1 Coríntios 14
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI
1 Mɨ̀ kàdré dɨ láti lèle àdhya nɨ lebè. Àmɨ kɨ togó kàdré kpà àtsɨ ró, kɨtswázó tà tanɨ Tɨrɨ́ Lólo dré adrélé fèle dhɨ kɨ kisú. Lavúlé dhɨ, mɨ̀ kàdré rìnyí adrézó Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ dhɨ nɨ le kisúlé dhɨ kòdhya.
1 Yabow i ayawasamaim wan nama nabonawiy, naatu dogor wanawanan akok gagamin Anun Kakafiyin usar bai enan akisin kwananuwih kwanab, usar gewasin naatu au gagamin i God ana tur binan ana usar kwanab.
2 Tàko ko, dhya adrélépi ti twá ta dhɨ adré tà ta móndɨ́ ɨ dré ko. Be ró dhɨ, adré ɨ́na tà ta Gìká dré. Àngyá ko, dhya àlo nì tà akódhɨ dré adrélé tàle dhɨ ko, dré adrélé tà lùzu ró dhɨ kɨ ta Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí sè dhɨ sè.
2 Orot yait menan botabir tur ta’amaim eo i men sabuw isah eo, baise God isan eo. Anayabin men yait ta so’ob tur boro nanowar naniyan nab, nati tur i Anun Kakafiyin ana fairane tur anababatun wa’iwa’irin eo.
3 Dɨ, dhya adrélépi Gìká nɨ kúlí longó pròfétà àdhya tɨ́nɨ dhɨ adré ɨ́na tà ta móndɨ́ ɨ dré, kɨtswázó àyɨ kɨ tɨmbà àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na, kɨtswázó àyɨ kɨ kodzó, ɨ̀ndɨ̀ kɨtswázó àyɨ kɨ togó kɨ tɨndrɨ̀.
3 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan i sabuw isah eo baibais, koufair, nuhifot ebitih.
4 Dhya adrélépi ti twá ta dhɨ adré áyɨ tàndɨ nɨ tɨmbà áyɨ tà kaꞌìkaꞌì na. Dɨ, dhya adrélépi Gìká nɨ kúlí longó pròfétà àdhya tɨ́nɨ dhɨ adré ɨ́na móndyá títí Èkèlézyà le dhɨ kɨ tɨmbà àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na.
4 Yait menan botabir tur ta’amaim eo, nati i taiyuwin ebibais. Baise orot yait God ana tur eo ebibinan, i God ana sabuw tutufin etei ebibaisih.
5 Má adré lèá dhɨ, mɨ̀ kàdré títí ti twátwa kɨ ta. Dɨ, lavúlé dhɨ, má adré lèá mɨ̀ kàdré Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ. Tàko ko, dhya adrélépi tà longó pròfétà àdhya tɨ́nɨ dhɨ lavú dhya adrélépi ti twátwa kɨ ta dhɨ, akódhɨ nda kàdré ngbà ꞌí ti twátwa nda kɨ kúlí àndu ngɨ Èkèlézyà nɨ tɨmbàzo dhɨ ko dhɨ.
5 Ayu au kok kwa etei mena tabotabir tur ta’amaim kwatao, baise au kok gagamin anababatun i binan ana usar kwatab, anayabin orot yait tur eo ebibinan ana baibais i gagamin. Orot menan ebobotabir i gewasin, baise orot ta nati kou’ay wanawanan tur nabotabir nao ekaleisia etei hinanowar saise boro nibaisih.
6 Áma adrúpi ɨ, kònò má kòtsa tá àmɨ véna adrélé ti twátwa kɨ ta dhɨ, tà nda nɨ tá kɨtswá àmɨ kɨ ledé ngɨ́nɨ? Dɨ, má kòtsa mána tà lùzu ró tadhálé dhɨ ɨ́be yà, tà nìnì tàle dhɨ ɨ́be yà, tà longólé pròfétà àdhya tɨ́nɨ dhɨ ɨ́be yà, kó ngalè tà tadhálé dhɨ ɨ́be yà dhɨ, tà nda nɨ àmɨ kɨ ledé bàti.
6 Naatu taitu, ayu atan kwa ata binanawan ana veya, menau tabotabir tur ta’amaim atao’o na’at boro baibais atit? Baise tur boubuh, not so’ob boubuh, tur binan God biyanane, naatu God ana roube’aten tur ana bow anan, turobe boro imaim nibaisi.
7 Kàdré ndɨ̀ndɨ̀ ngá ledélé lärí ro ngóró fɨ́rɨ́lɨ́ tɨ́nɨ, ɨ̀ndɨ̀ kùdhí tɨ́nɨ dhɨ kɨ tà sè dhɨ, à kàdré ngá nda kɨ tswa wàyá ro dhɨ, à nɨ longó adrélé tswàle nda nɨ ni ngɨ́nɨ?
7 Ef ta iti na’atube, ben hai sawar douduf na’atube hinirabirab, o fik na’atube hinababin kwanekwan orot benayan boro mi’itube naniyan nab naben gewas?
8 Kó ngalè, à kàdré gòká vo dóro ko dhɨ, àdhi nɨ áyɨ lotó lɨ̀le àdzú bhu dhɨ nɨ̀?
8 Naatu orot yait tour men ebababin gewas, baiyowayah boro mi’itube hinaso’ob gewas hibobuna baiyow isan?
9 Tà nda kòdhɨ kókpà kònɨ̀nɨ àmɨ kɨ tà sè. Mɨ̀ kàdré kúlí nìle ko dhɨ kɨ ta kòdhya dhɨ, à nɨ kúlí mɨ̀ dré adrélé tàle nda kɨ àndu ni ngɨ́nɨ? Mɨ̀ nɨ adré àmɨkya kúlí nda kɨ ta àngyá.
9 Ana itinin i ta’imon, o mena nabotabir tur ta sabuw men hisoso’obamaim kuo, sabuw boro mi’itube naniyan hinab o abisa isan kuo? O a tur asir isaroun me yan ere’er.
10 Tà bàti ró dhɨ, ti twátwa adrélé tàle bvò dri dhɨ ɨ bǐ. Dɨ, ti adrélépi àndu àko dhɨ yókódhó.
10 Tafaram wanawanan tur i moumurih maiyow, naatu nati tur etei i hai yabih auman men ta yabin enamih.
11 Dɨ má kònì kúlí adrélé tàle dhɨ kɨ àndu ko dhɨ, má nɨ adré móndɨ́ twá ro dhya adrélépi kúlí nda kɨ ta dhɨ dré, ɨ̀ndɨ̀ akódhɨ nda nɨ kpà adré móndɨ́ twá ro má dré.
11 Isan imih tur nidun anonowar naniyan men abaib ayu i touman orot amatar, nati orot tur oyan isan, naatu tur oyan auman ayu isou touman orot matar.
12 Tà nda kókpà kònɨ̀nɨ àmɨ kɨ tà sè. Àmɨ kɨ togó dré adrélé àtsɨ ró tà tanɨ Tɨrɨ́ Lólo dré adrélé fèle dhɨ kɨ kisú dhɨ sè dhɨ, mɨ̀ kàdré tà tanɨ adrézó Èkèlézyà nɨ tɨmbà dhɨ kɨ nda kòdhya.
12 Imih o yait a kok gagamin i ayubit ana usar ta inab inabow, basit God kwi’fefeyan saise usar menatan o inab ekalesia inabibais boro nit.
13 Ásà dhɨ, lè dhya adrélépi ti twá ta dhɨ kàdré tà zi Gìká tí, kɨtswázó kúlí ɨ́ dré adrélé tàle nda kɨ àndu ngɨ dhɨ bvó.
13 Ana’an iti isan sabuw iyab menah ebobotabir, gewasin hinayoyoban, saise tur koubuna isan ana usar auman hinab hinakubuna sabuw hinaso’ob.
14 Tàko ko, má kàdré tà ta Gìká be ti twá dhɨ sè dhɨ, áma togó adré tà nda kɨ ta nɨ̀. Dɨ, áma tà kisùkisù adré ɨ́na tà ꞌo ko.
14 Anayabin ayu mena’umaim ayoyoyoban, ayubu auman ibo eyoyoyoban, baise au not men kafa’imo so’ob ayu abisa ao’o.
15 Dɨ má nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Má nɨ tà ta Gìká be áma togó sè, adrézó kpà tàá áma tà kisùkisù sè. Má nɨ longó ngo áma togó sè, adrézó kpà longóá áma tà kisùkisù sè.
15 Ayu boro abisa anasinaf? gewasin ayu i boro ayubu airi anayoyoban, naatu au not auman airi anayoyoban, ayubu airi ew anatabor naatu au not auman airi anatabor.
16 Tàko ko, mɨ́ kàdré Gìká nɨ rú bha kùle ngbà ꞌí kúlí angábhá ámɨ togó lésè dhɨ ɨ sè dhɨ, dhya adrélépi kúlí mɨ́ dré adrélé tàle àwoyà fèzo Gìká dré nda kɨ yi dhɨ nɨ kɨtswá tàá «Kònɨ̀nɨ!» dhɨ ngɨ́nɨ? Àngyá ko, akódhɨ nda nì kúlí mɨ́ dré adrélé tàle nda kɨ àndu ko.
16 Ayubimaim God ana merar iyi kubobora’ara’ah, orot ta boro mi’itube naso’ob airi God kwanabora’ara’ah, naatu boro mi’itube naso’ob nibasit. Anayabin nati orot i men so’ob o abisa’awat kuo’o.
17 Dɨ tágba mɨ́ dré adrézó àwoyà ta Gìká dré dhɨ, mɨ́ adré mɨ́na dhya nda nɨ tɨmbà akódhɨ nɨ tà kaꞌìkaꞌì na ko.
17 Basit o i merarayow gewasin maiyow God kubitin dogor tutufin etei, baise taituwa nati na ebatabat men kubibais.
18 Má adré àwoyà ta Gìká dré, má dré adrélé ti twátwa kɨ ta àmɨ títí dhɨ kya kɨ lavú dhɨ sè.
18 Ayu i God ana merar ayiy, anayabin ayu menau botabirin tur ta’amaim o isan kwa etei ana tabir.
19 Dɨ, lɨ̀sámbò na dhɨ, má dré kúlí nzi móndɨ́ ɨ̀ dré nìle dhɨ kɨ tàle àyɨ kɨ tadházó dhɨ dóro lavúlé, má dré kúlí ngùlù-mudrí dhɨ kɨ tàle ti twá sè dhɨ rúsè.
19 Baise ekalesia hai kou’ay wanawanan ayu tur etei five akisin anao sabuw etei boro naniyan hinab naatu nibaisih, baise menau nabotabir tur 10,000 na’atube anao ana baibais i en.
20 Áma adrúpi ɨ, mɨ̀ kàdré tà kisù ngóró ànzɨmvá kya tɨ́nɨ ko. Mɨ̀ kàdré tà ꞌo ànzɨmvá kya tɨ́nɨ ngbà ꞌí tà kònzɨ ꞌòma nɨ tà sè. Dɨ, tà kisùma nɨ tà sè dhɨ, mɨ̀ kàdré tà ꞌo ngóró móndɨ́ lɨꞌwábhá dre dhɨ kya tɨ́nɨ.
20 Taituwau, men kek hai notabe kwananot, men kek sosofabe kwanarerey kwanekwanemih, baise orot babin hai not kwanab tur kwanao.
21 Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ:
21 Buk Atamaninamaim wanawanan ofafar iti na’atube hikirum,
22 Ásà dhɨ, Gìká bhà ti twátwa kɨ tàma, kɨtswázó áyɨ rìnyí tadhá móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ dré ko, be ró dhɨ, móndyá kaꞌìbhá ko dhɨ ɨ dré. Dɨ, bhà ɨ́na tà longoma pròfétà kya tɨ́nɨ dhɨ, kɨtswázó áyɨ rìnyí tadhá móndyá kaꞌìbhá dhɨ ɨ dré, móndyá kaꞌìbhá ko dhɨ ɨ dré ko.
22 Menat ebobotabir i men sabuw baitumatumayah hai i’inan, baise sabuw iyab men tibitumatum hai i’inanen, naatu tur binan i sabuw iyab men tibitumatum isah, baise baitumatumayah isah.
23 Dɨ àmɨ móndyá Èkèlézyà le nɨ ɨ, mɨ̀ kòkɨmó ru títí adrélé ti twátwa kɨ ta gò, móndɨ́ kaꞌìlepi ko dhɨ ꞌɨ yà, kó ngalè móndɨ́ tà nda nɨ nìlepi ko dhɨ ꞌɨ yà dhɨ dré fɨ̀zo àmɨ kɨ yi dhɨ, a nɨ tàá dhɨ, ngá kɨzá àmɨ kɨ drì dre.
23 Imih ekaleisia tutufin etei hinaru’ay, naatu sabuw etei menah nabotabir tur ta’amaim hinao’o, sabuw afa ufunane hina tema’am, naatu sabuw iyab men tibitumatum boro hinao, “Sabuw tibikoko’aw kwa’itih?”
24 Dɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya títí Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ gò, móndɨ́ kaꞌìlepi ko dhɨ ꞌɨ yà, kó ngalè móndɨ́ tà nda nɨ nìlepi ko dhɨ ꞌɨ yà dhɨ dré fɨ̀zo àmɨ kɨ yi dhɨ, a nɨ áyɨ tàkonzɨ̀ ni àmɨ kɨ kúlí ɨ sè, adrézó kaꞌìá ɨ tàkonzɨ̀ líyí ꞌɨ káyà dhɨ.
24 Baise orot yait God ana tur eo ebibinan ufun orot baitumatum atin ma enonowar boro dogoron narusib. Anayabin tur abisa nonowar ana kakafih etei hina hibebeyan itan.
25 Dɨ tà títí dré zùle áyɨ togó na dhɨ kɨ apfò ngádra ꞌá gò, dré dhèzo áyɨ mì bha kìní na, Gìká nɨ lɨndrɨ̀ bhàzo, tàzoá dhɨ: «Gìká àmɨ kòfalé be bàti!»
25 Ana not wa’iwa’irin ma’am etei tit irerereb naatu boro sun nayowen Regah nakwafir, bebeyanamaim naorereb nao, “Turobe God i kwa wanawananamaim bairi kwama’am!”
26 Áma adrúpi ɨ, à kàdré dɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Mɨ̀ kàdré ru kɨmó dhɨ, àmɨ kɨ àlo nɨ kɨtswá longó ngo, àzya nɨ nɨ kɨtswá tà tadhá, àzya nɨ nɨ kɨtswá tà lùzu ró dhɨ nɨ tadhá, àzya nɨ nɨ kɨtswá ti twá ta, àzya nɨ nɨ kɨtswá ti twá nda nɨ kúlí àndu ngɨ. Dɨ mɨ̀ kàdré tà títí nda kɨ ꞌo kɨtswázó móndyá Èkèlézyà le dhɨ kɨ tɨmbà àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na.
26 Taituwau, abisa ao yabin i iti, bora’ara’aten isan kwanaruru’ay ana veya, orot boro ew natabor, orot ta boro ni’obaibiyi, orot ta boro God ana tur naorerereb, orot ta boro menan nabotabir, orot ta boro nati tur nabotabir nakubuna kwananowar, naatu sawar iti etei i ekaleisia wowabin ra’at isan kwasisinaf.
27 À kàdré ti twátwa kɨ ta dhɨ, adré lèá dhɨ, ngbà ꞌí móndɨ́ rì yà, kó ngalè na yà dhɨ ɨ̀ kàdré ti twátwa nda kɨ ta dhɨ àyɨ. Dɨ ɨ̀ kàdré ti nda kɨ ta bvóá bvóá. Adré kpà lèá dhɨ, dhya àzya kàdré kúlí ɨ̀ dré adrélé tàle nda kɨ àndu ngɨ.
27 Menamaim omih orot rou’ab o tounu hinao naatu men tounu nanatabir, naatu tur i orot ta nao nasawar, imaibo ta nao, men auta’imon kwanarahimih, naatu orot ta i nati tur nabotabir nakubuna.
28 Dɨ, dhya kɨtswálépi kúlí nda kɨ àndu ngɨ bwà dhɨ kàdré yó dhɨ, lè móndyá nda ɨ̀ kàdré àyɨkya kɨ́rɨ lɨ̀sámbò na. Ɨ̀ kàdré ti twátwa nda kɨ ta àyɨ kɨ tàndɨ ɨ dré, ɨ̀ndɨ̀ Gìká dré.
28 Baise koubuna’ayan orot nati’imaim men nama’am na’at, orot nati tur eo gewasin ekaleisia wanawanan boro awan nafot, i akisin God hairi’imo hinayoyoban.
29 Kàdré móndyá adrébhá Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ dhɨ kɨ tà sè dhɨ, lè àyɨ rì yà, kó ngalè na yà dhɨ ɨ̀ kàdré kúlí nda kɨ longó, móndyá àruka títí dhɨ ɨ̀ kàdréró tà ɨ̀ dré adrélé tàle nda kɨ tabhì lanzɨ́lé.
29 Orot rou’ab o tounu God ana tur hinabinan, naatu hinabibinan wanawanan, binanuyah afa nati tibibinan hai tur hinafufun gewas.
30 Dhya àzya adrélépi lɨrɨ́lé dhɨ kòkisú tà lùzu ró tadhálé dhɨ dhɨ, lè dhya adrélépi tá tà ta drìdrì nda kòtayɨ́ kúlí tàma.
30 Naatu nati tur inan wanawanan orot ta kou’ay wanawanan ma’am God ana tur ta boubun na isan birerereb ana veya, nati orot bat ebibinan awan nafot.
31 Dɨ àmɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ, mɨ̀ nɨ kɨtswá Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ, dhya àlo àzya nɨ bvó, kɨtswázó móndyá títí dhɨ kɨ tadhá, ɨ̀ndɨ̀ àyɨ kɨ kodzó dhɨ bvó.
31 Anayabin kwa ta’ita’imon a veya ti’inu’in na’atube boro kwanabinan, saise sabuw etei boro roube’aten tur hinab hinaso’ob naatu koufair hinab.
32 Adré lèá dhɨ, móndyá adrébhá tà longó pròfétà kya tɨ́nɨ dhɨ ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ togó bha àyɨ kɨ rìnyí zàle.
32 Dinab oro’orot iyab God ana tur hio tibibinan hai tur i hinakaif gewas.
33 Tàko ko, Gìká adré tà ꞌo wàyá ro ko. Be ró dhɨ, adré ɨ́na tà ꞌo tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ na.
33 Anayabin i men baibikwarisen ana Godamih, baise tufuw ana God.
34 lè tòkó ɨ̀ kàdré kɨ́rɨ lɨ̀sámbò na. Ɨ̀ kòtà kúlí ko. Be ró dhɨ, ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ bha àyɨ kɨ drì kobhá ɨ zàle, ngóró Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí dré adrélé tàle dhɨ tɨ́nɨ.
34 Ekalesia wanawananamaim baibin i awah nafot hinama. Baibin isah men baibasit ema’am boro tur hinao, baise ofafar eo na’atube awah nafot orot babahimaim hinanutanub hinama.
35 Ɨ̀ kàdré tà ɨ̀ dré lèle nìle dhɨ ɨ́be dhɨ, ɨ̀ kàdré tà nda kɨ lizí àyɨ kɨ àgo ɨ tí bhàna. Tàko ko, tòkó dré adrélé tà ta lɨ̀sámbò na dhɨ kanyò ro akódhɨ dré.
35 Sawar ta isan so’obamih baremaim a’aawah hinibatiyih, anayabin ekaleisia wanawanan baibin tur o isan i biya’ohow ema’am.
36 Àmɨ Kòrítòbhá nɨ ɨ, mɨ̀ adré vo tsì kisùá dhɨ, Gìká nɨ kúlí apfò àmɨ kɨ tàndɨ ɨ vélésè? Kó ngalè, Gìká nɨ kúlí nda tsa ngbà ꞌí àmɨ véna?
36 Kwanotanot God ana tur kwa akis biyamaim busuruf? Ai nati tur i kwa akis isa na?
37 Móndɨ́ àruka àmɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ kàdré àyɨ kɨ no pròfétà ɨ ró yà, kó ngalè móndɨ́ Tɨrɨ́ Lólo nɨ rìnyí ɨ́be dhɨ ɨ ró yà dhɨ, lè àyɨ nda ɨ̀ kòkaꞌì dhɨ, tà má dré adrélé tɨsɨ̀le àmɨ dré kòdhɨ ɨ, tòlɨ́ Mírì àdhya ꞌɨ.
37 Orot yait enotanot i God ana dinab orot, naatu God biyanane ayubin ana usar bai ema’am, abisa kwa isa akikirum boro naso’ob, iti i Regah ana obaiyunen tur.
38 Dɨ, ɨ̀ kòkaꞌì kònɨ̀nɨ ko dhɨ, à kɨtswá kpà àyɨ kɨ tàndɨ kɨ kaꞌì ko.
38 Baise iti tur nanowar nakwakwahir, God boro ibo nakwahir ana tur men nanowar.
39 Dɨ áma adrúpi ɨ, àmɨ kɨ togó kàdré àtsɨ ró, adrézó Gìká nɨ kúlí longó pròfétà kya tɨ́nɨ. Mɨ̀ kòlogá kpà ti twátwa kɨ tàma móndɨ́ ɨ dré ko.
39 Isan imih taituwau, dogor kwanabotawiy God ana tur kwanab gewas kwanabinan, naatu sabuw afa menah botabir teo men kwana’otanih.
40 Dɨ, adré lèá dhɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya tà títí dhɨ kɨ ꞌo mìbhalé tí, ngóró dré kɨtswálé Gìká mìlésè dhɨ tɨ́nɨ.
40 Baise kwana’itin gewas sawar etei i hai efamaim kwanasinaf naatu kakaf ana efamaim.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.