɨ sòdá kɨ drì kòlepi nda dré akódhɨ nɨ drìzo lɨ̀zo ába sòdá kɨ kàdrɨ̀ véna, tàzoá dhɨ: «Pólò ꞌɨ̀le bǎdzó na kòdhɨ zi tá ma lizílé, má kàdzíró kàdhúrà kònɨ̀dhɨ mɨ́ vélé. Àngyá ko, akódhɨ tà ɨ́be longólé mɨ́ dré.»
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré kàdhúrà nda nɨ drɨ́gá rùzo, akódhɨ nɨ drìzo gàrà dri gò, lizízóá tíá dhɨ: «Mɨ́ adré àdho tà le longólé má dré?»
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Dɨ kàdhúrà nda logó dhɨ: «Yúdà ànzɨ ɨ̀ yi ru ámɨ lizízó, mɨ́ kòꞌoró Pólò pfòle kìdru bhàgo kàdrɨ̀ ɨ kandrá, ngóró ɨ̀ lè tá akódhɨ nɨ tà ndàle nìle kyá na tɨ́nɨ.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Adré dɨ lèá dhɨ, mɨ́ kòkaꞌì mɨ́na ko. Tàko ko, àyɨ kɨ àruka ànyɨ́ànyɨ nyadhɨ-rì dhɨ ɨ̀ adré àyɨkya rɨ̀le akódhɨ bvó láti ꞌá. Àyɨ nda ɨ̀ sɨ̀ mòndrà tàzoá dhɨ, ɨ̀ kɨtswá ngá nya ko ɨ̀ndɨ̀ ngá mvu ko tsàle lókyá ɨ̀ dré dra akódhɨ nɨ pfùzo dràle dhɨ ꞌá. Nyànomvá kònɨ̀dhɨ, àyɨ gànzi ró, adrélé ngbà ꞌí ámɨ kúlí letè kòdhya.»
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré lazízóá kàdhúrà nda dri dhɨ: «Mɨ́ kòtà tà mɨ́ dré longólé má dré kòdhɨ dhya àlo dré ko.» Gò dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó lɨ̀le.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré áyɨ sòdá kɨ drì kobhá rì dhɨ kɨ azízó, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ ledé tà títí dhɨ ɨ kɨtswázó sòdá kámá-rì dhɨ kɨ dri, túmä́ní sòdá nyadhɨ-na-drì-mudrí dòngɨ́ ɨ dri dhɨ ɨ́be, ɨ̀ndɨ̀ sòdá kámá-rì dɨ̀lɨ̀ ɨ́be àyɨ drɨ́gá dhɨ ɨ́be, lɨ̀zo àyɨ ɨ́be sáà nzi-drì-su ngátsi àdhya sè Kàyìsàríyà na.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Mɨ̀ bhà kpà dòngɨ́ ɨ kɨtswálé Pólò nɨ do tsàle byá gùvèrènérè Fèlíkisì véna lɨ́ná dhɨ bvó.»
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Dɨ dré wárágà tɨsɨ̀zo gùvèrènérè nda dré kònɨ̀nɨ:
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 «Ma, Kàlàwùdíyò Lìsíyà, má adré wárágà kònɨ̀dhɨ nɨ tɨsɨ̀ mɨ, atálágó, gùvèrènérè Fèlíkisì dré. Mòdo mɨ́ dré!
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Yúdà ànzɨ ɨ̀ ru tá agó má dré adrélé mùle mɨ́ véna kònɨ̀dhɨ gò, ɨ̀ dré tá adrézó ꞌòle akódhɨ nɨ pfu dràle. Dɨ má dré yìzoá tàle dhɨ, akódhɨ móndɨ́ Rómà ro dhɨ ꞌɨ gò, mà dré lɨ̀zo sòdá mána ɨ́be akódhɨ nɨ apá àyɨ drɨ́gásè.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Má lè tá tà ɨ̀ dré adrézó akódhɨ nɨ asíkì ásà dhɨ nɨ àndu nìle gò, má dré akódhɨ nɨ ꞌòzo pfòle àyɨ kɨ bhàgo kàdrɨ̀ ɨ kandrá.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Má dré kisúzóá dhɨ, ɨ̀ adré akódhɨ nɨ asíkì àyɨ kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí nɨ tà sè. Dɨ, tà tà bhàzo akódhɨ dri kɨtswálé dràdrà sè yà, kó ngalè bǎ sè yà dhɨ tá yókódhó.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Má dré yìzoá tàle dhɨ, ɨ̀ yi tá ru kɨtswázó akódhɨ nɨ pfu dràle dhɨ, má dré akódhɨ nɨ mùzo lɨ̀le gbǎ lókyá nda sè mɨ́ véna. Má dré kpà lazízóá akódhɨ nɨ asíkìbhá ɨ dri dhɨ, ɨ̀ kòlɨ̀ tà ɨ̀ dré adrézó akódhɨ nɨ asíkì ásà dhɨ kɨ ta mɨ́ kandrá.»
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Dɨ sòdá nda ɨ̀ dré Pólò nɨ drìzo lɨ̀zo ába ngátsi sè ngóró tá tàle àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ gò, ɨ̀ dré tsàzo bhàandre rú zìle Àtìpátrì dhɨ na.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó sòdá dòngɨ́ ɨ dri nda ɨ drɨ́gá, ɨ̀ kògòró lɨ̀le ába be dhɨ bvó. Gò àyɨ lɨ̀bhá pá sè dhɨ ɨ̀ dré àyɨkya nzɨ̀zo àyɨ kɨ dzó kàdrɨ̀ na.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Dɨ sòdá dòngɨ́ ɨ dri nda ɨ̀ kòtsa Kàyìsàríyà na dre dhɨ, ɨ̀ dré wárágà nda nɨ fèzo gùvèrènérè Fèlíkisì dré gò, Pólò nɨ tayɨ́zó akódhɨ drɨ́gá.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Dɨ gùvèrènérè nda dré wárágà nda nɨ nàzo gò, lizízóá Pólò tí ngalè akódhɨ angá tá bvò ángùdhi lésè ya dhɨ. Kòyi tàle dhɨ, akódhɨ angá tá Kìlìkíyà lésè dhɨ dre dhɨ,
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 dré tàzoá drá dhɨ: «Má nɨ ámɨ yi lókyá ámɨ asíkìbhá ɨ̀ dré dra atsázó dhɨ tú.» Gò dré Pólò nɨ ꞌòzo lɨkɨ́lé Èródè nɨ dzó kàdrɨ̀ na.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.