João 10

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti miǝ, utsyuǝ saa ke dímanyɛ lǝ lesamuyo eto kesie údufǝ lesamuyo nǝmǝǝ, bomu ɔ́yɛ kusu bamba saa údufǝ lǝ ni kafoo, eyifo uyu ku nwǝ laabiasǝ asa.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, é ladrão e salteador.
2 Nyaa, nwǝ ke laayɛ lǝ kesie kedufǝ lesamuyo nǝmǝ kafoo, wǝ ni nwǝ laayɛnko basamu tinti nɛ.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Nya nwǝ laase lesamuyo eto kesie aasini kesie eto siku kǝtǝ wǝ. Woakpadi basamu bamǝ lǝ mǝ aye nya baanɔ wǝ ɔkɔɛ nya woakpa mǝ kabɔnko.
3 A este o porteiro abre, e as ovelhas ouvem a sua voz. Ele chama as ovelhas pelo nome e as conduz à pastagem.
4 Lǝ okpadi mǝ nya ɔyɛnko mǝ ɔbɔnkoo, woatɔ mǝ sɛtɔ kayɛnko mǝ nya bǝǝtǝkǝko wǝ kama itsyise beeyi wǝ ɔkɔɛ.
4 Depois de conduzir todas as suas ovelhas para fora, vai adiante delas; e as ovelhas seguem-no, pois lhe conhecem a voz.
5 Bǝmbutǝkǝko kuutsyuǝ bamba kama. Bomu bootsyetsyi bedu itsyise benyi wǝ ɔkɔɛ.”
5 Mas não seguem o estranho; antes fogem dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Yesu átɛyi mǝ lekpa nǝmfo, fɛɛ bánnɔ nnya ɔ́tɛyi mǝ eto kasɔ.
6 Jesus disse-lhes essa parábola, mas não entendiam do que ele queria falar.
7 Lǝ nyamfo esoo, Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Lǝ sitintii, mɔ ni kesie itǝ basamu bamǝ.
7 Jesus tornou a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Betidi ba kenke lɛtɔ mɛ sɛtɔ bǝbǝǝ, beyifo beyu ku mba laabiasǝ asa. Fɛɛ basamu bamǝ méntsyue mǝ koto.
8 Todos quantos vieram antes de mim foram ladrões e salteadores, mas as ovelhas não os ouviram.
9 Mɔ ni kesie kamǝ. Lǝ utsyuǝ ayɛ lǝ mɛ udufǝ lǝ kafoo, wuunyǝ bofo. Wuudufǝ lǝ mfó ukabɔ, nya wuunyǝ didisa sɛɛ ukedi.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim será salvo; tanto entrará como sairá e encontrará pastagem.
10 Uyuu, bubǝ ete woǝbǝ nkǝ lǝ uyu, olo utidi, obiasǝ asa. Mɔɔ, mbǝ miǝ lǝ binyǝ nkpǝ, nkpǝ bo lɛflɔ.
10 O ladrão não vem senão para furtar, matar e destruir. Eu vim para que as ovelhas tenham vida e para que a tenham em abundância.
11 “Mɔ ni utinti wǝ laayɛnko basamu, nwǝ lɛtɔnɔ nkǝ weefi wǝ nkpǝ utǝ lǝ wǝ basamu eto disi.
11 Eu sou o bom pastor. O bom pastor expõe a sua vida pelas ovelhas.
12 Utidi wǝ laayɛnko basamu wǝ baafo diyi eto kayo nya benni wǝ kosate eto balee, weetsyetsyi kedu lǝ unyǝ ukiti nlɛ bubǝ. Ukiti ǝmǝ eedufǝ mǝ lenti kǝmuǝ mǝ nya wǝǝsensǝ mǝ.
12 O mercenário, porém, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, quando vê que o lobo vem vindo, abandona as ovelhas e foge; o lobo rouba e dispersa as ovelhas.
13 Utidi ǝmfo eetsyetsyi kedu itsyise diyi eto uyifoyifo ete uni. Nya basamu bamǝ eto bɔflɔ nye mǝ kasɛɛ aanka wǝ.
13 O mercenário, porém, foge, porque é mercenário e não se importa com as ovelhas.
14 — ausente —
14 Eu sou o bom pastor. Conheço as minhas ovelhas e as minhas ovelhas conhecem a mim,
15 — ausente —
15 como meu Pai me conhece e eu conheço o Pai. Dou a minha vida pelas minhas ovelhas.
16 Nkpe basamu bamba ba lǝmbǝ lǝ lesamuyo nǝmfo tɔ. Ele bǝ nyɛnko mǝ tsya mboko, nya mǝ tsya lǝ banɔ mɔ ɔkɔɛ. Nya mǝmblɛ loofíani basamu eto ditsyukpa lɔni lǝ ɔyɛnkoyɛnko ɔni eto kalɔ.
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco. Preciso conduzi-las também, e ouvirão a minha voz e haverá um só rebanho e um só pastor.
17 “Anto ǝmǝ aala mɛ, itsyise ntɔnɔ miǝ mǝǝkpǝ lǝ mǝ disi, bǝ lǝ nsinkli mbǝ nsiǝ nkpǝ bio.
17 O Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Kuutsyuǝ saa embofo mɔ nkpǝ bofo lǝ mɔ ani, bomu mɔ kosate dífi mu míntǝ miǝ mǝǝkpe. Nkpe ǝsuǝale bǝ moofo mu bufi kǝtǝ. Nya ǝsuǝale si ekpe mɛ bǝ nsinkli mfo mu. Nko ǝmǝ mɔ Anto dítǝ mɛ nkǝ nyifo nɛ.”
18 Ninguém a tira de mim, mas eu a dou de mim mesmo e tenho o poder de a dar, como tenho o poder de a reassumir. Tal é a ordem que recebi de meu Pai.
19 Lǝ etiki nnya Yesu lɛtɛyi mfo esoo, kabakǝfǝ esi kédufǝ lǝ Yudafɔ bamǝ nti.
19 A propósito dessas palavras, originou-se nova divisão entre os judeus.
20 Mǝ nti eto bǝtsyuǝ kpǝ átɛyi bǝnkǝ, “Lɛwɔnɔ bua tǝkǝko wǝ. Ɔlɛ kumunǝ bukpǝ! Beso ele bǝ besi betsyue wǝ koto fɛ?”
20 Muitos deles diziam: Ele está possuído do demônio. Ele delira. Por que o escutais vós?
21 Fɛɛ babamba tsya átɛyi bǝnkǝ, “Utidi wǝ ǝsuǝ lɛwɔnɔ bua nkpee, embofo etiki nyamfo eto okle bɔtɛyi! Ntsyǝ lɛwɔnɔ bua luuyifo unǝmba si unyǝ asa fɛ?”
21 Outros diziam: Estas palavras não são de quem está endemoninhado. Acaso pode o demônio abrir os olhos a um cego?
22 Lɛyɔlefee, nya beedi Yudafɔ eto Disumuyo Bufikakpe lǝ Onanto kɔni eto Diyi lǝ Yerusalem.
22 Celebrava-se em Jerusalém a festa da Dedicação. Era inverno.
23 Yesu ákayɛ kafe lǝ Disumuyo eto lekpake nǝ baakpo Solomo eto Ablanase mfó.
23 Jesus passeava no templo, no pórtico de Salomão.
24 Mfó nya Yudafɔ bamǝ létsyilama wǝ, nya bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Isu ese dimamfe lefe kon fookpe bo lǝ ketuntu ǝsuǝ esu ase? Tɛyi bo sitinti siamǝ, lǝ fǝ ni Utidi ǝmǝ Bákpo Ɔhile Bǝtsyǝ.”
24 Os judeus rodearam-no e perguntaram-lhe: Até quando nos deixarás na incerteza? Se tu és o Cristo, dize-nos claramente.
25 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Mbɔtɛyi mi nyamfo koko, tsya biamfo mɛ akanɔ. Asa nnya meeyifo lǝ mɔ Anto eto ǝsuǝale ǝsuǝǝ, lɛ mɛ bulǝkǝ kate.
25 Jesus respondeu-lhes : Eu vo-lo digo, mas não credes. As obras que faço em nome de meu Pai, estas dão testemunho de mim.
26 Fɛɛ biǝmbofo mɛ bɛnɔ, itsyise bientsyi mɔ basamu bamǝ nti.
26 Entretanto, não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Mɔ basamu eetsyue mɛ koto. Nyi mǝ, nya bǝǝtǝkǝko mɛ.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, eu as conheço e elas me seguem.
28 Ntǝ mǝ nkpǝ manlo, nya bemuukpǝ kulefe. Nya kuutsyuǝ saa embofo mǝ lǝ ǝsuǝale ǝsuǝ lǝ mɔ kɔni.
28 Eu llhes dou a vida eterna; elas jamais hão de perecer, e ninguém as roubará de minha mão.
29 Mɔ Anto wǝ dífi mǝ útǝ mɛɛ, kpe ale oso lesa saa. Kuutsyuǝ saa embofo mǝ bofo lǝ ǝsuǝale ǝsuǝ lǝ mɔ Anto eto kɔni kulefe kulefe.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém as pode arrebatar da mão de meu Pai.
30 Anto ǝmǝ ku mɔɔ, eyifo bani.”
30 Eu e o Pai somos um.
31 Mfó nya Yudafɔ bamǝ dísi básɛ aba bǝ bato wǝ.
31 Os judeus pegaram pela segunda vez em pedras para o apedejar.
32 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Nyifo nnyifo sɛɛ kpǝ bo mɔ Anto lékpe mɛ lǝ mi nti. Nya nte nnya eso bela biǝ biakpɔ mɛ aba?”
32 Disse-lhes Jesus: Tenho-vos mostrado muitas obras boas da parte de meu Pai. Por qual dessas obras me apedrejais?
33 Yudafɔ bamǝ ǝtǝ wǝ mbuayɛ bǝnkǝ, “Inni nnyifo sɛɛ bo féyifo eso boǝ boakpɔ fǝ aba. Bomu mbusiotiki nnya fédi eso! Utidinini ete feni, fɛɛ éfi fǝ ǝsuǝ éyifo fe Onanto!”
33 Os judeus responderam-lhe: Não é por causa de alguma boa obra que te queremos apedrejar, mas por uma blasfêmia, porque, sendo homem, te fazes Deus.
34 Mfó nya Yesu dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Báwɔni bákpe lǝ mi kosate eto Kɔfi eto Kukue bǝ Onanto átɛyi nkǝ, ‘Beyifo fe bananto.’
34 Replicou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses {Sl 81,6}?
35 Buyi boǝ lesa nǝ báwɔni bákpe lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue, eyifo sitinti itǝ lefe saa. Nya mfó Onanto lékpadi betidi ba léfo wǝ Ditiki Sɛɛ nǝmǝ nkǝ, ‘Beyifo fe bananto.’
35 Se a lei chama deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {ora, a Escritura não pode ser desprezada},
36 Fɛɛ mɔɔ, Anto ǝmǝ dílǝkǝ mɛ nya ótsyese mɛ kawunsiǝ nɛ. Nya ntsyǝ eso fɛ biɔtɛyi biǝ ndi mbusiotiki lǝ nnya míntɛyi miǝ nyifo Onanto eto Ubi?
36 como acusais de blasfemo aquele a quem o Pai santificou e enviou ao mundo, porque eu disse: Sou o Filho de Deus?
37 Lǝ minlɛ mɔ Anto eto nnyifo buyifoo, nyalɛ biamfo mɛ bɛnɔ.
37 Se eu não faço as obras de meu Pai, não me creiais.
38 Fɛɛ lǝ nlɛ mu buyifoo, lǝ biamfo mɛ bɛnɔ tsyaa, ele bǝ befo asa nnya meeyifo bɛnɔ, bǝ lǝ bete lǝ bɛnɔ nnya kasɔ biǝ Anto ǝmǝ si lǝ mɛ, nya mintsya nsi nkpǝ lǝ wǝ.”
38 Mas se as faço, e se não quiserdes crer em mim, crede nas minhas obras, para que saibais e reconheçais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Mfó tsyaa, besi bála bǝ bǝǝmuǝ Yesu, fɛɛ usi ɔ́bɔ lǝ mǝ nti údu.
39 Procuraram então prendê-lo, mas ele se esquivou das suas mãos.
40 Yesu esi úsu ɔ́yila Ketu Yordan úsu kaka Yohanes díyifo betidi ntuflǝsǝflǝsǝ eto lekpa tutɛ, nya ɔ́tsyimɛ mfó.
40 Ele se retirou novamente para além do Jordão, para o lugar onde João começara a batizar, e lá permaneceu.
41 Betidi kpǝ ǝbǝ wǝ ɔflɔ nya bátɛyi bǝnkǝ, “Yohanes ményifo ayanisa saa óte. Fɛɛ lesa saa nǝ ɔ́tɛyi itsyi lǝ utidi ǝmfo ǝsuǝ eyifo sitinti.”
41 Muitos foram a ele e diziam: João não fez milagre algum,
42 Nya betidi kpǝ lǝ mfó léfo wǝ bánɔ.
42 mas tudo o que João falou deste homem era verdade. E muitos acreditaram nele.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.